Synonymá slova "nóm" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 34 výsledkov (1 strana)

  • kočovník kto mení svoje sídlo, kto nemá pevné obydlie • nomád: nájazdy kočovníkov, nomádov


    nomád p. kočovník


    kočovný ktorý prechádza z miesta na miesto, ktorý často mení svoje sídlo; svedčiaci o tom (op. usadlý) • kočovníckynomádskysťahovavý: kočovné, kočovnícke, nomádske, sťahovavé kmeneputovný: putovný tábortúlavýtulácky (bez domova, bez trvalého obydlia) • potulnýhovor. expr. vandrovný (meniaci miesto pôsobenia, pobytu): túlavý, potulný, vandrovný muzikant; potulná, vandrovná divadelná spoločnosťpren. expr., často pejor.: cigánskykomediantskýcirkusantskýcirkusácky (kočovný a nezáväzný, neporiadny): viesť cigánsky, komediantský, cirkusácky život

    p. aj pojazdný


    nomádsky p. kočovný


    nomenklatúra 1. p. terminológia 2. p. zoznam


    terminológia súhrn názvov istého vedného al. pracovného odboru • názvoslovie: odborná, matematická terminológia; odborné, matematické názvoslovienomenklatúra (systematický súbor názvov)


    zoznam spísanie mien, údajov; kniha s takýmito menami, údajmi • index: zoznam žiakov, telefónny zoznam; menný, vecný indexsúpis (systematický písomný zoznam): súpis inventárasúpiska (listina obsahujúca zoznam): súpiska hráčovkatalóg (zoznam vecí, osôb usporiadaný podľa istého kritéria): autorský katalóg, katalóg výstavyinventár (zoznam a opis predmetov patriacich do istého celku): zostaviť inventárregister (abecedný zoznam): podnikový register, register trestovukazovateľ: abecedný ukazovateľnomenklatúra: prevziať niekoho do nomenklatúryvýpočetenumerácia: výpočet, enumerácia priestupkov, faktovevidencia (vedenie záznamov): mzdová evidenciazried. zrkadlo: spovedné zrkadlo


    menovitý ktorý je konkrétne vyjadrený; odb. ktorý zodpovedá uvedeným číselným údajom • odb. nominálny: menovitá, nominálna hodnota bankoviek; menovité, nominálne napätie (na elektrickom zariadení) • normálnybežný: normálny, bežný výkon motora


    nominálny p. menovitý


    nominovať p. určiť 1, vymenovať 2


    určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má staraťustanoviťadmin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomnéhopovedať: povedať cenu domupredpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientoviindikovať: indikovanie liečbyustáliť: výšku poplatku už ustálilideterminovaťpodmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréningvymedziťdelimitovaťvymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnostidefinovať (určiť definíciou) • vykázaťprideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadukniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rokudať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smeroznačiť: označiť miesto stretnutiakniž. predznačiťvyznačiť: život mu predznačila matkina smrťorientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západvyhradiťrezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostíohraničiťobmedziťkniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdynominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstvavymenovaťkniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný ministerkniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov

    2. usmerniť na istý cieľ • adresovaťorientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smeromzacieliťzamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeživenovať: program venoval deťom

    3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvooznačiť: vinníka už označilivyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho


    vymenovať 1. uviesť v poradí, označiť menom • menovať: vymenoval, menoval všetkých účastníkov

    2. poveriť úradnou funkciou • ustanoviť: vymenovať, ustanoviť členov výboruadmin. slang. menovať: menovanie ministranominovať (vybrať obyč. hráčov, účastníkov): nominovanie hokejistov


    aranžmán p. úprava 1


    úprava 1. prispôsobenie istým požiadavkám, istému cieľu: úprava kancelárií na bytyadaptácia: adaptácia budovyaranžmán: aranžmán piesne, hudobnej skladby

    2. uvedenie do žiadaného stavu, zlepšenie z vonkajšej i vnútornej stránky: úprava cesty, trate, úprava platov, úprava látkyregulácia: regulácia potokareforma (zásadnejšia úprava): reforma pravopisuapretúraapretácia (konečná úprava): apretúra, apretácia rukopisu, textunovelizácia (úprava právnou normou): novelizácia zákonaštylizácia (úprava na iný štýl): štylizácia piesnekniž. modifikácia: vývinové modifikáciekniž. adjustácia (vystrojenie všetkým potrebným): adjustácia tovaru, výrobkov

    3. p. vzhľad 4. p. smernica


    hrozný 1. ktorý vyvoláva hrôzu, strach al. zároveň aj odpor • strašnýhrozivý: hrozný, strašný, hrozivý krik; strašné, hrozivé zavýjaniedesivýdesný: desivý, desný nočný zážitokstrašidelnýhrôzostrašnýkniž. hrôzyplný: strašidelné, hrôzostrašné, hrôzyplné príbehymátožný (vytvorený bujnou fantáziou, podobný mátohe, strašidlu): mátožné tienepren. apokalyptický (taký ako v apokalypse): apokalyptické vidinypríšernýohavnýobludnýmonštruózny: vykonať príšerný, ohavný, obludný čin; obludný, monštruózny netvorexpr.: hrozitánskystrašlivý: mávala hrozitánske, strašlivé snyzverský: zverská hrôza, zverský revexpr. pekelnýkniž. infernálny: vynálezca pekelnej zbrane ničiacej všetko živédiabolskýdémonický (podobný diablovi, démonovi): diabolská, démonická tvárpoet. hrôzonosný (Vajanský)

    2. p. veľký 1, obrovský 3. p. zlý 2


    malátny 1. fyzicky al. duševne oslabený; svedčiaci o nedostatku fyzických al. duševných síl (op. svižný, rezký) • ochabnutý: dvíhal z postele svoje malátne, ochabnuté telozoslabnutýchabýmdlý: ranený sa ozval chabým, mdlým hlasomslabýmatnýnevýrazný: slabé, nevýrazné tempo; slabý, matný výkonunavenývysilenýzmorenýhovor. expr. zvädnutý (malátny od únavy): unavený, vysilený zrak; unavená, zmorená, zvädnutá myseľskľúčenýsklesnutýskormútenýkniž. skleslý (svedčiaci o nedostatku duševných síl; op. bodrý): pozrel na nás skľúčeným, sklesnutým, skormúteným pohľadomexpr. mátožný (bez pohybovej koordinácie): mátožné pohyby slepcaexpr. mľandravý (svedčiaci o istej nešikovnosti, neschopnosti): od horúčosti je celý mľandravý

    p. aj pomalý

    2. p. omamný 1


    mátožný 1. p. hrozný 1, strašný 1 2. p. malátny 1


    strašný 1. ktorý vyvoláva strach, vzbudzuje pocit strachu, hrôzy al. zároveň aj odporu • hroznýhrozivý: strašná, hrozná, hrozivá moc; hrozné, hrozivé zvuky nočného lesadesivýdesný (vyvolávajúci veľký strach, des): desivá, desná atmosférastrašidelnýhrôzostrašnýkniž. hrôzyplný: strašidelný zámok; vyhýbať sa povestnému hrôzostrašnému, hrôzyplnému miestumátožný (podobný mátohe vytvorenej obyč. bujnou fantáziou): stromy sa v tme menili na mátožné postavypren. apokalyptický (zodpovedajúci apokalypse): apokalyptické výjavypríšernýobludnýmonštruóznyohavnýzverský: morili ju príšerné, obludné sny; zmocnila sa ho zverská hrôzaohromujúciúžasný: ohromujúce, úžasné výkrikydiabolskýdémonickýmefistofelovskýmefistovský (podobný diablovi, démonovi): diabolská tvár, démonické silygorgónsky (podobný Gorgóne z gréckej mytológie) • expr.: hrozitánskystrašlivýpekelnýkniž. infernálny: hrozitánske, strašlivé vidiny; pekelná zbraňpoet. hrôzonosný (Vajanský)

    2. p. veľký 1, obrovský 3. p. zlý 2


    málorečný p. málovravný 1


    málovravný 1. ktorý málo al. nerád hovorí (op. výrečný, zhovorčivý) • nevravnýnezhovorčivýzried. málorečný: chlapec je málovravný, nezhovorčivý, nevravný, nedostaneš z neho slovamlčanlivýzamĺknutýzried. zamĺkly (ktorý zriedka prehovorí, rozpráva): po rokoch sa zmenil na mlčanlivého, zamĺknutého, zamĺkleho starcatichý (ktorý málo hovorí, čím sa prejavuje jeho mierna, nevýbojná povaha): matka bola tichá, utiahnutá ženamĺkvy (ktorého málovravnosť ukazuje na sklon k depresii al. na uzavretú, neprístupnú povahu): po smrti manžela sa stala mĺkvou, zlou spoločníčkoufraz. skúpy na slovo

    2. ktorý obsahuje málo údajov; ktorý obsahuje údaje s nízkou informačnou hodnotou (op. mnohovravný, veľavravný) • neinformatívnyprázdny: rečník predniesol málovravný, neinformatívny, prázdny prejav; jeho reč obsahovala málovravné, neinformatívne údajeexpr. jalový: málovravné, jalové gestá


    márnomyseľník p. namyslenec


    namyslenec namyslený človek • expr.: nafúkanecnadutecnapuchrenechrdáňhrdošpejor.: horenoshrdopychhrdopyskmárnomyseľníkzried. márnivec (človek preceňujúci vlastné prednosti) • pejor. primadonakniž. furiant

    p. aj povýšenec


    povýšenec povýšene sa správajúci človek • namyslenecmárnomyseľníkpejor.: nadutecnafúkaneckniž. parvenu [vysl. -nü] (povýšene sa správajúci nekultúrny človek) • pejor. velikáš (povýšenec túžiaci po sláve) • obyč. pejor. suverén: správa sa ako suverén


    márnomyseľný zbytočne preceňujúci svoje prednosti • márnivý: márnomyseľná, márnivá krásavicasamoľúby (nekriticky márnomyseľný): márnomyseľná, samoľúba povahapyšnýnamyslenýexpr.: nafúkanýnadutý: pyšný, namyslený mládenec; byť nafúkaný, nadutý na svoju krásunespráv. ješitný


    samoľúby obdivujúci sám seba, nekriticky spokojný so sebou; svedčiaci o tom: samoľúby človek; obzerať sa v zrkadle samoľúbym pohľadommárnivýmárnomyseľný (preceňujúci vlastné prednosti; svedčiaci o tom): dievča je márnivé, márnomyseľné; oddávať sa márnivým, márnomyseľným myšlienkamnamyslený (veľmi sebavedomý, vysoko sa hodnotiaci): je namyslený na svoje úspechyzastar.: samoľúbivýsamospokojný: byť samoľúbivý; samospokojný úsmev (Timrava)domýšľavý: ženy bývajú domýšľavénespráv. ješitný

    p. aj namyslený


    mätežný p. zmätený 1


    zmätený 1. vyvedený z duševnej rovnováhy a pokoja; svedčiaci o tom • pomýlenýpopletený: bol celý zmätený, popletenýzmýlenýexpr.: zmátanýzmotanýhovor. expr. pomotaný: má zmátanú, pomotanú hlavubezradnýnerozhodnýdezorientovanýrozpačitý (nevediaci si rady): stál tam celkom bezradný; dezorientovaný, rozpačitý turistachaotickýkniž. konfúzny: chaotické, konfúzne myšlienkyhovor. expr.: zmítorenýzmagorený; zarazenýzháčenýzačudovaný (zároveň prekvapený): po prednáške zostal zarazený, zháčenýexpr.: ohlúpenýosprostenýohúrenýohromený (zmätený vo veľkej miere) • hovor. expr. zmútenýkniž. mätežný

    2. p. neusporiadaný


    násilím, násilky p. nasilu 1


    nasilu 1. s použitím sily, s použitím nátlaku, z donútenia • násilnenásilímzried. násilky (J. Horák): nasilu, násilne ich dovliekli pred veliteľa; násilím ho vysťahovali z bytunedobrovoľnenútene: nedobrovoľne, nútene si musel zobrať Marku za ženuhovor. pozlotky: ak nepôjdete podobrotky, pôjdete pozlotkyhovor. zastar. zlotky (Kukučín, J. Horák)

    2. v rozpore s presvedčením al. pocitmi, proti vôli • násilnesilene: nasilu, násilne, silene sa rozplakala, aby vyvolala ľútosťnútenenedobrovoľne: všetko robil nútene, nedobrovoľneneprirodzenestrojene: nasilu, neprirodzene, strojene sa usmiala na muža

    3. s použitím všetkých možných prostriedkov • nástojčivovšemožne: nasilu, nástojčivo, všemožne sa domáhal vstupu do budovysilou-mocouza každú cenustoj čo stoj: nasilu, silou-mocou ho zdržiavali; za každú cenu, stoj čo stoj sa chcel dostať z domu


    nič1 popiera jestvovanie, výskyt veci al. množstva niečoho; nijaké množstvo veci al. deja: nemá ničfraz.: ani (za) mačný makani (za) mačný máčikani fani mäkké fani ňani kvapkuani kvapkyani byľkuani kúsokani kúskafraz. ani (toľko), čo by za necht vošlo: nedostane ani za mačný mak, ani kúskaexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfraz. z koláča dieruhovor. expr. starú beluhrub. prdvulg. trthovno (pri kladnom tvare slovesa): figu (borovú), starú belu dostane


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


    vôbec 1. vyjadruje krajnú mieru, absolútnu platnosť (obyč. pri zápore) • vonkoncom: vôbec, vonkoncom s tým nie je spokojnýnijakohovor. nijakexpr. nijakovsky: nijako, nijak sa nás to netýkanačisto: načisto nemá rozumani trochuani najmenejani zďaleka: ani trochu, ani najmenej sa mi to nepáči; ani zďaleka si nemyslím, že má pravduskutočneozajnaozaj: je to skutočne, vôbec najlepší hráč; ozaj, naozaj nepredpokladám, že prídeeštecelkom: Má to ešte, vôbec nejaký význam?fraz.: ani za svetani za živý svetani za mačný mak/máčikhrub.: zabohaani zaboha: ani za (živý) svet, (ani) zaboha si nevedel spomenúť, kde ho už raz videlnár. živosubšt. zhola

    2. p. všeobecne 1 3. p. doslova 2


Pozri výraz NÓM v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV