Synonymá slova "não" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 81 výsledkov (1 strana)

  • naobed p. napoludnie


    napoludnie v polovici dňa, cez poludnie • hovor. naobed: z mesta sa vráti až napoludnie, naobed


    naobedovať sa nasýtiť sa poludňajším jedlom • zjesť obed: naobedoval sa, zjedol obed domapoobedovať (obyč. v rýchlosti): sotva poobedoval, už utekal znovu do školyexpr. zaobedovať si (zjesť malý obed al. zjesť obed s chuťou): Poďme si zaobedovať do reštaurácie!


    naobliekať p. obliecť 1


    obliecť 1. dať na telo šatstvo al. jeho súčasť; takto pokryť niekoho (op. vyzliecť) • zastaráv. al. expr.: odieťodiaťnadieťnadiať: obliecť, odieť si kabát; teplo obliecť, nadieť dieťa; obliekli, odiali sa do slávnostnéhohovor. vziať si: dnes si vezmem iné šatyexpr.: natiahnuťnavliecťprehodiť (obyč. v rýchlosti, nedbanlivo a pod.): natiahla, navliekla, prehodila si župan a vyzrela vonfraz. expr. pohádzať šaty na sebakniž.: priodieťpriodiať: priodiali nevestu do bielehonaobliekaťzababušiť (teplo obliecť): naobliekať si dva svetre; zababušiť sa do vlniakavyobliekaťvystrojiťpristrojiťustrojiť (pekne, slávnostne obliecť): do kostola všetky deti vyobliekala, vystrojila, ustrojilaexpr. vymódiť (módne obliecť) • poobliekaťzastaráv. al. expr.: poodievaťponadievať (postupne, viacerých): poobliekala deti do vetroviek

    2. hovor. zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecť: musí obliecť, zaobliecť celú rodinuzašatiťošatiť: deti treba lepšie zašatiť, ošatiťexpr. ogabaťkniž. al. expr.: zaodieťzaodiať


    nakŕmiť dať niekomu jesť, aby bol sýty • nachovaťnasýtiť: nakŕmila dieťa polievkou; nachovala hydinuzasýtiť (úplne nasýtiť): zasýtiť sa syromkniž. obživiť (vo všeobecnosti poskytnúť jedlo, obživu): ťažko obživil početnú rodinunahostiťpočastovať (dať jesť návšteve): nahostila všetkých buchtamipohostiťexpr.: napchaťnadžgať: každý deň musí nadžgať hladné krkyprichovať (obyč. mláďatá): kobyla prichovala žriebätkodosýtiť (dať viac jedla): dosýtila deti ovocímnapásť (nakŕmiť pasením): napásol dobytokvyobročiťnaobročiťhovor. nafutrovať (nakŕmiť kone)


    naobročiť p. nakŕmiť


    naoceľovo p. sivo


    sivo farby svetlého popola; na takúto farbu • popolavonasivonapopolavodosivadopopolava, pís. i na sivo, na popolavo, do siva, do popolava: (na)sivo, (na)popolavo natretá brána; dosiva, dopopolava zafarbené nebooceľovonaoceľovodooceľova, pís. i na oceľovo, do oceľova: oceľovo, naoceľovo, dooceľova sfarbené mračnášedivonašedivodošediva, pís. i na šedivo, do šediva: (na)šedivo, došediva vyblednutý kabátsubšt.: šedo • našedo • došeda • pís. i na šedo, do šeda • sivastosivkastosivkavopopolavkastopopolavkavopopolkavonasivastonasivkastonapopolavkastonapopolavkavonapopolkavodosivastadosivkastadopopolavkastadopopolavkavadopopolkava, pís. i na sivasto, do sivasta atď. (jemne sivo): siv(k)asto, popolavkasto sfarbená látkašedivkastošedivkavonašedivkastodošedivkasta, pís. i na šedivkasto, do šedivkasta: (na)šedivkasto zafarbené vlasy

    porov. aj sivý 1


    nakaziť preniesť nákazu na zdravého človeka • infikovaťhovor. nainfikovať: otec nakazil deti chrípkounaočkovať (nakaziť očkovaním): lekár naočkoval morčaťu záškrt


    naočkovať p. nakaziť


    naoko p. navonok 1, zdanlivo


    navonok 1. z vonkajšej strany, z vonkajšej stránky, vyvolávajúc zdanie; nie naozaj • naokozvonkazvonkunár. zvonky: súkromné podnikanie je navonok, naoko veľmi lákavé; zvonka sa ničím nelíšil od ostatnýchzdanlivoočistomzried. očistomok (Rázus)nár. naprezrek (Mináč): zdanlivo, očistom súhlasil s každým otcovým slovomna pohľadna prvý pohľad: na (prvý) pohľad sa mu všetko zdalo v poriadkuvonkajškovo: navonok, vonkajškovo pôsobí veľmi dobreformálnefraz.: pre formulen pre formukniž. al. hovor. pro forma: s návrhom už súhlasil, no navonok, formálne ešte odporoval; všetko robil iba tak pre formufraz. len aby sa nepovedalo

    2. p. von 1


    zdanlivo vzbudzujúc zdanie, nie v skutočnosti, nie naozaj (op. skutočne, naozaj) • naokonavonokočistom: zdanlivo, naoko je s výsledkom spokojný; navonok, očistom súhlasil s návrhomkniž.: domneledomnelo: iba domnelo je všetko v poriadkufiktívneiluzórneiluzívne: do spolupráce sa zapája iba fiktívne, iluzórnekniž. imaginárne: pohybuje sa iba tak imaginárnepráv. prezumptívnenár.: naprezroknaprezrek (Mináč)fraz.: (len) pre formupro forma(iba) na pohľad


    naokolo p. okolo 1, 3


    okolo 1. zo všetkých strán, do všetkých strán, na všetky strany, v okolí, po okolí • naokolodookola: okolo, naokolo bola samá voda; nechápavo hľadel dookolavôkolnavôkolzôkol-vôkol: vôkol, navôkol ležali porozhadzované šaty; poobzeral sa zôkol-vôkolhovor.: dokolakoldokola: dokola, koldokola rástli borovicepoet. kol (Smrek)zastar.: dovôkoladovôkol

    2. v (tesnej) blízkosti • povedľapomimo: prešiel okolo, povedľa bez pozdravu; lopta preletela okolo, pomimo

    3. dlhšou cestou obchádzajúc niečo • dookolanaokolo: musí ísť okolo, dookola, lebo tadiaľto neprejde; choď naokolo, aby si nespadolhovor.: dokolakoldokola: prejdi dokola, koldokola, lebo tu je blatookľukou: dostanú sa ta okľukou

    4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie na všetky strany od niekoho, niečoho al. polohu na všetkých stranách od niečoho, niekoho • vôkol: okolo, vôkol nás stáli neznámi ľudiahovor. i poet. kolo: kolo krku mala okrútený šálpoet. kol

    5. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie al. polohu v blízkosti niekoho, niečoho • vedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): chodník vedie okolo, vedľa studničky; išli sme povedľa, pozdĺž potokapopri (kom, čom): okolo cesty, popri ceste rastú topolehovor. i poet. kolopoet. kol (koho, čoho): prešli kolo zbúraného domuzried.: mimopomimo (koho, čoho): prebehli mimo, pomimo nás

    6. p. pri 3 7. p. asi 1, približne 2


    guľato do tvaru gule • doguľatanaguľato, pís. i do guľata, na guľato: guľato, doguľata vystrúhaná hlavica; naguľato opracovať konce tyčeokrúhlookrúhlenaokrúhlodookrúhla, pís. i na okrúhlo, do okrúhla: guľato, okrúhlo zakončená časť páky; naokrúhlo, dookrúhla opracovaná súčiastka

    porov. aj guľatý


    naokrúhlo p. guľato


    nadiktovať mocensky predložiť ako príkaz • nariadiťprikázať: kolonizátori nadiktovali krajine nové zákonypredpísať (písomne): predpísať nové pravidlánanútiťvnútiťnatisnúťnaoktrojovať (násilím nadiktovať): nanútil, naoktrojoval mu svoju vôľuobyč. pejor. nadekrétovať (administratívne nadiktovať): vedenie podniku nadekrétovalo zvýšenie výrobyzried. vdiktovať


    nanútiť nútením spôsobiť prijatie al. vykonanie niečoho • vnútiť: nanútil, vnútil podriadeným novú úlohunatisnúťvtisnúť: natisla synovi obednariadiťnadiktovaťvdiktovať (nanútiť príkazom): nariadili žiakom priniesť starý papier; nadiktovali vodičom nové predpisynaimputovaťnaoktrojovaťpejor. nadekrétovať (nanútiť niečo, čo vzbudzuje odpor): chceli ľuďom naoktrojovať vlastný názornasugerovaťvsugerovať (nanútiť sugesciou): vsugeroval mu myšlienku, že musí odísťfraz. expr.: nabiťnatĺcť do hlavy (niekomu niečo)


    naoktrojovať p. nanútiť


    prikázať 1. dať príkaz, rozkaz niečo urobiť • rozkázať: čo vám prikážem, rozkážem, treba bezvýhradne splniť; matka prikázala, rozkázala dcére prísť domov včasnakázať: nakázať účastníkom, aby boli presnínariadiť (obyč. z úradnej moci): nariadiť povinné očkovanienaručiť: naručili nám okamžitý odchodzastaráv. poručiť: urobil, čo mu poručiliuložiťnaložiťdaťdať za úlohu (prikázať ako úlohu): každý deň uloží, naloží synovi povinnostiprideliť: pridelí mu vždy tú najťažšiu úlohunadiktovaťkniž. naoktrojovať: musí splniť, čo mu vrchnosť nadiktuje, naoktrojujeobyč. pejor. nadekrétovať (administratívne): postup nadekrétovaný zvrchupoprikazovať (viac vecí, viacerým osobám)

    p. aj poveriť

    2. kniž. rozhodnúť o postupe • určiťprideliť: prikázať, prideliť, určiť spor súdu


    vtisnúť 1. tlakom, tískajúc, tlačiac niečo niekam dostať, umiestniť • vtlačiť: vtisnúť, vtlačiť vozík do šopy; do škáry vtisnúť, vtlačiť voskvprataťvpraviťvopchať (dovnútra): šatstvo vpratala, vopchala do vrecavstrčiťstrčiťzastrčiťvsunúťzasunúť (sunutím vložiť niečo niekam): (v)strčiť niekomu niečo do vrecka; zasunúť, zastrčiť si za ucho ceruzuvtesnať (tesne umiestniť): medzi riadky vtesnala celú vetuzatlačiť (tlačením posunúť dnu): zatlačiť auto do garáženapchaťstlačiť (pchaním, tlačením dať dnu): napchať, stlačiť šaty do kufraexpr.: vštúriťštúriťvšupnúťšupnúťvšuchnúťšuchnúť (rýchlo, šikovne): (v)štúriť, (v)šuchnúť niekomu peniaz do dlanepritisnúťpritlačiť (vtisnúť k niečomu): pritisnúť zem ku koreňomexpr. vtrieskať: ovce vtrieskali do nákladného autapovtláčaťpotískať (postupne)

    2. násilím spôsobiť prijatie niečoho • vtlačiť: vtisli, vtlačili mu pocit menejcennostinatisnúťvnútiťnanútiť: vtisnúť niekomu cigaretu do úst; vnútiť jedlo dieťaťu; nanútili, natisli jej ho za ženíchakniž. naoktrojovať: naoktrojovať niekomu myšlienku na pomstunadiktovať: nadiktovali nám kapituláciu


    nahnevať vyvolať hnev • rozhnevaťnazlostiťrozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľanamrzieťdomrzieťrozmrzieťpodráždiťpohnevaťpobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujemrozčúliťrozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovaťdojedovaťrozjedovaťnasrdiťrozsrdiťnasršiťrozsršiťnapajediťrozpajediťnapaprčiťrozpaprčiťnapáliťnabadúriťnadurdiťdohnevaťdozlostiťdožraťdopáliťdopajediť: napaprčí ho každá maličkosťexpr.: nazúriťrozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postojexpr.: rozčertiťrozdivočiťhovor. expr.: rozkatiťrozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnostiexpr. dojať: Ty si ma ale dojal!hovor. expr.: naštvaťrozhádzaťexpr.: rozoštvaťrozhuckaťrozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebezried. rozbabraťkniž. rozľútiťkraj. nakustriť (Hviezdoslav)nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak)niž. hovor.: naondiaťnaondieťvulg. nasrať


    nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sanazlostiť sarozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na detinamrzieť sarozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večerurozčúliť sarozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sarozjedovať sanasrdiť sarozsrdiť sanasršiť sarozsršiť sanapajediť sarozpajediť sanačertiť sarozčertiť sanapaprčiť sarozpaprčiť sanaduriť sanadurdiť sarozdurdiť sarozpeniť sanaštvať sanapáliť sanamosúriť sanabrúsiť sanabadúriť sanašuchoriť sanašušoriť sanaježiť sarozježiť sazježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposťexpr.: nazúriť sarozzúriť sarozkohútiť sarozkokošiť sarozkatiť sarozkatovať saexpr. zried. rozčapíriť sakniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sarozpŕliť sanár. rozkvásať saexpr. zried. zajesť sa (J. Kráľ)kniž. rozľútiť saexpr. zried.: rozozliť sanabúriť sanár. expr. narárožiť saniž. hovor.: naondiať sanaondieť savulg. nasrať saexpr.: rozoštvať sarozsváriť sarozvadiť sarozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštvalexpr.: nafúkať sanafúknuť sanaduť saoduť sazduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku


    naopak opačným smerom al. spôsobom, na opačnú stranu • opačne: všetko robil naopak, opačneobráteneprevrátene: kartu položil na stôl obrátene, prevráteneinverzne: inverzne prehodnotiť vzťah medzi človekom a prírodounaruby (na opačnú stranu): pred praním prevrátila obliečku naopak, narubyfraz.: dolu hlavouhore nohami


    opačne 1. na druhej, náprotivnej strane, z druhej, náprotivnej strany; opačným smerom • protiľahlonáprotivne: priamkou spojíme opačne, protiľahlo, náprotivne ležiace bodyobráteneodb. inverzne: teplý vzduch teraz prúdi opačne, obrátene, inverzneprotismerne: autá vyšli opačne, protismerne

    2. v protiklade s niekým, s niečím (op. takisto, rovnako; zhodne) • inaknaopak: vyslovuje sa o tom opačne, inak, naopak ako ostatníprotikladneprotichodnekontrastne: jeho konanie vyznieva protikladne, protichodne, kontrastne oproti tomu, čo hlásanesúhlasneopozične: od istého času vystupuje nesúhlasne, opozične


    naoranžovo p. oranžovo


    oranžovo majúc farbu pomarančovej kôry • pomarančovo: oranžovo, pomarančovo sfarbené závesydooranžovadopomarančova, pís. i do oranžova, do pomarančova: dooranžova, dopomarančova natreté stenynaoranžovonapomarančovo, pís. i na oranžovo, na pomarančovo: nastriekať nábytok na oranžovo, na pomarančovo

    porov. aj oranžový


    nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostenýnamrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasomrozhnevanýrozčúlenýpohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané očiexpr.: najedovanýrozjedovanýnasrdenýrozsrdenýnasršenýrozsršenýnamosúrenýzried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvárhovor. expr.: napaprčenýrozpaprčenýnapajedenýrozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačkanazúrenýhovor.: rozčertenýrozzúrenýhovor. expr.: napálenýdopálenýnaštvanýexpr. dožratýhrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanierozhorčenýpobúrenýkniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protestkniž. rozľútenýpodráždenýrozdráždenýpopudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveďzlostnýhnevlivýmrzutýrozmrzenýzamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadomzastar. hnevnýzúrivýexpr. jedovatýpren.: zježenýnaježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté rečiexpr.: nafúkanýnafučanýofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný?expr.: zdurenýnadurdenýnadudranýnadudrenýnadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurenýexpr.: nadutýzdutýodutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté peryexpr.: nakokošenýrozkohútenýrozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútenínár. expr.: nabadúrenýnabzdúrený


    naosený p. nahnevaný


    naoslep p. naslepo 1


    naslepo 1. bez predchádzajúceho uvažovania • slepovoslep: naslepo, slepo, voslep sa rozbehla po ulicibez rozmyslubez uváženia: bez rozmyslu, bez uváženia vystrelil na súperovu bránuzastaráv. vospust (iba v spojení vospust sveta): vyšiel z domu a pustil sa vospust svetahovor. expr. naverímbohazastaráv. nazdarboh: povedal to len tak naverímboha, nazdarbohnár. naoslep (Hviezdoslav)slang. nablind

    2. nevidiac okolo seba • slepovoslep: naslepo, slepo, voslep šmátrala rukami za poháromposlepiačkyslepiačky: skúšal ísť poslepiačky, slepiačkynár.: poslepačkyslepačky


    minule v predchádzajúcom prípade, v čase nie tak dávno • minulý razminulýkrát: minule, minulý raz sa mu podarilo ujsťnaposledynaostatokposledný razposlednýkrátostatný razostatnýkrát: naposledy, posledný raz, ostatný raz, keď bol tu, museli ho pre výtržnosť vyhodiťnedávnohovor. onehdy: nedávno, onehdy, keď mu bolo zle, volali pohotovosťzastar.: poslednepredošlenár.: onehdaonehdáoňahdy


    nakoniec 1. v poslednej fáze, na konci • naostatoknapokon: nakoniec, naostatok prehovoril predseda; napokon museli ustúpiť pred presilouzáveromna závernaposledyhovor. naposledok: naposledy, naposledok prišli domácizastar.: vposledpokonnenár. poostatku

    2. pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • naostatoknapokon: nakoniec, naostatok, je to jedno; A napokon, kam by sme teraz šli?konečnekoniec koncovkoniec koncom: konečne, koniec koncov pravda raz vyjde najavo; koniec koncom dal jej za pravdunaveľaostatnevlastne: nakoniec, naveľa, aj hostina sa zunuje; ostatne, vlastne na tom vôbec nezáležínaposledyhovor. naposledok: naposledy, naposledok ani neviem, kto to bol


    naostatok 1. p. nakoniec 1, záverom 2. p. nakoniec 2, už 3


    naposledy 1. vyjadruje okolnosť poradia na konci istého radu dejov, činností, stavov a pod., za ktorým sa už príslušný dej a pod. neopakoval al. nebude opakovať • naostatokhovor. naposledok: už sa nepamätám, kedy som tu bol naposledy, naostatok; dnes sa s ním stretneš naposledokposledný razposlednýkrátostatný razostatnýkrát: posledný raz, poslednýkrát sme boli v divadle pred mesiacom; vidíme sa spolu ostatný raz, ostatnýkrátminuleminulý razminulýkrát (v predchádzajúcom prípade): naposledy, minule, minulý raz si prišiel neskorozastar.: poslednepredošle

    2. p. nakoniec 1, 2


    1. vyjadruje okamžité nastúpenie deja, v tomto okamihu, v tomto momente • teraz: Keď ti poviem, vybehneš. – Už, teraz!

    2. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť; v tej chvíli, v tú chvíľu • už-užprávepriamhovor. akurát: už, už-už chcel odísť, keď ktosi zazvonil; práve, priam mi chcel niečo povedať; akurát začal kopať jamu

    3. uvádza vetu al. výraz s novým vysvetlením al. komentárom známeho textu; pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • teda: a ako to už, teda býva, nešťastie nechodí samonakoniecnaostatoknapokonveruvlastne: na tom sa napokon, veru, vlastne nedá nič meniť

    4. uvádza vetu a zároveň má pobádaciu funkciu • hovor. veď: Vstávaj, už, veď je deň!

    5. vyjadruje naliehavosť konať dej al. uspokojenie s dosiahnutím niečoho • konečne: Buď už, konečne ticho! Už, konečne to viem!

    6. p. hneď 1 7. p. viac 3 8. p. tam 3


    vlastne 1. uvádza opravný výraz • totižtotižto: prišiel neskoro, vlastne, totiž(to) ani presne neviemrespektíve (skr. resp.): prišli dvaja, respektíve s otcom traja

    2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu • verunaozajskutočne: vlastne, veru, naozaj, skutočne ani neviem, čo si o tom mám myslieťv skutočnostivskutkudohromadydokopydovedna: v skutočnosti, vskutku sa mu nečudujem, že odišiel: sám už nevie, čo má urobiťináčinakvcelkuv podstate: ináč, inak, vcelku nám to vyhovujetakrečenopravdupovediacpodľa pravdypopravdepopravde povedané: takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy bol rád, že sa to takto skončilo; popravde, popravde povedané, myslel som na tonakoniecnaostatoknapokonfaktickykniž. de facto [vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal čo stratiťzastaráv. vpravde: vpravde treba povedať, že sa ho bál


    záverom v poslednej časti, v poslednej fáze • na závernakoniec: záverom, na záver, nakoniec všetkých vyzval, aby si podali rukynaostatoknapokon: naostatok, napokon spomenul aj svoju najnovšiu prácu


    naostrený p. ostrý 1, 9


    ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

    5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

    6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

    7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

    8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

    9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


    naostriť p. zaostriť 1


    zaostriť 1. urobiť ostrým, zvýrazniť ostrie (op. zatupiť) • naostriť: zaostriť, naostriť sekeru, nôžpriostriť (urobiť ostrejším): priostrený hrotzbystriť (urobiť ostro vnímavým): zaostriť, zbystriť zrak, pozornosť na prichádzajúcichnabrúsiť (zaostriť brúsením): nabrúsiť nôž

    2. urobiť končistým, špicatým • zahrotiťzašpicatiť: kolík zaostril, zahrotil, zašpicatil nožíkomzastrúhaťostrúhať: na konci tyč zastrúhalazried. zakončatiť: ťažká choroba mu už zakončatila nos

    3. upraviť prístroj (obyč. optický) do optimálnej polohy • nastaviť: zaostriť, nastaviť ďalekohľad, rozhlasový signáltech.: justovaťvyjustovať (správne zaostriť) • vyladiť: vyladenie televízneho obrazuhovor. narichtovaťsubšt. naštelovať


    naostro p. ostro 1, 2, 5, špicato


    ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostrodoostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

    porov. aj ostrý 1

    2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicatokončistokončitohrotitohrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palícnaostronašpicatonakončistonakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzkadoostradošpicatadokončistadokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

    porov. aj ostrý 2

    3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo pískaštipľavokorenitokorenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

    porov. aj ostrý 3, 4

    4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidíprenikavojasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

    5. s veľkou intenzitou • silnointenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácunaostronaplno: začali naostro, naplno trénovaťprudkorezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

    6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísneprísno: ostro, prísne sa pozrel na synapríkrostrmostrohoexpr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakoltvrdo: tvrdo kritizoval vládurozhodnerázneenergickyrezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

    porov. aj ostrý 3

    7. nápadne sa prejavujúc • výraznejasnezreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôročividneviditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami


    špicato s ostrým zakončením (op. tupo) • došpicatanašpicato, pís. i do špicata, na špicato: špicato, došpicata, našpicato upravený koniec palicekončitokončistodokončitadokončistanakončitonakončisto, pís. i do končita atď.: konči(s)to, dokonči(s)ta, nakonči(s)to okresať žrdeostronaostro, pís. i na ostro: ostro, naostro zabrúsené konce oceľových tyčítenkonatenko, pís. i na tenko: tenko, natenko zastrúhať ceruzku

    porov. aj špicatý


    brúsiť 1. robiť ostrým • ostriťnaostrovať: brúsiť, ostriť, naostrovať nôž, nožnicekovaťkuť: kovať, kuť kosuhovor. zastaráv. šlajfovať

    2. hladením opracúvať • obrusovaťvybrusovať: brúsiť, obrusovať kovové súčiastky, diamantypilovať (pilníkom): pilovať hranyrašpľovať (rašpľou): rašpľovať doskupejor.: midlikovaťpidlikovať (nešikovne, na tupo brúsiť)

    3. p. cibriť 4. p. túlať sa 1


    ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosťa: zvečerilo sa, ale, a matere nikdelež: zbadal ju, lež nedal to najavovšak (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládalkniž. avšak: sľúbil, avšak neprišielpredsaa predsaale predsapredsa všakno predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišieljednakoa jednakoale jednakono jednakojednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učilibaibaželenlenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zubkýmnaproti tomuzatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

    2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko!čihovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

    3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dalozajnaozajskutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom ničfaktickyhovor. fakt

    4. p. asi 1 5. p. ba 1


    doslova 1. bez vynechania slova • doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiakapresneverneexpr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrhslovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveliod slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalofraz.: do bodkydo (posledného) písmenado (posledného) písmenkado (poslednej) litery

    2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova • doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zempriam: doslova, priam sa roztriasol od strachunaozajskutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babkuvôbecvonkoncomabsolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedalfaktickyhovor. faktkniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemiholvýslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas


    naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočnevskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrýrozhodne: rozhodne to nemá ľahkéale: tí sú ale dobrínaozajstnehovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otecozajozajstnehovor. ozajskynár.: ozajstnaozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá prácaveruexpr.: veruževeruboževeraboževerabohuzried. hejverupoet. ver'nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliťfaktickyhovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevidelivôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujemexpr.: namojpravdunamojverunamojdušufraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desaťexpr.: prisámbohuprisámbohprisámfaktprisámvačkuprisámbohuprisahámbohuprisámbohuotcuprisahámbohuotcuprisámbohuotcuotcuprisahámotcuprisámotcu-materiexpr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačínár.: ačidaačidali


    rozhodne 1. vyznačujúc sa schopnosťou al. prejavujúc schopnosť obyč. rýchlo a bez pripustenia námietok, odporu a pod. niečo konať • rázneenergicky: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť všetky obvineniapevneodhodlane: pevne, odhodlane sa postaviť na obranu svojich právprudkoostrorezkostrmotvrdo: prudko, ostro, tvrdo obhajovať svoje názoryrezolútnekategorickynekompromisne: rezolútne, kategoricky, nekompromisne žiadať nápravuradikálne: treba rozhodne, radikálne zasiahnuť proti zločinnosti

    2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnosť výroku • isteistoistotnenaistodozaista: rozhodne, iste, isto sa večer vráti; to istotne, naisto, dozaista neurobil onnaozajurčite: naozaj, určite sa nebude musieť za nás hanbiťbezpochybynepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre daríexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovofraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenusubšt.: stopro • nastopro


    skutočne 1. zodpovedajúc skutočnosti, ako v skutočnosti • faktickynaozajstne: skutočne, fakticky, naozajstne vynaložené nákladyozajstnehovor.: ozajskynaozajsky: konečne mohol ozajstne, ozajsky pretekaťopravdivozastar.: opravdovoopravdove: vyzerá celkom opravdivov skutočnostireálneobjektívne: to sa v skutočnosti, reálne, objektívne stalo

    porov. aj skutočný 1

    2. vyjadruje dotvrdenie, potvrdenie niečoho, potvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede • vskutkuozajnaozajveru: je to skutočne, vskutku dobrá správa; ozaj, naozaj, veru sa pekne rozvíjav skutočnostipopravdevlastnepodľa pravdypopravde povedané: v skutočnosti, popravde, vlastne treba priznať, že na to nestačíistoisteistotnezaistezaručenenepochybne: isto, istotne, zaiste, zaručene je to pravdafaktickyhovor. faktkniž. de facto [vysl. fakto]: fakticky, fakt, de facto neviem, či prídehovor. raz: skutočne, raz neviem, čo tým myslel

    3. p. vôbec 1 4. p. doslova 2


    veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozajskutočnevskutkupoet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravdanužtakveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiťisteistoistotneexpr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieťpochopiteľneprirodzenesamozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiťpravdapravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslelpriampriamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosťžeale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudákbaže: môže, baže môže ešte deň zostaťexpr.: veruževerabohuveraboževerubožejaverunár.: veraveraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínaťexpr.: namojdušunamojverunamojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilozried.: čidačidažečidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiťexpr.: bisťubisťubohubohuprisámbohuprisahámbohuotcuprisámbohuotcuprisahámotcuprisámotcuprisahámbohuotcuexpr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špásexpr.: prisámprisámbohprisámbohuprisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhráhovor. expr. prisámfaktfraz. na moj hriešnu (dušu)


    vôbec 1. vyjadruje krajnú mieru, absolútnu platnosť (obyč. pri zápore) • vonkoncom: vôbec, vonkoncom s tým nie je spokojnýnijakohovor. nijakexpr. nijakovsky: nijako, nijak sa nás to netýkanačisto: načisto nemá rozumani trochuani najmenejani zďaleka: ani trochu, ani najmenej sa mi to nepáči; ani zďaleka si nemyslím, že má pravduskutočneozajnaozaj: je to skutočne, vôbec najlepší hráč; ozaj, naozaj nepredpokladám, že prídeeštecelkom: Má to ešte, vôbec nejaký význam?fraz.: ani za svetani za živý svetani za mačný mak/máčikhrub.: zabohaani zaboha: ani za (živý) svet, (ani) zaboha si nevedel spomenúť, kde ho už raz videlnár. živosubšt. zhola

    2. p. všeobecne 1 3. p. doslova 2


    naozajsky p. naozaj, skutočne 1


    naozajský p. skutočný 1, 2


    pravdivý založený na pravde, skutočnosti; obsahujúci pravdu (op. lživý, nepravdivý): pravdivé slovávernýpresný (zodpovedajúci pravde, skutočnosti): pravdivé, verné, presné zobrazenie životaopravdivýnaozajstnýnaozajskýozajstnýskutočnýnefalšovanýpravý (op. falošný): vyrozprával nám opravdivý, naozajstný, naozajský, ozajstný príbeh zo svojho života (op. vymyslený, fiktívny); film o skutočnej udalosti; nefalšované, pravé slzy; nefalšovaná radosť (op. predstieraná) • faktický (založený na faktoch): zatajiť faktický stavreálnyživý: reálny, živý dôkaz o niečom


    skutočný 1. ktorý možno vnímať zmyslami, jestvujúci v realite; zodpovedajúci skutočnosti (op. neskutočný) • reálny (op. ireálny, fiktívny): sú to skutočné, reálne objekty; skutočný, reálny počet bol menší ako uviedli v novináchefektívny (op. fiktívny): efektívne hodnotykonkrétny (op. abstraktný) • hmatateľnýpoznateľný: konkrétny, hmatateľný, poznateľný svetfaktickýskutkový (zodpovedajúci faktom, skutočnosti, nie odhadu): faktický, skutkový stavjavový: javový svet, javová podstataozajstnýnaozajstnýnaozajskýživý: mal doma ozajstného, naozajstného, naozajského, živého hada; ozajstná, naozajstná láska; nesedel tam prelud, ale živý človekpravdivýopravdivýpravýnefalšovanýúprimnýnepredstieraný: film nakrútený podľa pravdivej, opravdivej udalosti (op. vymyslenej, fantastickej); herečka plakala opravdivými, pravými, nefalšovanými slzami (op. predstieranými, falošnými); prejaviť pravý, nefalšovaný záujem o niečo; boli to jeho pravé vlasy (op. nepravé, falošné, umelé) • plnokrvný: chladnokrvnosť prezrádzala plnokrvného Angličanaživotný (op. neživotný, papierový): životná postava, životný hrdinaneskreslenýholýnahý: taká je neskreslená, holá, nahá pravda

    2. ktorý je taký, aký má byť; ktorý spĺňa očakávania, predpoklady a pod. • celýdokonalýpravýrýdzi: skutočný, pravý muž; praví, rýdzi mešťaniačistýneskalenýozajstnýnaozajstnýnaozajský: čistý, neskalený cit; neskalená radosť; našiel v deťoch ozajstné, naozajstné potešenie; je naozajská dámanepochybný: nepochybná pravdavážny: mať o niečo skutočný, vážny záujemopravdivý: opravdivé hrdinstvohovor.: hotovýúplný: to, čo dokázal, je hotový, úplný zázrak; hotový, úplný géniusnaslovovzatý: naslovovzatý odborníkneskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: umelec par excellence


    naozajstne p. naozaj, skutočne 1


    číry 1. ktorý je rýdzej kvality, ktorý neobsahuje prímesi, nečistoty, cudzie prvky • rýdzi: číre, rýdze zlatočistýneskalený: čistý roztok, vzduchpriezračnýpriehľadný: priezračná voda, priehľadné sklopravý (o zlate, drahokamoch) • expr.: číročistýčíročíry: číročistý, číročíry diamantstopercentný: stopercentný lieh

    2. ku ktorému sa nič nepridružuje, ktorý je tým sám osebe • úplný: číra, úplná tma; stalo sa to čírou, úplnou náhodoučistýskutočnýnaozajstnýozajstnýopravdivý: čistá, skutočná, naozajstná pravda; ozajstná, opravdivá nemožnosťpravýexpr.: číročíryčíročistý: pravá radosť; číročíre, číročisté bláznovstvoprostýsamý (za ktorým netreba hľadať nič iné): odhodlala sa na to z prostej, zo samej láskyneskalený: neskalený citholý: opierať sa o holé fakty


    dokonalý 1. ktorý je bez chýb, nedostatkov; svedčiaci o dokonalosti (op. nedokonalý) • bezchybnýperfektný: dokonalý, bezchybný produkt; dokonalá, bezchybná, perfektná anglická výslovnosťdôkladný (op. povrchný): dôkladná práca, dôkladná kontrolavzornýukážkovývýstavný (ktorý dokonalosťou slúži ako vzor): vzorný, ukážkový poriadok; výstavný exemplárdobrýideálny (aký má byť, aký je ideálom): dobré, ideálne manželstvovynikajúciznamenitýmajstrovský (hodný majstra) • virtuózny: vynikajúce, znamenité ovládanie nástroja; majstrovské, virtuózne herectvobravúrnybrilantný: bravúrna, brilantná interpretácia, analýzaprvotriednysuverénny: prvotriedny, suverénny odborníkpravýnaozajstnýskutočný (aký naozaj má byť): pravý, naozajstný, skutočný džentlmenhovor.: celýhotový (ktorý už dosiahol náležité vlastnosti): z chlapca je už celý, hotový mužušľachtilý (esteticky dokonalý): ušľachtilé tvaryexpr. stopercentnýsubšt. bezvadný • slang. klasa

    2. p. absolútny, úplný 2


    naozajstný p. skutočný 1, 2, pravý 1


    obnažený 1. zbavený odevu, časti odevu, pokrývky, porastu a pod. (op. zahalený) • nahýholýodhalený: obnažené, holé telo; odhalené, nahé plecia; odhalené, holé korene stromuvyzlečený (zbavený odevu; op. oblečený): obnažené, vyzlečené dieťapolonahý: polonahé modelkynepokrytý (zbavený pokrývky, obyč. hlavy): stáť s nepokrytou hlavou (na znak úcty)nezarastenýlysý (zbavený porastu; op. zarastený, obrastený): nezarastený, lysý kopec

    2. zbavený všetkého, čo zahaľuje podstatu, skutočnú podobu niekoho, niečoho • neskrývanýnetajený: obnažený, neskrývaný ľudský žiaľ; neskrývané, netajené vášneskutočnýpravýholýnaozajstný: obnažená, skutočná, holá, naozajstná pravda; obnažená, pravá príčina vojny


    pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné menovlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné menonaozajstnýozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírodyopravdivýnepredstieranýnefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniazeplnokrvný: stojí tu plnokrvný Indiánčistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý liehrýdzičírystopercentný: rýdze zlato, rýdza láskahovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovicaautentickýpôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontuhodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedokneskl. par excellence

    2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverívhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom miestevýstižný: výstižný argument; vlastnýskutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod

    3. p. konzervatívny 1


    stelesnený 1. ktorý sa stal skutočnosťou, ktorý nadobudol určitú konkrétnu podobu • kniž.: zhmotnenýzosobnený: stelesnená, zhmotnená umelcova predstava; zhmotnený, zosobnený senzviditeľnený: zviditeľnená túžba

    2. expr. (o človeku s výraznou vlastnosťou) • zosobnený: stelesnené, zosobnené zlosamý: samá dobrotakniž. vtelený: vtelená krásanaozajstnýozajstnýopravdivýskutočný: naozajstná, ozajstná, opravdivá nevinnosť


    vážny1 1. ktorý neprejavuje navonok svoj vnútorný stav, najmä veselosť; svedčiaci o tom (op. veselý): vážny starec, vážna povahaneveselý: neveselá náladaprísny: prísny pohľaddôstojný: dôstojné správaniezdržanlivýodmeraný (ktorý vyjadruje odstup, zdržanlivosť): odmeraný hlaschladný: chladný úsmevstrohý: strohá odpoveďsubšt. dospelácky

    2. ktorý má veľkú váhu, veľký význam, veľký dosah • závažný: hrozí mu vážne nebezpečenstvo; je to vážny, závažný problémdôležitý: dôležitý návrhvýznamnývýznačný: významná, význačná udalosťdôrazný: dôrazné upozornenie

    3. prejavujúci zodpovedný prístup, hlboký záujem • seriózny: vážny, seriózny uchádzač o miesto; mať vážnu, serióznu známosťnaozajstnýozajstnýopravdivý: naozajstný, ozajstný vedecskutočný: skutočný ľúbostný vzťahhodnotný: hodnotné vedecké dielocenný: cenný človeksolídny: solídny obchodník

    4. ktorý má intenzívny účinok, veľké dôsledky • závažný: vážna, závažná dopravná nehoda; vážny, závažný trestný činnebezpečný: nebezpečná chorobaťažký: utrpieť ťažkú porážkupovážlivýzastar. povážny: povážlivá situáciakritický: chorý je v kritickom stavekrízový: krízové obdobie

    5. p. vážený


    verný 1. ktorý dodržiava záväzky (op. neverný) • oddaný: verná, oddaná manželka; verný, oddaný zásadámúprimný: vzniklo medzi nimi úprimné priateľstvolojálny: lojálny občanexpr. skalnývytrvalýtrvalý: skalný, vytrvalý fanúšik

    2. úprimne myslený, vykonávaný • ozajstnýnaozajstnýopravdivý: ozajstná, naozajstná, opravdivá láskanepredstieraný: nepredstierané cityskutočný: jeho strach bol skutočný

    3. pravdivo niečo vystihujúci, súhlasiaci so skutočnosťou • presný: verná, presná kópia obrazuvýstižný: výstižný opis havárieživý: živé líčenie udalostizodpovedajúci: zodpovedajúci preklad dielareálnyrealistický (zodpovedajúci skutočnosti): reálny pohľad na život


    vlastný 1. ktorý je vlastníctvom niekoho, ktorý niekomu, niečomu patrí, ktorý s niekým al. niečím súvisí (op. cudzí) • svoj: mať vlastný dom; som tu na svojom aute; urobiť niečo vlastnými, svojimi rukami

    2. ktorý pochádza z príbuzenstva, ktorý súvisí s príbuzenstvom (op. nevlastný) • rodný: vlastný, rodný bratpokrvný (ktorý má spoločný rodový pôvod): súrodenci sú pokrvní príbuznísvoj: svojho syna nepoznal

    3. ktorý je zhotovený samou osobou, ktorý sa týka samého tvorcu: vystavovať vlastnú tvorbuvlastnoručný: vlastnoručný výrobokautorský: autorský portrét

    4. ktorý tvorí podstatu veci • skutočný: dostať sa k vlastnému, skutočnému problémupravýnaozajstnýozajstný: pravá, ozajstná príčina biedy je niekde indeimanentný


    vrúcny ktorý je bez pretvárky • horúci: vrúcne, horúce slová; vrúcne, horúce objatiekniž.: vrelývrúci: vrelý vzťahnefalšovaný: nefalšované priateľstvoopravdivýnaozajstnýozajstnýskutočnýpravý: opravdivá, naozajstná, skutočná láskaúprimný: úprimný pohľadkniž. plamenný: plamenný pozdravsrdečný: srdečná vďakahlbokýintenzívny: hlboký, intenzívny cit


    naozajsto p. naozaj


Pozri výraz NÃO v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV