Synonymá slova "mať" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 644 výsledkov (6 strán)

  • pochúťka chutné, lahodné jedlo, zried. i nápoj • lahôdkadelikatesadobrota: cukrárske, údenárske pochúťky, lahôdky, delikatesy; rád sa naje dobrôtmaškrtaexpr. maškrtka (čo spôsobuje pôžitok z príjemnej chuti, obyč. niečo sladké): kupovať si maškrtyfajnovosťhovor.: fajnotafajnotka: podávali sa tam samé fajnovosti, fajnotyexpr. lakotahovor. podslinka


    pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sapoškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilozničiť saznivočiť saporúchať sa: stroj sa porúchalpolámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámalexpr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralohovor. expr.: popsuť sazopsuť sa: výroba sa zopsulaniž. hovor.: poondieť sapoondiať sahrub.: pokašlať sapokašľať savulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazupodľahnúť skazeprísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivočpotuchnúťzatuchnúťstuchnúťvyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelopreležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sazažltnúť: olej po čase zažltne

    2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť saskaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazíupadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť sazlumpovať saspanghartiť sazopsuť sapopsuť sazopsiť saspodliť saspodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsulivulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský)splaniť sasplanieť: svet splanelexpr.: spľuhavieťspľundravieťexpr. zried.: spľuhačiť saspaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačiapren. pejor.: zgrmančiť sazgrmaniť saexpr. zried. skoprdačiť sa


    pokrčiť 1. stlačením narušiť pôvodný tvar, urobiť nepravidelné záhyby na niečom • skrčiťzhúžviťzhúžvaťpohúžvať: chytil list a nahnevaný ho pokrčil, skrčil, zhúžvildokrčiť: dokrčiť si sukňuexpr.: skrkvaťpokrkvaťdokrkvaťukrkvať: vreckovku má celú skrkvanú, pokrkvanú, ukrkvanúnakrčiťnahúžvaťexpr. nakrkvať (trocha pokrčiť): nakrčil spýtavo obočiezvraštiťzmraštiťzmrštiťzmŕštiťpomŕštiťzvrásčiťzvraskaťzvráskaťpovráskať (obyč. svaly, pokožku na tvári a pod.): zvraštiť, zmraštiť, zvrásčiť čelo, tvár, ústazriasiťhovor. expr. zrancovať: zriasila, zrancovala zamyslene čelostiahnuť (do vrások): stiahnuť tvár odporomzošúveriťzožmoliťexpr. zhŕždiť (veľmi pokrčiť): vytiahol z vrecka zošúverené, zožmolené peniaze; od zápachu zhŕždil nosposkŕčaťposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach): v autobuse si poskŕčal kabát; posťahuje tvár do vrásokexpr.: schumlaťschalbaťzmäkušiťnár. požmať (pokrčiť chumlaním, mäkušením a pod.) • požmoliťpomädliť (pokrčiť mädlením) • zried. zmädliť

    2. p. skrčiť 1, ohnúť


    požmať p. pokrčiť 1


    polámať 1. lámaním rozdeliť obyč. na viac častí • rozlámať: polámať, rozlámať tyčinku, suché raždierozlomiťzlomiť (na dve časti): rozlomiť, zlomiť palicuzried. prelámaťhovor. pokrušiťnadrobiť (polámať obyč. drobením, mrvením na malé kúsky): pokrušený koláč; nadrobiť si chlieb do polievkyporozlamovaťpoprelamovať (postupne, viac vecí): porozlamovať posúchy na kusy

    2. zlomením, lámaním poškodiť • dolámaťzlámať: v zlosti polámal, dolámal nábytok; na lyžovačke si polámal, zlámal nohyexpr.: pochrámaťdochrámať: hračku si hneď pochrámal, dochrámalexpr.: rozdrúzgaťdodrúzgaťroztrieskať: od zlosti rozdrúzgal, roztrieskal zlepené lietadlo


    zlomiť 1. tlakom, násilím rozdeliť na dva al. viac kusov • rozlomiťprelomiť: zlomiť, rozlomiť paličku; zlomiť, prelomiť ohraduzlámaťdolámaťpolámaťprelámať (zlomiť na viacero kusov al. na viacerých miestach a obyč. poškodiť): zlámal, dolámal si nohy; polámať náradiepoprelamovať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach) • expr.: zdruzgnúťdodrúzgať (zlomiť, zlámať s praskotom): zdruzgnúť konárexpr. dochrámať: dochrámať si nohu

    2. uviesť do podoby oblúka, ohybu • ohnúťzohnúťprehnúť: zlomiť, (z)ohnúť nohu v kolene; zlomiť, (z)ohnúť šiju; prehnúť niekoho v páse

    3. násilím, silou dosiahnuť víťazstvo nad niečím • premôcťprekonať: zlomiť, premôcť teror, násilie, moc niekoho; prekonať zloporaziťzdolaťzmôcť (zbaviť síl): zlomiť, poraziť nepriateľa; zdolať, zmôcť presilu vojskaoblomiť: nemôže oblomiť synov odpor

    4. urobiť poddajným, odobrať duševné sily • podlomiťoslabiť: nič ma tak nezlomilo, nepodlomilo ako priateľova zrada; väzenie ho celkom oslabilozničiť: žiaľ ma zničilzdeprimovať (duševne ubiť) • expr.: skrušiťskváriťzdeptať: skrušila, skvárila nás neistá budúcnosť, bieda

    5. p. porušiť 2


    pomaďarčovať robiť maďarským, dodávať niekomu al. niečomu maďarský ráz • maďarizovaťmaďarčiť: mnohí si pomaďarčovali, maďarizovali mená; maďarčenie pohraničiahungarizovať: vláda školstvo hungarizovalapejor. maďarónčiť


    posnímať p. zložiť 1


    zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z vozakniž. zosňať: zosňať niekomu putázvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo stenyzavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladaťkniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z policezosadiť: zosadil dieťa z hojdačky

    2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladaťzostaviťzmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatuzrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvienskonštruovaťzostrojiťhovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístrojhovor. znôtiťexpr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosákzopäť (ruky) • zosumovaťzosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem…zoštylizovaťsformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky

    3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látkuprehnúťpreložiť: prehnúť, preložiť okraj listu

    4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zemexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderomzvaliťpodťaťkniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zemzastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom

    5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročnýnapísať: napísať román, kantátuexpr.: sklepaťzbúchaťzlepiťpozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedkuposkladať (viacero diel)

    6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiťspraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúškypodstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúškuabsolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniálkniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahuposkladať (postupne)

    7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1


    poučenie 1. návod, pokyn na konanie, výklad o niečom, vysvetlenie niečoho a pod. • ponaučenienaučenie: dávať niekomu poučenie, ponaučenie, naučenie; vziať si poučenie, ponaučenie z chýbpoučka (stručné zovšeobecnené poučenie): matematické poučkypríučka (poučenie v podobe niečoho nepríjemného) • zried. príučokzastaráv. príučné: dostať príučku, príučnévýučnélekciaodb. veta: Pythagorova vetaodb.: formulateoréma (všeobecne platné poučenie)

    2. p. poznatok


    teoréma p. poučenie 1


    pozajímať p. zajať 1


    zajať 1. odňať slobodu nepriateľovi v boji • vziať do zajatia: zajali ich tesne pred koncom vojnyzadržaťchytiť: vojakov zadržali, chytili nepriateľské vojskáodviesťzlapaťlapiť: keď ich nepriatelia odviedli, zlapali, lapili, pridali sa k nimpozajímať (postupne zajať)

    2. nadobudnúť moc nad niekým (o duševných stavoch, citoch) • zmocniť saovládnuťexpr. opantaťopanovať: celého ho zajala, ovládla, opanovala túžba vrátiť sa domovzachvátiťexpr. schvátiťpremôcťzmôcť: zachvátil, premohol ma žiaľpreniknúťprejať: bôľ mu prenikol, prejal srdcezájsť: zašiel ju zármutok nad stratenou mladosťoukniž.: pojaťjať: (po)jala ma úzkosť


    pôžitkárstvo oddávanie sa pôžitkom • požívačníctvopožívačstvorozkošníctvovychutnávačstvozmyselnosťhýrivosťhedonizmusepikurejstvo: bol známy svojím pôžitkárstvom, rozkošníctvomlabužníctvomaškrtnosť (oddávanie sa dobrému jedlu al. iným pôžitkom) • gurmánstvočasto pejor.: svetáctvosvetáckosť (pôžitkárske využívanie života) • expr. ľahtikárstvo (bezstarostná nezodpovednosť a povrchnosť) • hovor. flamenderstvopejor. bruchopasníctvosubšt. fajnšmekerstvo


    prijímačky p. skúška 2


    prizerať 1. popri hlavnom záujme mať sústredenú pozornosť aj na ďalšie dôležité okolnosti • prihliadaťhľadieťbrať do úvahy: pri robote treba prizerať, prihliadať na bezpečnostné predpisy; pri rozhodovaní nebral do úvahy vôľu rodičov, neprizeral na vôľu rodičovbrať/mať zreteľ (na niečo) • brať/mať ohľad (na niečo) • venovať pozornosť (niečomu) • dbať (na niečo): venuje pozornosť aj názorom iných; dbať i na požiadavky ostatnýchpozerať savšímať si: pozerať sa aj na cudzie problémyrešpektovať: popri svojom záujme rešpektovať aj potreby detíadmin. zohľadňovať: zohľadňovanie dĺžky pracovného pomeru

    2. p. dozerať


    pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať saopytovať saklásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasímvypytovať sa (viackrát sa pýtať)

    2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať saprezvedať saprezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečomdopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto domabyť zvedavýzaujímať savyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinuspytovať saopytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vásradiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž

    3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnuchcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov


    všímať si 1. zrakom vedome vnímať, prejavovať záujem o niečo • venovať pozornosť (niečomu) • zaujímať sa (o niečo) • pozorovať: všímať si, pozorovať okolie, venovať pozornosť okoliu; všíma si, pozoruje každú maličkosť, venuje pozornosť každej zmene; zaujíma sa o všetky podrobnostizachytávaťzaznamenávaťhovor. registrovať: dieťa očami zachytáva, zaznamenáva, registruje, čo sa okolo neho robípozerať (sa)hľadieťdívať sa (so záujmom): pozerá (sa), hľadí, ako sa rastlinky vyvíjajúobracať pozornosť: teraz obráťte pozornosť na druhú stranu uliceprizerať sa: so záujmom sa prizerať na výrobný postupnár. šiacať si (Kukučín)

    2. brať do úvahy niečo, brať ohľad na niečo (obyč. v zápore) • dbať (na niečo, o niečo): už si urážky nevšíma, nedbá na nehľadieťdívať sapozerať (sa): nehľadí, nedíva sa, nepozerá sa na jeho nedostatkyvidieť: vidí len seba


    rádio 1. rozhlasový prijímač • rádioprijímač: tranzistorové rádio, vypnúť rádioprijímačhovor. rozhlaszastar. rádioaparáthovor. tranzistor (tranzistorové rádio) • subšt. tranzistorák • tuner (rádio bez zosilňovača vo vežovej sústave)

    2. p. rozhlas


    rádioprijímač p. rádio 1


    rozhrýzť hryzením rozdrobiť na kúsky • pohrýzť: rozhrýzť, pohrýzť oriešky, hriankyrozžuťrozžuvaťpožuťpožuvať (spracovať slinami): dobre požuť potravuprehryznúťprehrýzťrozhryznúť (jedným hryznutím): pes rozhryzol kosťexpr.: rozžviakaťpožviakať: rozžviakať tvrdú kôrkuexpr.: rozchrúmaťpochrúmaťpochrúpaťschrúmať (rozhrýzť niečo krehké): rozchrúmať jablko zdravými zubamiporozhrýzať (postupne, viac vecí)


    rozchrúmať p. rozhrýzť


    rušňovodič železničný pracovník, ktorý vedie rušeň • strojvodcastrojvodičhovor. zastar. mašinista


    strojník odborník obsluhujúci stroje a starajúci sa o ne: lodný strojníkhovor. zastaráv. al. expr. mašinista


    senzor elektrotech. citlivý prvok prístroja, mechanizmu • snímač


    snímač p. senzor


    schrúmať, schrumkať p. zjesť


    stískať 1. tlakom, tisnutím dávať k sebe, dovedna al. smerom dolu • stláčaťstlačovaťtlačiťtisnúť: stíska, stláča v ruke vreckovku; stíska, tlačí, tisne kľučku; tisne si dieťa k sebezvieraťzovierať: z(o)viera pery, ceruzu v prstochzatínať (pevne stískať): zatína pästežmoliťmädliťexpr.: mäkušiťmiagaťmliagať: žmolí, miaga v dlani papier; v rozpakoch mädlí, mäkuší zásteruobjímať (obopínať rukami, obyč. pri citovom prejave) • túliť (nežne tlačiť k sebe): objíma ženu, stíska ju, túli si ju k sebeexpr. oblápať

    2. p. šetriť 2


    vinúť 1. krúživým pohybom umiesťovať • navíjať: vinuli, navíjali drôt na cievkumotaťnamotávať: motať vlnuobtáčaťobkrúcaťovíjať (vinúť okolo niečoho): obkrúcal, ovíjal jej ruku okolo pása

    2. nežne k sebe pritláčať • túliť: matka k sebe vinula, túlila dcéruobjímať (obopínať rukami): objímala synatisnúťtískaťtiskaťpritískaťprivíňaťprituľovať (vinúť s väčšou silou): tisol si na hruď uplakané dieťastískaťzvieraťzovierať (s veľkým tlakom vinúť k sebe): zvieral ju v náručíexpr. tuľkať


    sviňa 1. úžitkové domáce zviera chované na mäso a masť • ošípaná: chov svíň, ošípanýchbravbravec (vykastrovaný samec svine, kŕmna sviňa): zaklať bravakŕmnik (kŕmna sviňa): tučný kŕmnikprasa (mláďa svine): prasa kvičíprasnica (plemenná sviňa): chovať prasnicumangalica (sviňa chovaná najmä na masť) • zried. vykŕmenec (Urban)hovor.: mašicamašurahypok.: mašomaškonár.: vepor (Šoltésová)bravčo

    2. p. podliak, nemravník, chlipník


    trocha1 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochumálo: vypil trocha, trochu, málo mliekaneveľanemnohoniekoľkokoľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákovriedkohovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedkoskúpokniž. sporozried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý stromskromnehovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedlaniečodačočosivoľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chlebaexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávyexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: na dne zostalo máličko, málinko vodyexpr.: byľkuštipkukvapkukvapkakvapôčkaskromnučkoskromnunkoskromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vínaexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

    2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochumálo: trocha, málo si privstalneveľanemnohokoľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohlinepatrne: nepatrne sa usmialaneveľmineprílišzried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomoholskromneposkromne: skromne, poskromne si oddýcholslabochaboskúpokniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izbajemneľahkozľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasochhovor. ako-tak: ako-tak si polepšilkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošička, trošinku sa bálaexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšilexpr.: byľkuštipkukvapkukvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástlaexpr.: skromnučkoskromnunkoskromnulinkoexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

    3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochuchvíľuchvíľkuexpr. chvíľočkuhovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuťnachvíľunachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostaťkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskorilfraz. na skok: prišla iba na skok


    učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učívzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzineštudovaťhovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktorazastaráv. školovať sa: je to školovaný človekškoliť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatráchzaúčať sazaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odborumemorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseňhovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúškuštud. slang.: drviť sadrviťšprtať saštukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiuvštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorcepodúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť

    2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať siprijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie telaprivykať siprivykať sapriúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť

    p. aj cvičiť 1


    vlámačka p. vlámanie


    vlámanie násilné vniknutie do uzavretého priestoru s úmyslom kradnúť: počet vlámaní vzrastáhovor. vlámačka


    vlámať sa p. vniknúť 1


    vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsťpreniknúťvpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hryexpr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej rolyvohnať savhnať savhrnúť savpadnúťnahrnúť sanabehnúťvovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetloexpr.: vrútiť savraziťvbŕdnuťzried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do ústvtrhnúťvbiť sadobiť savlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchoduvliať sanaliať sapresiaknuťodb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôduvprúdiťvtiecťvplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žílvovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do myslevlámať sakniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domuprebiť sapreraziťprebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mestausadiť sausídliť sazahniezdiť sahovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajzevrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zemevhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablkazabodnúť sazapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

    2. p. pochopiť 1


    vnímať prijímať v podobe vnemov • chápaťpozorovať: ostro vnímal, chápal prednášané slová; vnímal, pozoroval zmeny správania zvieratkniž.: postihovaťponímaťodb.: apercipovaťpercipovať: veci postihoval určitým spôsobomcítiťpreciťovaťprežívať (citovo vnímať): preciťoval radosť iných; prežíval krásu umenia


    vôbec 1. vyjadruje krajnú mieru, absolútnu platnosť (obyč. pri zápore) • vonkoncom: vôbec, vonkoncom s tým nie je spokojnýnijakohovor. nijakexpr. nijakovsky: nijako, nijak sa nás to netýkanačisto: načisto nemá rozumani trochuani najmenejani zďaleka: ani trochu, ani najmenej sa mi to nepáči; ani zďaleka si nemyslím, že má pravduskutočneozajnaozaj: je to skutočne, vôbec najlepší hráč; ozaj, naozaj nepredpokladám, že prídeeštecelkom: Má to ešte, vôbec nejaký význam?fraz.: ani za svetani za živý svetani za mačný mak/máčikhrub.: zabohaani zaboha: ani za (živý) svet, (ani) zaboha si nevedel spomenúť, kde ho už raz videlnár. živosubšt. zhola

    2. p. všeobecne 1 3. p. doslova 2


    vylámať p. vylomiť


    vylomiť lámaním porušiť a násilím uvoľniť • vylámať: vylomené, vylámané dverevypáčiť (obyč. pákou): vypáčiť záhradné vrátavyvážiť (nadvihnutím) • vyraziť (úderom): vyraziť čap zo sudavyboriťvyvaliť (tlakom, silou): vyboriť, vyvaliť ohraduexpr. vydruzgnúť (Hviezdoslav)vyštiepiťvyštiepať (vylomiť štiepením, štiepaním): vyštiepiť si zubpovylamovaťpovypačovaťpovyrážaťpovyvažovaťpovybáraťpovyvaľovať (postupne, viac vecí): povylamované obloky, zámky na dverách


    vynímať porov. vybrať 2


Pozri výraz MAŤ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: cumulative, e, asynchr, enã, ã â ata, freeware, form, soč, žz, d d, scale, ef, thread, dhcp, mou
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV