Synonymá slova "máš" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 139 výsledkov (2 strán)

  • dav veľké množstvo ľudí v neusporiadanom útvare • zástup: nedozerné davy, zástupyhúf: húfy divákov na štadiónemasa: masy obyvateľstvaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd demonštrantovexpr.: hromadakopahŕbakŕdeľ: hromada, kopa, hŕba, kŕdeľ detízáľahazáplava: záľaha, záplava vojakovprocesia (množstvo ľudí idúcich za sebou): procesia výletníkovarmáda: armáda štrajkujúcich pred bránami závoduhovor. expr.: rákoš: rákoš žiakov na školskom dvorehrúza: hrúza ľudíexpr., obyč. pejor. tlupahovor. fúra: fúra ľudísubšt.: spústa • kopec


    hmota 1. všetko, čo má hmotnosť, čo zaberá priestor, čo je základom prírody • matéria: živá, neživá hmota, matéria

    2. to, z čoho sa niečo vyrába, čo sa na niečo používa • látkamateriál: izolačná hmota, látka; pohonné látky, stavebný materiálstavebninastavivo (stavebný materiál) • masa: čokoládová masasurovina (nespracovaná, surová hmota): drevná surovina


    kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

    2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

    3. p. veľa


    masa 1. p. hmota 2 2. p. kopa 2 3. p. dav


    množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantitakvantum: neprimerané množstvo, kvantumpočet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke?objemrozsahveľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

    2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľakvantum: množstvo, kvantum ľudíbohatstvohojnosť: hojnosť nápadovmyriadahovor. expr.: miliónvagón: vagón myšlienokhúfmasamorehromadakopahŕbahovor. expr.: fúrahaldanávalzáľahazáplavalestucetpaletakniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy)rad: rad rokov

    p. aj kopa 2


    zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupehovor. šor: stáť v šorehovor. front: front na vstupenkyrad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencovporadie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradiaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantovexpr. procesia: procesia výletníkov

    2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovymasa: masy pochodujú mestomhúf: húf detíexpr.: kopakopechromada: na zápas prišla kopa, hromada divákovexpr.: hŕbazhrk: hŕba zvedavcovexpr.: záplavazáľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakovexpr. kŕdeľ: kŕdeľ školákovexpr. armáda: armáda nezamestnanýchhovor. expr. rákoš: rákoš detíhovor. fúra: fúra ľudíexpr., obyč. pejor. tlupasubšt. spústa


    huta závod na výrobu kovov z rúd a na ich ďalšie spracúvanie al. na výrobu surového skla: železná hutahovor. zastar. maša


    maša p. huta


    masaker p. masakra


    masakra hromadné zabíjanie bezbranných al. slabších • masakerkrviprelievanievraždenie: nebol to boj, bola to masakra, bol to masakerexpr. mäsiarčina


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    masakrovať porov. zabiť 1


    maselnica nádoba na mútenie masla • dbanka: drevená maselnica, dbanka sa rozsušilazried.: mútovnicamútovník


    mäsiarčina 1. p. mäsiarstvo 1 2. p. masakra


    mäsiarstvo 1. mäsiarsky odbor • hovor. mäsiarčina: išiel sa učiť mäsiarstvu, mäsiarčine

    2. predajňa mäsa • zried. mäsiareňzastaráv. jatka: kúpiť mäso v mäsiarstve, v jatkevýsek


    mäsiarčiť p. ničiť 3


    ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

    2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

    3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


    mäsiareň p. mäsiarstvo 2


    sviňa 1. úžitkové domáce zviera chované na mäso a masť • ošípaná: chov svíň, ošípanýchbravbravec (vykastrovaný samec svine, kŕmna sviňa): zaklať bravakŕmnik (kŕmna sviňa): tučný kŕmnikprasa (mláďa svine): prasa kvičíprasnica (plemenná sviňa): chovať prasnicumangalica (sviňa chovaná najmä na masť) • zried. vykŕmenec (Urban)hovor.: mašicamašurahypok.: mašomaškonár.: vepor (Šoltésová)bravčo

    2. p. podliak, nemravník, chlipník


    mašina 1. p. stroj 2. p. vlak


    prístroj technické zariadenie na vykonávanie istých fyzikálnych al. chemických dejov • aparát: premietací, fotografický, hasiaci prístroj, aparáthovor. sprava: cirkulárka, telefón je užitočná spravaautomat (automatický prístroj): hrací automathovor. zastaráv. al. expr. mašina

    p. aj stroj


    stroj zariadenie premieňajúce jednu energiu na druhú al. vykonávajúce prácu: spustiť stroj, pracovať pri stroji; počítací stroj (počítač) • mechanizmus: stavebné mechanizmyprístrojaparát (jednoduchší stroj): merací prístroj, aparáthovor. zastaráv. al. expr. mašina: šijacia mašinapejor. zastar.: verkverkeľvergeľ


    vlak koľajový dopravný prostriedok na prepravu osôb al. tovaru: osobný vlak, nastúpiť do vlaku, zmeškať vlaktransport (vlak naložený niečím): vojenský transportrýchlik (vlak na rýchlu prepravu osôb na väčšiu vzdialenosť) • expres (diaľkový rýchlik) • hovor. motorka (motorový vlak) • hovor. zastaráv. al. expr. mašina: sadnúť na mašinuhovor. zastar. železnica: po trati sa ženie železnica (Rázus)subšt.: osobák (osobný vlak), motorák (motorový vlak)


    mašinéria p. mechanizmus 1


    mechanizmus 1. zariadenie, pomocou ktorého sa niečo uvádza do činnosti al. sa nastavuje • mechanika: mechanizmus, mechanika klavírapejor. mašinériaústrojenstvo (pohonný mechanizmus)

    2. p. stroj


    systém usporiadanie súvisiacich jednotlivín do celku; súhrn prvkov, medzi ktorými existujú isté vzťahy: demokratický systémsústava: nervový systém, nervová sústava; mzdová, školská sústavaštruktúra (spôsob usporiadania prvkov istého systému vnútri tohto systému): štruktúra jazykastavbavýstavba: stavba, výstavba románuzloženie: zloženie pôdyskladba: skladba obyvateľstvazriadenie (vnútorná organizácia istej spoločnosti): štátne zriadenierežim (vládny systém): nastoliť nový režimporiadok: do veci treba vniesť poriadokmechanizmus (sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou; sústava ustálených úkonov): mechanizmus hodín; remeselný mechanizmusodb. textúra (vnútorné usporiadanie): textúra tkaninyanat. trakt: zažívací traktpejor. mašinéria (zložitý, mechanicky fungujúci systém): byrokratická mašinériakniž. ustrojenieústrojenstvo: psychické ustrojenie človeka, pohybové ústrojenstvo


    rušňovodič železničný pracovník, ktorý vedie rušeň • strojvodcastrojvodičhovor. zastar. mašinista


    strojník odborník obsluhujúci stroje a starajúci sa o ne: lodný strojníkhovor. zastaráv. al. expr. mašinista


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    mašírovať p. ísť 1


    pochodovať kráčať pravidelným pochodovým krokom • hovor. zastar. mašírovať: ulicou pochodovali, mašírovali vojacidefilovať (pochodovať pri slávnostnej prehliadke): na námestí defiluje vojsko

    p. aj ísť 1


    masírovať ošetrovať telo a svaly masážou • robiť masáž: masér masíroval hráčov; robila si masáž tváre


    dužnatý, dužinatý majúci (bohatú) dužinu (o plodoch, rastlinách): duž(i)naté ovociemäsitýmäsnatý: dužinatá, mäsitá, mäsnatá paprika; mäsitý hríbšťavnatý (s dužinou bohatou na šťavu): šťavnaté jablká, pomaranče


    mäsitý 1. obsahujúci mäso v hojnej miere • mäsnatý: mäsitá, mäsnatá tvártučnýplný: mäsitý, tučný zátylok (op. chudý), tučné, plné pery (op. úzke, tenké) • hrubý (op. tenký): mäsitý, hrubý nos

    2. majúci bohatú dužinu • dužnatýdužinatý: mäsité, dužnaté, dužinaté huby; dužnaté, dužinaté listy aloy


    tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstýtelnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlapokrúhlyguľatýexpr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčkanár. jablčistý: jablčisté prasiatkoplnýzaokrúhlenýoblýkyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčinakorpulentnýobjemnýzavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postavamäsitýmäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté rukysadlovitýsadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasaloobéznypretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudízažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáčhovor. silný: je silnejšej postavyplnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletnýmolet (neskl.): plnoštíhla, moletná dámaexpr.: tučnučkýtučnulinkýtučnunkýtlstučkýtlstunkýtlstulinkýguľatučkýzaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätkoexpr. zried. tučnastý (Jesenská)expr. pretučný: tučný, pretučnýexpr.: vykŕmenývytučnenývytučený: dobre vykŕmený, vytučnenýexpr.: rozkysnutýrozkydnutýpejor.: pupkatýbruchatýbachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchárahovor. pejor.: vypasenýdopasenýrozpasenývyžratý: vypasený, vyžratý ako prasapren. pejor.: opuchnutýspuchnutýnár. expr.: odudlavenýnaváľaný: odudlavený, naváľaný zadoksubšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčovýsvinskýprasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý

    2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1


    hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látkamasívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dveretučnýhovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, rukyexpr.: hrubánskyhrubiznýhrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

    2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný mužsurovýbezohľadnýhovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsobybezcitnýnešetrnýnevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovníkneslušnýnetaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkamineuhladenýexpr.: neokresanýneotesanýneokrôchanýpejor. mameluckýpren. pejor.: paholskýkočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanienekultivovanýprimitívnybarbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnskysubšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slovávulgárnyordinárnyhovor. škaredýexpr.: šmykľavýklzkýhovor. expr.: šťavnatýmastnýpren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipybezočivý: bezočivá lož

    3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý


    masívny 1. ktorý tvorí masív ako zemský útvar al. veľmi veľký celok (op. malý) • mohutnýobrovský: masívne, mohutné, obrovské braloveľký: masívna, veľká stavbahrubý (masívny do hrúbky): masívna, hrubá vrstva snehu

    2. ktorý je veľký a zároveň zhotovený z odolného materiálu (op. slabý, krehký) • pevnýmocnýsilný: masívny, pevný, mocný nábytok; mocná, silná posteľhrubý (op. tenký): masívna, hrubá reťazťažký (op. ľahký): masívna, ťažká brána


    mohutný ktorý má nezvyčajne veľké rozmery, menej často aj intenzitu, hodnotu a pod. (op. malý) • veľkýmocnýsilný: mohutná, veľká stavba; mocná, silná šija; mocný, silný prúd vody; zapôsobil na mňa mocným, silným dojmomobrovskýohromnýnesmierny: obrovské stĺpy; obrovská, ohromná sila príboja; cítil obrovské, nesmierne nutkanie odísť (op. slabé) • statnýrobustnýhovor. dúži (mohutný čo sa týka vzrastu; op. útly): vyrástol na statného, robustného, dúžeho mládencamasívnypevnýhrubý (mohutný čo sa týka rozmerov): masívne steny kláštora; masívna, pevná reťaz; pevné, hrubé múryobjemnýrozložitý (mohutný čo sa týka objemu, rozlohy): objemná kniha; rozložitý hradgigantickýkolosálnymonumentálny (ohromujúco mohutný rozmermi, hodnotou; op. nepatrný): gigantické, kolosálne súsošie; gigantická, monumentálna pyramídaveľkolepýimpozantnýgrandióznymajestátny (svojou mohutnosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny kráľovský palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovexpr.: ozrutnýozrutánskyobrovitývelikánskyveličiznýpreveľký: mohutné, ozrutné, obrovité chlapisko; ozrutánsky, velikánsky, veličizný gaštan; je v ňom mohutná, velikánska, preveľká túžba po poznaníexpr. obludný (svojou mohutnosťou vzbudzujúci hrôzu): mohutné, obludné rozmery stavbyexpr.: herkulovskýherkulesovskýgoliášsky: herkulovská, goliášska postavaexpr.: hromovýdunivý (o zvuku, ktorý má veľkú intenzitu; op. slabý, tichý): ozval sa mohutný, hromový, dunivý hlas zvona


    pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhýtvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obalnerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmotanepoddajnýneohybnýnepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivohúževnatý: húževnaté drevotrvácitrvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látkasúdržnýkompaktnýkonzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masamasívnysilnýhrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niťkožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránkaodb. rigidnýexpr. prepevný (veľmi pevný)

    2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatnýhovor. dúžizdravýjadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlaptuhýsilnýmocnýpren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svalyodolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmusdobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravieurastenývyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa

    3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silnýhúževnatývytrvalýneoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčenínezlomnýnezdolnýnezničiteľnýnepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného duchaskalopevnýtrvalýtrvácnynemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutienepodkupnýnepodplatnýpren. žulový (o charaktere človeka) • železnýpren. oceľový: mať železné, oceľové nervystály: stály vzťahnezmeniteľnýnezvratnýnepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmyselkniž.: neochvejnýneotrasiteľnýnerozbornýpren.: nerozbitnýnedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednotanerozlučnýneoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojicasúdržnýstmelenýskĺbenýkniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektívpren. rigidný

    4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivýstacionárnyneprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavecfixnýfixovaný: fixné lano

    5. ustálený dohodou • fixnýstály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat

    6. p. istý 2


    ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vreciaexpr.: stokilovýstocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlapťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny nákladmohutnýmasívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skalypriťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovyzried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)

    2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná bránamohutný: mohutný starožitný nábytoknevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál

    3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavýneľahkýobťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cestyúpornýhúževnatý: úporný, húževnatý bojnáročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienkyzložitýkomplikovanýneriešiteľnýnezvládnuteľnýnesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príkladpren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný textúmornýúnavnývyčerpávajúcivysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanietvrdýexpr. chlapský: tvrdá, chlapská prácaotrockýexpr.: lopotnýkrvopotnýkonskýexpr. zried. potnýzried. potutvárnyexpr. zried. mozoľnatýpren. expr.: galejníckygalejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka prácakrutýneľudskýpren. expr.: psípsovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osudkniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robotakniž. trudnýzried. trudnatýhorkýtrpkýpren.: tŕnistýtŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púťkrušný (ťažký a smutný): prišli krušné časypriťažký (priveľmi ťažký)

    4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovenývydýchanýnedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti

    5. p. veľký, vážny1 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký


    maska 1. umelá tvár • kukla (ochranná maska): šermiarska maska, kuklazastar. larvakniž. škraboška

    2. prestrojenie za niekoho iného • maškara: fašiangové masky, maškaryzastar. maškaráda

    3. posmrtná sadrová snímka • odliatok

    4. p. potvora


    potvora škaredý, hnusný tvor, obyč. pren. v nadávke • netvorobludapríšera: morská potvora, obluda, príšerapejor. ohava: nechcem tú potvoru, ohavu ani vidieťmonštrum: to nie je človek, to je monštrumexpr.: paskudapaskudníkmaskazgerbaohyzdapejor.: pačmagapačrevpapľuhpľuhapľuhavecpľuhavníkpľuhákbosorka (iba o žene)


    maškara p. maska 2


    maškaráda p. maska 2


    maskér kto maskuje hercov • slang.: šminkáršminkér


    maskot p. talizman


    talizman drobný predmet, ktorý má prinášať šťastie • amulet: na retiazke nosí zlatý talizman, amuletagnusokagnuštek (prívesok s obrázkom svätca nosený na krku) • medailón (závesok na hrdlo, obyč. s portrétom) • maskot


    maskovaný p. skrytý, tajný1


    skrytý ktorý nemožno nájsť, určiť, odhaliť • ukrytýschovaný: drahocennosti sú dobre skryté, ukryté, schovanéskrývanýutajovanýtajenýzastieranýpotláčaný (obyč. o citoch, pocitoch): pozorovala ju so skrývanou, utajovanou závisťou; tajené, zastierané, potláčané dojatie; potláčané obavyexpr. tutlanýpoet. stajený (Horov, Rázus)tajnýutajený (skrývaný pred pozornosťou iných): tajná opozícia (op. otvorená), tajné myšlienky, utajená láskazastretýzahalenýmaskovanýzamaskovaný: zahalený, maskovaný úkryttichý (skrývaný z osobného al. iného, obyč. politického dôvodu; op. otvorený): tichý protestneviditeľnýneznámy: neviditeľné, neznáme sily ho priťahovali na staré miestanepozorovanýodb. latentný: nepozorovaná choroba, latentná nákazapostranný (skrytý a nečistý, nečestný): postranný zámer, úmyselnepriamyvnútornýodb. implicitný (op. explicitný): nepriama, vnútorná, implicitná informácia v texteexpr. zakuklený: zakuklený nepriateľnenápadnýexpr.: zastrčenýzapadnutý: nenápadná čistinka; zastrčený, zapadnutý kútzastar. potajomnýzastar. zried. potajmý


    tajný1 ktorý nie je (obyčajne úmyselne) vystavovaný pozornosti iných, ktorý je skrývaný pred inými; ktorý je známy, prístupný iba zasväteným, kompetentným a pod. (op. verejný) • skrytý (op. otvorený): tajný, skrytý otvor; tajná, skrytá organizácia; v zálohe mal ešte jeden tajný, skrytý tromftichý: tajný, tichý odpor; vec sa uskutočnila s tichým súhlasom šéfautajenýexpr. zakuklený: utajený, zakuklený nepriateľnemenovanýneznámy (ktorý nie je menovaný, známy): informácie z nemenovaného, neznámeho zdrojazatajenýzatajovanýtajenýutajovanýmaskovaný: meno informátora je zatajené, zatajovanénepozorovanýzastar. potajomnýzastar. zried. potajmý (Šoltésová, Kukučín)šifrovaný (utvorený tajnými znakmi): tajné, šifrované písmolingv.: argotovýargotický (majúci charakter argotu): dohovárali sa nejakou tajnou, argotickou rečoudôvernýneverejný (op. verejný): dôverná správa; neverejné hlasovanie, zhromaždeniepostrannýbočný (tajný a zároveň zákerný, nečistý): podozrievali ho z postranných, bočných úmyslovpodzemnýilegálnynelegálnypokútny (tajný z politických, ekonomických, vojenských a pod. dôvodov; op. legálny): podzemná, ilegálna, nelegálna organizácia; ilegálny, nelegálny, pokútny obchod so zbraňamizákulisnýkuloárnykuloárový (týkajúci sa iba úzkeho kruhu ľudí): zákulisný, kuloárny dohovorkniž. ezoterický


    kamuflovať zakrývať niečo maskou, expr. predstierať niečo so zámerom neprezradiť skutočný stav • robiť kamuflážmaskovať: kamuflovať, maskovať vojenské vozidlo; kamuflovať, maskovať svoje nedostatky; pri svojom vystupovaní robí iba kamuflážzastieraťzatajovaťutajovať: zastiera, zatajuje, utajuje strachfraz. robiť niečo očistom: všetko to robí iba očistom


    maľovať 1. zobrazovať niečo pomocou farieb • kresliť: maľovať, kresliť jesennú krajinuhovor. štrajchať (nedbanlivo maľovať, obyč. rovné čiary): štrajchal štetcom po papierihovor. expr. machliť (škaredo, neúhľadne maľovať): machlil nový nepodarok

    2. farbami ozdobovať (obyč. tvár) • farbiť: ženy sa rady maľujú; výrazne si farbila očihovor. šminkovať: šminkovala sa pred zrkadlomhovor. expr. machliť (nevkusne maľovať): machlila si oči krikľavými farbamilíčiťmaskovať (maľovaním vytvárať nový vzhľad, obyč. v divadle): maskér líčil, maskoval hercov

    3. p. líčiť 1 4. p. písať 1 5. p. biť 2


    maskovať 1. p. maľovať 2 2. porov. skryť 2


    maškrta chutné jedlo • lahôdka: stôl plný maškŕt, lahôdokpochúťkaexpr. lakotasladkosťdezert (sladká maškrta) • hovor. podslinka


    pochúťka chutné, lahodné jedlo, zried. i nápoj • lahôdkadelikatesadobrota: cukrárske, údenárske pochúťky, lahôdky, delikatesy; rád sa naje dobrôtmaškrtaexpr. maškrtka (čo spôsobuje pôžitok z príjemnej chuti, obyč. niečo sladké): kupovať si maškrtyfajnovosťhovor.: fajnotafajnotka: podávali sa tam samé fajnovosti, fajnotyexpr. lakotahovor. podslinka


    zájedka menšie jedlo, niečo na zahryznutie, na zajedenie • zájedok: výborná zájedka k vínu; slanina na zájedokzáhryzok: chutný mliečny záhryzokmaškrta (jedlo vzbudzujúce pôžitok z príjemnej chuti): kupovať si maškrtylahôdka: údenárske lahôdkyzastaráv. prieslinka: ponúkol ho klobásou na prieslinkuchuťovka (drobný potravinársky výrobok pripravený na vloženie do úst naraz) • žart. hamčeksubšt. jednohubka


    maškrtiť jesť sladkosti, pochúťky: po obede rád maškrtíexpr.: lakotiťkváriť: lakotí čosi v chladničke; kváril smotanunár. paškrtiť: myš paškrtila v komore


    maškrtný ktorý má rád maškrty, maškrtenie; svedčiaci o tejto vlastnosti • maškrtníckyexpr.: lakotnýlakotníckynár. paškrtný: maškrtné, maškrtnícke, lakotné deti vyjedli všetok lekvár; má maškrtný, lakotnícky, paškrtný jazyklabužníckygurmánsky (ktorý má rád dobré jedlo): labužnícky, gurmánsky vychutnávač (jedla)pôžitkárskypožívačnýpožívačnícky (ktorý sa oddáva pôžitkom z dobrého jedla): maškrtný, pôžitkársky starec; maškrtné, požívačné, požívačnícke ústa


    maškrtník kto rád vychutnáva dobré jedlo al. iné požívatiny • lakotník: známy maškrtník, lakotníkvychutnávačlabužníkgurmán, pís. i gurmand (kto sa aj vyzná v dobrom jedle) • kniž. gastronómsubšt. fajnšmeker


    pôžitkár človek oddávajúci sa pôžitkom • požívačníkpožívač: stal sa egoistom a pôžitkárom, požívačníkomrozkošníkvychutnávačzmyselníkhýrivechedonistaepikurejec: poznali ho ako hýrivca, hedonistulabužníkmaškrtník (milovník dobrého jedla al. iných pôžitkov) • lakotníkgurmán (milovník dobrého jedla) • často pejor. sveták (kto pôžitkársky využíva život): skúsený svetákpejor. zastar. svetár (Dobšinský)expr. ľahtikár (bezstarostne nezodpovedný a povrchný človek) • hovor. flamenderpejor.: bruchopasníkbonvivánkniž.: faunsatyrchlipník (kto vyhľadáva telesné pôžitky) • subšt. fajnšmeker

    p. aj maškrtník


    pôžitkárstvo oddávanie sa pôžitkom • požívačníctvopožívačstvorozkošníctvovychutnávačstvozmyselnosťhýrivosťhedonizmusepikurejstvo: bol známy svojím pôžitkárstvom, rozkošníctvomlabužníctvomaškrtnosť (oddávanie sa dobrému jedlu al. iným pôžitkom) • gurmánstvočasto pejor.: svetáctvosvetáckosť (pôžitkárske využívanie života) • expr. ľahtikárstvo (bezstarostná nezodpovednosť a povrchnosť) • hovor. flamenderstvopejor. bruchopasníctvosubšt. fajnšmekerstvo


    mlsný správ. maškrtný


    pôžitkársky ktorý sa oddáva pôžitkom, svedčiaci o pôžitkárstve • požívačnýpožívačskýpožívačnícky: pôžitkársky, požívačný, požívačský, požívačnícky človekvychutnávačský: vychutnávačské sklonyrozkošnícky: rozkošnícky životlabužnícky (i pren.) • maškrtnýgurmánskyexpr. lakotný (ktorý sa vyžíva v jedle): labužnícka, maškrtná, gurmánska, lakotná povaha; sledoval dievča s labužníckym výrazom v tváripejor.: konzumnýkonzumentský (zacielený iba na spotrebu, na materiálne hodnoty): konzumná, konzumentská spoločnosť; konzumentský egoizmussvetáckypejor. bonvivánsky (ľahkomyseľne sa oddávajúci svetským pôžitkom): svetácky, bonvivánsky typ človekahedonickýhedonistickýepikurejský (vyžívajúci sa v pôžitkárstve, vyhľadávajúci slasť a rozkoš) • chlipný (vyhľadávajúci, oddávajúci sa telesným pôžitkom): chlipný muž, pohľadsubšt. fajnšmekerský


    mašľa 1. uzol s dvoma protiľahlými slučkami a dvoma voľnými koncami • viazačka: šnúrku uviazať na mašľu, viazačku

    2. ozdobný pás tkaniny uviazaný ako mašľa • stuhastužkaviazačka: vo vlasoch mala mašľu, stužku, stuhu, viazačku


    stuha1 úzky ozdobný pás nejakej látky • stužka: stuha, stužka na klobúku; maturitná stužkapáska: čierna páska na rukávešujtáš (úzka farebná ozdobná stužka): sukňa so šujtášmiviazačka (stuha na uväzovanie): šaty s viazačkouhovor. mašľa: hodvábna mašľa vo vlasochhovor. pentľa (ozdobná stužka) • šerpa (širšia stuha nosená okolo pása al. pliec): opásať si šerpuhovor. zastar.: galôn (Šoltésová)galún (Kukučín)


    maslový p. žltý


    žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltýostrožltýsýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnkosvetložltýslabožltýžltobledýžltobielybledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farbyžltastýžltkastýžltavýžltkavýnažltastýnažltkastýnažltkavýžltavobielyžltkavobielyžltkavobledýžltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografieexpr.: žltučkýžltulinkýžltunkýžltušký: žltučké kuriatkažltozelenýzelenožltýkaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúzamosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltýžltozlatýzlatistýzlatýzlatkavýzlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasyslamenožltýslamenýslamovožltýslamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučkýzlatuškýzlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zorežltohnedýokrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožkažltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlinapomarančovožltýoranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltýtmavožltýtemnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medovýmedovožltýcitrónovýcitrónovožltýkanárikovýpieskovýpúpavovýžĺtkovýžĺtkovožltýmaslovýkrémovýšafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farbyplavýhovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasyzožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list


    mäsnatý p. dužnatý, mäsitý 1, tučný 1


    dužnina mäkká, šťavnatá náplň rastlinných plodov • dužina: dužnina, dužina broskynehovor. mäso: šťavnaté mäso slivky


    mäso p. dužnina


    mašo p. sviňa 1


    hromadne vo väčšom, veľkom počte, vo väčšom, veľkom množstve (op. jednotlivo) • húfnehúfommasovo: hromadne, húfne opúšťali svoje domovy; húfom, masovo začali odchádzať z predstaveniaspoločnekolektívne (vo väčšom množstve naraz; op. individuálne): spoločne, kolektívne prispievali na pomoc hladujúcej krajineen bloc [vysl. anblok; franc.]: schvaľovať zákony hromadne, en bloczastar. úhrnom

    porov. aj hromadný


    masovo p. hromadne


    červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené perykrvavočervenýkrvavýjasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňabledočervenýsvetločervenýslabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúžohnivočervenýohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasyžltočervený (červený do žlta): žltočervené jablkázlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiarapomarančovočervenýoranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlátehlovočervenýtehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenieparadajkovýrajčinovýrajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvovýmrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervenýrumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farbykoralovočervenýkoralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklokarmínovočervenýkarmínový (červený ako karmín) • malinovočervenýmalinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové peryjahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervenýčerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervenýhnedočervenýgaštanovočervenýhrdzavýryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkočemäsovočervenýmäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasysýtočervenýživočervenýtuhočervenýtmavočervenýkniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervenýcviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatkagranátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátovýpurpurovýpurpurovočervenýkniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farbyvínovočervenývínovýhovor. bordovýneskl. bordó (červený až do čierna) • červenastýčervenkastýčervenavýčervenkavý (trocha červený) • načervenastýnačervenkastýnačervenavýnačervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístiekniž. al. poet.: zabronenýzapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner)kniž.: brunátnyrumennýexpr.: červenučkýčervenuškýčervenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

    p. aj sčervenený


    mäsovočervený p. červený


    mäsový p. červený


    hromadný obsahujúci väčší počet, týkajúci sa väčšieho počtu (ľudí, predmetov, javov a pod.): hromadná doprava, hromadné akciespoločnýkolektívny (op. individuálny): hromadný, spoločný, kolektívny zájazdmasovýdavovýpejor.: stádovýstádovitý (týkajúci sa masy, davu, stáda): masové informačné prostriedky; davová psychóza; stádové, stádovité napodobňovanie cudzieho štýlukniž. korporatívny: korporatívny odchodhúfny (uskutočňovaný v húfoch) • lavínovýlavínovitýzried. lavinózny: húfne, lavínovité vysťahovalectvosériový (vzťahujúci sa na sériu, nie jednotlivý): sériové pokusyepidemický: epidemická nákaza


    masový 1. zahŕňajúci väčšinu z istého spoločenstva ľudí • ľudovýcelospoločenský: hnutie má masovú, ľudovú, celospoločenskú základňu; futbal je u nás masový, ľudový šport

    2. zahŕňajúci veľké množstvo (obyč. ľudí) • hromadnýmnohopočetný: masový, hromadný hrob; masová, mnohopočetná vraždaveľkýobrovskýpočetnýširoký (s veľkým počtom): masová, veľká, obrovská, široká účasť voličovdavovýpejor. stádovitý: masové, davové scény (vo filme); masová, stádovitá reakcia davukolektívny (op. individuálny) • spoločný (op. jednotlivý): masová, kolektívna práca; masový, spoločný útek


    mäsožravý ktorý sa živí mäsom (op. bylinožravý): zool. mäsožravý živočíchhmyzožravý (ktorý sa živí hmyzom): jež je hmyzožravý cicavec; mäsožravá, bot. hmyzožravá rastlina


    masť 1. živočíšna látka získaná škvarením a používaná do pokrmov al. priamo ako potravina • tuk (živočíšny): pridať do jedla masť, tukzastaráv.: omastaomastok: omasta na panvicimastnota: na polievke pláva mastnotanár. šmalec

    2. prípravok na roztieranie používaný ako zdravotný al. kozmetický prostriedok • krém: hojivá masť, hojivý krémželé: želé na ruky


    tuk mastná organická látka obsiahnutá v živočíšnom tele al. v niektorých rastlinách: rastlinné tuky, mäso prerastené tukomsadlo (živočíšny tuk): kačacie sadloloj (živočíšny tuk, najmä hovädzieho dobytka): hovädzí, baraní lojmastnota: zbaviť mäso mastnotymasť (živočíšny tuk získaný škvarením): chlieb s masťouslanina (bravčový podkožný tuk, expr. tuk vôbec): na bruchu má vrstvu slaniny


    maštaľ p. stajňa


    stajňa miestnosť al. budova pre hospodárske zvieratá • maštaľ: zahnať kone do stajne, vyčistiť maštaľzastar. staj (Vajanský)nár. štál (Šoltésová)teľatník (maštaľ pre teľce) • ošipáreň (stavba pre ošípané) • kravínkraviareň (stavba pre kravy) • koniareň (stajňa pre kone)


    mastenica zariadenie na mastenie strojových súčiastok • maznica: ihlová mastenica, maznica


    mastený p. mastný 2


    mastný 1. obsahujúci mastnotu, sadlo, tuk (nadmerne) • tučný (op. chudý): mastný, tučný rezeň je nechutnýtukový: mastná, tuková škvrna na vodeprimastný (príliš mastný)

    2. natretý al. napustený masťou, mastnotou (op. suchý) • namastenýomastenýpomastenýhovor. mastený: mastný, namastený chlieb; omastené, pomastené, mastené zemiakyprimastný (príliš mastný)

    3. zašpinený nejakou mastnotou (op. čistý) • zamastenýumastený: mastný, zamastený, umastený obruspremastený (preniknutý mastnotou): montérky sú celé premastené od oleja

    4. p. veľký 1 5. p. hrubý 2, neslušný


    mastič p. olejovač


    olejovač kto sa stará o olejovanie, mastenie, mazanie strojov • mastič: olejovač, mastič ložískmazáč (kto maže mazivom)


    felčiar 1. neodborný liečiteľ • ránhojičmastičkár: stredovekí mastičkáriobyč. pejor. šarlatán

    2. p. lekár


    lekár kto je odborne pripravený a oprávnený liečiť • hovor. doktor: ísť s dieťaťom k lekárovi, doktorovihovor., často pejor.: felčiarhovor. pejor. mastičkár (zlý lekár): je to obyčajný mastičkár, felčiarzastar. medikuszried. liečiteľ: je to dobrý liečiteľzastar. fyzikus (Jégé)odb. terapeut


    mastičkár 1. p. felčiar 1 2. p. lekár 3. p. olejkár


    olejkár v minulosti podomový predavač liečivých olejov a mastí • mastičkár: turčianski olejkári, mastičkári


    liečiť 1. zbavovať niekoho choroby • uzdravovať: lieči, uzdravuje chorých akupunktúrouhovor. kurírovať: kuríruje syna bylinkamihovor. felčiariťhovor. pejor. mastičkáriťľud. zastar. kuršmidovať (neodborne, obyč. bylinkami): felčiariť, mastičkáriť na dedine; treba prestať kuršmidovať

    2. liekmi odstraňovať chorobu al. následky poranenia • hojiť: lieči, hojí rany masťamihovor. kurírovať: lieči, kuríruje si zápal žalúdka čajomceliť (ranu)


    mastičkáriť p. liečiť 1


    liečiteľstvo súbor liečebných metód • lekárstvo: ľudové liečiteľstvo, lekárstvoobyč. pejor.: felčiarstvomastičkárstvo: chorí sa na výprave spoliehali iba na felčiarstvo a mastičkárstvo


    mastidlo p. mastivo


    mastivo technický prostriedok na odstraňovanie trenia v rozličných mechanizmoch • mazadlo: tuhé mastivo, mazadlozried. mastidlomazivo (na odstránenie suchého trenia)


    bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

    p. aj ponáhľať sa

    2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


    mastiť 1. nanášať vrstvu mastnej al. mazľavej hmoty • natieraťpotierať: mastila, natierala si chlieb; natierala, potierala si tvár krémomrozmášťať (mastiť roztieraním na ploche): rozmášťala tuk na plecholejovať (mastiť olejom): olejovať súčiastkymazať (mastiť mazivom): mazať stroj, lyže

    2. p. špiniť 1 3. p. bežať 1 4. p. biť 2 5. porov. podplatiť


    špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinuznečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkamipoškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínomhovor. expr.: babraťzahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltouexpr.: sviniťšpintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincúexpr.: gebriťkyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľuexpr.: fafraťfúľaťmazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánkypejor. cundrať: cundrať si šatyexpr.: čubraťšubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vodeexpr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky

    2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásťšpintaťhrub. sviniťvulg. srať: psy špinia v parkudet. kakaťexpr.: fákaťhnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvoretrúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na oblokylajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevávyprázdňovať sa

    3. p. haniť


    jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiakypožívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedláexpr.: žuťžuvať: Čo žuješ?expr. zjemn.: papaťpapkaťhamkaťjedzkaťhryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičkuexpr. lupkať: lupká koláče jeden za druhýmexpr.: ujedaťuhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syromzajedať siujedať sipochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žraťexpr.: hltaťchľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sapchať sadžgať sanadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťamipejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba haluškyexpr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťouexpr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholufraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sanasycovať saživiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod rukustolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

    2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa domahovor. chovať sazastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov


    mastnosť p. mastnota 1


    mastnota 1. vlastnosť mastných vecí • mastnosť

    2. p. tuk, masť 1 3. p. tučnota


Pozri výraz MÁŠ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krížovkársky slovník: aureomycín, abakus, observatorium, slova na ý, ec, nu, di, ora, aft, , a a, bul, n r, trav, og
Nárečový slovník: eb, l k, amp, mig, vaz, ovi, hus, ksi, jes, adz, čatorna, polt, kefa, labda, brac
Lekársky slovník: neuroretinitis, leptospirosis, fo, cl, mn, az, sm, jab, r20, v83, g62, y29, kub, chl, y83
Technický slovník: ju, bad, bes, xml, day, las, sil, sort, acpi, epirb, virus, denote, mať, ršp, firmware
Ekonomický slovník: gg, pig, osm, pvm, tcw, mod, umn, zyo, loj, sds, uao, opk, sbd, pxr, ari
Slovník skratiek: fs, cva, mnd, kdc, kss, ccy, pun, vnh, mlg, aue, ruv, isk, fzv, snz, sol
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV