Synonymá slova "lab" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 31 výsledkov (1 strana)

  • laba 1. spodná časť končatín niektorých zvierat • dlaba: medvedia laba, dlabadlapatlapahovor. expr. ťapa

    2. p. ruka 1 3. p. noha


    noha jedna z končatín živých tvorov, pomocou ktorej sa pohybujú, stoja: dieťa už stojí na nohách; kôň má štyri nohyexpr. hnát: povystierať si hnátyexpr. laba: Umy si tie laby!expr. čapta (čaptavá noha) • pejor.: čongáľčungáľ (dlhá noha) • pejor. čunga (Hviezdoslav)


    paprčka 1. dolná časť nohy párnokopytníkov, zried. i vtákov • hovor. paprča: paprčky, paprče kôz; slepačie paprčky, paprčelaba (spodná časť končatín niektorých zvierat): psie labydlabadlapatlapa: medvedie dlaby, tlapy

    2. p. ruka 1


    ruka 1. celá ľudská horná končatina; jej najspodnejšia časť s prstami slúžiaca na prácu a na držanie predmetov: zlomiť si ľavú ruku v predlaktí; jemné ženské ruky; niesť dieťa na rukáchtel. pažaexpr. laba (veľká ruka): mal laby ako medveďhovor. expr.: paprčapaprčka: dostať po paprčiachhrub. pazúr: daj preč tie pazúrydet. packa: daj ujovi packu

    2. p. rukopis


    bľabot 1. expr. nesúvislá al. nezrozumiteľná reč • brbot: bľabot, brbot opilcov; dolieha sem brbot z uliceexpr.: lalotľapot: detský lalotexpr. ľabdanina: ich reč mu znela ako nezrozumiteľná ľabdanina

    2. p. táranina


    ľabdanina 1. p. táranina 2. p. bľabot 1


    táranina (obyč. mn. č.) expr. nezmyselné, prázdne reči: ženské táraninyexpr. táračkavýmysel: neverí jeho táračkám, výmyslomexpr. taľafatka: také taľafatky netreba počúvaťexpr.: povedačkatresky-plesky: to sú len také povedačky, tresky-pleskybľabotexpr.: sprostosťhlúposťsprostota: rozprávať sprostosti, hlúposti, sprostotyexpr.: debilitadebilnosťexpr. zried. trepaninahovor. pletka: špinavé pletkyhovor. expr.: somárčinasomárstvosomarinavolovinakoninakravinacapinazastar. blúznina (Laskomerský)nár.: ľabdaninaľaptpejor. hovädzinahovor. pejor. gebuzinahrub. drístsubšt.: hovadina • šplech • kec • blbosť • blbina • debilina


    ľabdoš p. tárač


    tárač, táraj expr. kto veľa, zbytočne, nerozvážne hovorí • expr.: táradlotrepajtrepák: nik si ho nevážil, bol to iba taký tárač, trepajexpr.: meľhuba (Vajanský)rapotáčrapoták (Bendová)frázistašepleta (Zúbek)expr. zried.: tarantliapajhovor. pejor. búchač (Hviezdoslav)pejor. tlčhubanár.: ľapták (Hviezdoslav)ľaptoš (Skalka)ľabdošhrub. drístošsubšt. kecoš


    labiála fon. perná spoluhláska • pernica: hlásky b, p, m sú labiály, pernice


    labilita 1. neschopnosť udržať pevnú polohu (op. stabilita) • labilnosťnestabilitanestabilnosťvratkosť: labilita, labilnosť, vratkosť chôdze

    2. neschopnosť rozhodnúť sa pre jeden cieľ (op. stabilita) • labilnosťkolísavosťnestálosťvratkosťvrtkavosť: citová labilnosť, kolísavosť, nestálosť, vratkosť, vrtkavosť

    3. vnútorná nesúrodosť (op. stabilita) • labilnosťnepevnosťslabosť: politická labilnosť, nepevnosť, slabosť


    labilnosť p. labilita 1–3


    kolísavý 1. ktorý je sprevádzaný kolísaním (o pohybe) • hojdavýknísavýexpr. kolembavý: kolísavá, hojdavá, knísavá, kolembavá plavba loďou po rozbúrenom morikývavýklátivý: kývavá, klátivá chôdzatackavýpotácavýpotákavý (obyč. o pohybe opitého al. malátneho, chorého človeka): približoval sa tackavým, potácavým krokomtápavýneistý: prešiel po lane tápavým, neistým krokom

    2. ktorý nemá stálosť, podlieha zmenám • nestály: kolísavá, nestála výkonnosť športovcamenlivýpremenlivývrtkavý: menlivé, premenlivé počasie; vrtkavá povahavratkýlabilnýneistý (ľahko zmeniteľný): vratké šťastie; vratké, labilné, neisté víťazstvonepevný (op. pevný, stabilný): nepevné ceny potravín

    3. ktorý kolíše v názoroch, presvedčení; nie istý, nevediaci sa rozhodnúť (o človeku); ktorý o tom svedčí • váhavýnerozhodný: kolísavý, nerozhodný vedúcineistýnepevnýmenlivýpremenlivý: neistý, nepevný, menlivý názor


    labilný 1. p. neistý 1, nestály 1, 2 2. p. slabý 1


    neistý 1. ktorý nemá istotu pri istých činnostiach, prejavoch; ktorý nemá vieru vo svoje schopnosti, zručnosti a pod; svedčiaci o nedostatku istoty al. sebavedomia (op. istý) • nepevnývratký (op. pevný): po chorobe má ešte stále neistý, nepevný, vratký kroklabilný (op. stabilný): neistá, labilná poloha na rebríkunerozhodnýbezradnýrozpačitý (op. rozhodný, rázny): nerozhodná, bezradná odpoveď; bezradný pohľad prenasledovanéhováhavýtápavýexpr. habkavý (plný váhania, nerozhodnosti; op. rozhodný, pevný): dieťa urobilo prvé váhavé, tápavé krôčiky; tápavé, habkavé hľadanie vhodných slovexpr.: tackavýknísavýkolísavýpotkýnavý (nemajúci istotu, obyč. pod vplyvom opitosti, choroby a pod.; op. pevný): kráčal tackavou, knísavou, kolísavou, potkýnavou chôdzouexpr.: trasľavýroztrasený (nemajúci istotu obyč. vplyvom staroby, rozrušenia a pod.): trasľavé, roztrasené písmo; trasľavé rukyhovor. strémovaný (nemajúci istotu vplyvom trémy): strémovaný rečník

    2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný al. zaistený (op. istý, zaručený) • pochybnýspornýnespoľahlivýnezaručený: dospieť k neistým, pochybným, sporným vedeckým výsledkom (op. nepochybným, spoľahlivým, zaručeným); dať niekomu neisté, nespoľahlivé zárukyexpr.: nepevnývratkývrtkavý: mať vratkú, nepevnú politickú pozíciu (op. pevnú); byť vrtkavý v názorochproblematickýkniž. otázny: naša budúcnosť je zatiaľ neistá, problematická; či sa to uskutoční, to je ešte otáznepremenlivýnestályrozháraný (op. stály, ustálený): žijeme neisté, nestále, rozhárané časy; dnes to vyzerá na premenlivé, nestále počasienebezpečnýriskantný (ktorý sa môže zle skončiť): pustila sa do neistého, riskantného podnikania; je to príliš nebezpečný, riskantný obchodohrozený (ktorému hrozí nebezpečenstvo; op. bezpečný): jeho život je neistý, ohrozený


    nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavýprelietavýchvíľkovýpren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láskevrtošivýrozmarný: vrtošivá, rozmarná ženanepevný (op. pevný) • nestabilnýlabilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citochnespoľahlivýneseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosťľahkomyseľnýexpr. veternýfraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý

    2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivýmenlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastienepevnýlabilnýnestabilnývratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní)neistýneustálenýrozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomeryvrtkavýaprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasieprelietavý: prelietavé šťastievrtošivýrozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný časkolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivýodb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazípominuteľnýdočasnýprechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský javnetrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiálchvíľkovýkniž.: podenkovýprchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspechexpr. zried. rozlietavý


    slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako muchaneodolnýkrehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmuschabývetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého telalek. astenickýmalátnyochabnutýoslabenýzoslabnutýzoslabenýoslabnutývysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiťchatrnýneduživýpodlomenýlabilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starecnevládnybezvládnynemohúciumdlenýumdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletýháklivýchúlostivýcitlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdokchymražnýexpr.: mľandravýdengľavýcintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťavybiedený: popoháňal vybiedené koneexpr.: slabučkýslabunkýslabuškýslabulinkývetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

    p. aj chudý

    2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočnýnevyhovujúcinepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce ziskymalýneveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý roknevýdatnýmizerný: nevýdatný, mizerný spánoknízkychatrnýbiednyskromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťamipodpriemernýpodnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkonexpr. tenký: tenký obedskúpypriskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnkobledýexpr.: úbohýpramizernýpren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledkyriedky: riedka polievkamatný: matné spomienky, matná predstava o budúcnostikrátkyderavýsklerotickýzábudlivý (o pamäti) • zlýprislabý (príliš slabý) • expr.: slabučkýslabuškýslabulinkýslabunký

    3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý údertichýtlmenýpridusenýšepkavýšeptavýševelivýtenkýexpr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasombledýsvetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieňnevýraznýnejasnýnezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spevnepatrnýnebadateľnýjemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevuchabýnepostrehnuteľnýnebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohelek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulzexpr. škamravýzried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivýprislabý (príliš slabý)

    4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiakneschopnýzlý: neschopný, zlý odborníknetalentovanýneúspešnýneuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelecpren. expr. čajový: čajový spevák,prislabý

    5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2


    vratký 1. ktorý nemá pevnú polohu (op. pevný) • nepevný: vratká, nepevná stoličkalabilný (op. stabilný): labilná polohaneistý (op. istý): neistý kroktackavýkolísavýknísavýrozkolísanýexpr. kolembavý (sprevádzaný tackaním, kolísaním, knísaním): tackavá, kolísavá, knísavá, rozkolísaná chôdza; kolembavé pohyby člnahojdavýexpr. rozheganý: hojdavá, rozheganá posteľexpr.: trasľavýroztrasený (nemajúci istotu): trasľavé ruky, roztrasený stareczastar. zvratný (Sládkovič)

    2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný al. zaistený (op. pevný) • nepevnýneistý (op. istý): mať vratkú, nepevnú, neistú politickú pozíciunestály (op. stály) • labilný (op. stabilný): v názoroch je veľmi nestály, labilnývrtkavýkolísavý: šťastie je vrtkavé, kolísavémenlivýpremenlivý: žijeme v menlivých, premenlivých časochproblematický: budúcnosť je vždy problematickánerozhodnýbezradný (op. rozhodný): nerozhodná, bezradná odpoveď

    p. aj neistý 1, 2


    laborovať p. namáhať sa


    namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať savyčerpávať savysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbeprepínať sapresiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práciexpr.: trhať saťahať sanaťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufromhovor.: pasovať saturbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turbovallaborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeňexpr.: pechoriť samocovať samolestovať sachamriť sachamrať sachámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkomtrápiť samoriť saumárať sasužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiuexpr.: katovať salopotiť sastrháňať sakrušiť saoštarovať saoštárať sahovor. expr.: mordovať sašťaviť sa: šťavil sa pred skúškouunúvať saustávať saexpr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďounár.: morcovať savrsovať sadrcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrouhrub. prdúskať sa


    labužnícky p. pôžitkársky


    maškrtný ktorý má rád maškrty, maškrtenie; svedčiaci o tejto vlastnosti • maškrtníckyexpr.: lakotnýlakotníckynár. paškrtný: maškrtné, maškrtnícke, lakotné deti vyjedli všetok lekvár; má maškrtný, lakotnícky, paškrtný jazyklabužníckygurmánsky (ktorý má rád dobré jedlo): labužnícky, gurmánsky vychutnávač (jedla)pôžitkárskypožívačnýpožívačnícky (ktorý sa oddáva pôžitkom z dobrého jedla): maškrtný, pôžitkársky starec; maškrtné, požívačné, požívačnícke ústa


    pôžitkársky ktorý sa oddáva pôžitkom, svedčiaci o pôžitkárstve • požívačnýpožívačskýpožívačnícky: pôžitkársky, požívačný, požívačský, požívačnícky človekvychutnávačský: vychutnávačské sklonyrozkošnícky: rozkošnícky životlabužnícky (i pren.) • maškrtnýgurmánskyexpr. lakotný (ktorý sa vyžíva v jedle): labužnícka, maškrtná, gurmánska, lakotná povaha; sledoval dievča s labužníckym výrazom v tváripejor.: konzumnýkonzumentský (zacielený iba na spotrebu, na materiálne hodnoty): konzumná, konzumentská spoločnosť; konzumentský egoizmussvetáckypejor. bonvivánsky (ľahkomyseľne sa oddávajúci svetským pôžitkom): svetácky, bonvivánsky typ človekahedonickýhedonistickýepikurejský (vyžívajúci sa v pôžitkárstve, vyhľadávajúci slasť a rozkoš) • chlipný (vyhľadávajúci, oddávajúci sa telesným pôžitkom): chlipný muž, pohľadsubšt. fajnšmekerský


    pôžitkárstvo oddávanie sa pôžitkom • požívačníctvopožívačstvorozkošníctvovychutnávačstvozmyselnosťhýrivosťhedonizmusepikurejstvo: bol známy svojím pôžitkárstvom, rozkošníctvomlabužníctvomaškrtnosť (oddávanie sa dobrému jedlu al. iným pôžitkom) • gurmánstvočasto pejor.: svetáctvosvetáckosť (pôžitkárske využívanie života) • expr. ľahtikárstvo (bezstarostná nezodpovednosť a povrchnosť) • hovor. flamenderstvopejor. bruchopasníctvosubšt. fajnšmekerstvo


    labužník p. maškrtník, pôžitkár


    maškrtník kto rád vychutnáva dobré jedlo al. iné požívatiny • lakotník: známy maškrtník, lakotníkvychutnávačlabužníkgurmán, pís. i gurmand (kto sa aj vyzná v dobrom jedle) • kniž. gastronómsubšt. fajnšmeker


    pôžitkár človek oddávajúci sa pôžitkom • požívačníkpožívač: stal sa egoistom a pôžitkárom, požívačníkomrozkošníkvychutnávačzmyselníkhýrivechedonistaepikurejec: poznali ho ako hýrivca, hedonistulabužníkmaškrtník (milovník dobrého jedla al. iných pôžitkov) • lakotníkgurmán (milovník dobrého jedla) • často pejor. sveták (kto pôžitkársky využíva život): skúsený svetákpejor. zastar. svetár (Dobšinský)expr. ľahtikár (bezstarostne nezodpovedný a povrchný človek) • hovor. flamenderpejor.: bruchopasníkbonvivánkniž.: faunsatyrchlipník (kto vyhľadáva telesné pôžitky) • subšt. fajnšmeker

    p. aj maškrtník


    bludisko miesto, kde možno ľahko zablúdiť • labyrint: stratili sa v bludisku, labyrinte schodískspleťpren. katakomby (podzemné bludisko): pod mestom sú hotové katakomby rozličných komunikačných sietíexpr. babylon: trh nebol prehľadným miestom, bol to babylon


    labyrint p. bludisko, spleť 1


    spleť 1. niečo navzájom neprehľadne poprepletané • spletenina: spleť, spletenina vláken, konárovsieťsietivo (niečo rozvetvené na ploche): sieť, sietivo predmestských uličiekkniž. pletivo: pletivo žiliek na rukepren.: labyrintbludisko (niečo neprehľadné): labyrint predpisov, bludisko dejínpren. pavučina: zamotať sa do pavučiny lžíhovor. expr. babylon: veľkomestský babylon

    2. p. zmes


Pozri výraz LAB v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV