Synonymá slova "kv" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 235 výsledkov (2 strán)

  • krá napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú vrany, sliepky a pod. • krá-krákrkrr: nad poľom bolo počuť samé krá, krá, kr, krrkvá (zvuk, ktorý vydávajú vrany, žaby a pod.): vrany kvákali: kvá, kvá


    kvá napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú žaby, vrany a pod. • kva: z močiara sa ozývalo kvá, kvakvakkvák (zvuk, ktorý vydávajú žaby) • kvak-kvakkvá-kvákvaky-kvakkvaky-kvák (napodobňuje opakované zvuky) • krákra (zvuk, ktorý vydávajú vrany, sliepky a pod.)


    čupieť 1. byť v nízkej polohe so skrčenými nohami • kvočať: dieťa ustráchane čupí, kvočí v kúteexpr.: čupiť sačupkať sikľučaťkvačaťdrepieť: dieťa sa čupí, čupká si v tráve; kľučiac zbiera omrvinkybyť učupený (často pren.): domčeky sú učupené, čupia sa v zelenichúliť saprikŕčať saexpr. krepiť sazried. ukŕčať sa

    2. expr. byť stále na jednom mieste • kvočaťtrčaťdrepieťdučaťsedieť: stále iba doma čupí, kvočí, trčí


    krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sahúžvať sahúžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkvevraštiť samraštiť samŕštiť sanár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôlešúveriť saskrúcať sakriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti

    2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sahrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robotenahrbovať saprihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať saohýbať sazohýbať sazhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenomskláňať sa

    3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčíexpr. krepiť sa (Rázus)byť učupenýchúliť sakvočaťčupieťexpr.: čupiť sakvačaťkľučaťdrepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkovzried.: ukŕčať satúliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe


    kvačať p. kvočať 1, 2


    kvočať 1. byť v nízkej polohe so skrčenými nohami • čupieť: dieťa kvočí, čupí na chodníku a kreslíexpr.: kvačaťkľučaťčupiť sačupkať si: ustráchane kvačí, čupí sa v kúte

    2. expr. zdržiavať sa na jednom mieste (nečinne, nadarmo) • sedieť: stále iba doma kvočí, sedíexpr.: čupieťdrepieťtrčaťdučaťdunčať: Kde toľko čupíte, drepíte, trčíte, dučíte?expr. tvrdnúť: nebudem tu viac tvrdnúť a odídemkniž. väzieťpejor. kvačať: jednostaj kvačí u susedov


    väzieť kniž. 1. byť niekde dlho • zdržiavať sazdržovať sa: Kde toľko väzí?; dlho sa zdržuje v práciostávaťzostávaťzotrvávať: zostáva, zotrváva na pracovisku do večeraexpr.: kvočaťčupieťdrepieťdučaťtrčať: nikam nejde, kvočí, čupí, trčí domaexpr.: tvrdnúťvisieť: tvrdol, visel tam bez peňazípren. pejor. kvačaťnár. repieť: kvačali, repeli na stanici dve hodiny

    2. p. spočívať 3


    háčik 1. menší, obyč. kovový predmet so zahnutým koncom na vešanie, zachytávanie • hovor. kvačka: drôtený háčik, drôtená kvačka

    2. p. mäkčeň 3. p. problém 1


    kvačka p. háčik 1


    klesať 1. dostávať sa do nižšej polohy (op. stúpať) • padať: čln klesá, padá na dnoexpr.: kvackaťkväckaťkvickaťkľuckaťklonkaťklinkať (o hlave) • ovísať: konáre ovísali pod ťarchou snehu; ruky mu ovísali dolupoet. zvisať (Rázus): hlava pomaly zvisáopadaťopadávať (o hladine) • zvažovať saexpr. rútiť sa (prudko padať) • mať spádspadaťspadúvať: cesta sa zvažuje, rúti nadol; domy spadajú k cestenížiť saskláňať sa (mierne klesať): chodník sa skláňa k rieke

    2. strácať na intenzite, hodnote, význame a pod. (op. stúpať) • znižovať sa: teplota klesá, znižuje sa; ceny klesajú, znižujú saubúdať: zo slávy mu ubúda


    kvapkať 1. padať v kvapkách; spôsobovať padanie kvapiek • expr. kvapčať (obyč. husto, prudko): z vlasov jej kvapká, kvapčí voda; z nosa kvapká, kvapčí krvkvápať (vo veľkých kvapkách): atrament kvápe na zemodkvapkávaťpokvapkávať (v dlhších intervaloch, občas stekať po kvapkách): z kohútika odkvapkáva, pokvapkáva vodaslziť (popúšťať kvapky): tesnenie slzíexpr.: čľapkaťčliapkaťčľapčaťčapkať (s čľapotom dopadať; obyč. o kvapkách dažďa): dážď čľapká na oblokcrkaťcŕkaťcvrkaťcvŕkať (tiecť slabým, prerývaným prúdom): crká do pohára trocha mliekaexpr.: kvackaťkväckaťkvickaťhovor. expr. kyckať (väčšími kvapkami spôsobovať znečistenie): polievka mu kvacká na obrus; z lyžice kycká lekvár

    2. liať po kvapkách • nakvapkávať: kvapká, nakvapkáva si liek do nosa


    kväckať p. kvackať


    kvačkať p. vešať 1


    vešať 1. upevňovať do visiacej polohy • zavesovať: vždy si vešal, zavesoval kabát na vešiaknár. kvačkať

    2. p. klopiť


    kvackať, kväckať expr. 1. odpadávať vo väčších kvapkách, kusoch; rozlievať takýmto spôsobom a spôsobovať znečistenie • expr. kvickaťhovor. expr. kyckať: med kvacká, kväcká, kycká na zem; dieťa si kvackalo, kvickalo, kyckalo kašu na šatykvapkať (padať v kvapkách a znečisťovať niečo): káva jej kvacká na šatyexpr. gebriť (znečisťovať tekutinou): gebriť po stole

    p. aj špiniť 1

    2. p. klesať 1


    kvačkovať p. šticovať


    šticovať poťahovať vlasy, šticu niekomu • expr. kvákať: pri česaní jej dlhých vlasov ju šticovala, kvákalaexpr.: kvačkovaťkečkovaťnár. kučkovať: chlapci sa kvačkujú, kečkujúhovor. expr. pačesovať: v hneve sa začali pačesovaťťahaťmykaťšklbať (za vlasy): Neťahaj ma, nemykaj ma, nešklb ma (za vlasy)!kmásať: pri česaní dievku nemilosrdne kmášehovor. expr.: myksovaťmyksľovaťmykcovať (za vlasy)


    kameň 1. tvrdá hornina al. úlomok z nej • skala: kopnúť do kameňa, do skaly na ceste; tvrdý ani kameň, ani skalabalvan (veľký kameň): žulový balvanzápoľa (veľký kameň) • okruhliakokružliakobliak (okrúhly, obyč. riečny kameň): zbierať pri potoku okruhliaky, okružliaky, obliakyzvariak (okrúhly, obyč. veľký kameň): skákať po zvariakochžabica (plochý riečny kameň): hádzať žabice do vodykváder (veľký opracovaný kameň): žulové kvádrežarnov (mlynský kameň) • subšt. šuter: kráčať po šutroch

    2. kamenný materiál na stavbu • kamenivokamenina

    3. p. usadenina


    kváder p. kameň 1


    kvadrát p. štvorec


    štvorec geom. rovnostranný štvoruholník s pravými uhlami • hovor. zastaráv. kvadrát


    kvadrila p. štvorylka


    štvorylka spoločenský tanec pre štyri páry • zastar. kvadrila: tancovať štvorylku, kvadrilu


    kvak, kvák p. kvá


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    kmásať expr. 1. prudko niečím pohybovať • lomcovať: víchrica kmáše, lomcuje stromamimykaťšklbaťtrhaťexpr. drmať: myká, šklbe, drme ho za kabát, za rukávexpr. kvákať (ťahať za vlasy): kváče dievčaťu vlasy

    2. prudkým pohybom odstraňovať niečo odniekiaľ • šklbať (obyč. v chumáčoch): kmásať, šklbať ovocie zo stromu; šklbať trávustŕhaťstrhávaťtrhaťdriapať: stŕha, strháva, trhá, driape šaty z ranenéhoexpr.: česaťočesávať (o vetre): vietor češe, očesáva ihličie, šušky z borovícexpr. šústať (trhať, kosiť vo veľkom množstve): šústa trávu


    kvákať1 1. p. hovoriť 1, tárať 2. p. tákať


    kvákať2 p. šticovať


    tákať vydávať zvuky podobné slabike ták (o kačke) • kačkať: na dvore tákajú, kačkajú kačicekvákať (vydávať zvuk kvá; obyč. o vrane, žabe, zried. o kačici)


    tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbúchaťkvákaťhrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúpostiexpr.: pliesťmotať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš?expr.: mlieťtrkotaťdrkotaťrapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciachpejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiťrependiťklebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťochexpr.: bľabotaťľapotaťľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačomhovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkouexpr.: baláchaťbalušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do svetaexpr.: brblaťbrbotaťfrfotať: Prestaňte už frfotať!subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valífraz.: strieľať/hovoriť dve na trihovoriť, čo slina na jazyk donesiepúšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírkumlátiť prázdnu slamu


    táravý expr. ktorý veľa a zbytočne rozpráva (o človeku) • uvravenýrozvravenýuhovorený: táravá, uvravená, rozvravená, uhovorená susedkaexpr.: utáranýpotáranýurečnenýtárajskýrapotavýtrkotavýdrkotavýľapotavýlalotavýbľabotavýtliapavýradorečnýradovravnýzried. rečnýhovor. expr.: repetivýrepentivýpren. expr.: kvákavýukvákanýsubšt. ukecaný


    čupnúť si zaujať postoj so skrčenými nohami • kvoknúť sikľuknúť sidrepnúť sipodrepnúť (si)nár. kvaknúť si: deti si čupli, kvokli, kľukli k ohnisku; Čupni si, drepni si ku mne!


    kvaknúť si p. čupnúť si


    kvaky-kvak p. kvá


    kvalifikácia priznaná schopnosť vykonávať istú prácu al. funkciu: odborná, mravná kvalifikáciakniž. spôsobilosť: vedecká spôsobilosť


    hodnotiaci ktorý hodnotí, posudzuje schopnosti, spôsobilosť a pod. • kvalifikačný: hodnotiaca, kvalifikačná komisiaklasifikačnýznámkovací (založený na známkovom hodnotení): klasifikačná, známkovacia škálaatestačný


    kvalifikačný p. hodnotiaci


    kvalifikovaný p. školený, odborný


    odborný ktorý sa týka istého odboru, istých odborov; ktorý pochádza od odborníka (op. neodborný): odborný výraz; odborný výkladšpeciálnyšpecializovaný (obmedzený iba na istú oblasť, na istý odbor): odborný, špeciálny lekár; špecializovaný časopisterminologický (ktorý obsahuje odborné výrazy): odborný, terminologický slovníkkvalifikovanýhovor. fundovaný (podopretý vedomosťami v danom odbore; op. neodborný, expr. fušerský): napísať kvalifikovaný, fundovaný posudokexpertnýexpertíznyznalecký: expertný, znalecký posudokpejor. odbornícky (zaťažený jednostranným pohľadom odborníka): písať príliš odborníckym štýlomhovor. expr. fachmanský


    školený ktorý má (odborné) vzdelanie; ktorý svedčí o pravidelnom cvičení, tréningu, odbornom vedení (op. neškolený) • vzdelaný: nie je nijaký felčiar, ale človek školený, vzdelaný v medicínevyučenývyškolenýkvalifikovaný (ktorý absolvoval náležitú prípravu na danú prácu, činnosť, povolanie a pod.): vyučený, vyškolený personál (op. nevyučený, nevyškolený); kvalifikované pracovné sily (op. nekvalifikované) • vycvičenýcvičenýtrénovaný: vycvičené, cvičené, trénované ucho hudobníka; cvičený, trénovaný hlas


    hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovaťzhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhukvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľaoceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkonmerať: svoj úspech meria vynaloženou námahouvážiťzvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovohovor. šacovaťodhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazubilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky prácekritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodáreniaklasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotkubodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacichpozerať (sa)hľadieťdívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec?zastar. taxovať


    kvalifikovať p. hodnotiť, posúdiť, vyhlásiť 2


    posúdiť urobiť si al. prejaviť úsudok o niečom, dospieť k istému názoru o niečom; urobiť odborný posudok • zhodnotiťohodnotiť: posúdiť, zhodnotiť situáciu ako dobrú; chlapcov výkon posúdili, ohodnotili vysokooceniť (kladne posúdiť): ocenil našu spoluprácu ako vzornúkvalifikovať (obyč. odborne posúdiť spôsobilosť, hodnotu a pod.): kvalifikovať prácu stavbárovrecenzovať (posúdiť umelecké, vedecké al. iné dielo) • klasifikovaťoklasifikovať (obyč. známkou vyjadriť posúdenie výkonu, najmä v škole): diplomovú prácu (o)klasifikovali veľmi dobreodhadnúť (približne posúdiť hodnotu, veľkosť a pod. niečoho): odhadnúť hĺbku jazera; zle odhadnúť situáciuzvážiťuvážiť (porovnávaním posúdiť): zvážiť, uvážiť všetky možnosti, okolnostipozrieť (sa)podívať sa: treba sa pozrieť, podívať na vec aj z inej stranyusúdiť (urobiť si úsudok): z danej situácie usúdil, že nemá zmysel ďalej čakať


    vyhlásiť 1. úradne dať verejnosti najavo; dôrazne povedať • dať na známosťohlásiťoznámiť: vyhlásiť nové zákony; dal na známosť, ohlásil svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie; vyhlásiť, oznámiť rozhodný protestvyniesť: vyniesť nariadeniezverejniťuverejniťpublikovať (vyhlásiť v hromadných oznamovacích prostriedkoch) • vypísať (tlačou vyhlásiť): vypísali súbeh na obsadenie dirigentavysloviť: vysloviť ortieľ, rozsudokvydať (komuniké, vyhlásenie, úradnú správu, nariadenie, zákon a pod.) • deklarovať (politické zásady) • proklamovať (slávnostne vyhlásiť): proklamovanie zvrchovanostivypovedať (vojnu, boj niekomu)

    2. vyniesť (úradný) úsudok o niekom, niečom • označiť: vyhlásiť, označiť niekoho za vinného, za mŕtvehoposúdiťkvalifikovať: zmluvu posúdiť, kvalifikovať ako/za neplatnúvykričaťrozhlásiť (verejne povedať o niekom obyč. niečo zlé): vykričali ho za nepríčetnéhohist. al. expr. pasovať: pasovať za rytiera; pren. pasovať za dobrého Slovákanespráv. prehlásiť


    kvalifikovať sa p. postúpiť 2


    postúpiť 1. urobiť jeden al. viac krokov dopredu; dostať sa vôbec dopredu (op. ustúpiť) • podísťpokročiť: postúpiť, podísť o krok a zastať; nepostúpili, nepokročili ani o kúsokposunúť sa: zástup ľudí sa posunul asi o meter; front sa posunul k hraniciampomknúť sapomyknúť sapodať sa (postúpiť al. sadnúť si o kúsok ďalej): rad čakajúcich sa konečne pomkol; prosím, pomyknite sa, podajte sa eštepotisnúť sapotlačiť sa (postúpiť tisnutím, tlačením): musíme sa potisnúť, potlačiť, aby sme sa všetci zmestilipostrčiť sa (postúpiť po náraze)

    2. dostať sa bližšie k cieľu • pokročiťurobiť pokrok: výstavba metra postúpila, pokročila; vo výskume sa postúpilo, urobil sa pokrokkvalifikovať sa (postúpiť v súťaži)

    3. zrieknuť sa, vzdať sa niečoho v prospech niekoho • odstúpiť: časť poľa postúpil, odstúpil bratoviprenechaťprepustiť: majetok prenechal deťom; prepustím vám svoje miestodaťodovzdaťposlať (dať ako sprostredkovateľ): list postúpiť, poslať na vybavenie


    kvalita súhrn vlastností, ktoré má mať výrobok, ak má uspokojovať konkrétne potreby spoločnosti • akosť: výrobky mimoriadnej kvality, akosti; zlá akosť, kvalita vína


    akostný 1. týkajúci sa akosti, kvality • kvalitatívny: akostná, kvalitatívna trieda; akostný, kvalitatívny rozdiel (op. kvantitatívny) • odb. bonitný

    2. ktorý má dobrú akosť (obyč. o veciach materiálnej povahy) • kvalitný (op. nekvalitný): akostný, kvalitný tovarprvotriedny (ktorý má 1. akostnú triedu): akostné, prvotriedne výrobky (op. druhotriedne) • dobrý: akostné, dobré potraviny


    kvalitatívny p. akostný 1


    delikátny 1. veľmi dobrej akosti; svedčiaci o tom • vyberanýjemný: delikátne, vyberané jedlá; delikátna, jemná chuťlahodnýlahôdkovýdelikatesnýpochúťkovýdezertný (ktorý je lahôdkou): lahodné francúzske vína; lahôdkové, delikatesné syry; pochúťková, dezertná čokoládaprvotriednykvalitnýakostný: prvotriedne, kvalitné, akostné potraviny

    p. aj jemný 2, 6

    2. p. vyberaný 1, 2, jemný 3. p. chúlostivý 3


    dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

    2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

    3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

    4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

    5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


    kvalitný ktorý má dobrú kvalitu; dobre urobený, vykonaný (op. nekvalitný, zlý) • akostný: kvalitná, akostná vlna; kvalitné, akostné uhlieprvotriedny (ktorý má 1. akostnú triedu, veľmi dobrú kvalitu): dodávať len kvalitný, prvotriedny tovar (op. druhotriedny, menej hodnotný); kvalitní, prvotriedni pracovnícihodnotnýcenný (obyč. o veciach, ktoré majú duchovnú kvalitu; op. nehodnotný, bezcenný): hodnotná, cenná literatúra; hodnotná, cenná prednáškadobrýsolídny: kvalitná, dobrá práca; dobrý výkonušľachtilý (kvalitný a vzácny): ušľachtilé plemeno, ušľachtilá oceľdelikátnyjemnýhovor. výberový (obyč. o požívatinách veľmi dobrej akosti): delikátne, jemné víno; jemné cigarety; výberový tovar; výberové tukyznačkový (ktorého značka je zárukou kvality) • hovor.: fajnovýfajný: kvalitná, fajnová voňavka; fajnový, fajný obedplnohodnotnýzastar. plnocenný (ktorý má plnú hodnotu; op. neplnohodnotný): plnohodnotná, plnocenná strava je dôležitá pre rastkniž. plnokrvný (ktorý má dobré vlastnosti v plnej miere): plnokrvné umelecké dielohovor. expr. spravodlivý: fľaša spravodlivej slivovicežírny: kvalitná, žírna pôda


    lahôdkový ktorý má vlastnosti lahôdky, ktorý chutí ako lahôdka • pochúťkový: lahôdková, pochúťková bryndzajemnývyberanýdelikátnydelikatesný: jemné párky; vyberaný, delikatesný syr; delikátne, delikatesné jedládezertný (o víne): dezertné vínadobrýkvalitnýprvotriednyhovor.: fajnýfajnový (ktorý má výbornú kvalitu): dobrá, kvalitná saláma; kvalitný, prvotriedny nápoj; fajné, fajnové šaláty


    prvotriedny majúci veľmi dobrú (najlepšiu) akosť, úroveň a pod. (op. druhotriedny, podradný) • výbornývynikajúciznamenitý: prvotriedny, výborný, vynikajúci, znamenitý výrobok; prvotriedna, výborná, vynikajúca, znamenitá prácadokonalý (ktorý nemá nedostatky, chyby; op. nedokonalý): dokonalá gazdinkakvalitnýakostnývysokokvalitnývysokoakostný (op. nekvalitný): kvalitný výkon, kvalitný tovar, akostné vínovyberanýdelikátny (o tovare, výrobkoch, potravinách a pod.): vyberané, delikátne jedloprvýnajlepší (o kvalite): materiál prvej, najlepšej akostizastar. prvej klasy (Jesenská)


    vyberaný 1. starostlivo volený; dbajúci na vysokú úroveň • jemnývybraný: má vyberané, jemné, vybrané spôsobydistingvovaný: distingvovaný prejavuhladenýspôsobný (vyberaný v prejave): uhladený človekelitný: elitná spoločnosťdelikátnyhovor., obyč. iron.: nóblsalónny (spoločensky vycibrený): delikátne, nóbl, salónne správaniearistokratický (akým sa vyznačujú aristokrati): mať aristokratické spôsobyvznešenýhovor. lepší (spoločensky vyššie postavený) • expr. panský: vznešené panstvo; dievča z lepšej, panskej rodinyhovor.: fajnovýfajný: fajnový pán

    2. ktorý vo veľkej miere oplýva dobrými vlastnosťami, schopnosťami a pod. • jemnývybranýdelikátnyprvotriednyakostnýkvalitný: vyb(e)rané, jemné, delikátne vína; prvotriedny, akostný, kvalitný materiálznamenitývynikajúcivýbornýskvelý: dnes som mal znamenitý, vynikajúci, výborný, skvelý obedvycibrený: vycibrený vkuskabinetný: kabinetná ukážka komorného spevuprvý (ktorý je na najvyššej úrovni): vozeň prvej triedyhovor.: fajnovýfajný: fajnová vôňakniž. zastar. exkvizitný

    p. aj výborný


    výživný dôležitý z hľadiska výživy, obsahujúci látky potrebné pre život • výdatnýzáživný: výživná, výdatná, záživná stravahodnotnýkvalitnýakostný: hodnotné, kvalitné potravinysýtybohatý: sýte, bohaté raňajkykniž. hutný: hutné jedložírny: žírna trávaživný (bohatý na živiny): živná pôdakalorický: kalorická hodnota jedlaodb.: nutričnýnutritívny: nutričná, nutritívna hodnota

    p. aj výdatný


    dĺžka 1. lineárny rozmer niečoho (najmä v horizontálnom smere): dĺžka priamky, šnúryzried. dlžina (Ondrejov)expr. dĺžava (veľká dĺžka): dĺžava kanála (Gabaj)zried. zdlžina: dva rady dosák po celej zdlžine siene (Figuli)zastar. zdĺžka (Vajanský)

    2. trvanie v čase • odb. kvantita: slabičná dĺžka, kvantita


    kvantita 1. p. množstvo 1 2. p. dĺžka 2


    množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantitakvantum: neprimerané množstvo, kvantumpočet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke?objemrozsahveľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

    2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľakvantum: množstvo, kvantum ľudíbohatstvohojnosť: hojnosť nápadovmyriadahovor. expr.: miliónvagón: vagón myšlienokhúfmasamorehromadakopahŕbahovor. expr.: fúrahaldanávalzáľahazáplavalestucetpaletakniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy)rad: rad rokov

    p. aj kopa 2


    kvantitatívny založený na kvantite, spočívajúci v množstve (op. kvalitatívny) • odb. extenzívny (op. intenzívny): kvantitatívny, extenzívny rastčíselný (vyjadrený číslami): číselné ukazovatele, číselný údaj


    kvantum p. množstvo 1, 2


    kvap napodobňuje kvapkanie vody al. tekutiny • klapčapčľap: dážď kvapkal na obločnú rímsu: kvap, kvap, klap, klap, čap, čap


    kvapalina látka, ktorá má stály objem, ale ktorej tvar sa prispôsobuje tvaru nádoby • tekutina: hustá, riedka kvapalina, tekutina


    kvapalný p. tekutý


    tekutý ktorý má schopnosť tiecť, tečúci • kvapalný (o fyzikálnych látkach, veličinách): tekuté, kvapalné skupenstvo; tekutý, kvapalný plynliaty (ktorý sa leje): liaty betón, liate cesto


    kvápať p. kvapkať 1


    kvapavka nákazlivá pohlavná choroba • subšt. tripeľ


    kvapčať p. kvapkať 1


    kvapeľ tenký kužeľovitý útvar vznikajúci vo vápencových jaskyniach zrážaním nerastných látok • geol. stalagmit (kvapeľ zväčšujúci sa zdola nahor) • geol. stalaktit (kvapeľ zväčšujúci sa zhora nadol) • cencúľciageľ (kvapľovitý ľadový útvar zo zamŕzajúcej stekajúcej vody): zo strechy visia cencúle, ciagle


    kvapka 1. veľmi malé súdržné množstvo tekutiny: dažďové kvapkykniž. kropaj: kropaj krvi, poturosa (kvapky vznikajúce zrazením vodnej pary): na čelo mu vystúpila rosaexpr. slza: slza pálenky

    2. p. málo 1, trocha1 1


    málo 1. vyjadruje neurčité malé množstvo, nízky počet, rozsah a pod. (op. veľa, mnoho) • trochatrochu: zatiaľ má iba málo, trocha starostíneveľanemnoho: na predstavenie prišlo neveľa, nemnoho divákovkoľko-toľkoriedkohovor. poriedkozried. nedosť: jedla bolo riedko, poriedkoskromneposkromneskúpokniž. sporo: snehu napadlo skromne, poskromne, skúponiečodačovoľačočosi: zostalo nám iba niečo, čosi chlebaniekoľkohovor. pár: iba niekoľko, pár žiakov vedelo odpovedať na otázkuexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: má máličko, málinko priateľovexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkuskromnučkoskromnunkoskromnulinkoštipkaštipkubyľkabyľkukvapkakvapkukvapôčku: nazbieral troška, trošička, trošinku jahôd; z koláčov si zobrala skromnučko; zjedol štipku, byľku zemiakov; vypil kvapku mliekaminimálnehovor. minimumexpr. pramálo (veľmi málo): na to nám zostane minimum, pramálo korúnprimálo (príliš málo): prišlo primálo záujemcovfraz.: za náprstokako kvapka v mori

    2. vyjadruje okolnosť malej miery, malého rozsahu, malej intenzity a pod. (op. veľa, mnoho, veľmi) • trochatrochu: málo, trocha si pospalneveľanemnoho: roky ťažkej driny ho poznačili len neveľa, nemnohokoľko-toľko: ušlo sa mi iba koľko-toľkoneveľmineprílišzried. nedosť: je to neveľmi, nepríliš známa skladbaskromneposkromneskúpokniž. sporo: skromne, poskromne, skúpo osvetlená izbazľahka: zľahka sa usmialaslaboexpr.: biedneúbohomizerne: túto prácu platia slabo, biedne; celý život úboho, mizerne zarábalexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: máličko, málinko, málulinko sa zamračilexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkuštipkubyľkukvapkukvapôčku: troška, trošička, trošinku si oddýchol; štipku, byľku sa mu uľaviloexpr. skromnučkoskromnunkoskromnulinko: skromnučko sa najedolnepatrnemizivominimálnehovor. minimumexpr. pramálo (veľmi málo): nepatrne, mizivo sa staral o rodinu; minimálne, pramálo ho to zaujímaloprimálo (príliš málo): primálo sa stará o rodinuchvíľuhovor. nezaveľa (krátky čas): chvíľu, nezaveľa si pospal

    3. p. zriedkavo


    trocha1 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochumálo: vypil trocha, trochu, málo mliekaneveľanemnohoniekoľkokoľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákovriedkohovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedkoskúpokniž. sporozried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý stromskromnehovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedlaniečodačočosivoľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chlebaexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávyexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: na dne zostalo máličko, málinko vodyexpr.: byľkuštipkukvapkukvapkakvapôčkaskromnučkoskromnunkoskromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vínaexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

    2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochumálo: trocha, málo si privstalneveľanemnohokoľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohlinepatrne: nepatrne sa usmialaneveľmineprílišzried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomoholskromneposkromne: skromne, poskromne si oddýcholslabochaboskúpokniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izbajemneľahkozľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasochhovor. ako-tak: ako-tak si polepšilkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošička, trošinku sa bálaexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšilexpr.: byľkuštipkukvapkukvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástlaexpr.: skromnučkoskromnunkoskromnulinkoexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

    3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochuchvíľuchvíľkuexpr. chvíľočkuhovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuťnachvíľunachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostaťkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskorilfraz. na skok: prišla iba na skok


    trocha2 malé množstvo • expr. troškamálo: vystačiť s trochou, s troškou peňazí; pri troche, troške fantázie; uspokojiť sa s málomkúsok: kúsok chlebaexpr.: kúštikkúsočekkúštiček: pridávať po kúštikoch, kúsočkoch, kúštičkochštipka (množstvo zachytené medzi prstami): štipka soliexpr. štipec: štipec maslaexpr. byľka: byľka šafránupiaď: neustúpiť ani o piaďexpr.: kvapkakvapôčka: vypiť aspoň kvapku mliekahŕstka: hŕstka ľudíodrobinka: odrobinka cituzrnko: zrnko nádejetrocha expr. zblo: nebolo na tom ani zbla pravdy


    blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa)šialiť sapochabieť sapochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabieexpr.: besnieť (sa)divieťbesniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sajančiť satreštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobodytratiť rozummať vrtochyexpr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochyhovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľujevystrájaťšantiťvyvádzaťdivočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kožesamopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mušvitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)


    pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú nocnár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padázried. moknúť: vonku moknepopŕchaťpoprchávaťkropiťkvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapkáspŕchaťspŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalonár. pokropovaťzried. pŕchať (J. Kráľ)mrholiťexpr.: siholiťsihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniťprcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliťsmokliť sasopliťsopliť sanár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deňexpr.: osievať sasypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď)expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsiloexpr.: liaťliať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvyexpr.: cediťcediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilohovor. expr.: pľušťaťšústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okiennár.: ridať sacechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dniexpr.: čľapotaťčurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibaťšľahaťprať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

    2. p. padať 1


    kvapku p. málo 1, 2, trocha1 1, 2


    ujsť sa získať ako podiel, časť al. získať vôbec pri delení, rozdeľovaní • dostať sapripadnúť: z dedičstva sa mu ušla, pripadla tretina; dostal sa mu, ušiel sa mu najkrajší kuspadnúť: žreb padol na susedazvýšiť sa (ujsť sa ako zvyšok): neos. naňho sa už nezvýšilo, jemu sa už neušloprísťdôjsť: na každého príde, dôjde vrece kukuriceexpr.: uliezť sadoliezť sauleznúť sadoleznúť sa: azda sa nám ulezie aj pochvala; z hostiny sa mu čosi dolezloexpr.: ukvapnúťkvapnúť (v malom množstve): aj jemu z toho čosi (u)kvapne


    kvapôčka p. trocha2 1


    kvapôčku p. málo 1, 2, trocha1 2


    kremeň nerast vynikajúci tvrdosťou • odb. kvarc


    kvarc p. kremeň


    kvargľa p. ťarbák


    ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby al. pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na športexpr.: ťarbavecťapajťapáknekaľavníkmedveďmacomotovidlohovor.: nemotorníknešikovníkhovor. expr.: neogabanecneohrabanecneokresanecneokrôchanecneotesanecpejor.: hebedokvargľanemehlohromotĺkskydoň (Jesenská)hovor. pejor.: ťuťmákťuťoťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch) • polenodrevolekvár


    dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

    2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

    3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

    4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

    5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


    kváriť 1. p. trápiť 2. p. ničiť 2, 3 3. p. maškrtiť


    maškrtiť jesť sladkosti, pochúťky: po obede rád maškrtíexpr.: lakotiťkváriť: lakotí čosi v chladničke; kváril smotanunár. paškrtiť: myš paškrtila v komore


    ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

    2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

    3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


    trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiťsužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožieraťžraťužieraťhrýzťzhrýzaťzjedaťujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovaťzarmucovaťumáraťkrušiťbolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovaťtiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiťťažiťexpr.: gniaviťdláviťmoriťkváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžieraťtrudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniťtýraťmučiťkatovaťbičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovaťterorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývaťhlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovaťunúvaťustávaťexpr.: molestovaťkrižovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovaťmacerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať


    kvartál p. štvrťrok


    štvrťrok štvrtina roka • kvartál: koniec štvrťroka, kvartáluzried. štvrťročie


    kvartán p. štvrták


    štvrták žiak štvrtej triedy, štvrtého ročníka: štvrtáci základnej školykvartán (žiak štvrtej triedy osemročného gymnázia) • zastar. syntaxistazried. syntaktik (v minulosti žiak štvrtej triedy gymnázia) • štvrtoročiak (poslucháč štvrtého ročníka vysokej školy)


    kvartér p. štvrtohory


    štvrtohory najmladšie obdobie vo vývoji Zeme • kvartér


    kvartieľ p. obydlie


    obydlie kniž. miesto na bývanie • príbytokbývanieprístrešie: boli radi aj núdzovému obydliu, príbytku, bývaniu; byť bez prístrešiakniž. strecha (nad hlavou): prvá úloha bola nájsť si strechu nad hlavoudom (ako budova na bývanie): vyhnali ho z vlastného domubyt (miestnosti na bývanie vo väčšom dome): štvorizbový bytzastar. al. expr. kvartieľ: pýtajú za bývanie v tom kvartieli neslýchané peniazepren. expr. hniezdo: mať vlastné hniezdopejor. brloh (biedne obydlie)

    p. aj dom 1


    kvas 1. zmes obsahujúca kvasinky používané na podporu kvasenia • zákvas: pekársky kvas, zákvaskvásokzákvasokzákvaska

    2. p. nepokoj 2


    nepokoj 1. stav napätia, nedostatok pokoja • nepokojnosťznepokojenie: pociťovať nepokoj, nepokojnosť, znepokojenienervozitapodráždenosť: prejavovať nervozitu, podráždenosťneistota (nedostatok istoty): žiť v stálej neistotetieseň: zmocňuje sa ho tieseňzmätok (strata duševného pokoja)

    p. aj zmätok 1

    2. prejav nespokojnosti • kniž. rozbroj: vypukli nepokoje, sociálne rozbrojerozruch: v miestnosti nastal rozruchvrenie: spoločenské vrenieexpr. hrmavica: strhla sa hrmavicakniž. kvas: revolučný kvas


    kvasený p. kyslý 1


    kyslý 1. majúci štipľavú, ostrú, zvyčajne aj zvieravú chuť ako napr. ocot (op. sladký): kyslý citróntrpkokyslýtrpký (o víne a o ovocí): trpkokyslé víno, trpké višnenezrelýnedozretý (ktorý ešte nemá sladkosť zrelého plodu; o ovocí): jedla drobné, kyslé, nezrelé, nedozreté jabĺčkaskysnutýskýšenýsadnutý (o mlieku) • kvasenýsudový (upravený, konzervovaný kvasením; o niektorých druhoch zeleniny): kvasené uhorky; kyslá, sudová kapustakyslastýkyslavýkyselkavýnakyslastýnakyslý (trocha kyslý): kyslasté, kyslavé, kyselkavé, nakyslasté ovocné cukríkytrpkastý (trocha trpký)

    2. p. nevľúdny 1


    konzervovať rozličnou úpravou udržať svieže, neporušené, použiteľné a pod.: konzervovanie krvizavárať (konzervovať sterilizovaním, varením): zavárať čerešne, mäsonakladať (konzervovať v roztoku): nakladať zeleninu do octukvasiť (konzervovať pôsobením mikroorganizmov): kvasiť kapustupreparovať (odborne trvalo upravovať): preparovať drevo, kožu


Pozri výraz KV v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV