Význam slova "kv" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kvačka -y -čiek ž. hovor. hák, háčik: drôtená k.;
urobiť k-u (v texte ap.) značku v podobe háčika

kvackať, kväckať, kvickať nedok. expr.

1. (o polotuhej látke) odpadávať vo väčších kvapkách: med, kaša k-á z lyžice

2. takto rozlievať: k. omáčku po obruse

3. (o hlave) klesať, kľuckať;

nedok. kvacnúť, kväcnúť, kvicnúť -e -ú -col

kváder -dra L -i mn. -e m.

1. geom. teleso ohraničené 6 obdĺžnikmi, z kt. 2 protiľahlé sú zhodné

2. predmet (obyč. kameň) takéhoto tvaru: žulové k-e;
dom z k-ov;

kvadrant -u m. geom. štvrtina kruhu: zemský k.

kvadrát -u m. hovor. zastaráv. štvorec

● expr. (hlúposť ap.) na k. veľká

kvadratický príd.: mat. k-á rovnica, krivka druhého stupňa

kvádrový príd.

kvak, kva, kvá, kvák cit. napodobňuje hlas žaby al. vrany

kvaka -y kvák ž. rastlina s buľvou podobnou veľkému kalerábu pestovaná ako zelenina a kŕmna okopanina, bot. Brassica napus;

kvákať¹ -a nedok. vydávať zvuky kva, kvá: žaby, vrany k-jú;

● kto príde medzi vrany, musí k. ako ony

kvákať² -če/-ka -ču/-kajú -č/-kaj! -čuc/-kajúc -čuci/-kajúci nedok. expr. ťahať za vlasy: k. dieťa pri česaní

kvakový príd.: k-á polievka

● expr. sedí ap. ako k. nečinne, bez záujmu

kvalifikácia -ie ž.

1. priznaná schopnosť vykonávať istú prácu al. funkciu: odborná k., zvýšiť si k-iu, (ne)mať k-iu

2. práv. kvalifikovanie (význ. 2): k. činu;

kvalifikačný príd.: k-á komisia;
k. zápas o postup v súťaži

kvalifikátor -a L -e mn. -y m. označenie zaraďujúce hodnotený prvok do istého súboru javov

kvalifikovane prísl.;

kvalifikovanosť -i ž.

kvalifikovaný príd. kt. má al. vyžaduje kvalifikáciu (význ. 1): k. pracovník;
k-é miesto;

kvalifikovať nedok. i dok.

1. (u)robiť spôsobilým na istú prácu: jeho schopnosti ho na funkciu plne k-jú

2. posudzovať, posúdiť, (z)hodnotiť: k. prácu učiteľov;
to možno k. ako priestupok

// kvalifikovať sa nadobúdať, nadobudnúť kvalifikáciu (význ. 1): k. sa do vysokej funkcie;
mužstvo sa k-lo do ďalších bojov

kvalita -y ž. akosť, hodnota: dobrá, zlá k. výrobkov, záruka k-y;
filoz. súhrn vlastností odlišujúcich predmet, jav od iných: vznik novej k-y;

kvalitár -a m. kto kontroluje kvalitu výrobkov;

kvalitárka -y -rok ž.

kvalitatívne prísl.: k. vyšší stupeň

kvalitatívny príd.: k. rozdiel, k-e zmeny;

kvalitne prísl.: k. vypracovaný;

kvalitnosť -i ž.

kvalitný príd. akostný, hodnotný: k. materiál, k-á práca;
k-í pracovníci, umelci dobrí;

kvantita -y ž. množstvo, počet: k. prevyšuje kvalitu;
filoz. určenie predmetov a javov vzhľadom na množstvo, st. veľkosti, rozmery ap.: vzťah k-y a kvality;

kvantitatívne prísl.

kvantitatívny príd.: k. rozdiel, k-e ukazovatele;

kvantový príd.: fyz. k-á teória podľa kt. sa isté fyz. veličiny môžu meniť v kvantách

kvantum -ta kvánt s. kniž.

1. (isté) množstvo: veľké, dostatočné k.

2. fyz. elementárne množstvo al. jeho celistvý násobok;

kvap cit. napodobňuje zvuk pri dopadnutí kvapky

kvapalina -y -lín ž. látka, kt. má stály objem, ale ktorej tvar sa prispôsobuje tvaru nádoby, tekutina: stĺpec k-y;
tech. brzdová k.;

kvapalinový príd.

kvapalnosť -i ž.

kvapalný príd. vyskytujúci sa v podobe kvapaliny, tekutý: k-é horľaviny;
fyz. k-é skupenstvo;

kvapavka -y ž. pohlavná choroba;

kvapavkový príd.

kvapeľ -pľa obyč. mn. m. tenký kužeľovitý útvar vznikajúci vo vápencových jaskyniach zrážaním nerastných látok;

kvapka -y -piek/-pák ž.

1. veľmi malé súdržné množstvo kvapaliny: k. vody, krvi, k-y rosy, užívať liek po k-ách

2. expr. veľmi malé množstvo vôbec: vypiť aspoň k-u mlieka

3. kvapky mn. tekutý liek užívaný v podobe kvapiek: očné k-y

● do (poslednej) k-y všetko;
ani k-u, k-y nič;
je to ako k. v mori veľmi málo;
Medardova k. štyridsať dní kvapká v júni býva daždivo;
dávať niekomu k-y karhať, poučovať niekoho;

kvapkadlo -a -diel s. nástroj na podávanie, vkvapkávanie kvapiek

kvapkať nedok.

1. padať, stekať v kvapkách: z kohútika k-á voda, slzy mu k-jú z očí

2. liať, vpúšťať po kvapkách: k. liek na lyžičku

● keď netečie, aspoň k-á treba sa vedieť uskromniť;
pejor. k-á mu na karbid je nenormálny;

kvapkový príd.: k-á infúzia;

kvapľový príd.: k-á jaskyňa

dok. kvapnúť -e -ú -pol

1. k 1, 2

2. expr. (obyč. o peniazoch) pribudnúť (v malom množstve): sem-tam k-e dajaká koruna;
aj jemu dačo (z toho) k-e ujde sa mu

kvapôčka -y -čok ž. zdrob.;

kvapôčkový príd.: k-á infekcia

kvargľa -e ž. hovor.

1. obyč. mn. kvargle (olomoucké) tvarôžky, syrčeky

2. pejor. nadávka (pasívnemu človeku)

● expr. sedí ako k. nečinne

kváriť -i nedok. expr.

1. trápiť, moriť, sužovať: k-i ho choroba, hlad, žiarlivosť

2. ničiť, kynožiť: požiar k-i horu

3. maškrtiť: k. smotanu

kvark -u m. fyz. elementárna hypotetická častica hmoty

kvarta -y kvárt ž.

1. hud. 4. st. stupnice; interval medzi 1. a 4. st.

2. štvrtá trieda osemročného gymnázia

kvartál -u/-a L -i mn. -y m. štvrťrok: prvý k., koniec k-u;

kvartálny príd.: k. plán

kvartán -a m. žiak kvarty;

kvartánka -y -nok ž.

kvarteto -a -tet s. hud. súbor štyroch hlasov al. nástrojov; skladba pre ne: sláčikové, vokálne k.

kvartieľ -a m. zastar. al. expr. byt: zohnať k.

kvas -u m.

1. zmes s vykysnutým cestom z predchádzajúceho pečenia podporujúca kysnutie chleba, zákvas: zarobiť k.

2. kniž. kvasenie, vrenie: metodologický k.

3. mierne alkoholický nápoj (v rus. prostredí);

kvasený príd. upravený, konzervovaný kvasením: k-é uhorky

kvasinka -y -niek obyč. mn. ž. jednobunkové mikroorganizmy spôsobujúce kvasenie: vínne k-y

kvasiť, kvasiť sa nedok.

1. (o niekt. org. látkach) pôsobením mikroorganizmov meniť svoje vlastnosti: mušt k-í v sude, kapusta sa už k-í;
odb. mliečne, octové k-enie

2. hovor. hnisať, zbierať sa: rana (sa) k-í

3. (o myšlienkach, dianí ap.) byť v pohybe, nepokoji, vrieť: v politickom živote (sa) všetko začalo k.

4. iba kvasiť vystavovať pôsobeniu mikroorganizmov: k. uhorky, kapustu nakladať, konzervovať

kvasnice -níc ž. pomn. lisované kvasinky, droždie: sušené k., pivovarské k.;

kvasnicový príd.: k-á nátierka

kvasný príd.

1. použ. pri kvasení: k. sud, k-é baktérie

2. súvisiaci s kvasením: k. proces, k. priemysel

kvások -ska/-sku m.

1. zdrob. ku kvas (význ. 1)

2. (v mlieku, vo vode) rozrobené kvasnice pridávané do kysnutého cesta: dať vykysnúť k. (do koláča)

kvázi čast. kniž. takmer, skoro, akoby

kváziodborník -a m. kniž. zdanlivý odborník, iba podľa mena

kvet -u m.

1. časť rastliny (obyč. príťažlivého tvaru, farby a vône), kt. po odkvitnutí dozrieva na plod: rozvitý k., vzácny k. orchidey, jabloň obsypaná k-mi, k-y voňajú

2. kvitnúca rastlina; rastlina s ozdobnými listami, kvetina: lúčne k-y, kytica k-ov;
izbový k.

3. hromad. sušené (liečivé) kvety na prípravu čaju: vrecúško lipového, bazového k-u

4. čo pripomína kvet: ľadové k-y;
→ muškátový k.

● dievča ako k. svieže, krásne;
byť v plnom k-e a) práve kvitnúť b) byť na vrchole síl;

kvetena -y ž. flóra

kvetenstvo -a -tiev s. bot. rozlične usporiadaný súbor kvetov na spoločnej osi: hroznovité k.

kvetina -y -tín ž. kvet (význ. 2);

kvetináč -a m. nádoba (z pálenej hliny) na pestovanie kvetov, črepník, kvetník

kvetinár -a m. odborník v pestovaní kvetov; predavač kvetov;

kvetinárka -y -rok ž.;

kvetinársky príd.;

kvetinárstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. záhr. odbor zaoberajúci sa pestovaním kvetov

2. predajňa kvetov

kvetinka -y -niek ž.

kvetinový príd.: k-á záhrada, k. stolík;

kvetnato prísl. k 2;

kvetnatosť -i ž.

kvetnatý príd.

1. husto pokrytý kvetmi: k-á lúka

2. priveľmi ozdobný, pestrý: k-é reči;

kvetník -a m. kvetináč, črepník

kvetný príd.: bot. k. obal;
cirk. K-á nedeľa pred Veľkou nocou;

kvetovaný príd. pokrytý vzorkou kvetov, kvietkovaný: k-á látka, k. župan

kvičať -í -ia, kvíkať -a nedok. vydávať zvuk kví(k): k-nie brava;

kvietkovaný príd. pokrytý vzorkou kvietkov, kvetovaný: k-é šaty

kvietok -tka m. zdrob. k 1, 2

● iron. to je → pekný k.

kvik, kvík, kví cit. napodobňuje zvuk, kt. vydáva prasa

kvikot -u m. kvíkanie, kvičanie: k. prasaťa

kvíliť -i -ľ! nedok. prenikavo, žalostne plakať, nariekať: k. nad hrobom, k. od bolesti;

kvílivo prísl.

kvílivý príd. podobný kvíleniu: k-é zvuky husieľ;

kvinta -y kvínt ž.

1. hud. 5. st. stupnice; interval medzi 1. a 5. st.

2. piata trieda osemročného gymnázia

kvintán -a m. žiak kvinty;

kvintánka -y -nok ž.

kvinteto -a -tet s. hud. súbor piatich hlasov al. nástrojov; skladba pre ne: dychové k.

kvit neskl. príd. hovor. iba v prís. so sponovým slovesom vyrovnaný: už sme, už som s tebou k.

kvitnúť -e -ú -tol bud. bude k./pokvitne nedok.

1. (o rastline) mať kvety: fialky, ruže, jablone k-ú;

2. byť plný kvetov, kvitnúcich rastlín: sady už k-ú, k-úce lúky

3. vzmáhať sa, prosperovať, prekvitať: k-úce mestá, obchod k-e

kvitovať nedok. i dok.

1. admin. potvrdzovať, potvrdiť (príjem niečoho): k. účet, zmenku

2. hovor. brať, vziať na vedomie, prij(ím)ať: návrh k-li potleskom, s uznaním

kvíz -u m. spoloč. hra, pri kt. sa odpovedá na otázky;

kvízový príd.

kvo, kvok cit. napodobňuje zvuk kvočky

kvočať -í -ia nedok. čupieť: k. pri práci;

kvocient -u/-a m. odb. číslo udávajúce pomer dvoch hodnôt: psych. → inteligenčný k.

kvočka -y -čiek ž. sliepka (kvokaním) prejavujúca pud hniezdiť: k. s kuriatkami;
umelá k. liaheň

kvokať nedok. (o sliepke) vydávať zvuk kvo(k);
takto (príp. sedením) prejavovať pud hniezdiť: sliepka k-á

kvoknúť si -e -ú -kol dok. urobiť drep, čupnúť si: dieťa si k-lo pod stôl

kvôli

I. prísl. po vôli: (v tej veci) chce rodičom urobiť k.

II. predl. s D

1. vyj. prospech, účel: obetuje sa k. deťom;
k. úplnosti

2. správ. pre (v príčinnom význ.): k. dažďu zostal doma, správ. pre dážď zostal doma;
k. chorobe neprišiel, správ. pre chorobu neprišiel

kvórum -ra s. práv., polit. predpísaný najnižší počet hlasov potrebný na získanie mandátu; najnižší počet hlasov potrebný na platnosť uznesenia istého orgánu

kvóta -y kvót ž. pomerná časť, podiel: plánovaná, finančná k., vyčerpať k-u

oškvŕknuť -e -u -kol dok.

1. sčasti spáliť (plameňom, mrazom ap.): blesk o-l strom

2. sčasti o(b)horieť, sčasti sa spáliť: o-té vlasy

priškvŕknuť -e -u -kol dok. pripáliť sa, prihorieť: p-té mäso

škvŕkať -a nedok. škŕkať (význ. 1), škvrčať: neos. š-a mu v bruchu

nedok. vyškvárať -a

zaškŕkať, zaškvŕkať -a dok. iba 3. os. (o zažívacích orgánoch) vydať škŕkavý zvuk, zaškvrčať: neos. z-lo mu v bruchu