Synonymá slova "koč" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 41 výsledkov (1 strana)

  • koč štvorkolesové vozidlo na dopravu osôb ťahané koňmi • kočiar: krytý koč, kočiarzastar. hintov: doviesť sa na hintoveekvipáž (prepychový koč so záprahom) • kolimaha (v rozprávkach parádny koč)


    besedovať neoficiálne, nenútene sa rozprávať (obyč. v širšom kruhu) • debatovaťzhovárať sakonverzovaťhovor. diškurovať (sa): besedovali, debatovali, zhovárali sa, diškurovali (sa) o novom filmeexpr. baviť sa (nezáväzne): O čom sa bavíte, besedujete?zastar.: dišputovaťrákošiťnár. kočendovať

    p. aj diskutovať


    diskutovať vymieňať si názory na problémy (obyč. v širšom kruhu): poslanci diskutovali o návrhu zákonarokovaťprerokúvaťprerokovávaťkniž. pertraktovať (oficiálne diskutovať): rokovať o stanovách spolku; budeme prerokúvať, pertraktovať vec na ministerstveradiť sa (diskutovať s úmyslom dávať si rady): radiť sa o novom plánekonzultovať (diskutovať s odborníkom): konzultovať s lekárom o zdravotnom stavebesedovaťdebatovaťkonverzovať (neoficiálne, nenútene diskutovať): besedovali, debatovali o novom filmerozprávať sazhovárať sahovor. diškurovať (sa): zhovárali sa, diškurovali o dovolenkeexpr. baviť sa (veselo, nezáväzne diskutovať): bavili sa pri pivezastar.: dišputovaťrákošiťnár. kočendovať


    kočendovať p. besedovať


    koch1 p. komín


    koch2 p. nákyp


    komín murovaná štíhla konštrukcia na odvádzanie dymu al. spalín: továrenský komíntech. dymníkkraj. koch


    nákyp ľahké, kypré upečené jedlo: ryžový nákypzastar.: kochvýbeh (Vansová)


    kochať sa nachádzať záľubu, potešenie v niečom (obyč. pri pohľade na niečo) • expr.: pásť sapopásať safraz. pásť sa očami/pohľadom: kochá sa v kráse dievčaťa; pasie sa, popása sa na jeho rozpakoch; pasie sa očami, pohľadom na panoráme mestafraz. expr.: pásť si/popásať si oči/pohľad/zrak (na niečom, niekom) • tešiť savychutnávať (pri pohľade, myšlienke a pod. na niečo pekné, príjemné): tešiť sa pri pohľade na západ slnka, vychutnávať západ slnka; vychutnáva pocit víťazstvakniž. zastar. ľubovať sa (Vajanský)


    kočiar 1. p. koč 2. p. kočík


    kočík vozík na prevážanie malých detí • zastaráv. kočiar: skladací kočík, kočiar


    vozík malé vozidlo rozličného uspôsobenia: akumulátorový vozík, invalidný vozíkkára (ručný dvojkolesový vozík): ťahať kárutaliga (dvojkolesový vozík) • tragač (jednokolesový ručný vozík bez bočníc): voziť hnoj na tragačifúriktáčky (vozík s dvoma rúčkami a obyč. bočnicami): voziť štrk na fúriku, na táčkachkočík (vozík na prevážanie detí): športový kočíkrikša (ľahký dvojkolesový vozík ťahaný človekom) • brička (ľahký vozík na dopravu osôb) • multikára (viacúčelové motorové vozidlo s malým motorom)


    kočírovať p. viesť 2


    šoférovať viesť motorové vozidlo • viesť auto: v rodine všetci šoférujú; učí sa viesť autozastar. al. expr.: kerovaťkarovať: bol rád, keď mohol sám kerovaťhovor. expr. kočírovať: dnes budem kočírovať ja


    viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domovprivádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domuodvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňaeskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancovvodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlkyhovor.: dirigovaťšikovaťhovor. expr.: šupovaťnavigovať: šikovala ho z krčmy domovexpr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby

    2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábkuhovor. zastar. al. expr.: karovaťkerovať (viesť vozidlo): keroval sánkykormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať

    3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím

    4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol citprivádzať: túžba ho privádzala domovpobádaťpodnecovaťhnaťnutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovyhovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami

    5. mať za následok • spôsobovaťkniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory

    6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu

    7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2


    kočiš kto poháňa záprah • pohoničkoniar (kto poháňa konský záprah) • hist. postilión (kočiš poštových vozov) • zastar. vozataj (A. Bednár)zastar. vozník (J. Kráľ)


    hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látkamasívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dveretučnýhovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, rukyexpr.: hrubánskyhrubiznýhrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

    2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný mužsurovýbezohľadnýhovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsobybezcitnýnešetrnýnevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovníkneslušnýnetaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkamineuhladenýexpr.: neokresanýneotesanýneokrôchanýpejor. mameluckýpren. pejor.: paholskýkočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanienekultivovanýprimitívnybarbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnskysubšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slovávulgárnyordinárnyhovor. škaredýexpr.: šmykľavýklzkýhovor. expr.: šťavnatýmastnýpren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipybezočivý: bezočivá lož

    3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý


    kočka p. dievča 1


    kockavý p. kockovaný


    kockovaný ktorý má vzorku s kockami, štvorčekmi • kockovýzried. kockavý: kockovaný, kockový, kockavý šál; kockavá mantila (Timrava)károvaný: kárované pánske sakopepitovýhovor. neskl. pepita (majúci vzorku s drobnými kockami al. kosoštvorcami): pepitový dámsky kostým, pepita šatyštvorčekovanýštvorčekový: kresliť na štvorčekovaný, štvorčekový papierhovor. zastaráv.: tabličkovanýtabličkavýtabličkový (F. Kráľ)


    kockový p. kockovaný


    kočovať p. sťahovať sa2


    sťahovať sa2 meniť miesto bývania, sídlenia, výskytu • presídľovať sa: vlani sme sa sťahovali, presídľovali do mestavysťahúvať sa: susedia sa dnes sťahujú, vysťahúvajú z bytuevakuovať (sťahovať sa pred ohrozením): evakuovať pred povodňou, pred frontomodb. migrovaťpremiesťovať sapremiestňovať sa (ísť z miesta na miesto): obyvateľstvo migruje, rastliny migrujúkočovať (nemať pevné obydlie, sídlo): staré národy kočovali; divadelná spoločnosť kočujetiahnuťletieť (obyč. o vtákoch): lastovičky tiahnu na juh


    kočovnícky p. kočovný


    kočovný ktorý prechádza z miesta na miesto, ktorý často mení svoje sídlo; svedčiaci o tom (op. usadlý) • kočovníckynomádskysťahovavý: kočovné, kočovnícke, nomádske, sťahovavé kmeneputovný: putovný tábortúlavýtulácky (bez domova, bez trvalého obydlia) • potulnýhovor. expr. vandrovný (meniaci miesto pôsobenia, pobytu): túlavý, potulný, vandrovný muzikant; potulná, vandrovná divadelná spoločnosťpren. expr., často pejor.: cigánskykomediantskýcirkusantskýcirkusácky (kočovný a nezáväzný, neporiadny): viesť cigánsky, komediantský, cirkusácky život

    p. aj pojazdný


    potulný 1. ktorý často mení miesto svojho pobytu, ktorý putuje z miesta na miesto; svedčiaci o tom • kočovnýtúlavýkočovníckytulácky: potulní, kočovní herci; potulní, túlaví remeselníci, rytieri; vyhovoval mu kočovnícky, tulácky životblúdivý: blúdivý spevec (Škultéty)bludný: bludný námorníksťahovavýhovor. expr.: vandrovnývandrovníckyvandrácky: sťahovavé divadlo; vandrovní študenti, muzikantipren. expr. al. pejor.: komediantskýcigánskycirkusantskýcirkusácky: komediantský, cigánsky, cirkusantský spôsob života

    2. ktorý sa túla, ktorý nemá majiteľa, domov (o zvierati) • túlavý: potulný, túlavý pesblúdivýbludný: blúdivý, bludný kocúrbezprizorný (bez domova): bezprizorné zvieratá


    túlavý ktorý sa túla, putuje z miesta na miesto; ktorý nemá majiteľa (o zvierati); svedčiaci o tom • potulný: túlavý, potulný muzikant; túlavý, potulný pestuláckyhovor. expr.: vandrovnývandrovnícky: tulácky, vandrovný, vandrovnícky životkočovnýkočovnícky: túlavé, kočovné, kočovnícke kmene, národyblúdivýbludný: blúdivý, bludný námorník, kocúrpejor. vandráckyhovor. pejor. vagabundský: vagabundská cháskabezprizorný (bez domova, nikam nepatriaci): bezprizorné deti, mača

    p. aj potulný, kočovný


    kočovník kto mení svoje sídlo, kto nemá pevné obydlie • nomád: nájazdy kočovníkov, nomádov


    pojazdný ktorý sa môže premiestňovať, pohybovať • ambulantnýprevozný: pojazdná, ambulantná, prevozná predajňa; pojazdné, prevozné kinoodb. mobilný: mobilné automechanické dielnepohyblivý (op. statický, nepohyblivý): pojazdný, pohyblivý žeriavkočovnýsťahovavýputovný (sťahujúci sa z miesta na miesto): kočovný, sťahovavý cirkus; putovná detská galéria


    kocúr samec mačky • hypok. murkozried. máčik (Kukučín)


    kocúrkovčina p. zaostalosť


    zaostalosť stav, keď je niekto, niečo pozadu vo vývoji (op. pokrok): hospodárska zaostalosťkniž.: temnotemnota: duchovné temno, duchovná temnotaexpr. kocúrkovčina

    p. aj provincionalizmus


    kocúrkovský p. obmedzený 1, malomeštiacky


    malomeštiacky ktorý sa vyznačuje malým rozhľadom, plytkým životným cieľom, obmedzenými názormi, zvykmi, predsudkami; svedčiaci o takýchto vlastnostiach • filisterský: malomeštiacky, filisterský spiatočník; malomeštiacke, filisterské názory na morálkusnobskýsnobistickýpejor. meštiacky (typický pre snoba, malomeštiaka): snobské, meštiacke správaniespiatočníckykonzervatívny (op. pokrokový): spiatočnícky, konzervatívny spôsob životaobmedzený (rozumovo ohraničený) • expr. kocúrkovský: malomeštiacke, obmedzené, kocúrkovské chápanie sveta


    obmedzený 1. ktorý má ohraničený duševný obzor, slabé duševné schopnosti; svedčiaci o tom • neinteligentnýnevyspelýnevzdelaný (op. rozhľadený): obmedzený, neinteligentný politik; nevyspelý, nevzdelaný pracovník; obmedzené, neinteligentné výrokyhlúpysprostýbezduchýslaboduchýfraz. kniž.: chudobný duchomchudobný na duchu (op. múdry): hlúpy, sprostý, bezduchý študent; autor chudobný duchom, chudobný na duchutupýkniž. stupídnypejor. primitívny (značne obmedzený): mať tupé, stupídne, primitívne spôsobyzaostalý (duševne) • retardovaný (mentálne) • expr.: zadebnenýzadubený: zaostalá, zadubená mládež; zaostalé, (mentálne) retardované dieťa; zadebnené, zadubené názoryjednostrannýúzkyúzkoprsý (posudzujúci veci z jedného hľadiska al. z malého počtu hľadísk; op. široký): obmedzený, úzkoprsý človek; jednostranný, úzky pohľad na vec; obmedzený, úzky duševný obzormalomeštiackykniž. filisterský (s plytkým životným cieľom): malomeštiacky, filisterský prístup k životumalicherný (lipnúci na maličkostiach; op. veľkorysý): obmedzený, malicherný byrokratpejor. úbohý: úbohé správanie sakonzervatívnyspiatočnícky (ktorý nemá schopnosť prijímať niečo nové): konzervatívne, spiatočnícke teóriedogmatickýdogmatársky (nepripúšťajúci námietky, pochybnosti): dogmatický názorexpr. kocúrkovský: kocúrkovské mravy

    2. p. ohraničený, malý 1, úzky 2


Pozri výraz KOČ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV