Synonymá slova "ka" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 2331 výsledkov (20 strán)
-
mašľa 1. uzol s dvoma protiľahlými slučkami a dvoma voľnými koncami • viazačka: šnúrku uviazať na mašľu, viazačku
2. ozdobný pás tkaniny uviazaný ako mašľa • stuha • stužka • viazačka: vo vlasoch mala mašľu, stužku, stuhu, viazačku
páska úzky pruh tkaniny, papiera a pod. • pásik • stužka: páska, pásik z kože; nosiť pásku, stužku na znamenie smútku • šnúra (pruh zo spletenej priadze)
stuha1 úzky ozdobný pás nejakej látky • stužka: stuha, stužka na klobúku; maturitná stužka • páska: čierna páska na rukáve • šujtáš (úzka farebná ozdobná stužka): sukňa so šujtášmi • viazačka (stuha na uväzovanie): šaty s viazačkou • hovor. mašľa: hodvábna mašľa vo vlasoch • hovor. pentľa (ozdobná stužka) • šerpa (širšia stuha nosená okolo pása al. pliec): opásať si šerpu • hovor. zastar.: galôn (Šoltésová) • galún (Kukučín)
stužka p. stuha1, páska
matička p. matka 2
matka 1. žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu • mať • mater • mama • rodička (žena, ktorá porodila dieťa): viacnásobná matka, rodička • hypok.: mamka • mamička • maminka • mamuľa • mamuľka • mamulienka • mamušenka • mamušinka • mamuška • mamičenka • mami (obyč. v oslovení) • hovor.: mati • mamina
2. niečo, k čomu má človek citový vzťah ako k matke • matička • poet. roditeľka: zem, naša matka, matička, roditeľka
3. p. matica
rodička p. matka 1
roditeľka p. matka 2
maturita záverečná skúška na strednej škole • matúra: zložiť maturitu, matúru • kniž. skúška dospelosti
mávačka palička s pestrofarebnými strapcami • mávadlo
maznať sa 1. prejavovať niekomu lásku slovami, nežnosťou, láskaním • láskať sa: maznal sa, láskal sa s dievčaťom • expr.: ľuľkať sa • mazlinkať sa: iba s ním sa ľuľkala (Dobšinský) • expr. zried. mazuľkať sa (Jesenský) • nár. mazniť sa: deti sa maznili s mačiatkami • expr.: cukrovať sa • hrdličkovať sa • hovor. expr. holúbkovať sa (navzájom): pred svadbou sa cukrovali, holúbkovali
2. p. hrať sa 2
mazuľkať sa p. maznať sa 1
mädliť prstami al. dlaňami opakovane pritískať • žmoliť: mädlil, žmolil v rukách čiapku • mrviť • expr. premŕvať: mrvil, premŕval lístky medzi prstami • stláčať • stískať • žmýkať (mädliť tlakom, silou): stískala, žmýkala v rukách vreckovku • expr.: mäkušiť • miagať • zried. omáľať: mäkušil, omáľal klobúk od nervozity • húžvať • húžviť • krkvať • krčiť (zároveň robiť záhyby): húžvala, krkvala zásterku • skrúcať (mädliť otáčavým pohybom): skrúcal noviny • nár.: mäčkať • mäždiť • madžgať
odstreďovať odstredivou silou oddeľovať od seba isté zložky • centrifugovať: odstreďovanie mlieka; centrifugovať bielizeň • žmýkať (tkaniny v odstredivke)
vykorisťovať (bezohľadne) vo svoj prospech využívať obyč. výsledky cudzej práce • exploatovať: vykorisťovanie, exploatovanie detí • zbedačovať • ožobračovať • fraz. prinášať na mizinu (oberať o majetok): zbedačovať, ožobračovať chudobný ľud • expr.: zdierať • žmýkať • vyciciavať: banky zdierajú, žmýkajú veriteľov • okrádať • expr.: obdierať • drať: okrádať, obdierať bezmocných; derú nás z ostatného • úžerníčiť (vykorisťovať úžerou)
žmýkať 1. stláčaním, krútením odstraňovať z niečoho tekutinu: žmýkať bielizeň • vytláčať: žmýka, vytláča do pohára pomaranč • odstreďovať • centrifugovať (v odstredivke): odstreďuje vypraté šatstvo
2. p. mädliť 3. p. vykorisťovať
mäkko 1. na mäkký spôsob (op. tvrdo) • namäkko, pís. i na mäkko (op. natvrdo) • domäkka, pís. i do mäkka: mäkko, namäkko vystlané hniezdo; namäkko, domäkka uvariť mäso • expr.: mäkučko • mäkunko • mäkulinko • mäkuško • namäkučko • namäkunko • namäkulinko • namäkuško • domäkučka • domäkunka • domäkulinka • domäkuška, pís. i na mäkučko, do mäkučka atď.: mäkučko, namäkunko, domäkuška udusená zelenina
2. pôsobiac na zmysly dojmom mäkkosti, jemnosti, lahodnosti a pod. (op. tvrdo) • hebko • jemne • poddajne: po vypláknutí v avivážnom prostriedku bielizeň pôsobí mäkko, hebko; mäkko, jemne sa dotkla chlapcovej ruky; telo sa poddajne odovzdáva spánku • príjemne • lahodne: je mu príjemne, lahodne na duši • expr.: mäkučko • mäkunko • mäkulinko • mäkuško • hebučko • hebunko • jemnučko • jemnunko • jemnulinko • jemnuško
3. podliehajúc citom, dojmom (op. tvrdo) • láskavo • nežne: mäkko, láskavo sa pozrela na dieťa; nežne ho pohladila po vlasoch • prívetivo • vľúdne: prívetivo, vľúdne sa usmial na dievča • ústupčivo • povoľne: nemôžeš k nemu pristupovať tak ústupčivo, povoľne
porov. aj mäkký 3
mékať, mekotať 1. p. mečať 1 2. p. spievať 1
merica 1. hist. stará zvyková dutá miera v rozpätí od 50 do 100 l na sypké potraviny a obilie • zastar. korec: merica, korec obilia
2. hist. stará plošná miera; plocha, na ktorú bolo možno zasiať mericu obilia • zastar.: korec • miera • expr. merička: kto sa ulakomí na tie jeho dve merice poľa • hist. lukno
meškať 1. ísť neskoro, robiť niečo s oneskorením • omeškávať sa: meškať, omeškávať sa do školy; meškáme s plnením plánu • oneskorovať sa • oneskorievať sa: vlaky sa oneskorujú • zastar.: pozdiť sa • opozdievať sa: nerád sa pozdil
2. ostávať za niekým, niečím • omeškávať sa • zaostávať: výroba mešká, zaostáva • oneskorovať sa • oneskorievať sa • byť pozadu: stavebné práce sa oneskorujú, sú pozadu • expr.: krivkať • pokrivkávať: stavba už dlho pokrivkáva za plánom
3. p. váhať
okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácu • otáľať • odkladať • odsúvať • odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveď • váhať • meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď! • rozpakovať sa • zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponuku • okúňať sa • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa • fraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše • onačiť sa • nár.: hákliť sa • obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac! • vykrúcať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa • hovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavo • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Čo sa ondieš?
váhať prejavovať nerozhodnosť, neistotu • byť nerozhodný • byť neistý • kolísať: dlho váhal, kolísal, kým prišiel; v odpovedi bol nerozhodný, neistý • rozhodovať sa • vyčkávať (dlho): roky sa rozhodoval za kúpu domu; vyčkávať s odpoveďou • otáľať • odkladať • meškať (odsúvať rozhodnutie): otáľal so ženbou, odkladal ženbu na neurčito • zdráhať sa • okolkovať (odmietavo): dlho okolkoval, kým súhlasil • okúňať sa • ostýchať sa • expr. ošívať sa (prejavovať ostych): okúňal sa povedať pravdu • tápať (obyč. medzi viacerými možnosťami) • kniž. vajatať: tápal medzi teóriami; vajatal medzi odvahou a strachom
metafora prenášanie pomenovania jedného javu, predmetu na iný jav či predmet na základe podobnosti niektorých znakov; takéto pomenovanie • obraznosť: básnik často využíva metaforu, obraznosť • obraz (metaforické pomenovanie): zvonivé metafory, obrazy básne • zastar. zried. prenáška
prenáška 1. p. prevod 2 2. p. metafora
prevod 1. práv. výkon, ktorým sa prenášajú práva, majetok a pod. na niekoho iného • prepis: prevod, prepis domu
2. účt. zapísanie zostatku na nový účet • prenos: prevod, prenos dlžnej sumy • zastar. prenáška
3. tech. mechanizmus na prenášanie pohybu a mechanickej sily • tech. transmisia
metla nástroj na zametanie • zmeták (metla s vláknami vsadenými do doštičky): zametá izbu metlou, zmetákom • zastar.: omelo • ometlo (metla používaná obyč. na vymetanie pece) • zried. ometačka (Šoltésová) • subšt. portviš (zmeták na dlhej rúčke)
miešač 1. typograf. druh sádzacieho stroja • mixér
2. stroj na miešanie • miešačka: miešač, miešačka krmiva, miešačka betónu • mixér (kuchynský miešač): majonézu vymiešať v mixéri
miešačka 1. p. miešač 2 2. p. varecha 1
varecha 1. drevené kuchárske náčinie na miešanie pokrmov • vareška: miešať varechou, vareškou omáčku • zried. miešačka
2. p. naberačka 3. p. zvedavec
milá žena v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnému mužovi • hovor. frajerka: z vojny písať milej, frajerke • priateľka • dievča (zdôrazňuje mladosť, bezzáväzkovosť) • hovor. baba: prišiel aj so svojou babou • hovor. svoja • zastar.: ľúbenica • ľubica • subšt. kočka
porov. aj milenka
milenka žena v ľúbostnom vzťahu obyč. k ženatému mužovi • hovor. frajerka • priateľka (zjemňujúco): už rok má priateľku • kniž. zried.: milostnica • milenica: mať milostnicu • kurtizána (v minulosti mimomanželská družka vysokopostavených osôb): kráľove milenky, kurtizány
miláčik 1. dôverné oslovenie partnera • drahý • drahá: zavolaj večer, miláčik • hypok.: mucko • mucinko • macko • macinko • chrobáčik • zajačik • láska (moja): Kedy sa stretneme, láska moja? • expr.: žabka • mačička (o žene)
2. p. obľúbenec
minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energie • vydať • zaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šaty • vyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úspory • hovor.: stroviť • pretroviť • zried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásoby • vyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhlia • expr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdy • vydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazí • vymíňať • pomíňať • pomárniť • poutrácať • povydávať • hovor.: potroviť • porozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úspory • premárniť • premrhať • vymrhať • zmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvo • hovor. rozhádzať • expr.: oplieskať • otrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo mal • expr.: pregazdovať • prebačovať • prehajdákať • prešustrovať • rozfrnadiť • rozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatu • hovor. expr.: roztatáriť • odtatáriť • zašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetok • hovor. expr.: prelumpovať • preflámovať • prehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazí • fraz. pustiť groš/peniaze
2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišli • vyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul
3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafila • chybiť • nezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ
4. p. opustiť 2, minúť sa 2
prehajdákať p. premárniť, minúť 1
premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedil • zmárniť • zmariť • zabiť • zmrhať • expr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradoch • minúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televízii • expr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodiny • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úspory • prešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetok • utratiť • poutrácať • rozhádzať • porozhadzovať • rozmárniť • rozmrhať • hovor. expr. roztatáriť • expr.: rozfŕkať • rozhajdákať • rozfrnadiť • rozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvo • expr. zahodiť • publ. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gól • hovor. expr.: zašantročiť • odtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetok • stroviť • potroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniaze • vydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úspor • prehýriť • hovor. expr.: prelumpovať • prelumpáčiť • preflámovať • prehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú noc • expr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol roka • nár. utarmoniť (Kukučín, Jégé) • expr.: prezaháľať • preleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dni • subšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)
vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom
2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa
3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)
p. aj premárniť
minúta, minútka, minútočka p. chvíľa
mníška p. rehoľníčka
rehoľníčka členka, príslušníčka ženskej rehole • mníška: stala sa z nej rehoľníčka, mníška • sestra: starali sa o nich sestry dominikánky • sestrička
močiť 1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny • máčať: močil, máčal si nohy vo vode • namáčať: namáčali ľan • kúpať (močiť v liečivom roztoku): kúpala si oči v harmančekovom odvare
2. vylučovať moč • vyprázdňovať sa (o tekutých výlučkoch) • det. cikať: dieťa močilo, vyprázdňovalo sa, cikalo do nočníka • ísť na malú potrebu • expr.: pišať • síkať • šmochtať • hrub. šťať • nár.: čúrať • cúrať • štud. slang. odmocňovať sa
3. p. rosiť 1, vlhčiť
síkať 1. p. striekať 1 2. p. močiť 2
striekať 1. v silnom prúde prudko tiecť • expr. strekotať: všade navôkol strieka, strekoce voda • vystrekovať (prudko vyrážať von al. do výšky; obyč. v intervaloch): voda vo fontáne vystrekuje • expr.: syčať • síkať (so sykotom): koňovi syčala, síkala z papule krv • valiť sa • kniž.: rinúť sa • prýštiť: z rany sa rinie, prýšti krv • špliechať (pri náraze sa prudko rozpadať; o tekutine): voda špliecha na všetky strany
2. v tenkom prudkom prúde dávať niekam tekutinu: sestra strieka injekcie bezbolestne • postrekovať • postriekavať (po povrchu): strieka, postrekuje, postriekava stromy, vinič • špliechať (časti tekutiny): špliecha mu vodu do tváre • fŕkať • kropiť • prskať • expr. frckať (pokrývať kvapkami; po troche striekať): fŕka ho voňavkou; autá kropia ulicu; prská, frcká mu do očí • pofrkovať (slabo, jemne, s prestávkami) • subšt.: špricovať • zjemn. šprickať: hadicou špricuje, šprická všetkých naokolo
modistka výrobkyňa al. predavačka dámskych klobúkov • klobučníčka
modridlo modré farbivo dávnejšie používané na zjasnenie farby bielizne • svetlička: pridať do vody modridlo, svetličku
svetlička p. modridlo
mriežka vyšívacia technika • ažúr
mriežkať p. štopkať
štopkať látať dieru niťou na spôsob mriežky • zried.: mriežkovať • mriežkať: štopkať, mriežkať pätu na ponožke; nerada štopká, mriežkuje
mrižkať p. žmurkať 1
žmurkať 1. zatvárať a opäť rýchlo otvárať oči, pohybovať mihalnicami, viečkami (mimovoľne al. s cieľom dávať isté znamenie) • mrkať: od nervozity žmurká, mrká; žmurkať, mrkať na dievča • mihať (očami, viečkami) • klipkať (mimovoľne zatvárať oči, obyč. od ospanlivosti, únavy): sedí pri knihe a klipká • expr. lupkať: lupká očami po dievčatách • expr. žmurkotať: žmurkotal od dojatia • nár.: mruškať • mružkať (F. Hečko) • nár.: mrihať • mrižkať: podchvíľou mrižká očami • požmurkávať • požmurkovať • pomrkávať • poklipkávať (opakovane, s väčšími prestávkami): požmurkáva, pomrkáva na mňa, aby som súhlasil; poklipkáva nad robotou
p. aj bľuskať
2. p. blikať, svietiť 1
mruškať p. žmurkať 1
mudráctvo často iron. jalové rozmýšľanie, špekulovanie • mudrovanie: zapodievať sa prázdnym mudráctvom, mudrovaním • hovor. pejor. mudrovačka
mudrovačka, mudrovanie p. mudráctvo
múkať (o niektorých zvieratách), vydávať charakteristické zvuky • mučať • bučať: múkanie, bučanie dobytka • ručať • ryčať: kravy ručia; jelene, ťavy ryčia
nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať
nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovať • donucovať • pripierať • siliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riad • nanucovať • kniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výroby • poháňať • tisnúť • potískať: treba ho do všetkého tisnúť • hovor. tlačiť • expr. hnať • kniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísť • naliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomohol • pobádať • nutkať • povzbudzovať • podnecovať • viesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznaní • nabádať • vyzývať • ponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči
2. p. dráždiť 2
ponúkať 1. dávať niečo so želaním, aby sa to prijalo, použilo, kúpilo a pod. • núkať: ponúkať, núkať hostí večerou • predkladať: na pultoch predkladajú kvalitný tovar • podávať: v reštaurácii podávajú aj čínske jedlá • expr. zried. ponukovať • expr. vynukovať (nástojčivo ponúkať) • hovor.: šikovať • dohadzovať (ponúkať sprostredkovaním): šikuje, dohadzuje nám výhodnú kúpu auta • propagovať • odporúčať • robiť reklamu (ponúkať reklamou): v televízii propagovať, odporúčať pracie prášky, robiť reklamu pracím práškom
2. dávať popud na nejakú činnosť • nabádať: gestom ruky nás ponúkali, nabádali, aby sme si sadli • vyzývať: úctivo ju vyzývali prísť na večierok • podnecovať • povzbudzovať • posmeľovať: podnecovať, povzbudzovať, posmeľovať niekoho do reči • aktivizovať: aktivizovať mladých do podnikania
propagovať rozchyrovať poznatky o niečom a zároveň odporúčať • rozširovať • šíriť: tlačou propagovať, rozširovať, šíriť zásady zdravej výživy • hlásať (verejne dávať na vedomie): hlásať náboženské učenie • ponúkať • robiť reklamu (niečomu) (upozorňovať na niečo so želaním, aby sa to prijalo): v televízii propagujú, ponúkajú rozličné pracie prášky; robiť reklamu slovenským výrobkom
vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamou • vnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zveri • hovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovala • nabádať • podnecovať • ponúkať • vyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťaž • nahovárať • navrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výlet • zvádzať • navádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádež • hovor. expr.: lanáriť • poďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzku • verbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavu • mámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveď • nár. bastviť (Jesenský)
vyzývať 1. dávať pokyn, príkaz na urobenie niečoho, obracať sa s výzvou • kniž. apelovať: vyzývať ľudí na pokojnú demonštráciu, apelovať na ľudí, aby bola demonštrácia pokojná • nabádať • pobádať • povzbudzovať • ponúkať • podnecovať (dávať podnet, príkaz na nejakú činnosť): nabádať, pobádať pracovníkov, aby zvýšili opatrnosť; ponúkať niekoho do reči • mať (do dačoho) • hovor. oslovovať: oslovuje ho už tretíkrát, aby dlh vrátil • expr. burcovať: burcovať na odpor • aktivizovať: aktivizujú nás do boja proti vojne • expr.: badúriť • badurkať • duriť • podúrať
2. dávať podnet na istú reakciu • dráždiť • provokovať: celý výzor dievčiny vyzýva, dráždi, provokuje • podnecovať • povzbudzovať: pokojná krajina podnecuje na tiché úvahy; úsmev ho povzbudzuje k činu
núkať p. ponúkať 1
nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou a tak zväčšiť svoj objem • navrieť • naliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa naliali • naduť sa • nafúknuť sa • nafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkala • zapuchnúť • napuchnúť • opuchnúť • spuchnúť • zduriť sa • oduriť sa • zdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nos • expr.: oliať sa • oduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odula • napučať • nabubrieť (prirodzeným procesom al. od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubrelo • expr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgou • podbehnúť • podliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár
2. náhle vzniknúť • naskočiť • naskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavky • zjaviť sa • objaviť sa • urobiť sa • spraviť sa • utvoriť sa • vytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky
3. p. naraziť 1 4. p. vniknúť 1 5. p. začať 1
naduť sa 1. stať sa vypuklým • vyduť sa • vzduť sa: záclony, plachty sa vzduli • nafúknuť sa • nafúkať sa • oduť sa (zväčšiť objem): líca sa mu naduli; brucho sa mu nafúklo, odulo • expr.: napučiť sa • zduť sa • kniž.: zdmúť sa • nadmúť sa: napučil sa a začal rečniť; zdmutá, nadmutá hruď • zried.: naduriť sa • rozduť sa • rozdmúť sa: rieky sa rozduli, rozdmuli • ponadúvať sa • povydúvať sa (postupne, viac vecí)
2. p. nahnevať sa 3. p. spyšnieť
nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sa • nazlostiť sa • rozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na deti • namrzieť sa • rozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večeru • rozčúliť sa • rozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sa • rozjedovať sa • nasrdiť sa • rozsrdiť sa • nasršiť sa • rozsršiť sa • napajediť sa • rozpajediť sa • načertiť sa • rozčertiť sa • napaprčiť sa • rozpaprčiť sa • naduriť sa • nadurdiť sa • rozdurdiť sa • rozpeniť sa • naštvať sa • napáliť sa • namosúriť sa • nabrúsiť sa • nabadúriť sa • našuchoriť sa • našušoriť sa • naježiť sa • rozježiť sa • zježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposť • expr.: nazúriť sa • rozzúriť sa • rozkohútiť sa • rozkokošiť sa • rozkatiť sa • rozkatovať sa • expr. zried. rozčapíriť sa • kniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sa • rozpŕliť sa • nár. rozkvásať sa • expr. zried. zajesť sa (J. Kráľ) • kniž. rozľútiť sa • expr. zried.: rozozliť sa • nabúriť sa • nár. expr. narárožiť sa • niž. hovor.: naondiať sa • naondieť sa • vulg. nasrať sa • expr.: rozoštvať sa • rozsváriť sa • rozvadiť sa • rozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštval • expr.: nafúkať sa • nafúknuť sa • naduť sa • oduť sa • zduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku
spyšnieť stať sa pyšným: nespyšnel, ani keď sa stal slávnym • expr.: naduť sa • nafúkať sa: od chvály sa celý nadul, nafúkal • zhrdieť • zhrdnúť (stať sa hrdým, sebavedomým): ako sa vrátil z cudziny, zhrdel, zhrdol • zried. zhonosnieť (Johanides)
naskákať p. nabehnúť 2
naberačka hlboká, obyč. okrúhla lyžica s dlhšou rúčkou na naberanie tekutých pokrmov; jej obsah • hovor. žufaňa: naberačkou, žufaňou ponaberala polievku • nár. varecha: za varechu omáčky
nabiť 1. údermi vpraviť do niečoho • vbiť: nabil, vbil klince do steny • vtĺcť • natĺcť • zatĺcť (tlčením): vtĺkli, zatĺkli kôl do zeme • povbíjať • ponabíjať • povtĺkať • pozatĺkať • navtĺkať (postupne, väčšie množstvo): povtĺkal svorky do dreva; navtĺkal tam veľa klincov
2. p. zbiť 3 3. p. nanútiť 4. p. natlačiť 1 5. p. premôcť 1
povtĺkať p. zatĺcť
vraziť 1. nárazom, silou spôsobiť, aby niečo vniklo do niečoho • zaraziť: vrazil, zarazil kôl do zeme • vbodnúť • vpichnúť • pichnúť (o niečom ostrom): vbodol klin do dreva • votknúť • kniž. vtasiť • zried. vpárať: vtasil jej nôž do srdca • vbiť • vtĺcť • zatĺcť, (viacerými údermi): vtĺkol stĺpik do hliny • povrážať • povtĺkať • pozarážať (postupne)
2. prudko vsunúť • vstrčiť • strčiť • zatknúť: vrazil, strčil zátku do fľaše
3. p. vylepiť 2 4. p. vojsť 1 5. porov. vkladať 3
zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)
2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)
3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2
zatĺcť tlčením niečo niekam vpraviť; vpravením niečoho uzatvoriť al. upevniť niečo • zabiť: zatĺcť, zabiť klin do dreva; zatĺcť, zabiť rakvu • zahlobiť: zahlobiť klince do steny; zahlobiť obloky doskami • zaklincovať • zakliniť (upevniť klincami, klinmi): zaklincovať, zakliniť hradu • odb. zabaraniť (zatĺcť pomocou baranidla) • zadebniť (pevne zatĺcť doskami) • zapustiť (vložením pevne vsadiť): zapustiť stĺp do zeme • vtĺcť • vbiť • zaraziť • vraziť (tlčením, nárazom vpraviť): vtĺcť, zaraziť, vraziť koly okolo pozemku • zried. zarúbiť (Tajovský) • potĺcť • pozatĺkať • povtĺkať • pozabíjať • povbíjať • pozarážať • povrážať (postupne, viacero vecí al. na viacerých miestach)
pozatĺkať p. zatĺcť
nacŕkať p. naliať
naliať voľným prúdom vypustiť tekutinu do nejakej nádoby; liatím naplniť nádobu (op. vyliať): nalial mu vína; nalial mu pohárik • expr.: črpnúť • načrpkať • nacvrkať • nacŕkať (naliať malé množstvo): črpol mu pálenky; starká načrpkala čaj do šálok • nacediť (naliať cez cedidlo al. slabým prúdom): nacedil za pohár hroznovej šťavy • načapovať (naliať cez čap): načapoval pivo zákazníkom • ponalievať (naliať postupne): všetkým ponalieval šampanské
nadnáška p. zveličenie
zveličenie štyl. výraz, ktorý má preexponovaný význam • lit. hyperbola • subšt. nadsádzka • zried. nadnáška
naduť 1. fúkaním, dutím zväčšiť objem; urobiť vypuklým • vyduť • oduť: nadul líca; vydula, odula pery • vzduť • rozduť • rozfúkať (o vetre): vietor rozdul, vzdul plachty • nafúkať • nafúknuť • nadúchať (fúkaním zväčšiť objem): nafúkal balón; nadúchal mech • ponadúvať • povydúvať (postupne, viac vecí) • vypučiť • vystrčiť • vypnúť: vypučiť brucho; vypnúť hruď
2. spôsobiť plynatosť čriev • nafúknuť • zduť: fazuľa ho nadula, zdula
rozfúkať 1. fúkaním rozptýliť (obyč. o vetre) • rozviať • rozduť • rozdúchať: vietor rozfúkal, rozvial lístie, piesok • rozfúknuť (jedným razom): prúd vzduchu rozfúkol perie po izbe • rozvíriť • zvíriť (do vírivého pohybu): prievan rozvíril, zvíril papiere
2. fúkaním spôsobiť, aby niečo začalo horieť • rozdúchať: rozfúkal oheň, rozdúchal pahrebu
3. p. naduť 1
nafúkať p. naduť 1
naviať 1. viatím nahromadiť • nafúkať • naduť: vietor navial, nafúkal snehu do izby • naniesť • nanosiť • naznášať (o daždi): voda naniesla piesok do okien • vmiesť: vietor vmietol sneh do dvora
2. neos. viatím vniknúť • nafúkať • naduť: navialo snehu do dvora
nafúkať sa, nafúknuť sa p. nahnevať sa
nahovoriť 1. rečou, presviedčaním získať niekoho na niečo • navravieť • naviesť: nahovoril, navravel ho na výlet; naviedol ho na šibalstvo • navnadiť • nalákať • navdať (lákaním): navnadila, nalákala ho, aby odišli • prehovoriť (uvedením dôvodov): prehovoril syna, aby sa učil • hovor. nakriatnuť • expr. nabadurkať: nakriatol, nabadurkal dievčatá na tancovačku • hovor. expr. zlanáriť: zlanárili ho do krčmy
2. nanútiť mienku • navravieť • narozprávať: nahovoril ju, aby sa rozviedla; navravel, narozprával mu, aby zmenil zamestnanie • expr.: nahútať • nahúsť • nahučať • nahúkať • natrúbiť • natúkať: nahúdol, natrúbil jej, aby súhlasila • expr.: vtĺcť • natĺcť • nahustiť (nástojčivo): vtĺkla dieťaťu do hlavy, že to zvládne
3. hovor. nadviazať známosť s partnerom, s partnerkou: nahovoril si nevestu • subšt.: nabaliť • zbaliť • slang. ďobnúť: zbaliť babu, ďobnúť pipku
4. p. narozprávať
nalákať lákaním získať • prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domu • privábiť • zvábiť • zlákať • zviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmy • navnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanie • expr.: nabastviť • napačmať • napašmať • rozpašmať • hovor.: namaškrtiť • nalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavu • hovor.: nalapať • nachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľuby • vlákať • vovábiť • zried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytu • kniž. prilúdiť • zried. navábiť
naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakať • poľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakal • nahnať strach • preľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strach • podesiť • predesiť • vydesiť • zdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesil • vyplašiť • naplašiť • poplašiť • znepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súd • vystrašiť • nastrašiť • postrašiť • prestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestá • expr.: pomátať • najašiť • expr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinu • hovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškou • hovor. expr. zbalušiť • nár. vynáčiť (Rázusová-Martáková) • splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila kone • pren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila
naviesť 1. usilovať sa získať niekoho na niečo (presviedčaním a pod.) • nahovoriť • navravieť: naviedol, nahovoril ho na šport • navnadiť • nalákať • navdať (lákaním naviesť): navnadil ju na cestovanie • prehovoriť • prevravieť (naviesť uvedením dôvodov): prehovoril ho, aby sa vrátil • zlákať • zviesť • zvábiť (obyč. na niečo zlé): dal sa zviesť na krádež • hovor. nakriatnuť • expr.: nabadurkať • nabastviť • nabaláchať: nabadurkal syna na výlet • hovor.: naverbovať • zverbovať (naviesť na niečo s naliehaním): naverboval kamarátov na výlet
2. p. usmerniť 1
zastrašiť vyvolať strach v niekom • nastrašiť • naplašiť • postrašiť: zastrašiť, nastrašiť niekoho streľbou • naľakať • poľakať: deti naľakať, poľakať trestom • pohroziť (hladovkou) • odplašiť • odstrašiť • odohnať • odpudiť • zapudiť (vyvolaním strachu odvrátiť od istého úmyslu): odplašili, odstrašili nás vyhrážkami; nedať sa odohnať, odpudiť od svojho zámeru
zviesť 1. vedením dopraviť inde, obyč. nižšie al. zhora dolu • odviesť: zviesť, odviesť vodu do rieky; zviesť, odviesť splašky potrubím preč • zaviesť (dolu): napokon hostí z(a)viedli ešte do podzemia
2. spôsobiť, aby sa niekto s niekým zišiel, stretol a začal spolupracovať na základe spoločných záujmov a pod. • spojiť • dať dohromady • dať dokopy: robota ich zviedla, spojila na dlhý čas; priam osud ich zviedol, dal dohromady, dokopy • expr.: spriahnuť • spriasť: spoločné nešťastie ich spriahlo dokopy • zomknúť • zjednotiť (vnútorne): zomkol, zjednotil ich spoločný odpor
3. kniž. spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od želateľného, správneho smeru • odviesť: zviesť, odviesť niekoho zo správnej cesty • odvrátiť: reč radšej zviedol, odvrátil na iné • odpútať • odtrhnúť: podarilo sa mu odpútať, odtrhnúť môj pohľad, moju pozornosť na iné
4. rečami, konaním získať niekoho na niečo (obyč. na niečo zlé, nenáležité, nesprávne) • zlákať • zvábiť: zviesť, zlákať, zvábiť niekoho na zlé chodníčky; zlákali, zvábili mládenca do krčmy • naviesť • nahovoriť: nepodarí sa vám naviesť, nahovoriť ma na útek • nalákať • navnadiť • hovor. navdať (lákaním získať): nalákali, navnadili mládež na drogy • hovor.: nachytať • nalapať: nachytali, nalapali nás na pekné sľuby • hovor. namaškrtiť: namaškrtiť dieťa na zmrzlinu • stiahnuť: kamaráti ma stiahli do baru na pohárik • prilákať • privábiť • hovor. pritiahnuť (lákaním, vábením privolať): prilákať, privábiť deti sľubmi; pritiahla ho zvedavosť
5. p. zvaliť 3 6. p. zmiasť, oklamať 2
nahúkať p. narozprávať
naklamať narozprávať nepravdy, klamstvá • naluhať: naklamal, naluhal mu o nej samé nepravdy • hovor. nacigániť: Čo si mi to nacigánil? • expr.: natárať • potárať • nahúsť • napliesť • namlieť • nahútať • nahúkať • nahučať • nabaláchať • natrepať • potrepať • natrúbiť • napískať • natliapať • natúkať • nadudúkať • expr. zried. natulíkať • subšt. nakecať • hrub. nadrístať (narozprávať nepravdy, výmysly al. prázdne historky) • expr.: nabájiť • nabásniť (narozprávať výmysly)
narozprávať podrobne al. zoširoka všeličo povedať • navravieť • nahovoriť: veľa jej o ňom narozprávali, navraveli, nahovorili • povravieť • pohovoriť: povravel veľa zbytočného • navykladať • hovor.: navyprávať • napredkladať • expr. narečniť: ľudia všeličo navyprávajú, narečnia • expr.: natárať • nakvákať • nahúsť • nahútať • nahúkať • nahučať • napliesť • namlieť • napískať • nabaláchať • natrepať • natrúbiť • natliapať • natúkať • nadudúkať • natulíkať • nakukať • potárať • potrepať • hrub. nadrístať • subšt. nakecať (narozprávať nepravdy al. prázdne reči): natáral veľa hlúpostí; nabaláchal im samé nezmysly • naklebetiť (narozprávať klebety): naklebetili na ňu • expr.: nabájiť • nabásniť (narozprávať nedôležité al. nereálne veci): veľa jej nabásnil o živote • expr.: vtĺcť • natĺcť • nahustiť (narozprávať s cieľom ovplyvniť): vtĺkol jej do hlavy, že sa má rozviesť; nahustil doňho, aby z podniku odišiel
natúkať p. narozprávať
povravieť 1. obšírne, všeličo, veľa vyjadriť rečou (obyč. niečo, čo nie celkom zodpovedá pravde) • pohovoriť • porozprávať • navravieť • nahovoriť • narozprávať: Kto vám to všetko o nás povravel, pohovoril, narozprával?; neverí tomu, čo mu ostatní povraveli, navraveli, nahovorili • expr.: potrepať • potárať • potrieskať • potliapať: potrepe, potára všeličo • expr.: poľapotať • pokvákať • potrúsiť • hrub. podrístať: keď si vypije, poľapoce, pokváka, podrísta hlúposti • expr.: natárať • natrepať • natrúbiť • natúkať (veľa): Čo vám zasa o mne natárali, natrepali?
2. p. porozprávať sa
nachytať sa 1. hovor. dať sa oklamať • hovor. expr. naletieť: nachytal sa, naletel na pekné reči • nalákať sa: nalákala sa na výhodnú kúpu
2. p. prilipnúť 1
nalákať sa p. nachytať sa 1
naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strach • zľaknúť sa • ľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strach • vyľakať sa • poľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakal • preľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakol • podesiť sa • predesiť sa • vydesiť sa • zdesiť sa • zhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaru • vyplašiť sa • naplašiť sa • poplašiť sa • splašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustí • nastrachovať sa • nastrašiť sa • postrašiť sa • prestrašiť sa • vystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodom • expr.: vyjašiť sa • najašiť sa • nastráchať sa • zduriť sa • zried.: zaľaknúť sa • zaľakať sa • nár. zakriatnuť sa (Kukučín) • strhnúť sa • zmeravieť • stŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachu • expr. zamrieť: zamrieť od ľaku • podľahnúť panike • hovor. spanikovať sa • subšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný dav • hovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študent • niž. hovor.: poondiať sa • poondieť sa • potentovať sa • potentočkovať sa • hrub.: pokakať sa • posrať sa • fraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí
najesť sa zjesť potravu a tak zahnať hlad • nasýtiť sa: najedol sa polievky; nasýtil sa obedom • dojesť sa • dosýtiť sa • zasýtiť sa (najesť sa do sýtosti): nevedel sa dojesť koláčov; dosýtil sa syrom • expr. nahltať sa (v rýchlosti sa najesť): nahltal sa a bežal preč • expr.: nakŕmiť sa • nasúkať sa • narezať sa • napukať sa • napáckať sa (zjesť potravu vo väčšom množstve): nasúkal sa, napukal sa rezancov • expr.: napratať sa • napráskať sa • natrieskať sa • hovor. expr.: nafutrovať sa • nadžgať sa • naprať sa • napchať sa: napratal sa, nadžgal sa zemiakov; natrieskal sa do prasknutia • nažrať sa (o zvieratách, pejor. o ľuďoch): prasa sa dobre nažralo; nažral sa ako prasa • priživiť sa (nájsť obživu pri niekom): priživil sa u známych • det.: napapať sa • napapkať sa • subšt. naládovať sa
nasúkať sa p. najesť sa
nakladačka p. uhorka
uhorka zelenina s podlhovastými jedlými plodmi: kvasené, kyslé uhorky • hovor.: šalátovka (šalátová uhorka) • nakladačka (uhorka na nakladanie, konzervovanie)