Synonymá slova "ka" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 2331 výsledkov (20 strán)

  • mašľa 1. uzol s dvoma protiľahlými slučkami a dvoma voľnými koncami • viazačka: šnúrku uviazať na mašľu, viazačku

    2. ozdobný pás tkaniny uviazaný ako mašľa • stuhastužkaviazačka: vo vlasoch mala mašľu, stužku, stuhu, viazačku


    páska úzky pruh tkaniny, papiera a pod. • pásikstužka: páska, pásik z kože; nosiť pásku, stužku na znamenie smútkušnúra (pruh zo spletenej priadze)


    stuha1 úzky ozdobný pás nejakej látky • stužka: stuha, stužka na klobúku; maturitná stužkapáska: čierna páska na rukávešujtáš (úzka farebná ozdobná stužka): sukňa so šujtášmiviazačka (stuha na uväzovanie): šaty s viazačkouhovor. mašľa: hodvábna mašľa vo vlasochhovor. pentľa (ozdobná stužka) • šerpa (širšia stuha nosená okolo pása al. pliec): opásať si šerpuhovor. zastar.: galôn (Šoltésová)galún (Kukučín)


    stužka p. stuha1, páska


    matička p. matka 2


    matka 1. žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu • maťmatermamarodička (žena, ktorá porodila dieťa): viacnásobná matka, rodičkahypok.: mamkamamičkamaminkamamuľamamuľkamamulienkamamušenkamamušinkamamuškamamičenkamami (obyč. v oslovení) • hovor.: matimamina

    2. niečo, k čomu má človek citový vzťah ako k matke • matičkapoet. roditeľka: zem, naša matka, matička, roditeľka

    3. p. matica


    rodička p. matka 1


    roditeľka p. matka 2


    maturita záverečná skúška na strednej škole • matúra: zložiť maturitu, matúrukniž. skúška dospelosti


    mávačka palička s pestrofarebnými strapcami • mávadlo


    maznať sa 1. prejavovať niekomu lásku slovami, nežnosťou, láskaním • láskať sa: maznal sa, láskal sa s dievčaťomexpr.: ľuľkať samazlinkať sa: iba s ním sa ľuľkala (Dobšinský)expr. zried. mazuľkať sa (Jesenský)nár. mazniť sa: deti sa maznili s mačiatkamiexpr.: cukrovať sahrdličkovať sahovor. expr. holúbkovať sa (navzájom): pred svadbou sa cukrovali, holúbkovali

    2. p. hrať sa 2


    mazuľkať sa p. maznať sa 1


    mädliť prstami al. dlaňami opakovane pritískať • žmoliť: mädlil, žmolil v rukách čiapkumrviťexpr. premŕvať: mrvil, premŕval lístky medzi prstamistláčaťstískaťžmýkať (mädliť tlakom, silou): stískala, žmýkala v rukách vreckovkuexpr.: mäkušiťmiagaťzried. omáľať: mäkušil, omáľal klobúk od nervozityhúžvaťhúžviťkrkvaťkrčiť (zároveň robiť záhyby): húžvala, krkvala zásterkuskrúcať (mädliť otáčavým pohybom): skrúcal novinynár.: mäčkaťmäždiťmadžgať


    odstreďovať odstredivou silou oddeľovať od seba isté zložky • centrifugovať: odstreďovanie mlieka; centrifugovať bielizeňžmýkať (tkaniny v odstredivke)


    vykorisťovať (bezohľadne) vo svoj prospech využívať obyč. výsledky cudzej práce • exploatovať: vykorisťovanie, exploatovanie detízbedačovaťožobračovaťfraz. prinášať na mizinu (oberať o majetok): zbedačovať, ožobračovať chudobný ľudexpr.: zdieraťžmýkaťvyciciavať: banky zdierajú, žmýkajú veriteľovokrádaťexpr.: obdieraťdrať: okrádať, obdierať bezmocných; derú nás z ostatnéhoúžerníčiť (vykorisťovať úžerou)


    žmýkať 1. stláčaním, krútením odstraňovať z niečoho tekutinu: žmýkať bielizeňvytláčať: žmýka, vytláča do pohára pomarančodstreďovaťcentrifugovať (v odstredivke): odstreďuje vypraté šatstvo

    2. p. mädliť 3. p. vykorisťovať


    mäkko 1. na mäkký spôsob (op. tvrdo) • namäkko, pís. i na mäkko (op. natvrdo) • domäkka, pís. i do mäkka: mäkko, namäkko vystlané hniezdo; namäkko, domäkka uvariť mäsoexpr.: mäkučkomäkunkomäkulinkomäkuškonamäkučkonamäkunkonamäkulinkonamäkuškodomäkučkadomäkunkadomäkulinkadomäkuška, pís. i na mäkučko, do mäkučka atď.: mäkučko, namäkunko, domäkuška udusená zelenina

    2. pôsobiac na zmysly dojmom mäkkosti, jemnosti, lahodnosti a pod. (op. tvrdo) • hebkojemnepoddajne: po vypláknutí v avivážnom prostriedku bielizeň pôsobí mäkko, hebko; mäkko, jemne sa dotkla chlapcovej ruky; telo sa poddajne odovzdáva spánkupríjemnelahodne: je mu príjemne, lahodne na dušiexpr.: mäkučkomäkunkomäkulinkomäkuškohebučkohebunkojemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško

    3. podliehajúc citom, dojmom (op. tvrdo) • láskavonežne: mäkko, láskavo sa pozrela na dieťa; nežne ho pohladila po vlasochprívetivovľúdne: prívetivo, vľúdne sa usmial na dievčaústupčivopovoľne: nemôžeš k nemu pristupovať tak ústupčivo, povoľne

    porov. aj mäkký 3


    mékať, mekotať 1. p. mečať 1 2. p. spievať 1


    merica 1. hist. stará zvyková dutá miera v rozpätí od 50 do 100 l na sypké potraviny a obilie • zastar. korec: merica, korec obilia

    2. hist. stará plošná miera; plocha, na ktorú bolo možno zasiať mericu obilia • zastar.: korecmieraexpr. merička: kto sa ulakomí na tie jeho dve merice poľahist. lukno


    meškať 1. ísť neskoro, robiť niečo s oneskorením • omeškávať sa: meškať, omeškávať sa do školy; meškáme s plnením plánuoneskorovať saoneskorievať sa: vlaky sa oneskorujúzastar.: pozdiť saopozdievať sa: nerád sa pozdil

    2. ostávať za niekým, niečím • omeškávať sazaostávať: výroba mešká, zaostávaoneskorovať saoneskorievať sabyť pozadu: stavebné práce sa oneskorujú, sú pozaduexpr.: krivkaťpokrivkávať: stavba už dlho pokrivkáva za plánom

    3. p. váhať


    okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácuotáľaťodkladaťodsúvaťodďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveďváhaťmeškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď!rozpakovať sazdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponukuokúňať saostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať safraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kašeonačiť sanár.: hákliť saobškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac!vykrúcať savytáčať savyhovárať sahovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavoniž. hovor.: ondieť (sa)ondiať (sa)tentovať sa: Čo sa ondieš?


    váhať prejavovať nerozhodnosť, neistotu • byť nerozhodnýbyť neistýkolísať: dlho váhal, kolísal, kým prišiel; v odpovedi bol nerozhodný, neistýrozhodovať savyčkávať (dlho): roky sa rozhodoval za kúpu domu; vyčkávať s odpoveďouotáľaťodkladaťmeškať (odsúvať rozhodnutie): otáľal so ženbou, odkladal ženbu na neurčitozdráhať saokolkovať (odmietavo): dlho okolkoval, kým súhlasilokúňať saostýchať saexpr. ošívať sa (prejavovať ostych): okúňal sa povedať pravdutápať (obyč. medzi viacerými možnosťami) • kniž. vajatať: tápal medzi teóriami; vajatal medzi odvahou a strachom


    metafora prenášanie pomenovania jedného javu, predmetu na iný jav či predmet na základe podobnosti niektorých znakov; takéto pomenovanie • obraznosť: básnik často využíva metaforu, obraznosťobraz (metaforické pomenovanie): zvonivé metafory, obrazy básnezastar. zried. prenáška


    prenáška 1. p. prevod 2 2. p. metafora


    prevod 1. práv. výkon, ktorým sa prenášajú práva, majetok a pod. na niekoho iného • prepis: prevod, prepis domu

    2. účt. zapísanie zostatku na nový účet • prenos: prevod, prenos dlžnej sumyzastar. prenáška

    3. tech. mechanizmus na prenášanie pohybu a mechanickej sily • tech. transmisia


    metla nástroj na zametanie • zmeták (metla s vláknami vsadenými do doštičky): zametá izbu metlou, zmetákomzastar.: omeloometlo (metla používaná obyč. na vymetanie pece) • zried. ometačka (Šoltésová)subšt. portviš (zmeták na dlhej rúčke)


    miešač 1. typograf. druh sádzacieho stroja • mixér

    2. stroj na miešanie • miešačka: miešač, miešačka krmiva, miešačka betónumixér (kuchynský miešač): majonézu vymiešať v mixéri


    miešačka 1. p. miešač 2 2. p. varecha 1


    varecha 1. drevené kuchárske náčinie na miešanie pokrmov • vareška: miešať varechou, vareškou omáčkuzried. miešačka

    2. p. naberačka 3. p. zvedavec


    milá žena v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnému mužovi • hovor. frajerka: z vojny písať milej, frajerkepriateľkadievča (zdôrazňuje mladosť, bezzáväzkovosť) • hovor. baba: prišiel aj so svojou babouhovor. svojazastar.: ľúbenicaľubicasubšt. kočka

    porov. aj milenka


    milenka žena v ľúbostnom vzťahu obyč. k ženatému mužovi • hovor. frajerkapriateľka (zjemňujúco): už rok má priateľkukniž. zried.: milostnicamilenica: mať milostnicukurtizána (v minulosti mimomanželská družka vysokopostavených osôb): kráľove milenky, kurtizány


    miláčik 1. dôverné oslovenie partnera • drahýdrahá: zavolaj večer, miláčikhypok.: muckomucinkomackomacinkochrobáčikzajačikláska (moja): Kedy sa stretneme, láska moja?expr.: žabkamačička (o žene)

    2. p. obľúbenec


    minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energievydaťzaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šatyvyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úsporyhovor.: stroviťpretroviťzried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásobyvyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhliaexpr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdyvydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazívymíňaťpomíňaťpomárniťpoutrácaťpovydávaťhovor.: potroviťporozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úsporypremárniťpremrhaťvymrhaťzmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvohovor. rozhádzaťexpr.: oplieskaťotrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo malexpr.: pregazdovaťprebačovaťprehajdákaťprešustrovaťrozfrnadiťrozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatuhovor. expr.: roztatáriťodtatáriťzašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetokhovor. expr.: prelumpovaťpreflámovaťprehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazífraz. pustiť groš/peniaze

    2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišlivyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

    3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafilachybiťnezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

    4. p. opustiť 2, minúť sa 2


    prehajdákať p. premárniť, minúť 1


    premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedilzmárniťzmariťzabiťzmrhaťexpr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradochminúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televíziiexpr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodinyexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úsporyprešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetokutratiťpoutrácaťrozhádzaťporozhadzovaťrozmárniťrozmrhaťhovor. expr. roztatáriťexpr.: rozfŕkaťrozhajdákaťrozfrnadiťrozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvoexpr. zahodiťpubl. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gólhovor. expr.: zašantročiťodtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetokstroviťpotroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniazevydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úsporprehýriťhovor. expr.: prelumpovaťprelumpáčiťpreflámovaťprehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú nocexpr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol rokanár. utarmoniť (Kukučín, Jégé)expr.: prezaháľaťpreleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dnisubšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)


    vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincomkniž. vstúpiť do stavu manželskéhovziať sizobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiakahovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šlamať sobášzosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v letefraz.: dostať sa/ísť pod čepiecísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

    2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľavadať saodísťodobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávouvypraviť savybrať savystrojiť savychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túruexpr. vytrepať sahovor.: tajsťtaísť: nazbierali húb a tašli domovpobrať savykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou dopravaexpr.: schytiť savychytiť sa

    3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť saminúťutratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniazestroviťpotroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potrovípremrhaťzmárniťexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovaťroztatáriťrozfrnadiťrozfrnádliť (nehospodárne minúť)

    p. aj premárniť


    minúta, minútka, minútočka p. chvíľa


    mníška p. rehoľníčka


    rehoľníčka členka, príslušníčka ženskej rehole • mníška: stala sa z nej rehoľníčka, mníškasestra: starali sa o nich sestry dominikánkysestrička


    močiť 1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny • máčať: močil, máčal si nohy vo vodenamáčať: namáčali ľankúpať (močiť v liečivom roztoku): kúpala si oči v harmančekovom odvare

    2. vylučovať moč • vyprázdňovať sa (o tekutých výlučkoch) • det. cikať: dieťa močilo, vyprázdňovalo sa, cikalo do nočníkaísť na malú potrebuexpr.: pišaťsíkaťšmochtaťhrub. šťaťnár.: čúraťcúraťštud. slang. odmocňovať sa

    3. p. rosiť 1, vlhčiť


    síkať 1. p. striekať 1 2. p. močiť 2


    striekať 1. v silnom prúde prudko tiecť • expr. strekotať: všade navôkol strieka, strekoce vodavystrekovať (prudko vyrážať von al. do výšky; obyč. v intervaloch): voda vo fontáne vystrekujeexpr.: syčaťsíkať (so sykotom): koňovi syčala, síkala z papule krvvaliť sakniž.: rinúť saprýštiť: z rany sa rinie, prýšti krvšpliechať (pri náraze sa prudko rozpadať; o tekutine): voda špliecha na všetky strany

    2. v tenkom prudkom prúde dávať niekam tekutinu: sestra strieka injekcie bezbolestnepostrekovaťpostriekavať (po povrchu): strieka, postrekuje, postriekava stromy, viničšpliechať (časti tekutiny): špliecha mu vodu do tvárefŕkaťkropiťprskaťexpr. frckať (pokrývať kvapkami; po troche striekať): fŕka ho voňavkou; autá kropia ulicu; prská, frcká mu do očípofrkovať (slabo, jemne, s prestávkami) • subšt.: špricovať • zjemn. šprickať: hadicou špricuje, šprická všetkých naokolo


    modistka výrobkyňa al. predavačka dámskych klobúkov • klobučníčka


    modridlo modré farbivo dávnejšie používané na zjasnenie farby bielizne • svetlička: pridať do vody modridlo, svetličku


    svetlička p. modridlo


    mriežka vyšívacia technika • ažúr


    mriežkať p. štopkať


    štopkať látať dieru niťou na spôsob mriežky • zried.: mriežkovaťmriežkať: štopkať, mriežkať pätu na ponožke; nerada štopká, mriežkuje


    mrižkať p. žmurkať 1


    žmurkať 1. zatvárať a opäť rýchlo otvárať oči, pohybovať mihalnicami, viečkami (mimovoľne al. s cieľom dávať isté znamenie) • mrkať: od nervozity žmurká, mrká; žmurkať, mrkať na dievčamihať (očami, viečkami) • klipkať (mimovoľne zatvárať oči, obyč. od ospanlivosti, únavy): sedí pri knihe a klipkáexpr. lupkať: lupká očami po dievčatáchexpr. žmurkotať: žmurkotal od dojatianár.: mruškaťmružkať (F. Hečko)nár.: mrihaťmrižkať: podchvíľou mrižká očamipožmurkávaťpožmurkovaťpomrkávaťpoklipkávať (opakovane, s väčšími prestávkami): požmurkáva, pomrkáva na mňa, aby som súhlasil; poklipkáva nad robotou

    p. aj bľuskať

    2. p. blikať, svietiť 1


    mruškať p. žmurkať 1


    mudráctvo často iron. jalové rozmýšľanie, špekulovanie • mudrovanie: zapodievať sa prázdnym mudráctvom, mudrovanímhovor. pejor. mudrovačka


    mudrovačka, mudrovanie p. mudráctvo


    múkať (o niektorých zvieratách), vydávať charakteristické zvuky • mučaťbučať: múkanie, bučanie dobytkaručaťryčať: kravy ručia; jelene, ťavy ryčia


    nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


    nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovaťdonucovaťpripieraťsiliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riadnanucovaťkniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výrobypoháňaťtisnúťpotískať: treba ho do všetkého tisnúťhovor. tlačiťexpr. hnaťkniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísťnaliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomoholpobádaťnutkaťpovzbudzovaťpodnecovaťviesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznanínabádaťvyzývaťponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči

    2. p. dráždiť 2


    ponúkať 1. dávať niečo so želaním, aby sa to prijalo, použilo, kúpilo a pod. • núkať: ponúkať, núkať hostí večeroupredkladať: na pultoch predkladajú kvalitný tovarpodávať: v reštaurácii podávajú aj čínske jedláexpr. zried. ponukovaťexpr. vynukovať (nástojčivo ponúkať) • hovor.: šikovaťdohadzovať (ponúkať sprostredkovaním): šikuje, dohadzuje nám výhodnú kúpu autapropagovaťodporúčaťrobiť reklamu (ponúkať reklamou): v televízii propagovať, odporúčať pracie prášky, robiť reklamu pracím práškom

    2. dávať popud na nejakú činnosť • nabádať: gestom ruky nás ponúkali, nabádali, aby sme si sadlivyzývať: úctivo ju vyzývali prísť na večierokpodnecovaťpovzbudzovaťposmeľovať: podnecovať, povzbudzovať, posmeľovať niekoho do rečiaktivizovať: aktivizovať mladých do podnikania


    propagovať rozchyrovať poznatky o niečom a zároveň odporúčať • rozširovaťšíriť: tlačou propagovať, rozširovať, šíriť zásady zdravej výživyhlásať (verejne dávať na vedomie): hlásať náboženské učenieponúkaťrobiť reklamu (niečomu) (upozorňovať na niečo so želaním, aby sa to prijalo): v televízii propagujú, ponúkajú rozličné pracie prášky; robiť reklamu slovenským výrobkom


    vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamouvnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zverihovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovalanabádaťpodnecovaťponúkaťvyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťažnahováraťnavrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výletzvádzaťnavádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádežhovor. expr.: lanáriťpoďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzkuverbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavumámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveďnár. bastviť (Jesenský)


    vyzývať 1. dávať pokyn, príkaz na urobenie niečoho, obracať sa s výzvou • kniž. apelovať: vyzývať ľudí na pokojnú demonštráciu, apelovať na ľudí, aby bola demonštrácia pokojnánabádaťpobádaťpovzbudzovaťponúkaťpodnecovať (dávať podnet, príkaz na nejakú činnosť): nabádať, pobádať pracovníkov, aby zvýšili opatrnosť; ponúkať niekoho do rečimať (do dačoho) • hovor. oslovovať: oslovuje ho už tretíkrát, aby dlh vrátilexpr. burcovať: burcovať na odporaktivizovať: aktivizujú nás do boja proti vojneexpr.: badúriťbadurkaťduriťpodúrať

    2. dávať podnet na istú reakciu • dráždiťprovokovať: celý výzor dievčiny vyzýva, dráždi, provokujepodnecovaťpovzbudzovať: pokojná krajina podnecuje na tiché úvahy; úsmev ho povzbudzuje k činu


    núkať p. ponúkať 1


    nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou a tak zväčšiť svoj objem • navrieťnaliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa nalialinaduť sanafúknuť sanafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkalazapuchnúťnapuchnúťopuchnúťspuchnúťzduriť saoduriť sazdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nosexpr.: oliať saoduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odulanapučaťnabubrieť (prirodzeným procesom al. od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubreloexpr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgoupodbehnúťpodliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár

    2. náhle vzniknúť • naskočiťnaskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavkyzjaviť saobjaviť saurobiť saspraviť sautvoriť savytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky

    3. p. naraziť 1 4. p. vniknúť 1 5. p. začať 1


    naduť sa 1. stať sa vypuklým • vyduť savzduť sa: záclony, plachty sa vzdulinafúknuť sanafúkať saoduť sa (zväčšiť objem): líca sa mu naduli; brucho sa mu nafúklo, oduloexpr.: napučiť sazduť sakniž.: zdmúť sanadmúť sa: napučil sa a začal rečniť; zdmutá, nadmutá hruďzried.: naduriť sarozduť sarozdmúť sa: rieky sa rozduli, rozdmuliponadúvať sapovydúvať sa (postupne, viac vecí)

    2. p. nahnevať sa 3. p. spyšnieť


    nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sanazlostiť sarozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na detinamrzieť sarozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večerurozčúliť sarozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sarozjedovať sanasrdiť sarozsrdiť sanasršiť sarozsršiť sanapajediť sarozpajediť sanačertiť sarozčertiť sanapaprčiť sarozpaprčiť sanaduriť sanadurdiť sarozdurdiť sarozpeniť sanaštvať sanapáliť sanamosúriť sanabrúsiť sanabadúriť sanašuchoriť sanašušoriť sanaježiť sarozježiť sazježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposťexpr.: nazúriť sarozzúriť sarozkohútiť sarozkokošiť sarozkatiť sarozkatovať saexpr. zried. rozčapíriť sakniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sarozpŕliť sanár. rozkvásať saexpr. zried. zajesť sa (J. Kráľ)kniž. rozľútiť saexpr. zried.: rozozliť sanabúriť sanár. expr. narárožiť saniž. hovor.: naondiať sanaondieť savulg. nasrať saexpr.: rozoštvať sarozsváriť sarozvadiť sarozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštvalexpr.: nafúkať sanafúknuť sanaduť saoduť sazduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku


    spyšnieť stať sa pyšným: nespyšnel, ani keď sa stal slávnymexpr.: naduť sanafúkať sa: od chvály sa celý nadul, nafúkalzhrdieťzhrdnúť (stať sa hrdým, sebavedomým): ako sa vrátil z cudziny, zhrdel, zhrdolzried. zhonosnieť (Johanides)


    naskákať p. nabehnúť 2


    naberačka hlboká, obyč. okrúhla lyžica s dlhšou rúčkou na naberanie tekutých pokrmov; jej obsah • hovor. žufaňa: naberačkou, žufaňou ponaberala polievkunár. varecha: za varechu omáčky


    nabiť 1. údermi vpraviť do niečoho • vbiť: nabil, vbil klince do stenyvtĺcťnatĺcťzatĺcť (tlčením): vtĺkli, zatĺkli kôl do zemepovbíjaťponabíjaťpovtĺkaťpozatĺkaťnavtĺkať (postupne, väčšie množstvo): povtĺkal svorky do dreva; navtĺkal tam veľa klincov

    2. p. zbiť 3 3. p. nanútiť 4. p. natlačiť 1 5. p. premôcť 1


    povtĺkať p. zatĺcť


    vraziť 1. nárazom, silou spôsobiť, aby niečo vniklo do niečoho • zaraziť: vrazil, zarazil kôl do zemevbodnúťvpichnúťpichnúť (o niečom ostrom): vbodol klin do drevavotknúťkniž. vtasiťzried. vpárať: vtasil jej nôž do srdcavbiťvtĺcťzatĺcť, (viacerými údermi): vtĺkol stĺpik do hlinypovrážaťpovtĺkaťpozarážať (postupne)

    2. prudko vsunúť • vstrčiťstrčiťzatknúť: vrazil, strčil zátku do fľaše

    3. p. vylepiť 2 4. p. vojsť 1 5. porov. vkladať 3


    zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

    2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

    3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


    zatĺcť tlčením niečo niekam vpraviť; vpravením niečoho uzatvoriť al. upevniť niečo • zabiť: zatĺcť, zabiť klin do dreva; zatĺcť, zabiť rakvuzahlobiť: zahlobiť klince do steny; zahlobiť obloky doskamizaklincovaťzakliniť (upevniť klincami, klinmi): zaklincovať, zakliniť hraduodb. zabaraniť (zatĺcť pomocou baranidla) • zadebniť (pevne zatĺcť doskami) • zapustiť (vložením pevne vsadiť): zapustiť stĺp do zemevtĺcťvbiťzaraziťvraziť (tlčením, nárazom vpraviť): vtĺcť, zaraziť, vraziť koly okolo pozemkuzried. zarúbiť (Tajovský)potĺcťpozatĺkaťpovtĺkaťpozabíjaťpovbíjaťpozarážaťpovrážať (postupne, viacero vecí al. na viacerých miestach)


    pozatĺkať p. zatĺcť


    nacŕkať p. naliať


    naliať voľným prúdom vypustiť tekutinu do nejakej nádoby; liatím naplniť nádobu (op. vyliať): nalial mu vína; nalial mu pohárikexpr.: črpnúťnačrpkaťnacvrkaťnacŕkať (naliať malé množstvo): črpol mu pálenky; starká načrpkala čaj do šáloknacediť (naliať cez cedidlo al. slabým prúdom): nacedil za pohár hroznovej šťavynačapovať (naliať cez čap): načapoval pivo zákazníkomponalievať (naliať postupne): všetkým ponalieval šampanské


    nadnáška p. zveličenie


    zveličenie štyl. výraz, ktorý má preexponovaný význam • lit. hyperbolasubšt. nadsádzka • zried. nadnáška


    naduť 1. fúkaním, dutím zväčšiť objem; urobiť vypuklým • vyduťoduť: nadul líca; vydula, odula peryvzduťrozduťrozfúkať (o vetre): vietor rozdul, vzdul plachtynafúkaťnafúknuťnadúchať (fúkaním zväčšiť objem): nafúkal balón; nadúchal mechponadúvaťpovydúvať (postupne, viac vecí) • vypučiťvystrčiťvypnúť: vypučiť brucho; vypnúť hruď

    2. spôsobiť plynatosť čriev • nafúknuťzduť: fazuľa ho nadula, zdula


    rozfúkať 1. fúkaním rozptýliť (obyč. o vetre) • rozviaťrozduťrozdúchať: vietor rozfúkal, rozvial lístie, piesokrozfúknuť (jedným razom): prúd vzduchu rozfúkol perie po izberozvíriťzvíriť (do vírivého pohybu): prievan rozvíril, zvíril papiere

    2. fúkaním spôsobiť, aby niečo začalo horieť • rozdúchať: rozfúkal oheň, rozdúchal pahrebu

    3. p. naduť 1


    nafúkať p. naduť 1


    naviať 1. viatím nahromadiť • nafúkaťnaduť: vietor navial, nafúkal snehu do izbynaniesťnanosiťnaznášať (o daždi): voda naniesla piesok do okienvmiesť: vietor vmietol sneh do dvora

    2. neos. viatím vniknúť • nafúkaťnaduť: navialo snehu do dvora


    nafúkať sa, nafúknuť sa p. nahnevať sa


    nahovoriť 1. rečou, presviedčaním získať niekoho na niečo • navravieťnaviesť: nahovoril, navravel ho na výlet; naviedol ho na šibalstvonavnadiťnalákaťnavdať (lákaním): navnadila, nalákala ho, aby odišliprehovoriť (uvedením dôvodov): prehovoril syna, aby sa učilhovor. nakriatnuťexpr. nabadurkať: nakriatol, nabadurkal dievčatá na tancovačkuhovor. expr. zlanáriť: zlanárili ho do krčmy

    2. nanútiť mienku • navravieťnarozprávať: nahovoril ju, aby sa rozviedla; navravel, narozprával mu, aby zmenil zamestnanieexpr.: nahútaťnahúsťnahučaťnahúkaťnatrúbiťnatúkať: nahúdol, natrúbil jej, aby súhlasilaexpr.: vtĺcťnatĺcťnahustiť (nástojčivo): vtĺkla dieťaťu do hlavy, že to zvládne

    3. hovor. nadviazať známosť s partnerom, s partnerkou: nahovoril si nevestusubšt.: nabaliť • zbaliť • slang. ďobnúť: zbaliť babu, ďobnúť pipku

    4. p. narozprávať


    nalákať lákaním získať • prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domuprivábiťzvábiťzlákaťzviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmynavnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanieexpr.: nabastviťnapačmaťnapašmaťrozpašmaťhovor.: namaškrtiťnalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavuhovor.: nalapaťnachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľubyvlákaťvovábiťzried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytukniž. prilúdiťzried. navábiť


    naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakaťpoľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakalnahnať strachpreľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strachpodesiťpredesiťvydesiťzdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesilvyplašiťnaplašiťpoplašiťznepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súdvystrašiťnastrašiťpostrašiťprestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestáexpr.: pomátaťnajašiťexpr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinuhovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškouhovor. expr. zbalušiťnár. vynáčiť (Rázusová-Martáková)splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila konepren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila


    naviesť 1. usilovať sa získať niekoho na niečo (presviedčaním a pod.) • nahovoriťnavravieť: naviedol, nahovoril ho na športnavnadiťnalákaťnavdať (lákaním naviesť): navnadil ju na cestovanieprehovoriťprevravieť (naviesť uvedením dôvodov): prehovoril ho, aby sa vrátilzlákaťzviesťzvábiť (obyč. na niečo zlé): dal sa zviesť na krádežhovor. nakriatnuťexpr.: nabadurkaťnabastviťnabaláchať: nabadurkal syna na výlethovor.: naverbovaťzverbovať (naviesť na niečo s naliehaním): naverboval kamarátov na výlet

    2. p. usmerniť 1


    zastrašiť vyvolať strach v niekom • nastrašiťnaplašiťpostrašiť: zastrašiť, nastrašiť niekoho streľbounaľakaťpoľakať: deti naľakať, poľakať trestompohroziť (hladovkou) • odplašiťodstrašiťodohnaťodpudiťzapudiť (vyvolaním strachu odvrátiť od istého úmyslu): odplašili, odstrašili nás vyhrážkami; nedať sa odohnať, odpudiť od svojho zámeru


    zviesť 1. vedením dopraviť inde, obyč. nižšie al. zhora dolu • odviesť: zviesť, odviesť vodu do rieky; zviesť, odviesť splašky potrubím prečzaviesť (dolu): napokon hostí z(a)viedli ešte do podzemia

    2. spôsobiť, aby sa niekto s niekým zišiel, stretol a začal spolupracovať na základe spoločných záujmov a pod. • spojiťdať dohromadydať dokopy: robota ich zviedla, spojila na dlhý čas; priam osud ich zviedol, dal dohromady, dokopyexpr.: spriahnuťspriasť: spoločné nešťastie ich spriahlo dokopyzomknúťzjednotiť (vnútorne): zomkol, zjednotil ich spoločný odpor

    3. kniž. spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od želateľného, správneho smeru • odviesť: zviesť, odviesť niekoho zo správnej cestyodvrátiť: reč radšej zviedol, odvrátil na inéodpútaťodtrhnúť: podarilo sa mu odpútať, odtrhnúť môj pohľad, moju pozornosť na iné

    4. rečami, konaním získať niekoho na niečo (obyč. na niečo zlé, nenáležité, nesprávne) • zlákaťzvábiť: zviesť, zlákať, zvábiť niekoho na zlé chodníčky; zlákali, zvábili mládenca do krčmynaviesťnahovoriť: nepodarí sa vám naviesť, nahovoriť ma na úteknalákaťnavnadiťhovor. navdať (lákaním získať): nalákali, navnadili mládež na drogyhovor.: nachytaťnalapať: nachytali, nalapali nás na pekné sľubyhovor. namaškrtiť: namaškrtiť dieťa na zmrzlinustiahnuť: kamaráti ma stiahli do baru na pohárikprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (lákaním, vábením privolať): prilákať, privábiť deti sľubmi; pritiahla ho zvedavosť

    5. p. zvaliť 3 6. p. zmiasť, oklamať 2


    nahúkať p. narozprávať


    naklamať narozprávať nepravdy, klamstvá • naluhať: naklamal, naluhal mu o nej samé nepravdyhovor. nacigániť: Čo si mi to nacigánil?expr.: natáraťpotáraťnahúsťnapliesťnamlieťnahútaťnahúkaťnahučaťnabaláchaťnatrepaťpotrepaťnatrúbiťnapískaťnatliapaťnatúkaťnadudúkaťexpr. zried. natulíkaťsubšt. nakecať • hrub. nadrístať (narozprávať nepravdy, výmysly al. prázdne historky) • expr.: nabájiťnabásniť (narozprávať výmysly)


    narozprávať podrobne al. zoširoka všeličo povedať • navravieťnahovoriť: veľa jej o ňom narozprávali, navraveli, nahovorilipovravieťpohovoriť: povravel veľa zbytočnéhonavykladaťhovor.: navyprávaťnapredkladaťexpr. narečniť: ľudia všeličo navyprávajú, narečniaexpr.: natáraťnakvákaťnahúsťnahútaťnahúkaťnahučaťnapliesťnamlieťnapískaťnabaláchaťnatrepaťnatrúbiťnatliapaťnatúkaťnadudúkaťnatulíkaťnakukaťpotáraťpotrepaťhrub. nadrístaťsubšt. nakecať (narozprávať nepravdy al. prázdne reči): natáral veľa hlúpostí; nabaláchal im samé nezmyslynaklebetiť (narozprávať klebety): naklebetili na ňuexpr.: nabájiťnabásniť (narozprávať nedôležité al. nereálne veci): veľa jej nabásnil o životeexpr.: vtĺcťnatĺcťnahustiť (narozprávať s cieľom ovplyvniť): vtĺkol jej do hlavy, že sa má rozviesť; nahustil doňho, aby z podniku odišiel


    natúkať p. narozprávať


    povravieť 1. obšírne, všeličo, veľa vyjadriť rečou (obyč. niečo, čo nie celkom zodpovedá pravde) • pohovoriťporozprávaťnavravieťnahovoriťnarozprávať: Kto vám to všetko o nás povravel, pohovoril, narozprával?; neverí tomu, čo mu ostatní povraveli, navraveli, nahovoriliexpr.: potrepaťpotáraťpotrieskaťpotliapať: potrepe, potára všeličoexpr.: poľapotaťpokvákaťpotrúsiťhrub. podrístať: keď si vypije, poľapoce, pokváka, podrísta hlúpostiexpr.: natáraťnatrepaťnatrúbiťnatúkať (veľa): Čo vám zasa o mne natárali, natrepali?

    2. p. porozprávať sa


    nachytať sa 1. hovor. dať sa oklamať • hovor. expr. naletieť: nachytal sa, naletel na pekné rečinalákať sa: nalákala sa na výhodnú kúpu

    2. p. prilipnúť 1


    nalákať sa p. nachytať sa 1


    naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


    najesť sa zjesť potravu a tak zahnať hlad • nasýtiť sa: najedol sa polievky; nasýtil sa obedomdojesť sadosýtiť sazasýtiť sa (najesť sa do sýtosti): nevedel sa dojesť koláčov; dosýtil sa syromexpr. nahltať sa (v rýchlosti sa najesť): nahltal sa a bežal prečexpr.: nakŕmiť sanasúkať sanarezať sanapukať sanapáckať sa (zjesť potravu vo väčšom množstve): nasúkal sa, napukal sa rezancovexpr.: napratať sanapráskať sanatrieskať sahovor. expr.: nafutrovať sanadžgať sanaprať sanapchať sa: napratal sa, nadžgal sa zemiakov; natrieskal sa do prasknutianažrať sa (o zvieratách, pejor. o ľuďoch): prasa sa dobre nažralo; nažral sa ako prasapriživiť sa (nájsť obživu pri niekom): priživil sa u známychdet.: napapať sanapapkať sasubšt. naládovať sa


    nasúkať sa p. najesť sa


    nakladačka p. uhorka


    uhorka zelenina s podlhovastými jedlými plodmi: kvasené, kyslé uhorkyhovor.: šalátovka (šalátová uhorka) • nakladačka (uhorka na nakladanie, konzervovanie)


Pozri výraz KA v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ides, stáž, vyv, souã, sv, mpe, eez, obaã, rso, klr, oez, peká, parã, čb, ä uba
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV