Synonymá slova "kã ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1931 výsledkov (17 strán)
-
úsmev mierne stiahnutie tvárových svalov ako charakteristický prejav radosti, veselia, príp. irónie: blažený, trpký, pohŕdavý úsmev; potlačiť úsmev • úsmešok • posmešok (úsmev obyč. s odtieňom posmechu): dobrotivý úsmešok, posmešok • expr.: smiešik • smiešok: škodoradostný smiešik, smiešok • úškľabok (škľabivý výraz tváre): ironický úškľabok • expr.: úškrn • úškrnok (posmešný úsmev): cynický úškrn, úškrnok • zastar. úsmech (úsmev obyč. s odtieňom posmechu): lichotivý úsmech (Kalinčiak) • expr. zried. poškľabok (Kukučín)
p. aj smiech
úškľabok 1. škľabivý výraz tváre: škodoradostný úškľabok, tvár sa mu stiahla do úškľabku • posmešok: cynický posmešok • grimasa: robiť grimasy • expr.: úškrn • úškrnok: pohŕdavý úškrn, úškrnok • expr. zried. poškľabok (Kukučín)
p. aj smiech
2. p. výsmech
výsmech znevažovanie, opovrhnutie, škodoradosť, kritika a pod. vyjadrená smiechom, posmešnými rečami a pod., zosmiešnenie, zosmiešňovanie: opovržlivý výsmech; z jeho slov cítiť výsmech • posmech: hovoriť o niekom s posmechom • smiech: byť na smiech • posmešok: znášať posmešky • úškrn • úškrnok (posmešný úsmev): potmehúdsky úškrn, úškrnok • úškľabok: byť vystavený úškľabkom • úsmešok • úsmech: dať príčinu k úsmeškom; hovoriť so skrytým úsmechom (Figuli) • expr. zried. výšker (Figuli) • irónia (výsmech vyjadrený použitím slova, vety a pod. v opačnom význame): v jeho hlase bola jemná irónia • sarkazmus (štipľavý, zlomyseľný výsmech): jedovatý sarkazmus • satira (ostrý výsmech s kritickým zacielením): útočná satira • kniž. persifláž
smiešnučký p. smiešny 1
smiešny 1. ktorý vyvoláva smiech • komický (op. tragický): smiešna, komická situácia; v rozčúlení vyzeral veľmi smiešny, komický • žartovný • zábavný • hovor. špásovný: žartovný, zábavný program • humorný • vtipný (prekypujúci humorom, vtipom): nasleduje známa humorná, vtipná scéna • groteskný • bizarný (ktorý má v sebe prekvapujúce a zároveň smiešne prvky): vyrozprával svoj groteskný, bizarný príbeh; bola známou bizarnou figúrkou • burleskný • tragikomický • fraškový • fraškovitý (hrubo žartovný, smiešny a vážny zároveň): burleskný, fraškovitý dej • karikatúrny (ako z karikatúry): karikatúrny zjav • expr. podarený: nosila podarené klobúky s kvetmi • subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný • slang. rehotný • expr. smiešnučký (veľmi smiešny)
2. p. malý 1, bezvýznamný
spevák kto spieva, kto sa venuje spevu z povolania: spevák populárnych piesní • šansoniér (spevák šansónov) • vokalista: detský vokalista • zborista • chórista (zborový spevák) • trubadúr (stredoveký skladateľ a spevák rytierskych piesní) • kniž. spevec: spevec ruší nočné ticho
spevník zbierka piesní s textami aj nápevmi: spievať zo spevníka • kancionál (notový spevník nábožných piesní)
spisovateľ slovesný umelec píšuci obyč. prozaické diela: popredný svetový spisovateľ • literát (pracovník zaoberajúci sa písaním literárnych diel, literárnou kritikou a pod.) • hovor. pejor. škrabák (spisovateľ nízkej úrovne) • pejor.: perohryz • pisár • pejor. zastar. škriblér (Vajanský) • expr. čarbák
škrabák1 1. nástroj na škrabanie, oškrabovanie • škrabač • škrabačka • škrabadlo: škrabák, škrabač, škrabačka, škrabadlo na zemiaky • škrabka: kovová škrabka
2. p. rýpadlo
škrabák2 1. p. úradník 2. p. spisovateľ
úradník osoba zastávajúca al. vykonávajúca úrad: colný úradník, súkromný úradník • hovor. pejor. škrabák • pejor. perohryz • pisár (v minulosti nižší správny úradník): súdny pisár
splývať 1. tesným susedstvom sa dostávať do jedného celku, začať tvoriť celok al. robiť dojem celku • kniž. zlievať sa: hlasy splývali, zlievali sa do mohutného chorálu; farby súmraku splývajú, zlievajú sa do sivého odtieňa • spájať sa • zlučovať sa: cesty sa v diaľke spájajú, zlučujú • zrastať • zžívať sa • asimilovať sa (prispôsobovať sa okoliu a začať s ním tvoriť celok): zrastať, zžívať sa s novou rodinou; prisťahovalci sa rýchlo asimilujú, splývajú s domorodcami • odb. fuzionovať
2. voľne (v prúdoch, záhyboch a pod.) visieť • spadať • padať: vlasy jej mäkko splývali, (s)padali na plecia; záclony splývali, padali až na zem
3. zvoľna klesať • skĺzať • kĺzať • padať: slzy jej splývajú, padajú po líci; šaty pomaly skĺzajú, kĺžu z tela
spoj 1. čo vznikne pri spájaní dvoch al. viacerých prvkov • spojenie: skrutkový spoj, skrutkové spojenie • šev • švík (miesto, kde sa niečo spája): oceľové rúry sú bez švov; švíky na pančuchách
2. styk medzi dvoma miestami umožňovaný verejnou dopravou, dopravou správ, informácií • spojenie: železničný, autobusový spoj, železničné, autobusové spojenie; diaľkový, drôtový spoj, diaľkové, drôtové spojenie • linka: letecká linka
3. p. trať 2
šev 1. spojenie niečoho (obyč. urobené šitím); rozhranie niečoho • švík: šev na nohaviciach, rozpárať švík; anat. lebečný šev; lingv. švík zloženého slova
2. p. spoj 1
švík p. šev 1
spokojnučký p. spokojný
spokojný ktorý prejavuje uspokojenie (o človeku); svedčiaci o spokojnosti, súhlase s daným stavom (op. nespokojný) • uspokojený • uzmierený (ktorý dosiahol spokojnosť): spokojná, uspokojená matka; jeho svedomie je konečne spokojné, uspokojené, uzmierené • pokojný • vyrovnaný (neprejavujúci vzrušenie, nepodliehajúci vzrušeniu; op. nepokojný): spokojná, pokojná tvár; byť vyrovnaný • zried. zadosťučinený: cítiť sa zadosťučinený • zmierený • expr. spokojnučký: v postieľke ležalo spokojnučké dieťa
spolubesedník účastník spoločného rozhovoru: pozorne počúvať spolubesedníka • zried. súbesedník (Vajanský)
súbesedník p. spolubesedník
spolumajiteľ jeden z majiteľov toho istého majetku • práv. spoluvlastník: spolumajiteľ, spoluvlastník záhrady, firmy
spoluvlastník p. spolumajiteľ
spolupracovník kto spoločne s niekým pracuje na jednom pracovisku al. na spoločnom diele: vedeckí spolupracovníci • kolega: stretnúť sa s kolegom z predchádzajúceho pracoviska • pejor. kolaborant (spolupracovník s politickým nepriateľom): odsúdiť kolaborantov
spolužiak kto spolu s niekým chodí al. chodil do tej istej triedy: stretnúť sa s bývalým spolužiakom • zastar.: konškolár • konškolák
sporák kuchynské zariadenie na úpravu pokrmov teplom • hovor. šporák: smaltovaný, elektrický sporák, šporák • subšt.: šporhert • šparhert • šporhelt
šporák p. sporák
sprievodca 1. zamestnanec poverený kontrolou cestovných lístkov v dopravnom prostriedku: sprievodca v rýchliku • zastar.: konduktor • sprievodník (Jégé)
2. publikácia slúžiaca na informáciu a propagáciu: turistický sprievodca • informátor: informátor z výstavy • bedeker (knižný cestovný sprievodca)
sprievodník p. sprievodca 1
sprostučký, sprostunký, sprostulinký p. sprostý 1
sprostý 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o tom (op. múdry) • hlúpy: byť sprostý, hlúpy ako poleno; sprosté, hlúpe otázky • nedôvtipný • nechápavý • tupý • ťažkopádny • ťarbavý (ktorý ťažko myslí, ktorý si zle pamätá, zle a ťažko sa učí; op. bystrý, dôvtipný): nevedel, že je taká nedôvtipná, nechápavá; tupý, ťažkopádny reparátnik; mať ťarbavú myseľ • obmedzený (rozumovo) • kniž. stupídny • expr. zried. tupohlavý: viesť obmedzené, stupídne reči; nadávať niekomu do tupohlavých chudákov • pejor.: primitívny • bezduchý: zaoberali sa iba primitívnym, bezduchým táraním • nerozumný • nemúdry • kniž. neumný (ktorý svedčí o nerozvážnosti): nerozumná, nemúdra myšlienka • neinteligentný • nevzdelaný • nekultúrny (ktorý nemá inteligenciu, vzdelanie, kultúrnosť; op. inteligentný, vzdelaný, kultúrny): neinteligentní, nevzdelaní ľudia; nekultúrne správanie • zaostalý • expr.: zadebnený • zadubený (ku ktorému sa nové poznatky, informácie nedostávajú al. ktorý ich pre svoju obmedzenosť neprijíma): zaostalý, zadebnený, zadubený človek • prázdny • expr. vykradnutý • pren. pejor.: dutý • dúpny (Vajanský): prázdna, somárska, vykradnutá hlava; je celkom dutý, dúpny • pren. expr.: debilný • imbecilný • idiotský • kreténsky • expr., často pejor.: somársky • sprostácky • chumajský • lajošský • subšt. blbý • expr. zjemn.: sprostučký • sprostulinký • sprostunký • hlúpučký; nasprostastý • sprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • hovor. expr. pripečený • subšt.: prihorený • prihoretý (trocha sprostý) • osprostený: dočista osprostený • nár. expr. krepý • hovor. zastar. bornírovaný (Jesenský)
2. p. nepríjemný 3. p. bezvýznamný, obyčajný 1
srať hrub. 1. zbavovať sa výlučkov • det. al. zjemn. kakať: kakať do plienok • konať veľkú potrebu • mať stolicu • vyprázdňovať sa • vyprázdňovať si črevá • klásť (na kopu) • niž. hovor.: ondiť • ondieť • ondiať • hovor.: špiniť • špintať • expr.: fákať • hnusiť • hrub. sviniť: psy svinia v parku • trúsiť (o vtákoch a zvieratách) • lajniť (o dobytku)
2. p. mrzieť, hnevať
stajňa miestnosť al. budova pre hospodárske zvieratá • maštaľ: zahnať kone do stajne, vyčistiť maštaľ • zastar. staj (Vajanský) • nár. štál (Šoltésová) • teľatník (maštaľ pre teľce) • ošipáreň (stavba pre ošípané) • kravín • kraviareň (stavba pre kravy) • koniareň (stajňa pre kone)
teľatník p. stajňa
starousadlík p. usídlenec
usídlenec kto sa niekde usídlil, obyč. natrvalo • usadlík: mestskí usídlenci, usadlíci • starousadlík (kto sa v mieste dávno usadil)
starožitník obchodník so starožitnosťami • antikvár (kto obchoduje najmä so starými knihami)
starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarý • nemladý • starší • hovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej žene • expr.: obstarožný • obstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzor • prestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratá • ostarený • ostarnutý • zostarený • zostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručký • staručičký • starušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičov • stáročný • prastarý • poet.: stáveký • stoveký • expr.: vekovitý • vekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dub • expr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná žena • pejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedo • pristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný
p. aj starecký
2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciach • opotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčku • ošumelý • ošúchaný • obnosený • obdratý • zodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté tenisky • ojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené auto • expr.: obstarožný • obstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdy • tvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chlieb • expr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty
3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylý • starodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestá • dávny • dávnoveký • odveký • pradávny • prastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisy • dlhoročný • mnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvo • starosvetský • staromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytok • starožitný • starinársky • antikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmety • historický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatka • archaický • zried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazy • zastar. starinný: starinná báj (Figuli) • kniž. zašlý: zašlé časy • zabudnutý • pren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesne • hovor. predpotopný • pamätnícky: pamätnícke časy
4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený
stokorunáčka stokorunová bankovka • stovka • hovor. stokoruna • stokorunák (stokorunová minca): platiť stokorunáčkou, stovkou, stokorunou, stokorunákom
stokorunák p. stokorunáčka
stolček 1. stôl menších rozmerov • stolík • stolec: servírovací stolček, stolík, stolec; posadali si okolo stolčeka, stolíka, stolca • toaleta (toaletný stolček) • subšt.: štokrlík • štokerlík • hokerlík (stolec na sedenie)
2. malá a nízka sedačka slúžiaca aj ako podložka pod nohy: oprieť si nohy o stolček • podnož • podnožka • hovor.: šamel • šamlík: sadnúť si na podnožku, na šamlík • subšt.: šamrlík • šamerlík
stolík p. stolček 1
strana 1. priestor vľavo al. vpravo od niečoho, bočná časť niečoho • bok: skaly na oboch stranách rieky, pravý bok lode • kraj • časť (úsek z istého celku): severná časť domu, mesta; prísť z opačného kraja hory • končina • kút (obmedzený priestor): malebná končina, malebný kút Slovenska
2. plocha listu v knihe, v časopise • stránka: posledné strany, stránky knihy; noviny dnes majú 24 strán, stránok • odb. pagína (očíslovaná strana knihy)
3. jedna z osôb al. inštitúcií zúčastnených pri rokovaní, pri spore a pod.; jednotlivec vo vzťahu k istej inštitúcii • stránka: strany, stránky sa dohodli na spoločnom postupe • partner (kto s niekým iným vstupuje do styku v istom ohľade): obchodní partneri • účastník (kto sa zúčastňuje na niečom): zaoberali sa otázkami, ktoré zaujímali všetkých účastníkov • protivník • súper (kto stojí proti niekomu inému): protivníci, súperi sa nevedeli dohodnúť, preto rozhodol súd
4. politická organizácia zastupujúca záujmy istej spoločenskej skupiny: v parlamente je zastúpených päť strán • hovor., často pejor. partaj: vystúpiť z partaje
5. p. smer 2 6. p. skupina 2 7. p. stránka 1
účastník kto sa na niečom zúčastňuje, zúčastnil: účastník zhromaždenia, schôdzky, účastníci revolúcie • spoluúčastník (kto sa spolu s niekým na niečom zúčastňuje): spoluúčastník výpravy • zúčastnený: vedeli o tom iba zúčastnení • svedok: očitý svedok zrážky • pozorovateľ (účastník istého rokovania bez práva rozhodujúcim spôsobom zasahovať)
straník 1. príslušník istej politickej strany • hovor., často pejor. partajník
2. p. stúpenec
stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokracie • zástanca: bol zástancom nenásilných riešení • nasledovateľ • nasledovník • pokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľov • žiak: Metodovi žiaci • odchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúra • vyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamu • škola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova škola • priaznivec: priaznivci hokeja • priateľ: priateľ hudby • podporovateľ: podporovateľ umenia • pren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochy • fanúšik • expr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovana • expr. kmotor • zastar. straník (Jesenská) • mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi
strapák p. strapáň
strapáň expr. človek s rozstrapatenými vlasmi • pejor.: strapúch (Jesenský) • strapúň (Urbánek) • zried.: strapáč (Jilemnický) • strapák (Dobšinský)
strojník odborník obsluhujúci stroje a starajúci sa o ne: lodný strojník • hovor. zastaráv. al. expr. mašinista
strúhadlo kuchynský nástroj s drsnými plochami na strúhanie • struhák: strúhadlo, struhák na kapustu, na cibuľu • strúžik (menšie strúhadlo): strúžik na chren • kniž. rajbadlo
struhák p. strúhadlo
strýc otcov brat; dospelý muž vôbec • hovor. strýko • hypok. strýčko • hovor.: ujec • ujo • hypok.: ujko • ujček • hovor.: sváko • svák
svák 1. tetin manžel • sváko • hypok.: sváčik • sváčko
2. hovor. oslovenie, pomenovanie dospelého muža (obyč. deťmi na vidieku) • hovor.: sváko • ujo • ujko • ujček • strýko • zastaráv.: báčik • báči • báčino • hypok. báčinko • expr. otec (v oslovení)
ujo 1. dospelý muž (obyč. v oslovení deťmi) • strýko • hovor.: ujko • svák • sváko • sváčik • zastaráv.: báčik • báči • báčino • báčinko: pristavil ma jeden báčino • dedo • dedko • baťko (oslovenie starého muža)
2. p. ujec
zástavník 1. nosič zástavy: na čele sprievodu kráčali zástavníci • vlajkonosič
2. p. stúpenec
stupnica uzavretý rad hodnôt určitého druhu al. ich označenie: klasifikačná stupnica • škála: škála zvukov • rozpätie: platové rozpätie • tabuľka (prehľadné usporiadanie istých údajov): zostaviť tabuľku • hovor. rebríček (poradie osôb al. vecí podľa istých kritérií): rebríček najlepších športovcov • hovor. zried. rebrík: spoločenský rebrík
škála p. stupnica
stvrdnutý ktorý sa stal tvrdým, tuhým (op. zmäknutý) • zatvrdnutý: stvrdnutý, zatvrdnutý chlieb • kôrovitý • kôrnatý • kôrkovitý (stvrdnutý ako kôra): stvrdnutá, kôrovitá, kôrnatá, kôrkovitá šupka na ovocí; kôrovitá pôda • skôrnatený • zrohovatený • zried. skôravený: skôrnatené, skôravené mozole
p. aj tvrdý
súčasník človek žijúci v rovnakom čase s niekým iným: Štefánikovi súčasníci • rovesník • vrstovník (človek patriaci do rovnakej generácie ako niekto iný): stretnúť sa po dlhom čase s rovesníkmi, vrstovníkmi • pamätník (kto niečo sám zažil): pamätníci prvej svetovej vojny • kniž. vekodruh (Kukučín)
vrstovník p. súčasník
suchučký, suchunký, suchulinký p. suchý 1
suchý 1. ktorý neobsahuje vlhkosť al. ktorý stratil (prirodzenú) vlhkosť, vodu (op. mokrý, vlhký): suchá krajina • vysušený • kniž. vyprahnutý • vodoprázdny: suchá, vysušená bielizeň; suché, vysušené koryto rieky; vysušené, vyprahnuté ústa • uschnutý • vyschnutý • zoschnutý • odumretý (op. čerstvý, živý): suché, uschnuté kvety vo váze; zoschnuté, odumreté stromy, konáre • usušený (ktorý sa sušením zbavil vlhkosti): vysušené, usušené drevo, hríby • bezdaždivý: bezdaždivé leto • expr.: suchučký • suchunký • suchulinký (úplne al. príjemne suchý)
2. ktorý neobsahuje masť, tuk • holý • neomastený • nenamastený: jesť suché, holé, neomastené zemiaky; suchý, nenamastený chlieb • expr. hlúpy (obyč. o zemiakoch) • expr. planý: plané jedlo
3. p. chudý 4. p. odmeraný 1, strohý 2, 3, nezaujímavý
sukničkár p. záletník
záletník pejor. záletný muž: hýrivý starý záletník • expr. donchuan • hovor. expr. frajer • hovor. pejor.: sukničkár • frajerkár • expr. (starý) kocúr • expr. zried. zásterkár (Vajanský) • iron.: playboy, pís. i plejboj (záletný mladík výstredného života)
sukničkársky p. záletný
záletný obľubujúci ľúbostné dobrodružstvá • záletnícky: žena mala záletnú, záletnícku povahu • hovor. pejor.: frajerkársky • sukničkársky • donchuanský (o mužovi) • expr. zakášavý: zakášavý manžel • prelietavý
súkromník človek žijúci z vlastného kapitálu a výnosu majetku • zastar. privátnik
sústružník odborník pracujúci so sústruhom, pri sústruhu: sústružník kovov • tokár (sústružník obrábajúci najmä drevený materiál)
svadobčan účastník svadby • svadobník: sprievod svadobčanov, vozy so svadobníkmi • zried. svadobiar (Vansová) • nár. svat (starší svadobný hosť)
svadobiar, svadobník p. svadobčan
svätuškár, svätúch, svätúšik p. pokrytec
svetlučký, svetlunký p. svetlý 1
svetlý 1. ktorý má slabšiu farebnú intenzitu (op. tmavý) • bledý: obľubovať svetlé, bledé tóny farieb • jasný (ktorý má svetlý a žiarivý odtieň; op. matný): prsteň s jasným červeným kameňom • žltý • hovor.: blonďavý • blond (neskl.) • plavý (o farbe vlasov); biely (o pečive a pod.; op. tmavý, čierny) • pobelavý: pobelavá pleť • expr.: svetlučký • svetlunký: svetlučká, svetlunká žltá farba
2. ktorý má dosť (denného) svetla (op. tmavý) • slnečný • jasný: svetlá miestnosť; slnečný, jasný byt • presvetlený: presvetlený ateliér • zried.: lúčistý (Jesenská) • vidný
3. expr. ktorý je pozitívne hodnotený • príjemný: jediná svetlá, príjemná stránka veci • jasný: jasná spomienka na detstvo • šťastný • radostný: mať šťastné, radostné obdobie v živote • priaznivý: svetlé dni (op. čierne) • nádejný • perspektívny • skvelý: nádejná, perspektívna, skvelá budúcnosť
4. kniž. ktorý je výnimočný a pozitívny zároveň, ktorý pôsobí ako svetlo • vynikajúci • ušľachtilý • výnimočný: svetlý, vynikajúci, ušľachtilý, výnimočný zjav • dobrý: byť svetlým, dobrým príkladom • nezabudnuteľný: svetlá, nezabudnuteľná pamiatka mŕtvych
5. p. jasný 1
svetobežník človek, ktorý rád a veľa cestuje po svete • svetobežec: starý, skúsený svetobežník, svetobežec
svinčík p. špina 1, neporiadok 1
svižný ktorý sa ľahko a rýchlo pohybuje (o človeku); ktorý ľahko, rýchlo a plynule prebieha • svižký: svižná, svižká starenka; svižné, svižké pohyby • nár.: švižný • švižký (Hviezdoslav, Jégé) • čulý • živý: čulé, živé dieťa; živý tanec • pohyblivý • vrtký • obratný • šikovný (pohybovo; op. nepohyblivý, ťarbavý): mať pohyblivého, vrtkého tanečníka; obratná, šikovná gymnastka • pružný • ohybný • hybký • strunistý (ktorý má pružnosť a pevnosť; ktorý je ako struna; op. mľandravý, ochabnutý): pružné, ohybné telo; hybká, strunistá postava • zastar.: strunovatý • strunovitý • zried.: strunatý • strunastý (Hurban, Štúr) • expr. šibký • nár. strungastý: šibký, strungastý mládenec • krepký • rezký: krepké, rezké kroky • svieži • rýchly • dynamický: svieže, rýchle, dynamické tempo (op. pomalé) • ľahký • plynulý • kniž. plavný (o chôdzi, pohybe) • nespráv. čiperný
svoreň predmet slúžiaci na zovretie, zvieranie dvoch al. viacerých predmetov • svorník: kovový svoreň, svorník
svorník p. svoreň
sypký ktorý sa ľahko sype, oddeľuje, rozpadáva na malé čiastočky • kyprý: deťom sa sypký, kyprý sneh rozpadával v rukách • ľahký: lopatkou naberala sypkú, ľahkú hlinu (prevzdušnenú, drobivú) • nesúdržný • nekompaktný (op. súdržný, kompaktný): nesúdržná, nekompaktná hmota • zried. sypkavý • rozsýpavý • suchý (obyč. o plodoch, ktoré sú málo šťavnaté, ktoré sa rozsýpajú): sypkavé, suché jablká, zemiaky • múčnatý (ako múka) • expr.: sypučký • sypunký: sypučké, sypunké biele páperie
sypučký, sypunký p. sypký
syrník p. syrovník
syrovník koláč plnený syrom • syrový koláč • syrník
šamel, šamlík p. stolček 2
šamerlík p. stolček 2
šamrlík p. stolček 2
šedivník p. vres
vres nízky metlovitý kríček s drobnými fialovoružovými kvetmi • šedivník
šedivučký p. šedivý 1
šedivý 1. ktorý má farbu sivú a lesklú ako striebro al. neurčitú ako dym, popol a pod.; ktorý má vlasy takejto farby • sivý • popolavý: šedivý, sivý ako holub; šedivý, popolavý odtieň • špinavý (neurčitej farby ako špina): špinavá farba oblohy • strieborný • striebrošedivý: strieborné, striebrošedivé matkine vlasy • postriebrený • prešedivený • pren. srienistý (miestami šedivý; o vlasoch) • subšt. šedý • šedivovlasý • šedivohlavý • sivovlasý • bielohlavý • bielovlasý • kniž.: striebrovlasý • striebrohlavý (o človeku) • šedivastý • šedivkastý • šedivkavý • našedivastý • našedivelý (ktorý je trocha šedivý): šediv(k)astá, šedivkavá brada • svetlošedivý (s bledým odtienkom) • expr. šedivučký (ktorý je úplne šedivý): šedivučký starec
p. aj sivý 1
2. ktorý stratil pôvodnú farbu • vyšedivený • vyblednutý: šedivé, vyšedivené, vyblednuté šaty
3. p. jednotvárny, stereotypný
šermiar kto pestuje šerm • zastar. šermovník (Jégé) • odb.: fleuretista (kto šermuje fleuretom) • kordista (kto šermuje kordom)
šermovník p. šermiar
šesťuholník geom. rovinový útvar so šiestimi uhlami • geom. hexagón
šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov • hovor.: šporovať • šporiť • gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom • hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato • expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch • nár. škrvačiť (Tajovský) • hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze • nár. žgrvániť
2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiť • odkladať • ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto • hovor.: šporiť • šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky • expr.: stískať • utískať (po troche) • expr.: skrbliť • skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke • pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiť • zhŕňať • zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky • pejor.: žgrlošiť • žgrlačiť • žgrliť • žgŕňať • žgrloniť • držgrošiť • skývražiť • skuhrať • skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal • expr.: skupániť • skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!
3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň • hovor.: šanovať • šianať: muža si šanuje, šiana • opatrovať • expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)
troškáriť 1. p. živoriť 2. p. šetriť 1
živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediť • expr.: bedačiť • bedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahy • hovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovali • expr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvi • nár. hriebať (Kálal) • trpieť núdzu • expr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo biedu • hovor. expr.: troškáriť • trochárčiť • trocháriť: troškária, trochária na malom majetku • expr.: žobráčiť • brdárčiť • kniž. strádať: celý život strádali • expr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská) • fraz.: žiť zo dňa na deň • žiť z ruky do úst • žiť ako ryba na suchu
šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista
šibeník p. šibal
škodník poľov. jeleň al. srnec s dlhým a ostrým parožím • poľov. škodca
škodoradostník p. zlomyseľník
zlomyseľník zlomyseľný človek • škodoradostník (kto má radosť zo škody, z nešťastia iného) • ironik (ironický človek) • sarkastik: útočný sarkastik • uštipačník • štipľavec • expr. zloduch
školák p. žiak 1
žiak 1. kto chodí do základnej al. strednej školy • školák: žiaci, školáci majú prázdniny • študent (žiak strednej školy): študenti maturujú v júni
2. p. stúpenec, pokračovateľ
škôlka hovor. materská škola: náš vnuk chodí do škôlky • zastar.: ovoda • úvoda (Tajovský)
škriepnik kto vyvoláva škriepky, hádky • hašterivec • hádavec • expr.: zapárač • zádrapkár • vrták • expr. zried. zadierač • kniž. svárlivec
vrták 1. nástroj na vŕtanie: špirálový vrták • nebožiec (nástroj na ručné vŕtanie do dreva): vyvŕtať nebožiecom dierku
2. p. škriepnik
škŕkať vydávať zvuky ako pri trhaní, prelievaní, trení a pod. (o zažívacích orgánoch) • škvŕkať • škvrčať • expr.: škrčať • kručať: neos. v žalúdku, v bruchu mu šk(v)ŕka, šk(v)rčí, kručí • expr.: čvrkať • čvŕkať • čvrlikať: neos. od hladu mu v črevách čvrká, čvŕka • fraz.: cigáni mu v bruchu/v žalúdku vyhrávajú • cigáni mu v bruchu/v žalúdku klince kujú
šomráč, šomrák, šomroš p. hundroš
špáradlo malý tenký predmet, obyč. z dreva so zašpicateným koncom na vyšparovanie, obyč. zubov • šparchadlo: špárať si po jedle zuby špáradlom, šparchadlom • zastar.: šparák • šparcháč: fajku si vyčistil šparákom, šparcháčom • zried. stykáčik (Alexy)
šparák p. špáradlo
špásovník p. vtipkár, zabávač
vtipkár kto rád vtipkuje • figliar • šibal: vtipkár, figliar, šibal od kosti • žartovník (Jesenská) • humorista • hovor. beťár: to je veľký beťár • hovor. komik: komik spoločnosti • hovor.: špásovník • recesista • hovor. pejor. pofa • expr.: huncút • furták • potmehúd • expr. zried.: smieško (Tatarka) • smiechotár (Dobšinský)
zabávač človek, ktorý sa pričiňuje o zábavu iným: sused bol dobrý zabávač • zábavník • zried. zábavkár (Timrava) • veselko (Zechenter) • hovor. expr.: komediant • špásovník • subšt. šoumen
špirák p. lieh