Synonymá slova "jé" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 440 výsledkov (4 strán)

  • ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ácháách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmeniloaááá: Á, to ste vy?bác: bác, to som si mohol myslieťejha: ejha, to je prekvapeniefíhafiha: fí(ha), to sa ti podarilohahahhachhajhájhuhhuch: hah, či som sa zľakolhííhjajhjáj: hí, hjaj, ale ich tu jeiííí: í, veď ten nás vyprášiíha: íha, také čosi ešte nevideljejjéjjojjojojjójjuj: jej, jój, či si vyrástolohóhochojojejojéjojojojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo

    2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme?ehechej: ech, ej, ale by som sa rád povozilochojjojjuj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády

    3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliťau: au, to bolíihíhohochóho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičomjajjájjojjójjujjúj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípejajajjojojjujujjujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý

    4. p. eh 1


    p. ach 1


    a 1. vyjadruje priraďovací zlučovací vzťah • iaj: brat a sestra; drevo porúbal a uložil v drevárni; povyše dediny dobehli ostatných i pridali sa k nim; ponúkal syr, mlieko aj slaninujednak (v rámci dvojčlennej spojky jednak – jednak, jednak – a jednak): poruchy štítnej žľazy liečia jednak v ústavnom ošetrení, jednak ambulantneako ajako i (vyjadruje zdôraznený zlučovací vzťah): otec, ako aj matka mu pomáhali pri úloháchplus (pri spočítavaní; op. mínus): dva plus tri

    2. p. ale 1 3. p. ach 1 4. p. aha 1


    absolútny vyskytujúci sa v plnej al. neobmedzenej miere • úplný: absolútna, úplná zhoda názorov (op. neúplná, čiastočná); pacient potrebuje absolútny, úplný pokojtotálny (všetko zahŕňajúci): totálny krach, totálna tmaexpr. stopercentný: potrebujem mať stopercentnú istotudokonalý (absolútny v dokonalosti): mať absolútny, dokonalý sluchbezvýhradnýbezpodmienečný (bez akýchkoľvek výhrad, podmienok): bezvýhradná, bezpodmienečná poslušnosťbezhraničný (nepoznajúci hranice): mal moju bezhraničnú dôveruneohraničenýneobmedzenýabsolutistický (obyč. o záležitostiach moci, vládnutia): mať absolútne, neohraničené, neobmedzené právomoci; absolutistická mocmaximálny (dosahujúci maximum miery): absolútna, maximálna koncentráciadiametrálny: diametrálny protikladjednoznačnýsuverénny: absolútny, jednoznačný víťaz pretekov; v škole je absolútna, suverénna jednotkadrvivý: drvivá väčšinazried. zvrchovaný: pocítila zvrchované šťastiehlboký: zavládlo hlboké tichoexpr. svätý: všetko je absolútna, svätá pravda


    aktovka2 divadelná hra s jedným dejstvom • jednoaktovka: aktovka, jednoaktovka pre ochotníkov


    ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosťa: zvečerilo sa, ale, a matere nikdelež: zbadal ju, lež nedal to najavovšak (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládalkniž. avšak: sľúbil, avšak neprišielpredsaa predsaale predsapredsa všakno predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišieljednakoa jednakoale jednakono jednakojednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učilibaibaželenlenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zubkýmnaproti tomuzatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

    2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko!čihovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

    3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dalozajnaozajskutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom ničfaktickyhovor. fakt

    4. p. asi 1 5. p. ba 1


    asi 1. vyjadruje približnosť číselných a iných výrazov, pred ktorými tento výraz stojí • približne: nazbierala asi dve kilá jahôd; kolmé škáry musia byť asi, približne také široké ako vodorovné; asi, približne o piatejzhrubahovor. asi taktak: vrátili sa zhruba pred hodinou; vzdal sa asi tak päť kilometrov pred cieľom; mohol mať tak šesťdesiat kílokolozozastar. čajsi: bolo tam okolo dvadsať poslucháčov; za celý čas stretol zo desať turistovhovor. cirka, pís. i circa: prihlásilo sa ich cirka desaťokrúhlookrúhle: Okrúhlo po týždni začal pravidelne vykonávať službu. (Žáry)poet. as: v pravici as kašiek zlatých kytičku (Hviezdoslav)ak (vyjadruje približnosť s príznakom obmedzenia): mala ak šestnásť rokovnár.: alejedno: daj mi ale dvadsať korún; bol jedno dva-tri roky po svadbe (Timrava)fraz. podľa všetkého

    2. p. možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. p. sotva 2


    beztak hovor. 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • aj taki tak: poďme domov, beztak, aj tak už nič neurobíme; nechaj ho, beztak, i tak si urobí po svojomani tak (iba v záporných vetách): vráťte sa, beztak, ani tak už tam nič neuvidíte

    2. dopĺňa výpoveď a modifikuje pripojený výraz s cieľom podať isté vysvetlenie • aj taki taktak či tak: ty mu beztak, aj tak dobre neporadíš; odíďte, lebo mu beztak, i tak iba zavadziate; beztak, tak či tak mu nik neuveríjednakojednak: ale vy mu jednak(o) nepomôžetehovor. beztoho: Za chlapcom sa nerozbehol, beztak, beztoho by ho nebol dobehol.fraz.: napriek tomunapriek všetkémunapriek tomu všetkému

    3. p. predsa 2


    bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajnýkniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postupkniž. uzuálny: uzuálny spôsobobyčajnýkaždodennývšednýprozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potrebyobligátnykonvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názorbanálnytriviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne vecičastýexpr. tuctový: častý, tuctový zjavnormálnyprirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javompravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak chorobyvžitýzaužívanýtradičnýzabehanýzabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postupbezpríznakovýneutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexikajednoduchýprostýdrobnýmalý (o človeku)


    bože vyjadruje obavu, starosť, bôľ, žalosť, strach, hrôzu, zúfalstvo, prekvapenie, údiv a pod. • božemôjpanebože: bože, božemôj, veď sa odtiaľ nedostaneme; Panebože, kde sa tu berieš?prebohakristekristepane: Preboha, kristepane, čo nás ešte čaká?boženkubožičku: boženku, božičku, ale som sa zľakolprekristapánaprepánajána: Prepánajána, ako si tam vyliezol?ježišmariaježišmáriaježišmáriajozefmáriajozefšmáriajozef: ježišmária, máriajozef, veď sa môžeš zabiťprepánakráľa

    p. aj beda


    byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovaťexistovaťvyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa hubyžiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľkniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudiarásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa burinybyť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetkotrvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvápanovaťvládnuťkraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj

    2. byť prítomný • zdržiavať sazdržovať sakniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sanachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cestyexpr.: trčaťtvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do ránafigurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je

    3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležaťstáťkniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás

    4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2


    celistvý 1. ktorý nie je porušený, rozdelený a pod.; tvoriaci celok, vyskytujúci sa v celku • kompaktnýsúdržný: celistvá, kompaktná, súdržná hmotasúvislýneporušenýjednoliaty (op. nesúvislý, porušený): súvislý, neporušený ochranný obal; súvislá, jednoliata vrstvaintegrálnyzried. celostný (Jesenská)

    p. aj súdržný

    2. p. celkový, ucelený, úplný 1


    citlivý 1. schopný vnímať (i jemné) vonkajšie podnety a reagovať na ne • vnímavý: citlivé, vnímavé zmysly; citlivý, vnímavý čitateľ; je citlivý, vnímavý na chladkniž.: senzibilnýsenzitívny: senzibilné, senzitívne orgány, bunky, nervyjemný (rozoznávajúci podrobnosti; obyč. o zmysloch): jemný sluch, hmatčujný (o citlivom sluchu, ušiach) • bolestivýboľavý (citlivý na bolesť): rana je ešte citlivá, bolestivá, boľavádráždivýprecitlivený (ktorý sa ľahko podráždi) • podráždenýrozdráždený (ktorý reaguje na momentálne podráždenie): podráždené, rozdráždené oči; rozdráždená pokožkapricitlivý (príliš citlivý)

    p. aj bystrý 2

    2. ktorý má vyvinutú citlivosť, ktorý má cit; podliehajúci citom, dojmom (o človeku); svedčiaci o dostatku citu, jemnocitu (op. necitlivý) • vnímavý: citlivý, vnímavý človekkniž.: senzitívnysenzibilný: senzitívny, senzibilný typexpr. čujnýcitný (op. bezcitný): čujné, citné srdcekniž. cituplnýcitový: cituplná, citová bytosťemocionálny (riadiaci sa citmi; o človeku) • jemnýjemnocitnýtaktnýopatrnýohľaduplnýkniž. subtílny (ktorý vie jemne vnímať, rozlišovať a tomu primerane reagovať; op. hrubý): je jemná, jemnocitná; taktný spôsob; opatrný, ohľaduplný, subtílny prístupzraniteľnýzried. raniteľný (citovo): (z)raniteľná duša dieťaťachúlostivýháklivýprecitlivenýkniž. útlocitnýpricitlivý (príliš citlivý): je chúlostivá, háklivá, precitlivená na dvojzmyselné narážky; precitlivená, útlocitná dievčina

    3. p. nepríjemný, chúlostivý 2


    čarodejnica žena, ktorá robí čary • bosorka: rozprávky o čarodejniciach, bosorkáchježibaba: ježibaba z medovníkovej chalúpkystriga (zlá čarodejnica) • kniž. čarodejkazastar.: vedmavidmavedomkyňa: babka mala chýr vedomkyneveštkyňakniž. zried. vedomicazried. bohyňapejor. harpya (o zlostnej žene)


    čarodejník 1. človek, ktorý robí čary, obyč. v rozprávkach: rozprávky o čarodejníkochbosorákježibábeľstrigôň (zlý čarodejník) • černokňažníkkniž.: čarodejmágzastar.: vedomecvedomkár

    2. p. kúzelník


    čertica expr. veľmi priebojná žena s výraznými zápornými al. kladnými vlastnosťami • diablica: vzal si ženu hotovú čerticu, diablicu; volali ju krásna čertica, diablicadračicašarkanicapejor.: potvorastrigabosorkaježibaba (obyč. v nadávkach) • nár.: sotoňasotona (zlostná žena)


    človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

    2. p. chlap 1


    čuchrať natriasaním, nadvihovaním uvoľňovať • čechraťnačuchrávaťnačechrávaťšuchoriťšušoriť: kačka si zobákom čuchre, čechrá, šuchorí periezried. čechriťnatriasať: natriasa, čuchre vankúšerozčuchrávaťrozcuchávaťstrapatiťrozkuštrávaťkudliťchlpiť (pri vlasoch, srsti, nitiach a pod. natriasaním porušovať poriadok, uvoľňovaním zamotávať): čuchre, strapatí, rozkuštráva, kudlí mu vlasy; čuchre, chlpí pradeno vlnyježiť (srsť, chlpy, vlasy)


    dajsamibože vyjadruje zľahčovanie, pohŕdanie • dajsamisvete: dajsamibože, dajsamisvete, trocha vody ti neublížinevídalije tam toho: nevídali, trocha odreté koleno a toľko kriku; je tam toho, taká chorobano boženo veru: no bože, veď ti z nosa neodhryzne; no veru, toľké hrdinstvoláry-fárytrci-frci: láry-fáry, trci-frci, veď ma nepoznajúhjahjajejha: hja(j), ejha, veď sa už odtiaľ dajako dostane


    daný 1. ktorý práve jestvuje • jestvujúciexistujúci: za daných, jestvujúcich okolností; v daných, existujúcich podmienkach nie je možné konať inaktentoterajšíprítomnýsúčasnýmomentálny: tento, terajší, prítomný stav vecítaký: za danej, takej situácie

    2. p. určitý 2


    decentný správajúci sa, pôsobiaci slušne, jemne, vkusne • slušnýuhladený: decentné, slušné správanie; decentný, slušný, uhladený bankový úradníknevtieravýjemný (so zmyslom pre správnu mieru): nevtieravý spoločník; kombinácia jemných fariebnenápadnývkusný: decentná, nenápadná, vkusná úprava tvárepridecentný (príliš decentný)

    p. aj jemný


    delikátny 1. veľmi dobrej akosti; svedčiaci o tom • vyberanýjemný: delikátne, vyberané jedlá; delikátna, jemná chuťlahodnýlahôdkovýdelikatesnýpochúťkovýdezertný (ktorý je lahôdkou): lahodné francúzske vína; lahôdkové, delikatesné syry; pochúťková, dezertná čokoládaprvotriednykvalitnýakostný: prvotriedne, kvalitné, akostné potraviny

    p. aj jemný 2, 6

    2. p. vyberaný 1, 2, jemný 3. p. chúlostivý 3


    detail jednotlivá, často drobná vec, časť: zachádzať do detailovjednotlivosťpodrobnosť: nevšímať si jednotlivosti, podrobnostikniž. jednotlivinamaličkosťdrobnosť (drobná vec nemajúca veľkú závažnosť): zaoberať sa maličkosťami, drobnosťami


    držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradliazvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučkunár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

    2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásadspravovať sariadiť sa: riadiť sa svojím presvedčenímnespúšťať sanezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej vieryzachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

    3. neprerušene pokračovať v čase • trvaťpretrvávaťžiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkáchjestvovaťexistovaťbyť: problémy stále existujú, súudržiavať sakniž.: dlieťtlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžbazachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

    4. p. správať sa1 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa


    existencia 1. súhrn javov charakterizujúcich živý organizmus • život: boj o existenciu, o životjestvovanie: jestvovanie hmotykniž. bytie: spoločenské bytiekniž.: súcnosúcnosť: zákony súcna, formy súcnosti

    2. p. zamestnanie 1, práca 2 3. p. človek 1, bytosť 1 4. p. výskyt


    finesa jemná a dôvtipná podrobnosť • jemnosť: právnické finesy, jemnostihovor.: fajnovosťfajnota: vychutnať všetky fajnovosti hereckého prejavujemnôstkaodtienok


    hladko 1. na povrchu bez drsnosti, bez hrboľov; bez hrubých zŕn, nie hrubozrnne (op. drsno, hrubo) • nahladkodohladka, pís. i na hladko, do hladka: hladko, nahladko opracovaná doska; nahladko, dohladka vymiešať žĺtky s cukromjemnenajemno, pís. i na jemno (op. nahrubo): jemne, najemno mletá kávaexpr.: hladučkohladunkohladulinkohladuškonahladučkonahladunkonahladulinkonahladuško, pís. i na hladučko atď. • prihladko (príliš hladko)

    2. p. ľahko 1 3. porov. hladký 2, 3 4. porov. vypracovaný 5. porov. úlisný


    hladký 1. ktorého povrch al. štruktúra neobsahuje drsnosti, nerovnosti, hrbole, zrnká (op. drsný, drapľavý) • rovný: hladký, rovný povrch; hladká, rovná ľadová plochajemný (op. hrubý): jemná pokožka, jemný krémvyšmýkaný (šmýkaním vyhladený) • expr.: hladučkýhladulinkýhladunkýhladuškýprihladký (príliš hladký)

    2. vyznačujúci sa tvarovou jednoduchosťou; bez ozdôb • jednoduchý: hladký, jednoduchý účes; hladká, jednoduchá sadzbarovný (obyč. o šatách jednoduchého strihu); uhladenýexpr.: ulízanýulizkaný (o vlasoch)

    3. ktorý je bez prekážok, ťažkostí: hladký štart lietadlaľahký (bez zádrhov; op. ťažký): ľahký chod motora, strojanekomplikovaný (bez komplikácií): nekomplikovaný priebeh operácie, chorobynerušený (plynúci bez prerušovania): nerušený priebeh akcie, generálky

    4. p. vypracovaný 5. p. úlisný


    hnev 1. pocit a prejav prudkého rozčúlenia, pobúrenia, rozhorčenia: zblednúť od hnevuzlosť (prudký hnev): vybiť si na niekom zlosťhovor. jed: dusiť v sebe jedexpr. srd: zmocnil sa ho srdzúrivosť (agresívny hnev): pochytila ho zúrivosťbes (Jégé)pren. žlč: rastie v nej žlč

    2. p. nenávisť


    hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiťrozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadokexpr.: jedovaťsrdiťčertiťpajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa nehoexpr.: dopaľovaťdomŕzaťdožieraťžraťzhrýzaťdojedaťdopekaťdohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosťexpr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmihovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvineniemrzieťtrápiťpichaťexpr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosťpokúšať: deti pokúšajú už od ránavulg. srať: to ma serie


    hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


    iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety • lenibaželenžeiba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblokledaexpr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo

    2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti • lenjedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bálledaexpr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilonapospolvýlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapcičistojednoduchoexpr. len a lenzastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený

    3. p. ale 1 4. p. až 3 5. p. ledva 2


    jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivýjasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdysvetlýbledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenejzlatojasný (Sládkovič)zried. lúčistý (Jesenská)bezoblačnýbezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná oblohaslnečný: slnečný deňhviezdnatýmesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná nocrozjasnenývyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizontčistýnezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

    2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavnýzrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdielviditeľnýbadateľnýočividnýexpr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmyselzreteľnýpriehľadnýpriezračnýexpr.: obyčajnýpraobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná ložpreukázateľnýpreukaznýevidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvodrukolapný: rukolapný dôkazhovor. vyslovený: vyslovená lož

    3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presnýurčitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľujasnený: problém je ujasnený

    4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľnýpochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výkladzreteľnýčistý: zreteľná, čistá výslovnosťjednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveďnedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reččitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

    5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1


    jaternica kus čreva naplnený zmesou mletého mäsa, vnútorností, ryže, krúp al. pečiva • jadernicahovor.: jelitohurka


    jed 1. látka schopná spôsobiť už v malom množstve vážne ochorenie až zánik organizmu • otrava: smrtiaci jed, smrtiaca otrava; jed, otrava na myši

    2. p. hnev 1, zloba


    jedák kto rád a veľa je: od malička bol veľký jedákhovor. expr.: papkáčpapáč: je dobrý papkáčpejor.: pažravecpahltník: nenásytný pažravec, pahltníkpejor.: žrútžráčexpr., často pejor.: hltavechltoňhltoš


    jedáleň p. reštaurácia1


    jeden 1. p. rovnaký, spoločný 2 2. p. jediný, posledný 2


    jedenástka p. penalta


    jedenie p. jedlo 1, 2


    jedine p. iba 2


    jedinec p. jednotlivec


    jedinečnosť p. unikát, zvláštnosť 1, svojráz


    jedinečný 1. vyskytujúci sa ako jediný svojho druhu; vyskytujúci sa veľmi zriedkavo • originálnysvojskýsvojrázny: jedinečné, originálne myšlienky; jedinečné, originálne, svojské, svojrázne videnie vecí, svetaosobitýosobitný: mať osobité, osobitné čaroosamotenýojedinelý: osamotený, ojedinelý jav, úkazjedinýunikátnyvzácny: jediný, unikátny, vzácny umelecký kusneopakovateľný (ktorý nemožno opakovať) • nenapodobiteľnýnenapodobniteľný (ktorý nemožno napodobiť): neopakovateľný zážitok; nenapodob(n)iteľný výkon; nenapodobiteľné majstrovstvo, gestomimoriadnynevídaný: mať mimoriadny, nevídaný talentzriedkavývýnimočnýnezvyčajnýneobyčajnýnevšedný: zriedkavá, výnimočná príležitosť; nezvyčajné, neobyčajné, nevšedné možnostizvláštnyodb. singulárny

    2. p. výborný


    jedinký p. jediný


    jediný vyjadruje minimálny počet • jedensám: prišiel jediný, jeden, sám (op. každý, mnohí, všetci); matke zostal len jediný, jeden syn; zachránila sa len ona jediná, samaojedinelýosamotenýosihotený: jediný, ojedinelý, osamotený, osihotený druhunikátnyjedinečný (jediný svojho druhu): unikátna, jedinečná rastlinazastaráv. samojedinýexpr. zastaráv. samojedinký: samojediný obývaný domčekmonopolný (ktorý má výlučný monopol): monopolný výrobca tohto tovaruostatnýzvyšnýzvyšujúciposledný (jediný, ktorý ešte zvýšil): požičal aj ostatné, posledné, zvyšujúce peniaze; jediné, posledné celé topánkyexpr. jedinký

    porov. aj sám 1


    jediť sa p. hnevať sa


    jedivo p. jedlo 1


    jedličie p. jedlina


    jedlina jedľový porast • jedličiejedľovina: z jedliny, z jedličia, z jedľoviny vyskočil srnec


    jedlivý p. zlostný 1


    jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrmstrava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná stravapotrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potravazried. jedza (Kukučín)expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deňvýživa: dojčenská výživajedenie: jedenia bolo málozájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčkypren. stôl: bohatý stôlhovor. strova: biedna strovahovor.: váravarivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého varivahovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeňhovor. proviant: vziať si proviant do batohaexpr. jedivo: na cestu mu dali kopu jedivadet.: papapapkazastaráv. poživeň: zháňať poživeňzastaráv. chova: biedna chovazastar. kost: z toho kostu nestučniezastar. syt (Sládkovič)zastaráv. živnosťzastaráv.: menážmináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlohrub.: žranicažranie: myslí iba na žranicu, na žraniepejor.: brečkažbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrnduhovor. pejor.: gebuzinababraninababranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulanciemišpulanciesubšt. magľajz (nechutné jedlo)

    2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedenístravovanie: diétne stravovaniezastaráv. chova: prijať študentov na chovuzastar. kost: byť u niekoho na koste


    jedľovina p. jedlina


    jedlý vhodný na jedenie • požívateľný (ktorý možno požívať): jedlé, požívateľné druhy hríbov (op. jedovaté) • stolový: jedlý, stolový olejkonzumnýkonzumovateľnýpoužívateľný (ktorý možno konzumovať, používať na prípravu jedla): konzumné, používateľné suroviny, potravinypokrmový: pokrmový tuk, olejkuchynský: kuchynská soľ


    jednak 1. p. predsa 2 2. p. beztak 2 3. p. a 1


    jednako 1. p. rovnako 1–3 2. p. predsa 2 3. p. beztak 2 4. p. ale 1


    jednaký p. rovnaký, spoločný 2


    jednať 1. správ. konať, robiť, počínať si

    2. správ. rokovať, prerokúvať, diskutovať

    3. správ. zaobchádzať, vychádzať


    jednať sa 1. dohovárať sa o cene pri kúpe al. pri predaji • hovor. handlovať sa: jednajú sa, handlujú sa ako na trhuhovor. handrkovať saexpr. naťahovať sa: handrkovala sa, naťahovala sa, aby jej tovar dali lacnejšiedohadovať sa (o cene) • zastar. trhovať sa (Timrava)vyjednávať (dohovárať sa s niekým o niečom)

    2. neos. jedná sa o niečo správ. ide o niečo

    3. neos. jedná sa správ. rokuje sa, hovorí sa, vraví sa, je reč o niečom


    jedno p. asi 1


    jednoaktovka p. aktovka2


    jednoaktový p. jednodejstvový


    jednobožstvo p. monoteizmus


    jednočlen matematický výraz s jedným členom (op. mnohočlen) • monóm (op. polynóm)


    jednodejstvový ktorý má len jedno dejstvo • jednoaktový: jednodejstvová, jednoaktová komédia


    jednoducho 1. porov. jednoduchý 1, 2 2. p. skrátka 1, 2, iba 2 3. p. teda 1


    jednoduchosť p. prostota


    jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorecnenáročný (op. náročný): nenáročná gramatikazákladnýelementárnytriviálnyprimitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veciexpr. škôlkarskýškolskýpren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad

    p. aj pohodlný 2

    2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostýobyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá rečradovýkniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľudskromnýnenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá stravadiogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob životahovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová rečstrohýtriezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitnýsimplexný; prirodzenýcivilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednesprimitívnynedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračlovekaprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký


    jednohlasne 1. znejúc jedným hlasom, rovnakým hlasom (op. mnohohlasne) • unisono [vysl. -izó-]zried. unisónne [vysl. -izó-]: jednohlasne, unisono spievali národné piesne

    2. p. jednomyseľne


    jednohlasný 1. jedným hlasom spievaný; znejúci ako jeden, ako rovnaký hlas (op. viachlasný) • hud. jednohlasový: jednohlasný, jednohlasový part (určený pre jeden hlas); jednohlasné, jednohlasové sólohud.: homofónnyhomofonický (op. polyfónny, polyfonický): homofónna skladbaunisonozried. unisónny [vysl. -izó]: unisono, unisónny spev

    2. p. jednomyseľný


    jednohlasový p. jednohlasný 1


    jednojazyčný ktorý používa jeden jazyk • jednorečový: jednojazyčné obyvateľstvo; jednojazyčný, jednorečový štát


    jednoliatosť p. totalita 1


    jednoliaty pozostávajúci z častí, prvkov jedného druhu; majúci jednotný ráz • rovnorodý (op. rôznorodý) • odb. homogénny (op. heterogénny): jednoliaty, rovnorodý, homogénny celokkniž. súrodý: súrodá spoločnosťcelistvýkniž. celostnýucelený (ktorému nič nechýba): celistvá, celostná, ucelená štruktúrakniž. monolitný: monolitný útvar, celokjednotnýsúdržnýkniž. zomknutý (tvoriaci jednotu, držiaci spolu, pokope): jednotný, súdržný, zomknutý kolektív


    jednolôžkový majúci jedno lôžko • jednoposteľový: jednolôžková, jednoposteľová nemocničná izba


    jednomyseľne vychádzajúc z rovnakého zmýšľania, opierajúc sa o rovnaký názor • jednohlasne: predsedu zvolili jednomyseľne, jednohlasnejednotnesvornesúhlasne: svorne, súhlasne vystúpili proti názorom prednášajúcehorovnakozhodnehovor. unisono [vysl. -izó-]zried. unisónne [vysl. -izó-]: rovnako, zhodne, unisono reagovali na výzvu odborov


    jednomyseľnosť p. zhoda 1, jednota 2


    jednomyseľný ktorý je výsledkom, prejavom rovnakého zmýšľania, názorovej jednoty • jednohlasný: jednomyseľný, jednohlasný súhlas; jednomyseľná, jednohlasná voľbajednotnýsvorný: jednotné, svorné skandovaniehovor.: unisonozried. unisónny [vysl. -izó]: unisono, unisónne odmietanie; vysloviť unisónne áno


    jednonožmo na jednej nohe, jednou nohou • jednonož: skákať jednonožmo, jednonož


    jednoposteľový p. jednolôžkový


    jednorečový p. jednojazyčný


    jednoročiak jednoročné mláďa niektorých zvierat • ročiak


    jednoročný p. ročný


    jednorozmerný majúci iba jeden rozmer (op. viacrozmerný) • lineárny: jednorozmerný, lineárny útvar


    jednosmerný p. jednostranný


    jednostajne, jednostaj p. ustavične, vždy


    jednostajný p. ustavičný, neprestajný, stály 1


    jednostrannosť p. subjektívnosť


Pozri výraz JÉ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV