Synonymá slova "jú" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 102 výsledkov (1 strana)
-
jubilant kto slávi jubileum • oslávenec: pripiť na zdravie jubilantovi, oslávencovi
jubilárny p. jubilejný
jubilejný súvisiaci s jubileom, výročím • výročný: jubilejný, výročný rok; jubilejné, výročné oslavy • pamätný (robený na pamiatku, spomienku): pamätné mince • zastar. jubilárny: jubilárne slávnosti (F. Kráľ)
jubileum p. výročie
výročie deň, v ktorý sa každý rok opakuje dátum istej udalosti: desiate výročie svadby • jubileum (výročie dôležitej udalosti): jubileum založenia mesta
jubilovať p. oslavovať 1
oslavovať 1. konať oslavu, slávnosť na počesť niekoho, niečoho; prežívať ako významný úspech • sláviť: oslavujeme, slávime otcove narodeniny; slávime víťazstvo • jubilovať (prežívať významné výročie): herec jubiluje • svätiť • zasväcovať (slávnostne si pripomínať) • uctievať: svätia, uctievajú pamiatku založenia Matice
2. prejavovať vrcholné uznanie, zahŕňať slávou: včera ho zatracovali, dnes ho oslavujú • kniž.: velebiť • zvelebovať • glorifikovať • apoteózovať: vo svojom diele velebí, glorifikuje národnú minulosť • ospevovať (piesňou, básňou): ospevuje rodný kraj • fraz. stavať na piedestál • vychvaľovať (obyč. nekriticky): vychvaľujú zásluhy predkov • kniž.: spievať • básniť: spieva, básni o rodnom kraji • obyč. pejor. obkiadzať (verejne oslavovať)
ej 1. vyjadruje radosť, veselosť, obdiv, spokojnosť, uspokojenie a pod. • eh • ech: ej, ech, to sa mi páči • ajaj • ajáj • ťaj • ťáj • ťajaj • ťajáj: ajaj, ťaj, ale je tu veselo • hej: ej, hej, to je život • haj • háj • hoj • hojoj • hojój • hohój • oj • ojoj • ojój: haj, hoj, vykrikoval od radosti; oj, ojoj, bude nám tu dobre • jaj • jáj • jajaj • joj • jój • jojoj • juj • júj • jujuj • jujúj: jaj, joj, juj, či som rád • juch • juchá • juchachá • hurá • sláva (vyjadruje búrlivú radosť): juchá, hurá, sláva, vyhrali sme
2. p. eh 1 3. p. ach 2
hurá vyjadruje (búrlivú) radosť • sláva: hurá, sláva, už to máme za sebou • juch • juchá • juchachá: juchá, juchachá, nám sa to podarilo
ujú vyjadruje veselosť, radosť, bujnosť • ujujú • ujha • uch • ťaj • ťáj • ťajaj • ťajáj: ujú, ujujú, ťaj, ale sme sa zabavili • ťú • ťuh • ťuha • ťuhaj • ťuháj • ťuhaja • ťuhuj • ťuj • ťúj • tuľaľa: ťuh, ťuhaj, tuľaľa, zvýskol od radosti • ih • íh • iha • íha • íhaj • iháj • ihohó • ihop: už je náš, iha, iháj, ihohó • ihú • ihuhú • ichú • ichuchú • juch • juchá • juchachá • juj • júj • jujuj • jujúj • hujúj • huhu • huhú • hahó • hujuj • hujbuj: ihú, ihuhú, juch, jujuj, rozbehli sa a šup do vody
juch, juchá, juchachá p. ej 1, ujú
judáš p. zradca
zradca kto zradil, zrádza • vierolomník • zastar. vierolomca (Kalinčiak): zradca vlasti, zradca vlastného svedomia • neverník (kto porušil vernosť) • odrodilec (kto sa odrodil, obyč. národu) • odpadlík • zried. odbehlík (kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, rodine a pod.) • pejor.: judáš • janičiar • renegát • zapredanec • publ. pejor. kvisling (zradca vlastného národa)
falošný 1. ktorý sa pretvaruje, ktorý nezmýšľa ani nekoná úprimne (o človeku); svedčiaci o takýchto vlastnostiach (op. úprimný) • neúprimný • pokrytecký: báť sa falošných, neúprimných, pokryteckých ľudí; falošná, neúprimná, pokrytecká žičlivosť • dvojaký • dvojtvárny • kniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovská tvár • expr. obojaký • pren. pejor.: obojživelný • obojživelnícky: obojaký, obojživelný, obojživelnícky človek • judášsky: judášsky bozk • pejor. farizejský: farizejská láska • úskočný • ľstivý • prešibaný • expr. prefíkaný (používajúci úskoky, lesť, faloš, vypočítavosť): vidno jej v očiach úskočnú, ľstivú, prešibanú, prefíkanú povahu • pren. expr. cigánsky (o falošných očiach) • expr.: potmehúdsky • zastar. potmehúdly: potmehúdsky úsmev • nepravý • pejor. takzvaný: nepraví, takzvaní priatelia • úlisný (vtieravo milý a pritom neúprimný) • pejor. potuteľný: úlisný úsmev
p. aj neverný
2. dopúšťajúci sa podvodu, založený na podvode, nepravde, klame (op. pravdivý) • podvodný • klamný: falošný, podvodný posol; podvodné, klamné údaje, fakty • podvodnícky • klamlivý • pren. expr. cigánsky: naletieť na podvodnícke, klamlivé, cigánske sľuby • nepravý (op. pravý) • fingovaný: nepravý prorok, fingovaná adresa • kniž. lživý: lživá demokracia • pejor. takzvaný: takzvaná sloboda • krivý • nepravdivý • krivoprísažný (týkajúci sa obyč. právnych, súdnych záležitostí): krivá prísaha, nepravdivé obvinenie, krivoprísažné svedectvo • falšovaný • sfalšovaný (získaný falšovaním): falšované peniaze, sfalšovaný podpis
3. vyvolávajúci zdanie pravosti (op. pravý) • nepravý: falošné, nepravé vrecko; falošné, nepravé zlato • slepý (bez pravého určenia): slepý náboj, slepá chodba • umelý: umelé zuby, mihalnice • kašírovaný (zhotovený ako napodobenina obyč. z papiera): kašírované rekvizity • pren. zastar. talmový
4. p. chybný 2, nesprávny
judášsky p. falošný 1, zradný 1
pokrytecký (o človeku) ktorý koná neúprimne, ktorý sa pretvaruje; svedčiaci o pokrytectve • falošný • neúprimný: pokryteckí, falošní, neúprimní ľudia; pokrytecká, falošná morálka; pokrytecké, neúprimné vychvaľovanie • pretváračský • pretváravý • pretváraný • pretvárny (Šoltésová, Figuli, Jégé) • dvojaký • dvojtvárny • kniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovský charakter • pejor.: farizejský • judášsky: farizejská láska • pejor.: svätuškársky • pobožnostkársky • pobožnôstkarský (pokrytecky nábožný al. mravný): svätuškárske vystupovanie; pobožnostkárska, pobožnôstkarská pokora • expr. potmehúdsky
zradný 1. ktorý zradil; svedčiaci o zrade • zradcovský: zradná, zradcovská vláda; zradcovský režim • podlý • klamný • falošný • podvodný: falošné sľuby • zlý • pejor.: zapredanecký • prisluhovačský • pätolizačský • renegátsky • žoldniersky • janičiarsky: zlý, zapredanecký čin; pätolizačské, renegátske správanie • judášsky: judášska služba • odrodilský • odpadlícky (ktorý zradil národné cítenie): odrodilské, odpadlícke názory • kniž. perfídny
2. ktorý vzbudzuje pocit neistoty, strachu • zákerný • nebezpečný: zradné, zákerné, nebezpečné úskalia • hrozný • hrozivý • strašný: hrozný, strašný vír
juh svetová strana, v ktorej smere je poludňajšie slnko: byť obrátený na juh • zastar. poludnie
ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ách • áách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmenilo • a • á • áá: Á, to ste vy? • bác: bác, to som si mohol myslieť • ejha: ejha, to je prekvapenie • fíha • fiha • fí • fú: fí(ha), to sa ti podarilo • ha • há • hah • hach • haj • háj • huh • huch: hah, či som sa zľakol • hí • híí • hjaj • hjáj: hí, hjaj, ale ich tu je • i • í • íí: í, veď ten nás vypráši • íha: íha, také čosi ešte nevidel • jé • jej • jéj • joj • jojoj • jój • juj: jej, jój, či si vyrástol • oh • óh • och • oj • ojej • ojéj • ojoj • ojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo
2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme? • eh • ech • ej: ech, ej, ale by som sa rád povozil • och • oj • joj • juj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády
3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliť • au: au, to bolí • ih • íh • oh • och • óho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičom • jaj • jáj • joj • jój • juj • júj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípe • jajaj • jojoj • jujuj • jujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý
4. p. eh 1
juj p. ach 1–3, ej 1, ujú
stenať, stonať vydávať stony, hlasné, bolestné vzdychy a vyjadrovať tak pocity bolesti, žiaľu; so stonmi, vzdychmi hovoriť • vzdychať: od bolesti kričí a stene, stoná, vzdychá; matka stene, že nemá čo dať jesť deťom • expr.: skuhrať • stukať • ufkať: celý deň na posteli skuhre, stuká, ufká • expr. zried. hekať • postenávať • postonávať (občas, chvíľami stenať) • expr.: stenkať • stonkať • postenkávať • postonkávať (slabo, chvíľami stenať) • expr.: jajkať • jajčať • jojkať • jojčať • jujkať • jujčať (pri stenaní opakovať citoslovcia jaj, joj, juj) • expr. ochkať (pri stenaní opakovať citoslovce och)
p. aj bedákať
bedákať hlasno (slovami, plačom) vyjadrovať pocity žiaľu, bôľu, úzkosti a pod. (nad niečím, niekým) • lamentovať • lamentiť • nariekať • horekovať • bedovať • bolestiť • expr.: fňukať • ochkať • božekať: lamentuje nad nešťastím; stále ochká, božeká, že nemá čas • kvíliť (pocity žiaľu prejavovať vysokým plačlivým hlasom) • kniž. úpieť: kvíli, úpie, nad stratou blízkeho človeka • jajkať • jajčať • jojkať • jojčať • jujkať • stenať • stonať (obyč. od fyzickej bolesti): jajčí, stená, že ho od roboty všetko bolí
p. aj sťažovať sa, plakať
jajčať expr. vydávať stony od bolesti, strachu a pod. a obyč. pritom vyslovovať citoslovcia jaj, joj, juj • expr.: jajkať • jojčať • jujkať: jajčí, jajká, jojčí, ako keby ho na nože brali; jujká od hrôzy • expr.: jojkať • achkať • ochkať (aj pri vyjadrení obdivu, prekvapenia): jojká nad tou krásou; achká, ochká nad svojím osudom • stonať • stenať • nariekať • bedákať • lamentovať • horekovať • kvíliť • vzdychať • expr.: stukať • božekať: stoná, narieka, bedáka nad svojím nešťastím • expr. ufkať (pri nespokojnosti s niečím): ufká, že mu je zle
jujkať p. jajčať
jujuj, jujúj 1. p. ach 3 2. p. ej 1, ujú
junač p. mládež
mládež mladí ľudia všeobecne • hovor. mladí: stretnutia mládeže, mladých • trocha expr. mlaď • kniž.: omladina • junač • expr. chasa: dedinská mládež, chasa • zastar.: čeľaď • podrast • arch. detva • dorast (dorastajúca mládež)
hrdinský vyznačujúci sa odvahou konať ušľachtilé, často život ohrozujúce skutky (o človeku); svedčiaci o hrdinstve • udatný: hrdinskí, udatní vojaci; hrdinský, udatný boj • kniž.: chrabrý • hrdinný: chrabrá, hrdinná armáda • kniž.: heroický • bohatiersky • junácky: heroický, bohatiersky, junácky duch • statočný • odvážny • smelý: statočný, odvážny, smelý záchranca, čin • expr. al. pejor.: frajerský • viťúzsky • expr. geroický (A. Bednár)
junácky p. hrdinský
smelý ktorý sa ničoho neľaká, ktorý sa vyznačuje smelosťou, odvahou; svedčiaci o tom (op. nesmelý) • odvážny: smelý, odvážny záchranca; smelé, odvážne skutky • nebojazlivý (op. bojazlivý): nebojazlivé zviera prišlo až k dverám domu • udatný • kniž. chrabrý (smelý v nebezpečenstve, ohrození): udatní, chrabrí bojovníci • junácky • hrdinský • bohatiersky (odvážny ako junák, hrdina, bohatier): junácki, hrdinskí mladí vojaci; bohatierske srdce • trúfanlivý • trúfalý • prismelý • priodvážny (príliš, neprimerane smelý): trúfalé, prismelé vystupovanie; trúfanlivé dievča • pren. kacírsky (odporujúci uznávanému názoru, odvážny na dané pomery): prísť s kacírskou myšlienkou • mužný • zastar. zmužilý • chlapský • odhodlaný (typický pre pravého muža): mužný, chlapský, odhodlaný čin • kniž.: nebojácny • neohrozený • zastar. odvážlivý • hovor. gurážny • expr. srdnatý • pren. expr. prometeovský • pren. expr. zastar. prometejský • expr. čertovský
hrdina kto vyniká odvahou, smelosťou, rozhodnosťou uplatnenou v rozhodujúcich situáciách: hrdinovia revolúcie, povstania • kniž.: bohatier • junák: národní bohatieri • poet.: héros • heroj • rek (Rázus) • iron. viťúz
junák 1. p. mládenec 2. p. hrdina
mládenec slobodný mladý muž • mladík: urastený mládenec, mladík • chlapec • šuhaj: na diskotéke boli chlapci, šuhaji z chemickej fakulty • hovor. parobok • hovor. zried. paholok (najmä v dedinskom prostredí) • hovor. expr.: cabaj • caban • cagaň • capaj • corgoň • expr. šuhajec • poet. šuhajina • zastaráv.: čeľadník • chasník • obyč. pejor. holobriadok (neskúsený mládenec) • kniž. junák: odvážny junák bojoval ako lev • kniž. al. expr. mladoň • kniž. zastar.: mladec (Timrava) • mladoch (Vajanský)
juniáles p. zábava 2
zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíle • expr. zábavka • rozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýlenie • hra: neviazané hry vystriedali povinnosti • radovánky: prázdninové radovánky detí • hovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabaret • hovor. expr.: komédia • kanada: s priateľmi je kanada • hovor. expr. psina: zajtra bude u nás psina • hovor. špásy: trávia dni v špásoch • subšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu
2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavu • veselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselica • karneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzike • diskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotéku • hovor.: tanec • tancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačku • hovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúr • večierok • večer • zastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierok • ples • hovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majáles • juniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniáles • radovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánky • hýrenie • orgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgie • bakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliách • hovor.: flám • lumpovačka • lumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flám • kniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľanka • gaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veselie • zastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akcia • slang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydaril • subšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockom • subšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdán • subšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál
jupka p. kacabajka
kacabajka krátky priliehavý kabátik, súčiastka ľudového odevu • jupka (ľahká ženská kacabajka)
jurista p. právnik 1, 2
právnik 1. odborník v práve • zastaráv. jurista: poradiť sa s právnikom, s juristom • advokát • zastaráv. pravotár • hovor. expr. fiškál
2. kto študuje právne vedy • zastaráv. jurista
juristika p. právnictvo
právnictvo súhrn náuk týkajúcich sa práva • zastaráv. juristika
jury p. porota
porota zbor odborníkov posudzujúcich umelecké diela, výkony na súťažiach a pod. • jury [vysl. žüri]: porota, jury klavírnej súťaže
just p. práve 2
práve 1. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť, v tej chvíli, v tú chvíľu • priam • teraz: práve, priam začalo pršať; teraz sme prišli • už • už-už: už, už-už chcel odísť, keď zazvonil telefón • hovor.: akurát • akurátne • direkt: akurát, akurátne, direkt som sa zobudil • zastar. zrovna
2. zdôrazňuje význam nasledujúceho výrazu • priam: táto kniha nie je práve, priam najlacnejšia • priamo • rovno: uchmatol mi to priamo, rovno spred nosa • hovor.: akurát • akurátne • just: akurát(ne), just tebe to prezradí • presne: urobil to práve, presne tak, ako som chcel • zastar. zrovna
justícia p. súdnictvo
súdnictvo súdna sústava, súdne orgány: vojenské súdnictvo • justícia: moderná justícia • zastar. pravosúdie: ministerstvo pravosúdia • kniž. spravodlivosť: neujde spravodlivosti
justifikovať p. overiť
overiť na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o pravosti, správnosti niečoho • preveriť: overiť, preveriť údaje, správy, tézy • odb. verifikovať • kniž.: ohodnoverniť • zhodnoverniť • justifikovať (potvrdiť hodnovernosť, pravdivosť niečoho): verifikovať, ohodnoverniť, justifikovať listiny, doklady • legalizovať (overiť pravosť): legalizovaný podpis • skontrolovať • preskúmať: skontrolovanie, preskúmanie pravosti dokumentu • presvedčiť sa (o niečom; so spojkou že): presvedčiť sa o klamstve; presvedčil sa, že dokument je pravý • autentifikovať • autentizovať: autentifikovať odpis listiny • vidovať (overiť správnosť niečoho a potvrdiť obyč. šifrou) • pooverovať • popreverovať (postupne, viac vecí)
justovať p. nastaviť 1, zaostriť 3
nastaviť 1. dať do vhodnej polohy (obyč. smerom hore) • nadstaviť • nadložiť: nastavila tvár slnku; nadstavil, nadložil nádobu pod vodovod • nadstrčiť • nastrčiť • natrčiť • otrčiť (smerom dopredu): natrčil tanier, aby mu naložili • hovor. narichtovať: narichtoval dlaň a začal žobrať • ponastavovať (postupne): ponastavovať všetky hodinky • odb. justovať (nastaviť na predpísané optimálne hodnoty): justovať technické zariadenie • tech. naregulovať: naregulovali všetky stroje • hovor. naštimovať • subšt. naštelovať
2. p. nastrojiť 1
zaostriť 1. urobiť ostrým, zvýrazniť ostrie (op. zatupiť) • naostriť: zaostriť, naostriť sekeru, nôž • priostriť (urobiť ostrejším): priostrený hrot • zbystriť (urobiť ostro vnímavým): zaostriť, zbystriť zrak, pozornosť na prichádzajúcich • nabrúsiť (zaostriť brúsením): nabrúsiť nôž
2. urobiť končistým, špicatým • zahrotiť • zašpicatiť: kolík zaostril, zahrotil, zašpicatil nožíkom • zastrúhať • ostrúhať: na konci tyč zastrúhala • zried. zakončatiť: ťažká choroba mu už zakončatila nos
3. upraviť prístroj (obyč. optický) do optimálnej polohy • nastaviť: zaostriť, nastaviť ďalekohľad, rozhlasový signál • tech.: justovať • vyjustovať (správne zaostriť) • vyladiť: vyladenie televízneho obrazu • hovor. narichtovať • subšt. naštelovať
jutrený p. ranný
ranný týkajúci sa rána; ráno konaný, ráno sa vyskytujúci, prichádzajúci • raňajší: ranná, raňajšia zmena, prechádzka • poet. zastar. jutrený (J. Kráľ) • skorý: príde ranným, skorým autobusom
dielo výsledok pracovnej činnosti • výtvor: umelecké dielo, umelecký výtvor • kniž. útvor • produkt: to sú produkty podnikateľovej dlhoročnej práce • spis (náučné al. umelecké literárne dielo): vedec vo svojom spise predkladá novú hypotézu; básnické zobrané spisy • kus (dramatické al. hudobné dielo): klasický kus • práca: na výstave boli jeho najnovšie práce • robota: doktorská robota • tvorba (výsledky umeleckej al. vedeckej činnosti): vybrať niečo z Hviezdoslavovej tvorby • artefakt (umelý výtvor): artefakty ľudového umenia • kniž. opus (obyč. hudobné dielo): Beethovenove opusy • prvotina • kniž. juvenílie (prvé dielo umelca): románová prvotina • kniž. plod: literárne plody • kreácia: módna kreácia • obyč. pejor. al. iron. výplod: básnické výplody
juvenílie p. dielo
južný typický pre juh; pochádzajúci z juhu • južanský: južný, južanský naturel; južná, južanská kultúra • tropický (pochádzajúci z trópov) • teplomilný (uspôsobený znášať teplé podnebie): tropické, teplomilné plody, rastliny • zastar.: poludňajší • poludný: poludňajšia časť mesta (Kalinčiak)
jé p. ach 1
ajaj, ajáj 1. p. ej 1 2. p. nie 1
báj p. mýtus
mýtus tradíciou prenášaná predstava al. príbeh o vzniku sveta, o prírodných javoch, o hrdinoch a pod.; pren. nepodložená správa vyzdvihujúca istý jav al. človeka • báj • legenda: slovanské mýty, báje, legendy; mýtus, legenda, báj o jeho neomylnosti sa rozplynul(a)
beda vyjadruje bedákanie, zúfalstvo, strach, hrôzu, zdesenie a pod. • beda, prebeda: beda/beda, prebeda, čo len s nami bude • bože/bože • prebože: bože/bože, prebože, veď nás tu skántria • božemôj • boženku • božičku: božemôj, boženku, ako to vyzeráš • kriste • kristepane: kriste, kristepane, kam sa teraz podejeme • jaj • och: Jaj, och, čo si to spravil?
bože vyjadruje obavu, starosť, bôľ, žalosť, strach, hrôzu, zúfalstvo, prekvapenie, údiv a pod. • božemôj • panebože: bože, božemôj, veď sa odtiaľ nedostaneme; Panebože, kde sa tu berieš? • preboha • kriste • kristepane: Preboha, kristepane, čo nás ešte čaká? • boženku • božičku: boženku, božičku, ale som sa zľakol • prekristapána • prepánajána: Prepánajána, ako si tam vyliezol? • ježišmaria • ježišmária • ježišmáriajozef • máriajozef • šmáriajozef: ježišmária, máriajozef, veď sa môžeš zabiť • prepánakráľa
p. aj beda
božemôj 1. p. beda 2. p. bože
hohój p. ej 1
jánusovský p. falošný 1, pokrytecký
haj, háj2 1. p. ach 1 2. p. ej 1
hja vyjadruje povzdychnutie pri rozpakoch, rezignácii, zľahčovaní, irónii, pochybnostiach a pod. • hjaj • hjáj • chja • chjáj: hja, hjáj, chja, to si si mala vopred rozmyslieť • hm • chm • mh • mhm: hm, mhm, keby som bol ja na tvojom mieste • ach • eh • ech: ach, ech, čo som mal robiť
hjaj, hjáj p. ach 1, hja
hojoj, hojój p. ej 1
horár lesný zamestnanec vykonávajúci technickú a ochrannú službu • hovor. zastaráv. jáger • lesník • slang. lesák (pracovník v lesnom hospodárstve)
jáger 1. p. horár 2. p. lovec
lovec kto loví • poľovník (lovec zveri): povolanie lovca, poľovníka • hovor. nimród • hovor. zastaráv. jáger
chja, chjáj p. hja
iháj, íhaj p. ujú
jáj, jajaj p. ach 3
jej, jéj p. ach 1
manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • muž • hovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapa • fam. môj: spýtam sa môjho • hovor. expr. starý • fam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otec • ocko • ocino • tato • tatko • tatíčko • tata • oci • tati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportuje • hovor. svoj: neopustí toho svojho
môj p. manžel
nedajbože expr. 1. vyjadruje nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej obyč. pomenovaný neurčitkom • expr. nedajboh: dvere nedajbože, nedajboh otvoriť, tak boli zaseknuté • hovor. expr.: zabožemôj • ani za božemôj: vyšli do polovice kopca a ďalej ani za božemôj • expr. nie a nie: v tomto roku nedajbože, nie a nie vyhrať zápas
2. vyjadruje obavu pred uskutočnením deja • expr.: nedajboh • nebodaj: nedajbože, nedajboh, aby teraz prišiel otec; keby nás tu nebodaj našli, bude zle • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • pánbohchráň: božechráň, bohchráň, chráňboh, aby nás tu niekto videl; chráňbože, chráňpane, pánbohchráň, aby sa mu niečo stalo • expr.: božeuchovaj • bohuchovaj • hovor. ešte to by chýbalo: božeuchovaj, bohuchovaj pozrieť sa mu rovno do očí; Ešte to by chýbalo, aby nezmaturoval!
zabožemôj p. nedajbože 1
nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)
2. p. však 4
ojej, ojéj p. ach 1, fíha
ojoj, ojój 1. p. ach 1, fíha 2. p. ej 1 3. p. nie 1
ťaj, ťáj, ťajaj, ťajáj p. ej 1, ujú
ťuhaj, ťuháj, ťuhaja p. ujú
ťuj, ťúj p. ujú