Význam slova "jú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ju A jedn. zám. ona

jüan -a/-u m. zákl. peňaž. jednotka a platidlo čínskej meny

jubilant -a m. kto slávi jubileum;

jubilantka -y -tiek ž.;

jubilantský príd.

jubilejný príd.: j. rok, j-é predstavenie

jubileum -ea D a L -eu s. význ. výročie dôležitej udalosti; oslava tohto výročia: j. založenia mesta, sláviť j., blahoželať k j-u;

jubilovať nedok. sláviť jubileum: umelec j-je

juchta -y ž. pevná nepremokavá useň z hovädzej a i. kože

judaista -u m. stúpenec judaizmu;

judaistický príd.

judaizmus -mu m. židovské náboženstvo;

judáš -a m. pejor. (podľa Judáša, jedného z apoštolov) zradca;

judášsky príd. i prísl.

● j. groš odmena za zradu;
j. bozk zradcovský

JUDr. skr. iuris utriusque doctor (akademický titul doktor (obidvoch) práv pís. pred menom)

judský príd. k Judsko: j-é mesto Betlehem

juh -u m.

1. svetová strana, v ktorej smere je poludňajšie slnko: byť obrátený na j.

2. krajiny na juž. strane Zeme al. ich juž. časti: žiť na j-u, cestovať na j.;

juhoamerický príd. týkajúci sa Juž. Ameriky; nachádzajúci sa v nej: j-é štáty, j-í Indiáni

juhoeurópsky príd. týkajúci sa juž. Európy; nachádzajúci sa v nej: j-e štáty

juhoslavizmus -mu m. lingv. jazykový prvok z juhoslovanských jazykov v inom jazyku: j-y v strednej slovenčine

juhoslovanský príd. k Juhoslovan, Juhoslávia (v min. viacnárodný federatívny štát na Balkáne): j-é národy, j-é pobrežie

juhoslovenský príd. nachádzajúci sa na juhu Slovenska: j-á nížina

juhovýchod -u m. svetová strana medzi juhom a východom;

juhovýchodne prísl.

juhovýchodný príd.: j. vietor;

juhozápad -u m. svetová strana medzi juhom a západom;

juhozápadne prísl.

juhozápadný príd.: j-é územie;

juj, jujuj, júj cit. vyj. teles. bolesť al. zvolanie pri rozlič. pocitoch (žiali, nevôli, prekvapení, obdive ap.), joj, jaj: j., to je bolesť! j., ale sa bojím! j., aká krása!

jujkať nedok. expr. bedákať, nariekať (a obyč. pritom opakovať cit. juj), jajkať, jojkať: j. od hrôzy

júl -a L -i m. 7. mesiac v roku;

juliánsky príd.: j. kalendár zavedený G. Juliom Caesarom r. 46 pred Kr., nahradený gregoriánskym

júlový príd.: j-é horúčavy

jún -a L -i m. 6. mesiac v roku;

junač -e ž. hromad. kniž. junáci

junáckosť -i ž.

junácky príd.

1. k junák: j-a pesnička;
j-a postava urastená

2. odvážny, smelý, hrdinský, bohatiersky: j-e srdce, j. duch, j-e činy;

junácky prísl.: j. vykračovať;

junák -a mn. -ci m. kniž. mladík, mládenec;

junček -a mn. N a A -y m. zdrob.

junec -nca mn. N a A -e m. mladý vôl;

juniáles [-n-] -u m. júnová zábava v prírode: mestský j., usporiadať j.;

juniálesový príd.

junior [-n-] -a m.

1. mladší z 2 mužov rovnakého mena, op. senior

2. športovec mladšej vekovej kategórie, op. senior;

juniorka -y -riek ž. k 2;

juniorský príd. k 2: j-é preteky

junker -a m. príslušník vrstvy nem. veľkostatkárov v býv. Vých. Prusku;

junkerský príd.: j-í statkári;

junkerstvo -a s.

júnový príd.: teplý j. večer

jupka -y -piek ž. krátky priliehavý ľahký ženský kabátik v ľud. oblečení

jura -y ž. geol. druhý útvar druhohôr

jurista -u m. právnik;

juristický príd.: j-á otázka;

juristicky prísl.

juristika -y ž. zastaráv. právnictvo;

jurta -y júrt ž. okrúhly stan s kopulovitou strechou u niekt. ázij. kočovníkov

jury [žüri] neskl. ž. (angl.)

1. zbor odborníkov posudzujúcich umel. diela na súťažiach al. výstavách: j. klavírnej súťaže

2. rozhodcovský zbor na súťažiach: j. rieši protest

3. porota v angl. a amer. trestnom práve

just čast. hovor. zdôrazňuje význ. nasledujúceho výrazu, práve, akurát: bolo to j. tak, ako som vravel;
a j. neodídem!

justícia -ie ž. súdne orgány; činnosť súdu, súdnictvo: moderná j.;

justičný príd.: j-í zamestnanci, J. palác (v Bratislave);
j. omyl odsúdenie nevinného;
j-á vražda poprava nespravodlivo odsúdeného

juta -y ž. text. surovina získaná z vláken jutovníka a použ. na výr. hrubých tkanín;

jutovina -y ž. tkanina z jutových vláken

jutovník -a m. tropický strom, ktorého plody obsahujú vlákna použ. ako text. surovina, bot. Corchorus

jutový príd.: j. koberec, j-é vrecia

jutro -a -tár s. stará plošná miera

juvenílie -ií s. pomn. kniž. diela z autorových mladých rokov, prvotiny

južan -a mn. -ia m. obyvateľ juž. (častí) krajín;

južanka -y -niek ž.;

južanský príd.: j-á povaha

južne prísl.: j. od cesty

južnoslovanský príd. vzťahujúci sa na juž. Slovanov: j-é jazyky

južný príd.

1. smerujúci, obrátený na juh: j-á strana domu, j-é svahy

2. nachádzajúci sa na juhu: J-á Amerika, j. pól, j-á pologuľa

3. idúci z juhu: j. vietor;

ajaj, ajáj cit. vyj. radosť; počudovanie, odmietanie: a., ale také niečo! a.! mávol odmietavo rukou

báj -e ž. rozprávanie zo života pohanských bohov, o tajomných prír. javoch, mýtus; príhoda z dávnych čias: antické, grécke, starodávne b-e;
b. o Maginhrade

božemôj cit. vyj. povzdych, žalosť, bolesť, zúfalstvo: ach b., čo mám robiť? b.! – bedákala matka

● expr. ani za b. výraz silného záporu, za nič na svete, ani za svet

háj² -a m. les menšej rozlohy, horička: brezový, olivový h.;
urnový h. cintorín s urnami

● expr.: do h-a! mierne zahrešenie;
je to v h-i je to stratené, zničené;

haj, háj¹ cit. vyj.

1. rozlič. pocity, napr. radosť, prekvapenie, ha: h., to je prekvapenie!

2. poháňanie: h., husičky, h.

hajaj, hajáj cit. vyj. rozlič. pocity, citový dôraz, údiv ap., ojoj, ojój: tam je jahôd, h.!

hoj, hojoj, hojój cit. vyj. silné citové pohnutie ako radosť, obdiv, rozhorčenie ap.: h., ako je sladko žiť! h., to nie!

j [i jé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: J joule;
t. j. to jest

jáger -gra m. hovor. zastaráv.

1. poľovník

2. horár;

jágerský príd.

jaj, jajaj, jáj cit. vyj. pocit teles. bolesti al. zvolanie pri rozlič. pocitoch (nevôli, žiali, údive ap.), joj, juj: j., to bolí! j., čo to robíš! j., tá krása!

jánošíkovský príd. týkajúci sa ľud. hrdinu Jánošíka a jeho družiny: j-á tradícia, j. motív

jánsky príd. vzťahujúci sa na dni okolo sv. Jána (24. júna), svätojánsky: j-e ohne zapaľované v predvečer sv. Jána

jánusovský príd.

● kniž. mať j-ú tvár byť dvojtvárny, falošný

jé, jej², jéj cit. vyj. prekvapenie, začudovanie: j., to je nádherné! j., to som ešte nevidel

Jób -a m. bibl. postava známa ako vzor trpezlivosti

● J-ova správa, zvesť veľmi zlá;

jóbovský príd. k Jób

● j-á správa, zvesť veľmi zlá

jód -u m. nekovový halový chem. prvok sivočiernej farby a dráždivého zápachu, zn. I;

jódlovať nedok. pri speve rýchle preskakovať z prsného registra do fistuly

jódny príd. chem. obsahujúci jód v istom pomere

jódovať nedok.

1. pridávať do niečoho jód: j-nie soli proti strume

2. natierať jódovou tinktúrou: j. ranu

jódový príd.: j. roztok, j-á tinktúra

joj, jojoj, jój cit. vyj. teles. bolesť al. zvolanie pri rozlič. pocitoch (žiali, nevôli, prekvapení, obdive ap.), jaj, juj: j., to bolí! j., to je rybisko! j., však si nešikovný;
j., tá nádhera!

máj -a m.

1. 5. mesiac v roku: studený, teplý m.;
Prvý m. Sviatok práce

2. vys. okresaný a ovenčený strom, kt. pred 1. májom stavajú mládenci dievčencom

3. ovenčený stromček ako symbol dokončenia stavby

● studený m., v stodole raj;

môj môjho m. moja mojej ž. moje môjho s. I m. a s. mojím mn. m. živ. moji, neživ. ž. a s. moje mojich

I. zám. privl.

1. vyj. privl. vzťah hovoriaceho k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): môj syn, môj dom, m-e telo, schopnosti;
môj národ, m-e pracovisko;
m-a zásluha, môj vedúci

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): m-e mlčanie, moje povýšenie

3. vyj. zreteľ: prišiel môj čas;
on je v m-ch rokoch

4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: môj človek sa o to postará

5. expr. vyj. citové vzťahy: duša m-a (oslovenie), nehaňte ľud môj;
(víno,) to je moje to mám rád

● podľa m-ho podľa mojej mienky;
expr.: páni m-i! Bože môj! zvolanie

II. hovor. môj m. manžel: poviem m-mu;

oj, ojoj, ojój cit.

1. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, túžbu, varovanie, radosť, žiaľ ap.), oh, och: o., aká hojnosť! o., nieže tak! o., bude nám dobre

2. blíži sa význ. čast. zosilňuje zápor al. prisviedčanie: o., nie! o., áno!

ojej, ojéj cit. vyj.

1. rozlič. pocity (prekvapenie, výsmech, odmietanie ap.): o., naozaj! o., takých je dosť!

2. blíži sa význ. čast. zosilňuje prisviedčanie: o., vie to on dobre

papagáj -a mn. N a A -e m. pestro sfarbený vták s prenikavým hlasom: tropické p-e;

● opakovať niečo ako p. mechanicky;

papagájčí, papagajčí príd.

papagájí príd.

t. j. skr. to jest

ťaj, ťáj, ťajaj cit. vyj. nadšenie, nevôľu, údiv ap., ej, jaj, ajaj: ť., ale ma vyhrialo!

varuj, varúj cit. vyj. výstrahu pred nebezpečenstvom pri práci v lese, v lome ap., pozor!