Synonymá slova "isk" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 29 výsledkov (1 strana)

  • hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávaťzhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvalavyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýšeexpr.: dulovaťkutrať (sa)kutať (sa)prehľadávaťprekutávaťprezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vreckámacaťomaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínačpohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávaťhovor.: zháňaťobháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkovexpr.: lašovaťňúraťnúrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedolexpr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti menáískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlavenár. šukať; sliediťsnoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbestopovaťpátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejoviadmin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)


    ískať p. hľadať


    iskerný p. trblietavý


    trblietavý ktorý prerušovane žiari, ktorý mihotavo odráža svetelné lúče • ligotavý: trblietavý, ligotavý drahokamjagavýjagotavýiskrivýiskerný: jagavé, jagotavé hviezdy; jagotavý, iskrivý snehmihotavý (o svetle, ktoré kmitavo svieti) • blýskavýblyšťavývyblýskaný (odrážajúci svetlo v prerušovaných zábleskoch): blýskavý, blyšťavý predmet na dne riekypoet. zried.: blyskotný (Jégé)blesknýbleskotnýexpr. bleskotavýperlivýperlistý (trblietavý ako perly): perlivá, perlistá rosasvietivýlesklýexpr. liskavý: svietivý, lesklý, liskavý kovžiarivý: žiarivé očipoet.: trblietny (Figuli)jagotnýligotnýpoet. zastar. pableskný (Kostra)


    dôvtip schopnosť rýchlo, pohotovo uvažovať a uvážlivo konať: prejaviť dôvtipostrovtip: vynikať ostrovtipomdôvtipnosť: nikdy mu nechýbala dôvtipnosťdômyselnosťdômysel (Kukučín)duchaplnosť: duchaplnosť odpovedevtipnosť: vtipnosť postrehuvtip: ukázal vtip pri riešení problémubystrosť: bol známy svojou bystrosťoukniž. bystrozrakpoet.: bystroumnosťbystroumostroumbystrotapohotovosť: rozprávačská pohotovosťvynachádzavosťvynaliezavosť: jeho vynachádzavosť bola známahovor. fígeľ: pomáhať si fígľomhovor. fortieľ: robiť niečo s fortieľomhovor. expr. chochmes: mať chochmeshovor. expr. fifik: ísť na niečo s fifikomesprit: francúzsky espritiskrakniž. invencia: umelecká invencia


    iskra 1. p. dôvtip 2. p. náznak


    náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrkyznak: znaky strachuznámka: ukázali sa prvé známky odporuznamenie: horúčka je znamením chorobykniž. symptóm: symptómy hystérielek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmuzáblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevutieň: v očiach má tieň smútkuprídych: prídych irónie v hlasepríchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkostizávan: závan vône lesaiskralúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádejenádych: nádych nedôveryodtieňodtienok: odtieň, odtienok výčitkyprízvuk: veliteľský prízvuk v hlasezafarbenieladenieráz: lyrické zafarbenie, ladenie básnetón: žartovný tónnábehtendencia: nábeh na riešeniekniž. zásvitzastar. zádych (Kukučín)zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav)názvuk (Chorvát)


    iskrenný p. srdečný


    srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivýmilýláskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povahapriateľskýkamarátskyotvorenýbezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféraúprimnýnepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiechteplývrúcnyhorúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatiekniž.: vrelýiskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav


    bľuskať expr. prerušovane a obyč. so záľubou al. nesmelo sa pozerať na niekoho, na niečo • hovor.: pokukávaťpokukovaťpoškuľovaťškúliť: bľuskať, pokukávať, poškuľovať na dievčencemrkaťžmurkať (dávať pritom znamenie) • mihať: mrkať, žmurkať, mihať očami na niekohofľochať (bokom) • blýskať (ostro, pátravo a pod.): fľochať, blýskať očamiiskriť (prenikavo): zúrivo iskrí očami


    hýriť 1. tráviť čas zábavou a obyč. pritom míňať peniaze: hýri po nociachhovor.: flámovaťlumpovaťhovor. expr. lumpáčiť (nestriedmo, pri pijatike): flámovali, lumpovali do ránahovor. zastaráv. al. expr. mulatovaťexpr.: bújaťbujdošiť (samopašne): pili, bujdošili, hrali kartynár. huľať (Kálal; piť a veseliť sa)

    2. mať niečo vo veľkej miere • mať hojnosťoplývať: jeseň hýri, oplýva farbami, má hojnosť fariebprekypovaťkypieť (nejakou vlastnosťou): prekypuje, kypí zdravím, radosťouiskriťexpr. sršať: iskrí, srší humorom


    iskriť 1. tvoriť iskry • sršať: rušeň iskrí, srší (iskrami); oči mu iskria, sršia (hnevom)prskať: prskavky prskajú

    2. javiť sa, svietiť ako iskry, prerušovane intenzívne žiariť • iskriť sajagať sajagotať satrblietať sa: v očiach (sa) mu iskrí, jagá, trbliece smiechstriebriť sablyšťať sablýskať saexpr. blyskotať saligotať sa: v kvetoch sa striebri, blyští, blyskoce, ligoce rosamihotať samihať sa: sneh sa na slnku mihoce; na nebi sa mihajú hviezdyprebleskovaťprebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): čosi za oblokom prebleskuje

    3. hojne sa niečím prejavovať • oplývať: iskriť, oplývať dobrými ideamihýriťexpr. sršaťprekypovaťkypieť: hýri, srší vtipmi; prekypuje, kypí radosťou


    kypieť 1. zväčšovaním objemu (obyč. pri vare) presahovať okraj nádoby: mlieko, polievka kypíprekypovaťpretekať: šampanské kypí, prekypuje; šumienka preteká (z pohára)

    2. byť v pohybe, výrazne sa prejavovať • expr. vrieťprekypovať: na uliciach kypí, vrie život; hnev v ňom vriekvasiť sabúriť sa: všetko sa v ňom kvasí, búriburácať (o mori)

    3. mať hojnosť • prekypovaťoplývať: mládenec kypí, prekypuje, oplýva zdravímexpr. sršať (týka sa duševných vlastností, citov): srší optimizmom, radosťouhýriťiskriť: hýri, iskrí vtipmivyznačovať sa (mať ako charakteristický znak): vyznačovať sa činorodosťou


    oplývať mať bohatosť hmotných vecí al. duchovných hodnôt • mať hojnosť (niečoho) • byť bohatý (na niečo): oplývať peniazmi, majetkami, mať hojnosť peňazí, majetkovprekypovaťkypieť (týka sa nehmotných vecí): prekypovať, kypieť veselosťou, zdravím, optimizmomiskriťexpr. sršať (myšlienkami, nápadmi, vtipmi) • hýriť (mať niečoho nadbytok): lúka hýri kvetmi, farbami

    p. aj topiť sa1 2


    sršať 1. prudko vo väčšom množstve vyletúvať, odskakovať (obyč. o iskrách): z prskavky iskry sršali na všetky stranyšľahaťvyšľahovať (o ohni): plameň, oheň šľahal, vyšľahoval do výškyprskať (rozstrekovať sa so syčivým zvukom): raketa prská, sršíiskriť sa: neos. z komína sa iskrí

    2. expr. prudko, vo veľkej miere sa prejavovať (obyč. citovo) • planúťexpr. horieť: srší, planie, horí zápalom, radosťoukniž. prekypovať: prekypuje v ňom zlosť, oduševneniekniž. sálaťvyžarovaťzračiť sa: z očí mu sála strach, nenávisť; z tváre vyžaruje radosť; v pohľade sa zračí veselosťiskriť (očami, pohľadom): iskrí očami od zlosti


    blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskaťblyšťať salesknúť saligotať saexpr.: blyskotať (sa)bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slzažiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiarizried. jasať sa (Timrava, Rázus)trblietať sajagať sajagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajúskvieť sasvietiťsvietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotoustriebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazeroperliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlíbelieť saprebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokráskyvynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí vínohorieť (o očiach): oči mu horia radosťou

    p. aj hrať 3

    2. p. chváliť sa


    trblietať sa kmitavo, prerušovane intenzívne žiariť • jagať sajagotať sa: hviezdy na nebi sa trbliecu, jagajúmihať samihotať sa (aj menej intenzívne): svetlá sa mihocúligotať salesknúť sablyšťať sablýskať saexpr. blyskotať sa (neprerušovane): rieka sa ligoce, blyští; kovové časti sa na slnku blýskajúiskriť (sa) (žiariť v podobe iskier): sneh sa iskríprebleskovaťprebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): v korune prebleskovalo slnko

    p. aj blýskať (sa) 1


    žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deňvyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastiepren. kniž.: planúťplápolať: tvár mu planie nadšenímfyz. emitovať

    p. aj svietiť, svetielkovať

    2. vydávať lesk • blýskať (sa)blyšťať salesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazeraligotať sa: rosa sa v tráve ligocejagať sajagotať satrblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajúskvieť sasvietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotouhorieť (o očiach) • zlatieť sazlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenicaiskriť (sa): sneh (sa) iskrí


    pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

    2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

    3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

    4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

    5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

    6. p. hodnotiť


    hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do ránahovor. muzicírovať: rád doma muzicírujezastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikujevyhrávaťexpr.: vyhúdaťvyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deňbrnkaťvybrnkávaťdrnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiuhovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesochpejor.: fidlikaťfidlikovaťpidlikaťpidlikovaťpihlikaťhudlikaťhudlikovaťcvrlikaťčvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgaťvŕzaťvrzúkaťhovor. expr.: škrípaťpíliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkaniaexpr.: tudlikaťtulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

    2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlointerpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

    3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosťpohrávaťpoihrávať: na perách jej pohráva úsmevblýskaťblýskať sablyšťať salesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiachhorieť (o očiach): oči horia nadšenímiskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

    4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať


    bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchlyrezkýsvižnýsvižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempoprudký (obyč. o vodnom toku) • obratnývrtkýživýpohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťaľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatrunespráv. čiperný

    2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavýchápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiakučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvoreniecitlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľvtipnýdôvtipnýpremýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlavainteligentnýzried.: bystrohlavýbystroumnýostrovtipnýkniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievčapohotovýduchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomnýpredvídavýprezieravýkniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politikšikovnýchytrýmúdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybuprenikavýostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrakpren.: blýskavýiskrivý: blýskavý, iskrivý um

    p. aj múdry, jemný 5


    iskrivý 1. p. trblietavý 2. p. bystrý 2, vtipný 2 3. p. radostný 1


    mihotavý ktorý sa striedavo zjavuje a mizne, rýchlo sa pohybuje sem a tam (obyč. o pohyboch a svetelných efektoch) • kmitavýmihavý: mihotavý, kmitavý pohyb nôh (pri tanci); kmitavé, mihavé tieneblikotavýblikavýchvejivýtrasľavý (ktorý prerušovane svieti): blikotavé, blikavé svetielko; trasľavý, chvejivý plameň sviectrblietavýligotavýjagavýjagotavýblýskavýblyšťavýblyskotavýiskrivý (ktorý vydáva prerušované svetelné efekty) • expr. lengavý: mihotavé, trblietavé svetlo hviezd; jagavý, jagotavý, ligotavý, iskrivý sneh; blýskavá, blyšťavá vodná hladina; trblietavá, blýskavá rybka

    p. aj meňavý


    radostný 1. plný radosti, svedčiaci o radosti; prinášajúci, vyvolávajúci radosť (op. smutný) • veselýrozveselený: radostná, veselá pieseň; radostná, veselá, rozveselená tvárrozradovanýrozradostenýrozradostnenýnaradovanýnatešený: vrátila sa celá radostná, rozradovaná, rozradostená, rozradostnená, natešenákniž. radostiplný: radostiplné Vianoce (v želaní) • šťastný: prežíval šťastné obdobie vo svojom životeoptimistický (op. pesimistický): všade panovala optimistická náladadobrýpriaznivý: dobrá, priaznivá správapríjemný (op. nepríjemný) • úsmevný: príjemné, úsmevné ránohrejivý: hrejivý pocitexpr.: jasavýplesavýiskrivý: dieťa sa smialo jasavým, plesavým, iskrivým smiechomrozjasnenýkniž. rozjasanýpoet.: jasuplnýjasotný (Timrava, Kostra)expr. preradostný

    p. aj naradovaný, šťastný

    2. p. drahý 3, milý 1


    vtipný 1. ktorý má bystrý rozum; svedčiaci o tom • dôvtipný: vtipný, dôvtipný človek; vtipný postreh, dôvtipné riešeniedômyselný: dômyselný konštruktér, dômyselné zariadeniebystrý (ktorý má dobrý a rýchly postreh): bystrý žiakduchaplný: duchaplný muž, duchaplná poznámkahovor. šikovný: šikovný študent, expr. šikovný ťahpoet. bystroumný: bystroumné dievča (Jégé)

    2. vzbudzujúci radosť, optimizmus, chuť žartovať; plný vtipu • žartovnýveselý: vtipná, veselá, žartovná príhoda; prísť na veselšie myšlienkyhumorný: vznikla humorná situáciaiskrivý: iskrivé ovzdušie

    p. aj veselý 2


    žiarivý 1. vydávajúci žiaru, svetlo, lesk • jagavýligotavýtrblietavý: žiarivé, jagavé, trblietavé hviezdyoslnivýsvietivý: oslnivé, svietivé šperkylesklý: lesklý drahokamblýskavýblyšťavýblyskotavýjagotavýiskrivý (vydávajúci lesk obyč. prerušovane): blýskavé, jagotavé zlatoživýjasnýjasavý (obyč. o farbách): šaty v živých, jasných farbáchexpr. žeravý (ohnivo žiariaci): žeravé slnkokniž. zried. zorivýpoet.: zoristýzornýzôrny (žiariaci ako zora): zoristá vatra, zorné ránopoet. zlatožiarny (žiariaci ako zlato): zlatožiarne slnkopoet. zried.: blesknýjagotnýžarkavý (Hviezdoslav)zastar. žiarny (Vajanský)expr. roziskrený

    2. výrazne priťahujúci pozornosť • oslnivýoslňujúci: žiarivá, oslnivá krásapeknýkrásnyvynikajúci: mal krásny, vynikajúci úspechlákavýsľubný: lákavá, sľubná budúcnosťnasledovaniahodný: bol pre ňu nasledovaniahodným príkladomsvietivýradostný: spomínala na svietivé, radostné, chvíle mladosti


Pozri výraz ISK v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: mms, rgl, scvph, kriã, kón, aac, fafpas, ema, hj, mvd, pgm, y, rad č, sis, ise
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV