Synonymá slova "im" v Synonymickom slovníku slovenčiny

napustiť 1. umožniť vniknutie tekutiny al. plynu do nejakého priestoru • vpustiť • pustiť: napustili vodu do bazéna; vpustil čerstvý vzduch do izby

2. urobiť plným (tekutinou a pod.) • naplniť: napustila, naplnila vaňu vodou; naplnili nádrž odpadom • ponapĺňať • ponapúšťať (postupne, viac vecí)

3. nechať vsiaknuť látku, ktorá zvyšuje odolnosť proti vode, ohňu a pod. • impregnovať: napustili kožu proti plesni; impregnovaná tkanina • namoriť (namáčaním): namorili drevo v špeciálnom roztoku

dojem výsledok pôsobenia vonkajších popudov na zmysly, na myseľ: byť pod dojmom zážitkov z koncertu • zdanie (klamlivá predstava): bolo to iba zdanie • kniž. impresia: impresie z cesty • efekt (vonkajší dojem): vypočítať niečo na efekt

efekt 1. to, čo vzchádza ako žiadané z istej činnosti: liečenie nemalo nijaký efekt • účinok • výsledok: pobyt v kúpeľoch mal blahodarné účinky, výsledky • efektivita • efektívnosť • účinnosť: efektivita, efektívnosť, účinnosť preventívnych opatrení je malá • subšt. dopad • zastar. účin (Karvaš)

2. výsledok pôsobenia vonkajších popudov na zmysly, na myseľ: vypočítať niečo na efekt • dojem: robiť dobrý dojem • zdanie: súdiť podľa zdania • kniž. impresia

impresia p. dojem, efekt 2

improvizovane p. nepripravene

nepripravene bez predchádzajúcej činnosti umožňujúcej obyč. ľahšie niečo uskutočniť • bez prípravy • improvizovane: nepripravene, bez prípravy sa vydal na cestu; improvizovane odpovedal na otázky novinárov • kniž. ex abrupto: ex abrupto začal rečniť

dočasný trvajúci, platný iba istý (obyč. krátky) čas (op. trvalý) • prechodný: dočasné, prechodné uzatvorenie objektu; prechodný pobyt v inom meste • pominuteľný • kniž. časný (op. večný): pominuteľný, časný život • chvíľkový • krátky • prchavý • kniž.: podenkový • efemérny • zried. efemerický: chvíľkový, krátky, prchavý účinok; podenková, efemérna sláva • provizórny • improvizovaný (op. definitívny, stály): provizórne, improvizované riešenie; improvizované bývanie • nestály (op. stály) • sezónny • brigádnický (trvajúci, platný iba v určitom období, v istej sezóne): nestále, sezónne, brigádnické zamestnanie • práv. interimálny: interimálny predpis, interimálna vláda

improvizovaný urobený, vytvorený a pod. bez prípravy al. narýchlo • nepripravený (op. pripravený): predniesť improvizovaný, nepripravený prejav • nedokonalý • nehotový: všetko je akési improvizované, nedokonalé • dočasný: dočasné bývanie

impulz p. podnet, nápad 1

nápad 1. čo náhle vyvoláva, zapríčiňuje činnosť • myšlienka • idea: dostať dobrý nápad, dobrú myšlienku, ideu • podnet • popud • impulz: tvorivý podnet, popud, impulz • motív: čerpať motívy v prírode • vnuknutie: mať vnuknutie • gag (komický nápad vo filme, v divadle a pod.) • subšt. fór (žartovný nápad): to bol hlúpy fór

p. aj podnet

2. p. útok 1

podnet čo vyvoláva činnosť, čo povzbudzuje na konanie, čin • popud • impulz • pohnútka: tvorivý podnet, impulz; konať bez vonkajšieho podnetu, popudu; urobiť niečo z nízkych pohnútok • motív (podnet na vedomé konanie): v jeho postoji prevažujú osobné motívy • vnuknutie (náhly podnet): dostať vnuknutie • iniciatíva (začiatočný podnet na činnosť): vyjsť s iniciatívou • myšlienka • idea • nápad (okamžitý podnet): to je dobrá myšlienka, idea, dobrý nápad • dôvod (o čo opierame svoje myslenie, činy): urobiť niečo bez dôvodu • inšpirácia: básnická inšpirácia • hýbadlo (hybná sila): hýbadlo činnosti • vzpruha • zastar.: spruha • spružina: úspech je vzpruhou do ďalšej práce • kniž.: stimul • stimulácia: morálny stimul • kniž. stimulans (Mráz)

p. aj idea 1, dôvod

impulzívne p. prudko 3, porov. aj temperamentný

prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou • sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazil • náhle • rapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršil • akútne: prudko, akútne prebiehajúca infekcia • rázne • razantne: rázne, razantne zaútočil na súpera • silno • vehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názory • expr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermi • expr.: hupkom • hupky • strmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej roboty • hovor.: hurtom • zhurta • hurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhrade • poet. strelmo (Hviezdoslav, Fabry) • zastar.: valmo • valom (Hviezdoslav, Tajovský)

porov. aj prudký 1

2. s veľkým sklonom • strmo • príkro • ostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k rieke • kolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu

3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách • prchko • impulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravde • vášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukami • strmo • príkro: strmo, príkro sa osopil na dieťa • rozhodne • rezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrh • ostro • zostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponenta • výbušne • explozívne • kniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutie • expr.: zúrivo • šialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženu • hovor.: hurtom • zhurta • hurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom

porov. aj prudký 2

impulzívny p. prudký 2, výbušný 2, temperamentný

neuvážený ktorý nie je dostatočne, s rozvahou, rozumovo spracovaný (op. uvážený) • nepremyslený • nerozmyslený: neuvážené, nepremyslené slová; nepremyslený, nerozmyslený skutok • nerozumný • nerozvážny • zastar.: neuvážlivý • nerozvažitý (op. rozvážny): nerozvážne, neuvážlivé, nerozvažité konanie • impulzívny (vedený náhlym impulzom): neuvážená, impulzívna reakcia • neprezieravý • kniž. neprozreteľný (pri ktorom sa neberú do úvahy možné dôsledky): neprezieravé rozhodnutie, neprozreteľný čin • prenáhlený • unáhlený • urýchlený • náhlivý • bezhlavý • pren. strmhlavý (uskutočnený príliš skoro, bez rozvahy): prenáhlené, unáhlené rozhodnutie; unáhlený, strmhlavý vydaj • riskantný • hazardný (obsahujúci riziko): riskantná, hazardná akcia • nedomyslený • pren. nedonosený (nedomýšľajúci veci do konca): nedomyslený plán; nedonosená myšlienka • nespráv. zbrklý

p. aj ľahkomyseľný

prchký ktorý je náchylný náhle, prudko sa nahnevať (o človeku); svedčiaci o tom • popudlivý • kniž. vznetlivý: prchký, popudlivý, vznetlivý človek • hnevlivý • hnevný • srditý • zlostný (so sklonom rýchlo sa nahnevať, nazlostiť): hnevlivá, srditá, zlostná povaha • impulzívny • prudký • výbušný (reagujúci prudko pod vplyvom istých nálad, impulzov): impulzívny typ človeka; prudké, výbušné prejavy, správanie • psych. cholerický (typický pre cholerika) • expr. náramný: je trochu náramný • zried. prchlivý

prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietor • kniž. razantný: razantný úder • lek. akútny: akútny zápal • strmý • rýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostí • rapídny: rapídny vzostup • rázny • vehementný • kniž. briskný: rázny, briskný útok, pohyb • náhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasia • dravý • nespútaný: dravý, nespútaný tok rieky • turbulentný: turbulentný tok, pohyb • ostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenie • živelný (prudký ako živel): živelná sila • bleskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úder • zúrivý • divý • divoký • expr.: diabolský • besný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempo • expr.: šialený • bláznivý: šialený, bláznivý cval • horúčkovitý • publ. hektický • kniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)

p. aj ničivý

2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý cit • náruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láske • vznetlivý • impulzívny • popudlivý • prchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povaha • eruptívny • explozívny • výbušný • cholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanie • energický • rázny • kniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverí • strmý • hovor. expr.: hurtovný • hurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopanie • kraj. náramný • kniž. sverepý (o človeku) • živelný • búrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnosti • náhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutie • silný • mocný (op. slabý): silné, mocné vášne • divý • divoký: divá, divoká radosť • expr.: bláznivý • šialený: bláznivá, šialená túžba • pren. expr. cigánsky: cigánska krv, nátura • expr. žeravý • nespráv. horkokrvný

3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmý • príkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopec • ostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta

temperamentný ktorý má temperament; ktorý reaguje veľmi spontánne, bezprostredne, obyč. aj prudko; svedčiaci o tom • ohnivý • vášnivý • náruživý: temperamentná, ohnivá žena; stisk ruky prezrádzal ohnivú, vášnivú, náruživú osobnosť • živelný • nespútaný: živelné, nespútané prejavy; živelné, nespútané správanie • vitálny • vervný (plný životnej sily, elánu): vitálny, vervný človek • bujný • bujarý (plný neovládateľnej životnej sily): bujní, bujarí mladíci • dynamický • živý: dynamický, živý tanec; byť veľmi živý • prudký • impulzívny: prudká, impulzívna povaha; prudké, impulzívne gestá • nespráv. horkokrvný

výbušný 1. ktorý má schopnosť vybuchnúť • explozívny: výbušné, explozívne látky • traskavý (ľahko vybuchujúci): traskavý plyn • trhavý: trhavá strela • trieštivý (majúci schopnosť trieštiť): trieštivý účinok výbušniny • brizantný: brizantná trhavina • odb. fulminantný

2. ktorý rýchlo a intenzívne reaguje • prudký • eruptívny • explozívny: otec mal výbušnú, prudkú, eruptívnu, explozívnu povahu • impulzívny: impulzívne konanie • prchký (náchylný náhle sa nahnevať): náš vedúci je veľmi prchký • vášnivý • temperamentný (živelne reagujúci): vášnivý človek, temperamentný rečník • neskrotný • zúrivý: neskrotné dieťa; byť zúrivý • hysterický: hysterická učiteľka • cholerický (majúci povahu cholerika): cholerické dieťa • sangvinický (majúci temperament sangvinika) • kniž. nervný

p. aj vášnivý 2

živý 1. ktorý prejavuje znaky života (op. mŕtvy, neživý) • žijúci: živé, žijúce bytosti, organizmy • kniž. zastar. živúci: živúca príroda • expr.: živučký • živučičký: vrátil sa domov živučičký, živý

2. stále pôsobiaci • aktuálny: stále živé, aktuálne myšlienky • trvajúci • pretrvávajúci: trvajúce, pretrvávajúce otázky, problémy

3. ktorý má veľa energie a dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o tom • čulý • pohyblivý: živé, čulé, pohyblivé dieťa • bodrý • krepký: bodrý mladík, bodrá myseľ • bystrý • vrtký • obratný • hybký • expr. šibký: bystré, obratné pohyby tanečníc • temperamentný • energický (veľmi živý): má živú, temperamentnú, energickú povahu • živelný • prudký • impulzívny (ktorý živo, prudko reaguje): živelné, impulzívne gestá • životaschopný • vitálny: je to veľmi živý, životaschopný, vitálny človek • nespráv. čiperný

p. aj veselý

4. plný pohybu, ruchu (op. pokojný) • rušný: živá, rušná ulica • frekventovaný: stál na frekventovanej križovatke

5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou • intenzívny • silný: živý, intenzívny záujem; dielo malo živý, silný ohlas • veľký • mohutný: urobiť na niekoho mohutný dojem • výrazný: výrazná vôňa kvetov • prenikavý • ostrý • expr. žeravý: pocítil ostrú, žeravú bolesť v kolene • čulý: bolo počuť živú, čulú zábavu, vravu

6. p. žiarivý 1, pestrý 1, 2 7. p. názorný 8. p. skutočný 1 9. p. životodarný 1, 2

imputovať p. pripísať 1

pripísať 1. označiť za pôvodcu, príčinu niekoho • pričítať • pripočítať • prisúdiť: všetku vinu pripísali, pričítali, prisúdili ošetrovateľovi; zásluhy napokon pripíšu, prisúdia iba predsedovi • privlastniť: všetky neúspechy privlastnil iným • nedok.: prikladať • podkladať: význam prikladať inému; podkladáte nám zlé úmysly • kniž. imputovať: Čo nám to chcete imputovať?

2. právne prideliť, dať nárok na niečo • pririeknuť: majetok pripísať, pririeknuť deťom; súd pririekol pozemok sestre • prisúdiť (prideliť súdnym rozhodnutím): domu prisúdili vysokú cenu • prirátať • priznať (dať niekomu právo, nárok na niečo): prirátať, priznať niečo niekomu k dobru; priznali mu náhradu za utrpenú škodu • venovať • dedikovať (obyč. literárne dielo na znak úcty, lásky): autor pripísal, venoval, dedikoval svoje dielo rodičom

3. pridať písaný dodatok • dopísať: pripísať, dopísať do listu prosbu

prisúdiť 1. súdnym rozhodnutím dať (ako vlastníctvo, ako povinnosť a pod.), právne prideliť • priznať: dedičovi nárok neprisúdili, nepriznali; prisúdiť, priznať obžalovanému zníženie trestu • pririeknuť: medzinárodný súd napokon pririekol územie protivníkovi • pripísať • pričítať: celý majetok pripísal synovcovi; všetku vinu pripísal, pričítal nedorozumeniu • prirátať: prirátať niečo niekomu k dobru

2. dať ako úlohu, povinnosť • prideliť • uložiť: prisúdiť, uložiť, prideliť niekomu úlohu pozorovateľa • kniž. imputovať (neprávom, nespravodlivo niečo niekomu prisúdiť)

vnucovať násilím spôsobovať, aby niekto niečo prijal, aby nejako konal • nanucovať • natískať • vtískať: vnucoval, vtískal nám svoje názory • diktovať: reklama nám diktuje, čo si máme kúpiť • prikazovať • nariaďovať (príkazmi vnucovať): nariaďujú nové opatrenia • kniž.: imputovať • dekrétovať • oktrojovať: oktrojovali pracovníkom nové poriadky • expr.: pchať • strkať: nasilu pchať, strkať niekomu odmenu • fraz. expr. vtĺkať/tĺcť do hlavy (niekomu niečo)

imunita 1. práv. vyňatie z osobnej pôsobnosti trestného práva • imúnnosť • nedotknuteľnosť: poslanecká imunita, nedotknuteľnosť

2. p. odolnosť

odolnosť schopnosť odolávať • kniž. rezistencia: odolnosť, rezistencia voči infekcii • imunita (odolnosť organizmu proti nákaze): prirodzená imunita

imunitný p. obranný

obranný určený na obranu, ochranu pred niečím neželateľným (op. útočný) • ochranný: obranná, ochranná reakcia organizmu; telo má málo obranných, ochranných látok • obranársky (obyč. spojený s nekritickou obranou): zaujať obranársky postoj (voči kritike) • prevenčný • preventívny (určený na obranu ako prevenciu, obyč. proti chorobám): obranný, prevenčný, preventívny zákrok • imúnny • imunitný (spojený so získaním odolnosti proti niečomu neželateľnému): imúnna, imunitná schopnosť ľudského jedinca • ústupový • defenzívny: defenzívne pozície

p. aj obhajobný

imúnnosť p. imunita 1

imúnny 1. p. odolný 2. p. nedotknuteľný

nedotknuteľný ktorého neslobodno nejakým zásahom zničiť, porušiť, zmeniť a pod. • neporušiteľný • nenarušiteľný: nedotknuteľné, nenarušiteľné právo na osobnú slobodu; zákony sú neporušiteľné, nenarušiteľné • chránený (ktorého chránia isté opatrenia pred narušením, porušením): zákonom chránená prírodná oblasť • nemenný (ktorého neslobodno zmeniť): nedotknuteľný, nemenný školský poriadok • práv. imúnny (na ktorého sa nevzťahuje zákon): diplomat je imúnny • posvätný • tabuový • tabuizovaný • neskl. tabu (vplyvom kultov, náboženstva, tradície a pod. uctievaný ako niečo zakázané, čo neslobodno narušiť, zničiť): posvätné, tabuové knihy; je to pre mňa nedotknuteľné, je to pre mňa tabu

nevšímavý ktorý si nevšíma ľudí, okolie, spoločenské dianie a pod., ktorý neprejavuje záujem, citovú účasť atď.; svedčiaci o tom (op. všímavý, pozorný) • ľahostajný: nevšímavý, ľahostajný človek; byť nevšímavý, ľahostajný voči cudziemu nešťastiu • nepozorný (o človeku; neprejavujúci pozornosť): nepozorný manžel • neúčastný • nezúčastnený • neprítomný (obyč. bez sústredenia, pozornosti): sledoval ho neúčastným, neprítomným, nezúčastneným pohľadom • nedbanlivý • nedbalý • laxný • kniž. indolentný (ktorý nedbá na niečo): nedbanlivý, laxný prístup k práci • kniž. nonšalantný (vedome nevenujúci potrebnú starostlivosť, pozornosť): byť nonšalantný v obliekaní • indiferentný (nezaujímajúci stanovisko; neprejavujúci spoluúčasť): byť indiferentný voči politike • flegmatický • apatický (bez akéhokoľvek záujmu, citového pohnutia): apatická, flegmatická reakcia na výčitky; apatický výraz tváre • ignorantský (úmyselne nevšímavý) • chladný • vlažný (prejavujúci menej záujmu, ako je bežné): chladný, vlažný postoj • pren. imúnny (vedome si nepripúšťajúci niečo, obyč. nepríjemné): je imúnny voči kritike • pejor.: hluchý • slepý (obyč. zámerne neprejavujúci potrebnú spoluúčasť): byť hluchý k potrebám ľudí; byť hluchý, slepý voči biede

odolný ktorý má schopnosť odolávať, odolať niečomu negatívnemu (op. háklivý, chúlostivý) • húževnatý • zdatný: odolný, húževnatý, zdatný organizmus; odolný, húževnatý materiál (op. krehký) • kniž. rezistentný: zub rezistentný voči chladu • imúnny • pren. obrnený (proti nákaze, proti kritike a pod.): organizmus imúnny voči infekcii • pevný • silný • tuhý • pren.: oceľový • železný: byť pevný, silný voči útokom nepriateľov; mať odolný, tuhý koreň života; pevné, oceľové, železné zdravie • otužilý (s vypestovanou odolnosťou, obyč. proti chorobám, pren. proti zlu, nešťastiu): odolné, otužilé dieťa • trvanlivý • trvácny • trváci (odolávajúci opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trvanlivý výrobok; trváci, trvácny náter • nepoddajný • neústupný • nezlomný (ktorý odoláva sústavným negatívnym vplyvom): byť odolný, nepoddajný voči cudziemu nahováraniu; mať neústupnú, nezlomnú vôľu • vytrvalý • nezničiteľný • menej časté úporný (pretrvávajúci napriek negatívnemu pôsobeniu): vytrvalá, nezničiteľná, úporná burina

otužilý ktorý znesie chlad, nepodlieha chorobám a iným nepriaznivým javom (op. neduživý, chudorľavý) • odolný • otužený • pevný: otužilý, odolný organizmus; mať odolné, otužené, pevné zdravie • zdravý: zdravé, otužilé telo • zdatný • silný • mocný (op. cintľavý): otužilá, zdatná, mocná mládež; otužilé, silné svalstvo • húževnatý • životaschopný: otužilé, húževnaté rastliny (op. háklivé) • imúnny (obyč. odolný proti nákaze): je otužilý, imúnny voči chorobám

belaňa zviera bielej al. belavej srsti (obyč. krava, koza al. ovca): ovce mal samé belane • belica • beluša • zastar. zried. šimľa (kobyla belavej farby)

čim p. čip

čím p. kým 1

čip napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú drobné vtáky, hydina; napodobňuje štebotanie drobných vtákov, kurčiat a pod. • číp • čiv • čim: čip, číp, čiv, čiv, ozývali sa vtáčiky zo stromu • cip • čiap • pí: cip, cip, čiap, čiap, pí, pí, pišťali malé kurčiatka hľadajúce matku • zried. ču-ču (Hviezdoslav)

kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokým • dokým • kým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidí • než: kým, než to spravíme, bude tma • až: počkám, kým, až zaspí • dokedy • dokiaľ • pokiaľ • zakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačili • za ten čas čo • zatiaľ čo • medzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístie • zastar.: kýmkoľvek • dokiaľkoľvek (Vansová) • pokýmkoľvek (Hviezdoslav) • čím (S. Chalupka) • nár.: lež • počím (F. Hečko, Šoltésová)

2. p. ale 1

čimčara napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú drobné vtáky, napodobňuje čvirikanie vtáčikov, najmä vrabcov • čimčarara • činčarara: čimčara, čimčarara, vyspevovali vrabce pod oblokom každé ráno • čimčarara, čim: čimčarara, čim, ozýval sa vrabec zo strechy • čvirik • čvrli-čvrli: čvirik, čvirik, čvrli-čvrli, ozývalo sa z klbka vtáčikov na dvore

čimčarara p. čimčara

načim p. treba

oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národu • poddať sa • podvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkom • podľahnúť • prepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachu • venovať sa: celý sa venoval športu • zveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhode • vložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia

porov. aj holdovať

2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí sa • oplatí sa • hodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovať • stojí za to: stojí za to cestovať • načim • treba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať

3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa

treba vyjadruje potrebu, nevyhnutnosť vykonať al. vykonávať dej • je potrebné • žiada sa • načim: treba, je potrebné zvýšiť starostlivosť o mládež; žiada sa, načim dávať väčší pozor • radno: radno sa nad tým zamyslieť • nár.: nadbe • nadobno

nenačim p. neradno

neradno vyjadruje nevhodnosť uskutočniť pripojený dej • nehodno • nenačim: neradno, nehodno mu odporovať; nenačim spoliehať sa na jeho pomoc • nie je vhodné • neodporúča sa: nie je vhodné, neodporúča sa púšťať sa s ním do diskusie • neoplatí sa • nestojí to za to: neoplatí sa, nestojí to za to presviedčať ich o opaku • neslobodno: neslobodno myslieť na to najhoršie

režim p. systém

systém usporiadanie súvisiacich jednotlivín do celku; súhrn prvkov, medzi ktorými existujú isté vzťahy: demokratický systém • sústava: nervový systém, nervová sústava; mzdová, školská sústava • štruktúra (spôsob usporiadania prvkov istého systému vnútri tohto systému): štruktúra jazyka • stavba • výstavba: stavba, výstavba románu • zloženie: zloženie pôdy • skladba: skladba obyvateľstva • zriadenie (vnútorná organizácia istej spoločnosti): štátne zriadenie • režim (vládny systém): nastoliť nový režim • poriadok: do veci treba vniesť poriadok • mechanizmus (sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou; sústava ustálených úkonov): mechanizmus hodín; remeselný mechanizmus • odb. textúra (vnútorné usporiadanie): textúra tkaniny • anat. trakt: zažívací trakt • pejor. mašinéria (zložitý, mechanicky fungujúci systém): byrokratická mašinéria • kniž. ustrojenie • ústrojenstvo: psychické ustrojenie človeka, pohybové ústrojenstvo