Synonymá slova "hám" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 30 výsledkov (1 strana)
-
pánt 1. kovové zariadenia, obyč. páky, na ktorých sú zavesené pohyblivé predmety • záves • čap: vybrať dvere z pántov, zo závesov, z čapov
2. vodorovná žŕdka v kuríne • bidlo: kohút vyletel na pánt, na bidlo • hambálok • hambalok: sliepky sedia na hambálku, na hambalku
hambálok, hambalok žŕdka pre sliepky v kuríne • bidlo: sliepky sedia na hambálku, na bidle • pánt: zletieť z pánta
hamček p. zájedka
zájedka menšie jedlo, niečo na zahryznutie, na zajedenie • zájedok: výborná zájedka k vínu; slanina na zájedok • záhryzok: chutný mliečny záhryzok • maškrta (jedlo vzbudzujúce pôžitok z príjemnej chuti): kupovať si maškrty • lahôdka: údenárske lahôdky • zastaráv. prieslinka: ponúkol ho klobásou na prieslinku • chuťovka (drobný potravinársky výrobok pripravený na vloženie do úst naraz) • žart. hamček • subšt. jednohubka
hamkať p. jesť 1
jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiaky • požívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedlá • expr.: žuť • žuvať: Čo žuješ? • expr. zjemn.: papať • papkať • hamkať • jedzkať • hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičku • expr. lupkať: lupká koláče jeden za druhým • expr.: ujedať • uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syrom • zajedať si • ujedať si • pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žrať • expr.: hltať • chľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sa • pchať sa • džgať sa • nadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťami • pejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba halušky • expr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťou • expr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholu • fraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sa • nasycovať sa • živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod ruku • stolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe
2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa doma • hovor. chovať sa • zastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov
brzdár pracovník obsluhujúci brzdu • hovor.: hamovač • hamovkár • hamovník: brzdár, hamovkár vykúkal zo svojej búdky
brzditeľ kto niečo hatí • hovor.: hamovateľ • hamovník • hamovač: brzditeľ, hamovník pokroku
hamovač kto niečomu prekáža, kto niečo hamuje • hamovník • brzdič • brzditeľ: hamovač, brzditeľ ekonomickej reformy • dopr.: brzdár • hamovkár (pracovník obsluhujúci brzdu)
brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou) • obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, život • hájiť • obhajovať • zastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabých • chrániť • ochraňovať • brať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť
2. znemožňovať uskutočnenie niečoho • zabraňovať • nedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domov • prekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.) • zamedzovať • hatiť • zahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupe • mariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatíve • hovor. hamovať • brzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet
brzdiť 1. zmierňovať rýchlosť brzdou • hovor. hamovať: vodič nestačil brzdiť, hamovať
2. prekážať v činnosti • zdržiavať • mierniť • hovor. hamovať: musí deti brzdiť, zdržiavať, mierniť, hamovať, aby nerobili zle • hatiť • znemožňovať • prekážať (v napredovaní): brzdiť, hatiť, znemožňovať ďalší vývin; prekážať v pokroku • hovor. škrtiť (brzdiť rozvoj niečoho): škrtenie privatizácie
hamovať 1. p. brzdiť 1, 2 2. p. mierniť 2
hatiť stavať niečomu prekážky • mariť • zabraňovať • prekážať • robiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcť • potláčať • znemožňovať • hovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiu • hovor. hamovať • brzdiť • zdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávku • rušiť • kaziť • ničiť • narúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladu • hovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod
mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívu • kaziť: kaziť dcére šťastie • znemožňovať • zamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vode • zabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhre • rušiť • narúšať • krížiť • križovať: rušil, krížil jeho zámery • hovor. torpédovať: torpédoval diskusiu • brzdiť • zdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedy • hovor. hamovať: hamovať vývin • hubiť • ničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosť • expr. nivočiť: nivočil ich šťastie
2. p. márniť 1
mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumenie • zmenšovať: zmenšovať rýchlosť • oslabovať • zoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencov • znižovať: znižovať napätie • tlmiť • tíšiť • stišovať: liek tlmí, tíši bolesť • expr. hasiť: hasil smäd pivom
2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovať • uspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného kolegu • chlácholiť • tíšiť • utešovať • utišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťa • krotiť: krotiť vášeň • expr.: čankať • čičíkať: čičíkal ho sľubmi • krstiť • hatiť • brzdiť • chladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovaním • hovor. hamovať • expr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeň • subšt. haltovať
prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkou • byť na prekážku • zavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z obloka • vyrušovať • mýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýlia • menej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadí • stáť v ceste • byť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite! • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží ma • expr.: plantať sa • pľantať sa • pliesť sa • motať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu! • pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti
2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážky • znemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hru • zabraňovať • brániť • zamedzovať • zahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálom • mariť: maria nám plány • krížiť: krížiť zámery niekoho • hovor. hamovať • brzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa
sabotovať úmyselne narúšať plynulosť výroby, spoločenských, hospodárskych akcií a pod. • robiť sabotáž: chceli, aby sme výstavbu ihriska sabotovali, aby sme pri výstavbe ihriska robili sabotáž • mariť • kaziť • ničiť (znemožňovať, narúšať nejakú činnosť): maria, kazia, ničia naše plány postaviť školu • poškodzovať (spôsobovať škodu pri uskutočňovaní niečoho): poškodzovať úsilie mladých • hatiť • brzdiť • hovor. hamovať (brániť v nejakej činnosti): niektorí vedome hatia, brzdia, hamujú uskutočnenie demokratizácie
brzda čo spomaľuje, zastavuje pohyb • hovor. hamovka: potiahol brzdu, hamovku a auto zastalo
hamovka p. brzda
hamovkár, hamovník p. hamovač
hámrik p. kladivo
kladivo nástroj v podobe upraveného kovu na rúčke používaný na búchanie: zatĺkať klince kladivom • mlat (obyč. ťažké kladivo): kováčsky mlat • mlatok (kladivo s dvoma plôškami) • hovor. hámrik
haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekoho • tupiť • urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcť • hanobiť • zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekoho • zried. paškvilovať (Hurban) • utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniť • expr. pľuhaviť: verejne ma pľuhaví • fraz. hádzať kamením (po niekom) • ohovárať • očierňovať • osočovať • hovor. expr.: roznášať • rozvláčať • bridiť • hnusiť • špiniť • hovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môže • hovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentu • nár. hudiť • expr.: šprihať • brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo
zahrávať sa, zahrávať si mať k niečomu, niekomu ľahkovážny postoj, k vážnym veciam pristupovať ako k hre, ľahkomyseľne • brať naľahko • brať na ľahkú váhu • hrať sa: zahrávať sa, zahrávať si so zdravím; to netreba brať naľahko, na ľahkú váhu, s tým sa netreba hrať; zahrávať si s citmi dievčaťa • zastar. zaihrávať sa (Dobšinský) • fraz.: hádzať frčky niekomu • hádzať si frčky s niekým • pohrávať sa • poihrávať sa (udržiavať vzťah k niekomu iba zo zábavy) • žartovať • nár. fačkovať (Kálal; obyč. v zápore): so skutočnou láskou sa nežartuje; S ohňom nežartuj! • hazardovať (ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu): jazdí rýchlo, hazarduje so životom • riskovať (ľahkomyseľne uvádzať do nebezpečenstva): zlým výstrojom zbytočne riskuje život, zdravie