Synonymá slova "vášen" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 7 výsledkov (1 strana)
-
pud vrodená dispozícia na istú činnosť al. na dosiahnutie istého cieľa založená zväčša na nepodmienených reflexoch • inštinkt: obranný pud, inštinkt • zmysel (erotický pud): svojím správaním dráždila zmysly mužov • žiadostivosť • zastar. žiadza (silná túžba po niečom): telesná žiadostivosť, žiadza • vášeň • chtivosť (prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly): dať sa strhnúť vášňou
p. aj vášeň 1
vášeň 1. prudký cit bez rozumovej kontroly • afekt: podľahnúť vášni, afektu; slepá vášeň • vášnivosť • náruživosť (prudký ľúbostný cit): byť plný vášnivosti, náruživosti • láska (telesná): zahorieť láskou k niekomu • žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť v pohľade
2. silná záľuba v niečom, veľká oddanosť niečomu: poľovníctvo bolo jeho vášňou • náruživosť: zberateľská náruživosť • vášnivosť: športuje z vášnivosti • túžba: spaľuje ho túžba cestovať • láska: hubárstvo je jeho láska • expr.: choroba • neduh: autá sú jeho choroba • slabosť: fajčenie je moja slabosť
zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)
2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod
3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie
4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv
5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?
6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu
dôstojný 1. ktorý má vážnosť, úctu (o človeku) • ctený • vážený: dôstojný, ctený, vážený učenec • kniž. ctihodný: ctihodný človek • kniž. velebný (v oslovení kňaza): dôstojný, velebný pane, otče
2. svedčiaci o dôstojnosti, vážnosti, vznešenosti • vážny • seriózny (i o človeku): je taký dôstojný, vážny, seriózny; dôstojný, vážny, seriózny výzor • vznešený • expr. kráľovský: vznešený, kráľovský zjav • úctyhodný • kniž. ctihodný: úctyhodný, ctihodný vek; ctihodná staroba • slávnostný: prehovoriť slávnostným hlasom • kniž. patriarchálny (starecky dôstojný): patriarchálna postava
3. p. primeraný, zodpovedajúci
milostivý 1. prejavujúci milosť, dobrotu, odpustenie, zľutovanie, obyč. voči niekomu slabšiemu, spoločensky nižšie postavenému (často aj iron.); svedčiaci o tom • blahosklonný • blahovoľný: svoje pohŕdanie slabšími zakrýval milostivým, blahosklonným, blahovoľným správaním; blahosklonné, blahovoľné gesto odpustenia • dobrý • láskavý • kniž. dobrotivý: milostivý, dobrotivý Boh; láskavý, dobrotivý ochranca biednych • zhovievavý • tolerantný • kniž. benevolentný: k deťom budú zhovievaví, tolerantní, benevolentní
2. hist. v oslovení al. pomenovaní ako prejav úcty a pokory voči vysokopostaveným osobám; v úctivom a veľmi zdvorilom oslovení (obyč. žien): náš milostivý kráľ; milostivá pani, dovoľte, aby… • ctený (v úctivom oslovení): ctené publikum, páni a dámy; milostivé, ctené panstvo • vážený (v úctivom oslovení osoby, ktorú dôverne nepoznáme): milostivá, vážená pani • milý • milovaný • drahý (v úctivom oslovení citovo blízkej osoby): milí, milovaní, drahí rodičia
vážený požívajúci vážnosť, úctu, rešpekt • ctený: starší vážený, ctený muž; vážení, ctení rodičia • uznávaný: uznávaný odborník • vážny: najvážnejší zástupcovia mesta • dôstojný: dôstojný učenec • úctyhodný: stará úctyhodná rodina • kniž. ctihodný: ctihodný starec • slávny • zastar. preslávny (obyč. v oslovení): slávny súd, preslávna obec • kniž.: veľavážený • veľactený • hlbokovážený • hlbokoctený (obyč. v oslovení): veľavážené, veľactené publikum • veľadôstojný • zastar. velebný (v oslovení duchovnej osoby): veľadôstojný pán farár • zastar.: vysokovážený • vysokoctený (obyč. v oslovení): vysokovážená spoločnosť, vysokoctená porota • kniž. zastar.: slovutný • preslovutný (obyč. v oslovení): slovutný pán predseda, preslovutný muž (Hviezdoslav) • poet. ctný (Timrava)
vplyvný ktorý má vplyv: vplyvné známosti • vážny (ktorý vzbudzuje úctu, rešpekt): najvážnejší zástupcovia mesta • autoritatívny (ktorý má autoritu): autoritatívna osobnosť • významný • význačný • závažný • dôležitý (ktorý má značný význam): významný, význačný občan; závažný, dôležitý faktor • prestížny (ktorý má významné postavenie): prestížne postavenie • vážený (požívajúci vážnosť): vážený člen rady