Synonymá slova "hučať" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 9 výsledkov (1 strana)

  • dunieť ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hučaťhukotaťhrčať: v diaľke duní, hučí vodopádnár.: duňať (Gráf)dudnieť (Kukučín)expr. huhlať (tlmene dunieť): potok huhleexpr. romoniť: v horách romonili hromyexpr.: burácaťbúriť: víchor burácal


    duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkaťfučaťdúchať: vietor duje, fúka od severufičaťsvišťaťhvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo násviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetríkpodúvaťpofukovaťpovievať (chvíľami): od rieky povieval chladvíchoriťvíchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za nociburácaťhučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí


    hrmieť 1. znieť silným, ohlušujúcim zvukom (pri blýskaní); spôsobovať takýto zvuk: v diaľke hrmeloburácaťdunieť: za mestom hrmeli, burácali, duneli výstrelyhučať: nad nami hučalo lietadloexpr.: rachotiťrachotaťromoniť: vlaky rachotia, romoniahrmotiťhrmotať: vozy hrmotia, hrmocú, hrmia po cestepodunievaťpohrmievať (slabo, chvíľami): nad Tatrami podunieva, pohrmieva

    2. p. kričať 1


    hučať 1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hukotaťhrčať: voda hučí, hukoce, hrčídunieť: v diaľke duneli delánár. dunčať (Dobšinský)expr. romoniť: v horách romonili hromyexpr. huhlať (tlmene hučať): potok huhleexpr.: burácaťbúriť (silno hučať): víchor burácal, búril celú nochúkať (ťahavo hučať): sirény húkaliexpr. revať: rozvodnený potok reveexpr.: víchoriťvíchriť: víchrenie vĺn

    p. aj hrmieť 1

    2. p. kričať 1 3. porov. nahovoriť 2


    húkať 1. vydávať mocný, ťahavý zvuk • expr.: uhúkaťhuhúkať: sova húka, (h)uhúkaexpr.: túkaťtutúkaťťuťúkať (o dychových hudobných nástrojoch al. o podobnom zvuku): heligón tutúkal; auto túkalo na chodcovzavýjať: sirény húkali, zavýjalihučať: basa hučí, motor hučíexpr.: vyhukovaťvyhukúvať (opakovane, často húkať)

    2. p. kričať 1


    kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajúkríkať (Tatarka, Timrava)robiť krik: deti na dvore kričia, robia krikvykrikovaťvykríkaťvyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávalipokrikovaťzried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčovexpr.: revaťvyrevovaťvyrevúvaťvrieskaťvyvreskovaťvyvreskúvaťvrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťaliexpr.: škriekaťškrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačaťbľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa!expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo): ryčala od bolestiexpr. štekaťbrechať (zlostne): ustavične na seba štekaliexpr.: hulákaťhučaťhúkať (nepríjemne): huláka, húka na detiexpr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiťhvečaťhriakaťherbeľovať

    2. p. biť sa 2


    ručať 1. vydávať hlasné ťahavé zvuky • ryčať: jelene, kravy ručiaexpr. zried. rúkať: dobytok rúkatrúbiť (o jeleňoch) • bučaťexpr. búkať (vydávať zvuk ): vôl bučí, búkahúkať (vydávať zvuk ): ktosi vonku húkarevať (vydávať rev): lev revehučaťhukotať (o vode): rieka hučí, hukoce

    2. p. plakať


    vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštiaškriekaťškrečať: straka škrieka, škrečí

    2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťaťvyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetnákričaťrobiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krikexpr.: revaťvyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekaťškrečaťjačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolestiexpr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachuexpr.: štekaťbrechaťhavkaťhučaťhúkaťhulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa!expr.: hartusiťhartušiťhurtovať: Kto to tu hurtuje?nár.: harmantiťhvečaťherbeľovať

    3. p. plakať


    zvučať prejavovať sa ako výrazný (obyč. bližšie nešpecifikovaný) zvuk • znieťzaznievať: na ulici zvučí, znie, zaznieva vrava; pieseň jej ešte dlho zvučala, znela v ušiachzunieťzuňať (jasne znieť): struny husieľ krásne zuniakniž. hlaholiťzvoniť (príjemne, lahodne zvučať): v diaľke hlaholia, zvonia zvony; zvoní mi v ušiachozývať sa: z haly sa ozýva zvuk strojovrezonovať (zvučať zvukom, ktorý sa preberá od iného predmetu): rúry rezonujúcvendžať (zvonivo zvučať): v ušiach mi cvendží jej smiechdunieťhučať (temne, hlboko a tupo zvučať): kanóny duneli už celkom blízko


Pozri výraz HUČAŤ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV