Synonymá slova "hrdo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 19 výsledkov (1 strana)

  • hrdo 1. uvedomujúc si vlastnú hodnotu al. hodnotu niekoho al. niečoho, právom si zakladajúc na niečom; svedčiac o tom • pyšnepyšnosebavedome: hrdo sa postavil dopredu; pyšne, sebavedome kráčala hore ulicouvysoko: hrdo, vysoko zdvihol hlavu a začal hovoriťpoet. zhrda (Rázus)expr. zried. hrdko

    porov. aj hrdý 1

    2. porov. veľkolepý, nádherný 1


    pyšne, pyšno 1. veľa si o sebe mysliac, preceňujúc vlastné hodnoty, sily, vlastnú dôležitosť • povýšenenamyslene: pyšne, povýšene zakýval na pozdrav; pri každom stretnutí namyslene dvíhal hlavupohŕdavoarogantne: keď skončil, pohŕdavo, arogantne sa usmialexpr.: nadutonafúkane: ku každému sa správal naduto, nafúkaneexpr. bohorovne: bohorovne sa postavil pred zhromaždenýchpoet. zhrda (Rázus)zastar. zhŕdavo (Figuli)

    2. oprávnene si zakladajúc na niečom • hrdo: pyšne, hrdo kráčal za svojím otcomsebavedome: sebavedome vstal a začal rozprávaťexpr. zried. hrdko (Timrava)

    porov. aj pyšný 1


    hrdohlavý p. sebavedomý, pyšný 1


    pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslenýexpr.: nadutýnafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako pávpoet.: hrdohlavýhrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinkaexpr. horedržanýpejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajerpovýšenýpovýšeneckýexpr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanievystatovačnývypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človekkniž. spupný: spupný panovníkhovor. expr. rohatý

    2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdýsebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti

    3. p. nádherný 1, veľkolepý


    sebavedomý ktorý si uvedomuje vlastnú dôležitosť, hodnotu; svedčiaci o sebavedomí: sebavedomí ľudia, sebavedomá rečsebaistýistý (ktorý si dôveruje, ktorý je istý samým sebou; svedčiaci o sebaistote): sebaistý umelec, istým gestom niečo odmietnuťhrdý (ktorý si zakladá na svojej osobe, neznižuje, neponižuje sa): hrdý človek; má hrdé vystupovaniepyšnýpoet. hrdohlavý: pyšné, hrdohlavé dievčapovýšenýpovýšenecký (ktorý dáva najavo pohŕdanie druhými, ktorý je prejavom pohŕdania) • obyč. pejor. suverénny: priateľova povýšená, povýšenecká povaha; suverénne správanieexpr. frajerskýobyč. pejor. supermanskýexpr. horedržaný: frajerské, supermanské spôsoby


    hrdokrásny p. nádherný 1


    nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocitskvelý: skvelý hotelobdivuhodnýúžasnýkniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanecrozkošnýroztomilýexpr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienokočarujúcioslňujúcioslnivýpodmaňujúcipodmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudbyexpr.: čarovnýanjelskýkniž.: čarokrásnyprelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjavexpr.: nebeskýrajskýelyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódiahovor. expr. božský: má božský hlasexpr.: rozprávkovýrozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájnyhovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný životžiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmevveľkolepýskvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavbaprepychovýluxusnýblýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaletaparádnypompéznykniž. pyšnýexpr. hrdýpoet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralákniž. honosnýzastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievodexpr. prenádherný

    p. aj pekný 1, krásny 1

    2. p. výborný


    hrdopych p. namyslenec


    namyslenec namyslený človek • expr.: nafúkanecnadutecnapuchrenechrdáňhrdošpejor.: horenoshrdopychhrdopyskmárnomyseľníkzried. márnivec (človek preceňujúci vlastné prednosti) • pejor. primadonakniž. furiant

    p. aj povýšenec


    hrdopysk p. namyslenec


    hrdopyšný p. hrdý 1, pyšný 1


    hrdý 1. zakladajúci si na niečom, niekom; vyvolávajúci, vzbudzujúci hrdosť • pyšný: byť hrdý, pyšný na úspechy svojich detí; učiteľ hrdý, pyšný na svojich žiakovpovýšenýpoet. hrdopyšný: víťazka sa stala povýšená, hrdopyšnásebavedomý (poznajúci vlastnú hodnotu a zakladajúci si na nej): sebavedomý človek, sebavedomé správanienepokorený (ktorý si zachoval hrdosť): zostala hrdá, nepokorenánepodplatný (ktorému hrdosť nedovolí porušovať svoje zásady): nepodplatný charakterkniž. honosný: je nositeľom honosných titulovexpr. zried. zhŕdavý (Hviezdoslav)prihrdý (príliš hrdý)

    2. p. veľkolepý, nádherný 1


    hrdoš p. namyslenec


    hrdosť 1. p. pýcha 2 2. p. sebavedomie


    pýcha 1. nadmerné sebavedomie, preceňovanie seba • povýšenosťpovýšenectvonamyslenosť: od pýchy, povýšenosti, povýšenectva, namyslenosti div neprasknemárnomyseľnosťmárnivosť: ženská márnomyseľnosť, márnivosťsamoľúbosť: urazená samoľúbosťpyšnosťpejor.: nadutosťnafúkanosťvelikášstvo

    2. osoba, vec, na ktorú možno byť pyšný • hrdosťsláva: chlapec je pýchou, hrdosťou, slávou celej rodinyozdoba: budova je ozdobou mesta

    3. p. sebavedomie


    sebavedomie vedomie vlastnej hodnoty, dôvera vo vlastné sily, schopnosti • sebadôverasebaistotaistota: nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty, istotyhrdosťpýcha: hovoriť s hrdosťou, s pýchou o svojej rodinezastar. samodôvera: vzbudiť v dieťati stratenú samodôveru (Vajanský)zastar.: sebavedomosť (Timrava)povedomie


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV