Synonymá slova "fór" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 91 výsledkov (1 strana)
-
fór 1. p. žart 2. p. úskok 3. p. predstih 1, výhoda 4. p. nápad 1
žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipy • anekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fór • frk: vždy povie dajaký fór, frk • subšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vic • hovor.: fígeľ • figliarstvo • pletka • špás • expr. huncútstvo • pestvo • šibalstvo • hovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstva • hovor. expr.: psina • kanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanada • hrub. prča • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estráda • humor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humor • smiechoty: robí si z nás smiechoty • pobavenie • zábava: som im len na pobavenie, zábavu • nezbeda • nezdoba • neplecha • samopaš • lapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechy • hovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl
forčeking p. obrana 1
obrana 1. obranný postoj (pred útokom, nebezpečenstvom a pod.) • defenzíva: prejsť do obrany, do defenzívy • bránenie • obraňovanie: osobné bránenie (v športe) • sebaobrana (obrana samého seba, vlastných záujmov) • šport. forčeking (aktívna obrana v hokeji)
2. p. obhajoba
forma 1. p. podoba 1, tvar, charakter 2, vzhľad, verzia 2. p. formalita 1 3. p. stav1 1
formalita 1. ustálená vonkajšia podoba úkonu: pasové formality • forma: to je len forma bez akéhokoľvek obsahu • formálnosť • konvencia (ustálený spôsob niečoho): spoločenské konvencie • zvyklosť • návyk • zvyčaj • obyčaj
2. p. formalizmus
charakter 1. súhrn psychických vlastností, ktoré utvárajú osobnosť a sú základom jej konania • povaha: mať dobrý, zlý charakter, dobrú, zlú povahu • letora: veselá letora • hovor. nátura: chlapská nátura • kniž. naturel: umelecký naturel • profil: profil vedca
2. súhrn príznačných vlastností veci, javu • ráz: revolučný charakter, ráz diela • povaha: povaha choroby • spôsob: kresťanský spôsob myslenia • kniž. kolorit: lyrický kolorit drámy • kniž. tvár: pravá tvár komunizmu • kniž. razenie: ironické šľahy shawovského razenia • tvárnosť: tvárnosť spoločnosti • rámec • forma: prijatie u riaditeľa malo slávnostný rámec, slávnostnú formu
podoba 1. súhrn vonkajších znakov • tvar • forma: okrúhla podoba, forma chleba; dať niečomu definitívnu podobu, definitívny tvar • tvárnosť: tvárnosť krajiny • ráz • charakter: kraj si zachoval svoj typický ráz, charakter • kniž. tvár: zimná tvár dediny • fazóna (podoba častí oblečenia): fazóna klobúka, šiat • formát (podoba vzhľadom na rozmery): formát papiera, knihy
p. aj tvar
2. súhrn vlastností • výzor • vzhľad: choroba veľmi zmenila jeho podobu, výzor, vzhľad • kniž. vid: človek pekného vidu • zastar. parsún • imidž • subšt. vizáž
p. aj vzhľad
3. približná zhoda čŕt, vlastností osôb al. vecí • podobnosť: nápadná podoba, podobnosť súrodencov • obdoba • paralela • analógia (približná podoba): to nemá v dejinách obdobu; nájsť paralelu, analógiu medzi javmi • paralelnosť • analogickosť
4. p. verzia 5. p. obraz 1, 2
ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter opery • povaha: povaha choroby • kniž. tvár • tvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnosti • smer: školy humanitného smeru • podoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobu • štýl (ráz veci al. javu): štýl obliekania • typ (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školy • založenie • kniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razenia • duch (celkový ráz): duch doby • akcent: báseň má osobný akcent • tón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého diela • kniž. kolorit: dobový kolorit románu • expr. punc: dielo má politický punc • črta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črtu • rámec • forma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formu • nálada (celkový ráz): nálada obrazu
stav1 1. súhrn vlastností charakteristických v istom čase pre niečo, pre niekoho • situácia: finančný stav, finančná situácia podniku • okolnosti • pomery (celkový stav): zlý stav, zlé pomery v spoločnosti; okolnosti mu nedovoľujú konať inak • postavenie • položenie • rozpoloženie: ocitnúť sa v nevýhodnom postavení, položení; duševné rozpoloženie • pozícia (stav so zreteľom na okolie): jeho pozícia v rodine nebola dobrá • kondícia • hovor. forma (fyzický al. duševný stav): byť v dobrej kondícii; slabá forma futbalistu
p. aj situácia 1
2. p. povolanie 1 3. p. skupina 2
tvar vonkajšia zostava základných prvkov niečoho • forma: okrúhly tvar chleba, dávať niečomu tvar, formu; gramatický tvar, gramatická forma • podoba: liek v podobe tabletiek • formát: normalizovaný formát papiera • fazóna • strih (tvar ušitia oblečenia a pod.): fazóna klobúka, zvonový strih šiat
verzia jedna z rozdielnych podôb textu literárneho, hudobného a pod. diela al. vôbec jazykového prejavu: rozličné verzie ľudových povestí; slovenská verzia cudzojazyčného filmu • podoba • forma: filmová podoba, forma románu • znenie: pôvodné znenie článku • obmena: opis udalosti v niekoľkých obmenách • redakcia (jedna z rozličných úprav toho istého textu): nová redakcia stanov • variant • variácia: viaceré varianty, variácie prednášky • mutácia: vidiecka mutácia novín
vzhľad súhrn vonkajších znakov • výzor: mladistvý vzhľad; posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor chorého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • úprava: vzorná úprava písomných prác žiakov • podoba: nebo nadobudlo hrozivú podobu • forma: dávať niečomu formu • dizajn, pôv. pís. design (vzhľad výrobku): mať pekný design, dizajn • tvárnosť: tvárnosť krajiny • vonkajšok • kniž. zovňajšok (vonkajší vzhľad): príjemný vonkajšok; dbať o svoj zovňajšok • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • hovor. náter: dať niečomu slávnostný náter • zastar. vzozrenie (Rázus) • kniž. zastar. parsún (Hviezdoslav) • subšt. vizáž
formácia p. útvar
útvar organizačný celok al. jeho časť; celok usporiadaný istým spôsobom: hasičský, vojenský útvar; pochodový útvar • jednotka: výrobná jednotka, letecká jednotka; jednotka cvičencov • odb. formácia: útočná formácia
formalizmus prepiate lipnutie na forme bez ohľadu na jej funkciu • formalita: urobiť niečo bez formalizmu, formalít • formálnosť • obradnosť • strojenosť
formálne 1. porov. formálny 2. p. navonok 1
navonok 1. z vonkajšej strany, z vonkajšej stránky, vyvolávajúc zdanie; nie naozaj • naoko • zvonka • zvonku • nár. zvonky: súkromné podnikanie je navonok, naoko veľmi lákavé; zvonka sa ničím nelíšil od ostatných • zdanlivo • očistom • zried. očistomok (Rázus) • nár. naprezrek (Mináč): zdanlivo, očistom súhlasil s každým otcovým slovom • na pohľad • na prvý pohľad: na (prvý) pohľad sa mu všetko zdalo v poriadku • vonkajškovo: navonok, vonkajškovo pôsobí veľmi dobre • formálne • fraz.: pre formu • len pre formu • kniž. al. hovor. pro forma: s návrhom už súhlasil, no navonok, formálne ešte odporoval; všetko robil iba tak pre formu • fraz. len aby sa nepovedalo
2. p. von 1
formálnosť p. formalizmus, formalita 1
formálny 1. vyhovujúci iba forme, nie podstate • vonkajší • vonkajškový (zameraný iba na vonkajšok): formálne, vonkajšie, vonkajškové efekty • zdvorilostný (vyplývajúci z formálnej zdvorilosti): zdvorilostné frázy, zdvorilostná slušnosť • konvenčný • konvencionálny (vyplývajúci z konvencie): konvenčný pozdrav, rozhovor; konvencionálny predpis • oficiálny • trocha pejor. oficiózny • neosobný (bez osobnej zainteresovanosti): oficiálne, oficiózne, neosobné prijatie • odmeraný • chladný • strohý: odmeraný, chladný, strohý tón reči • nekonkrétny (formálny a veľmi všeobecný) • platonický: nekonkrétne vyhlásenie štátnika; prejaviť len platonický záujem o niečo (op. naozajstný, skutočný)
2. p. vonkajší
chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mlieko • chladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené víno • vychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá piecka • čerstvý • svieži • osviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrine • ľadový • mrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduch • drsný • nevľúdny • neprívetivý • kniž. nehostinný • surový • ostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severák • sychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasie • pren. zubatý: slnko je už zubaté • prichladný (priveľmi chladný)
2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavu • rozumový • racionálny: rozumový, racionálny typ človeka • chladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosť • triezvy • rozvážny: triezvy, rozvážny um • pokojný • stoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha
3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavý • ľahostajný • vlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažné • zdržanlivý • rezervovaný • neutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťah • ľadový • mramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvár • strohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slov • odmeraný • neprístupný: byť k niekomu odmeraný • studený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosť • nevľúdny • neprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľad • hovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobený • úsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a nelásku • frigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálny • formálny • úradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase
oficiálny ktorý má úradný ráz, ktorý sa uskutočňuje podľa predpisov (op. neoficiálny) • úradný: oficiálny, úradný postup vybavovania; oficiálne, úradné rozhovory • formálny (zachovávajúci potrebnú formu): oficiálny, formálny prístup k riešeniu problému • neosobný • strohý • odmeraný (op. familiárny; dôverný): neosobné, odmerané prijatie; oficiálny, strohý štýl • trocha pejor. oficiózny • prioficiálny (i iron.; príliš oficiálny)
úradný 1. ktorý je typický pre úrad, ktorý sa vyžaduje v administratíve, verejných organizáciách, zariadeniach a pod.; ktorý je úradom potvrdený, zverejnený a pod. • administratívny • kancelársky • rokovací • pejor. byrokratický (prehnane, formalisticky úradný): úradný, administratívny, kancelársky štýl prejavu; fraz. expr. úradný, kancelársky šimeľ (formálne, nepružné vybavovanie; byrokrat); úradný, administratívny, byrokratický postup • oficiálny: oficiálna platnosť, oficiálne schválenie žiadosti
2. vyznačujúci sa úradnou strohosťou, neosobnosťou, formálnosťou (op. dôverný, familiárny) • odmeraný • oficiálny • trocha pejor. oficiózny: v hlase mal úradný, odmeraný tón; úradný, oficiálny, oficiózny charakter stretnutia • formálny (zachovávajúci úradom vyžadovanú formu): úradné, formálne veci, náležitosti • neosobný • strohý (op. familiárny, dôverný): úradná, neosobná, strohá reč
3. p. služobný
vonkajší ktorý sa vyskytuje vonku, zvonku, na povrchu al. mimo niečoho (op. vnútorný): vonkajšia časť, vonkajšia výzdoba, vonkajší vplyv • externý (op. interný): externé štúdium • zastar. zovňajší: zovňajšia krása • zastar. zovnútorný: zovnútorné ťažkosti (Mráz) • vonkajškový (týkajúci sa vonkajška): vonkajškový prístup k niečomu • formálny (týkajúci sa vonkajšej formy): formálne náležitosti • objektívny (jestvujúci nezávisle od vedomia človeka): objektívny svet • odb. exogénny (op. endogénny): exogénny vírus • lek. ektogénny (spôsobený z vonkajších príčin) • kniž. exoterický
formát 1. p. rozmer 1, tvar, podoba 1 2. p. úroveň 2, význam 2
rozmer 1. hodnota udávajúca jednu z troch hodnôt (dĺžka, výška al. šírka) • miera • dimenzia: rozmery, dimenzie štadióna; telesné miery • rozloha (plošný rozmer): pole má rozlohu 10 ha • rozsah (plošný rozmer): rozsah záhrady • výmera (rozloha určená meraním): výmera bytu • veľkosť (priestorový, plošný rozmer): roztriediť veci podľa veľkosti • šírka (rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os): šírka ulice • dĺžka (lineárny rozmer): dĺžka miestnosti • výška (rozmer niečoho vo vertikálnom smere): výška múru • hĺbka (rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra): hĺbka javiska • objem • kniž. volúmen (priestorový rozmer): objem nádoby • formát: formát papiera
2. stupeň istého javu • intenzita • rozsah: povodeň nadobudla veľké rozmery, veľkú intenzitu, veľký rozsah • objem: objem priemyselnej výroby • dimenzia: časové dimenzie • veľkosť • hĺbka: veľkosť, hĺbka citu
úroveň 1. myslená plocha al. čiara vedená vodorovne vo výške niečoho: byty pod úrovňou chodníka • rovina: lampa v rovine očí • hladina (úroveň tekutiny, obyč. vody): hladina rieky stúpa • povrch (úroveň tekutiny): povrch vody, jazera
2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: nízka úroveň miezd • hladina: cenová hladina • výška (úroveň istej hodnoty): výška príjmov • stupeň: popáleniny prvého stupňa, vysoký stupeň kultúry • miera: mať veľkú mieru zodpovednosti • kniž. niveau: vzdelanostné niveau • formát (dosiahnutá úroveň): vedec svetového formátu
význam 1. myšlienkový obsah: význam slova, vety • zmysel: použiť slovo v istom zmysle • náplň: život bez náplne • kniž. značenie: značenie symbolu (Dobšinský)
2. vnútorná cena: význam školy pre život; udalosť mimoriadneho významu • dôležitosť • závažnosť: dôležitosť, závažnosť rozhodnutia • významnosť • význačnosť: významnosť, význačnosť poslania • váha: pripisovať niečomu veľkú váhu • vážnosť: vážnosť uznesenia • hodnota: hodnota vedeckého diela • veľkosť: mravná veľkosť človeka • dosah: čin veľkého spoločenského dosahu • formát: umelec svetového formátu • funkcia: dorozumievacia funkcia reči • kniž. značenie: značenie kongresu (Mráz) • kniž.: relevancia • relevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu
formovať 1. dávať niečomu vonkajšiu podobu, vzhľad • stvárňovať: v ateliéri formuje, stvárňuje z kameňa sochu • tvárniť (najmä technicky): tvárniť kovy, sklo • miesiť: miesi z hliny figúrky • upravovať • tvoriť • utvárať: upravuje, tvorí žene zložitý účes
2. ovplyvňovať spôsob prejavu, utvárať charakter niečoho • vychovávať: formuje, vychováva mládež, osobnosť
modelovať plasticky upravovať do istého tvaru • tvarovať: modelovať, tvarovať figúrky z hliny; tvarovanie odliatkov • stvárňovať • formovať: výchovou stvárňovať, formovať človeka • tvoriť • utvárať • vytvárať: veda tvorí, modeluje obraz sveta; utvárať, vytvárať nový štát
formovať sa p. tvoriť sa
tvoriť sa začínať jestvovať (obyč. neuvedomovanou činnosťou) • vytvárať sa • utvárať sa • vznikať: na tvári sa mu tvorili, vytvárali, utvárali vrásky; pred nami sa tvoril, vznikal rad • robiť sa: na jazere sa robili vlny; na sukni sa robili záhyby • formovať sa (nadobúdať podobu): jeho svetonázor sa formuje pod vplyvom učiteľa • vyvíjať sa (v procese vývinu): spaľovaním sa vyvíja teplo • rodiť sa • liahnuť sa: rodí sa nová myšlienka • kniž. povstávať: často medzi nimi povstávali spory • kniž. konštituovať sa (tvoriť sa budovaním, cieľavedome): začínajú sa konštituovať nové štáty
formovateľ kniž. kto niečo formuje, stvárňuje • kniž. stvárňovateľ: formovateľ, stvárňovateľ novej epochy
formovateľný p. tvárny, plastický 1
mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúš • poddajný • ohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kov • formovateľný • tvárny: formovateľná, tvárna hlina • vláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cesto • jemný • hebký • hodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperky • sypký • kyprý • ľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôda • riedky • kašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolica • expr.: mäkučký • mäkušký • mäkunký • mäkulinký • hebučký • hebunký (veľmi al. príjemne mäkký)
2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemný • lahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíka • jemný • tlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčny • pružný • plynulý • harmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systém • oblý • nevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tváre • hud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnica • expr.: mäkučký • mäkušký • mäkunký • mäkulinký
3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človek • citlivý • dobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá žena • súcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechy • poddajný • povoľný • ústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahu • prístupný • zhovievavý • blahosklonný • znášanlivý • tolerantný • kniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politik • nežný • milý • láskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie
plastický 1. ktorý ľahko prijíma al. mení tvar, vyznačujúci sa plasticitou • tvárny • tvárlivý: plastická, tvárna, tvárlivá hmota • formovateľný • poddajný: ozdoby z plastických, formovateľných, poddajných materiálov
2. synteticky vyrobený • plastový • umelohmotný • umelý • syntetický: hračky z plastických, plastových, umelohmotných materiálov; umelý, syntetický ametyst (op. pravý)
3. vyznačujúci sa trojrozmernosťou, vyvolávajúci dojem priestorovosti • trojrozmerný • priestorový: plastické, trojrozmerné, priestorové zobrazenie (op. dvojrozmerné, plošné) • reliéfny • reliéfový: reliéfna mapa
4. p. výstižný
poddajný 1. ktorý sa ľahko poddáva fyzickému tlaku, ktorý ľahko prijíma al. mení tvar (op. nepoddajný) • hebký • mäkký: poddajná, hebká tkanina; hebké vlasy; poddajná, mäkká tráva; mäkké olovo • vláčny (poddajný v dôsledku dostatočnej vlhkosti): vláčne cesto, vláčna pokožka • ohybný • formovateľný • tvárny • tvárlivý • plastický (o materiáloch): ohybný kov; formovateľná, tvárna, tvárlivá hmota; plastická modelovacia hlina
2. ktorého možno ovplyvniť, presvedčiť, získať (o človeku a jeho vlastnostiach; op. nepoddajný) • mäkký (op. tvrdý): poddajná, mäkká povaha • povoľný: povoľné materinské srdce • slabý • ovplyvniteľný • ústupčivý • ústupný (málo pevný; op. silný, neovplyvniteľný, neústupčivý, neústupný): slabý, ovplyvniteľný charakter; byť ústupčivý, ústupný
tvárny ktorý je schopný prijať určitý tvar; ktorý možno tvarovať, formovať • formovateľný • tvárlivý: tvárny, formovateľný, tvárlivý kov • poddajný • mäkký (ľahko sa podvoľujúci fyzickému tlaku): poddajná hlina, mäkký materiál • plastický: plastická modelovacia hmota • obrábateľný (ktorý možno opracúvať na potrebný tvar; o materiáloch, kovoch a pod.)
vláčny 1. poddávajúci sa fyzickému tlaku • poddajný: vláčne, poddajné cesto; vláčna, poddajná hlina • mäkký: mäkká kožušina • tvárny (schopný prijať tvar): tvárny materiál • formovateľný (schopný formovania): formovateľná hmota • ťahavý: ťahavé cesto
2. pôsobiaci dojmom poddajnosti, ohybnosti: vláčne pohyby • plynulý: plynulý krok • pružný: pružné pohyby • ohybný (dajúci sa ľahko ohýbať): ohybné telo
formovka p. tvarovka
tvarovka kusový stavebný materiál rozličného tvaru • tvárnica: šamotová tvárnica • formovka
formula p. poučenie 1
poučenie 1. návod, pokyn na konanie, výklad o niečom, vysvetlenie niečoho a pod. • ponaučenie • naučenie: dávať niekomu poučenie, ponaučenie, naučenie; vziať si poučenie, ponaučenie z chýb • poučka (stručné zovšeobecnené poučenie): matematické poučky • príučka (poučenie v podobe niečoho nepríjemného) • zried. príučok • zastaráv. príučné: dostať príučku, príučné • výučné • lekcia • odb. veta: Pythagorova veta • odb.: formula • teoréma (všeobecne platné poučenie)
2. p. poznatok
formulácia p. znenie 1
znenie 1. slovné vyjadrenie • formulácia: uverejniť plné znenie prejavu; chybné znenie, chybná formulácia zákona • verzia (jedna z mnohých podôb textu): opis udalostí v niekoľkých verziách • redakcia (jedna z rozličných úprav toho istého textu): nová redakcia spisov S. H. Vajanského • variant • variácia: druhý variant piesne
2. p. zvuk 1
formulár p. tlačivo
tlačivo listina s predtlačou • formulár: tlačivo, formulár rodného listu • blanketa
formulovať dať niečomu slovnú podobu • sformulovať • vyjadriť: otázku (s)formuloval, vyjadril veľmi jasne • zostaviť • postaviť: dobre zostavený text; vedieť problém dobre postaviť • štylizovať • zoštylizovať (jazykovo vhodne, primerane podať): (zo)štylizovať článok, príspevok, pozvanie • určiť • kniž. vytýčiť (vopred formulovať): určiť, vytýčiť program, požiadavky
dyha tenká, obyč. drevená doštička používaná na obkladanie nábytku • zastar.: furnier • furnír • fornier: leštená dyha, leštený furnier, fornier
fornier p. dyha
forota p. zásoba
zásoba množstvo niečoho pripravené na použitie v prípade potreby • rezerva: nakúpiť tovar do zásoby; mať zásobu potravín, rezerva surovín, nechať si niečo v rezerve • repertoár (zásoba istých prostriedkov): repertoár slov • záloha: mať v zálohe pneumatiku • fond (základná zásoba): krmovinový fond • hovor. forota iba v spoj. mať niečo do foroty, vo forote • hovor. talón iba v spoj. mať niečo v talóne
forsírovať p. podporovať, uprednostňovať
podporovať poskytovať pomoc, podporu, ochranu a pod. • podopierať: podporuje, podopiera mládež v športovej aktivite • pomáhať (niekomu, niečomu) • napomáhať (niekoho, niečo): pomáha synovcovi počas štúdia, napomáha ho • hovor. fedrovať: fedroval svoju blízku rodinu • hovor. forsírovať: ústav forsíruje novú koncepciu • fraz. stáť za niekým: za novým pracovníkom istotne stojí • držať (niekoho): v úrade ho drží riaditeľ • exponovať sa • angažovať sa (podporovať obyč. niečo spoločensky prospešné): exponovať sa, angažovať sa za myšlienku čistého životného prostredia • slang. drukovať • fraz. držať palce (želať úspech niekomu)
uprednostňovať prednostne brať do úvahy, prednostne vybavovať • dávať prednosť • kniž. preferovať: uprednostňujeme, preferujeme pracovníkov so znalosťou jazykov; dávať prednosť bezmäsitej strave • hovor. forsírovať (usilovať sa niekoho, niečo dostať do popredia): forsíruje svojho chránenca, svoj návrh plánu • favorizovať (vyberať si ako favorita, obľúbenca): spomedzi pracovníkov uprednostňuje, favorizuje najmladších • podporovať • hovor. expr. fedrovať (poskytovať podporu niekomu, niečomu z viacerých možností): vedenie podporuje, fedruje práve náš návrh • stavať do popredia: dnes sa stavia do popredia technika • publ. priorizovať
doska kus opracovaného dreva získaný rozpílením kmeňa po dĺžke: dubové dosky • fošňa • foršňa (hrubá drevená doska) • lopár (doska na krájanie, miesenie) • tabla • tablica (doska na miesenie): miesiť cesto na table, tablici
foršňa p. doska
foršus p. preddavok
preddavok suma vyplatená pred vyúčtovaním niečoho • hovor. záloha: dostať zálohu na pracovnú cestu • zastaráv. závdavok: vyplatiť robotníkom závdavok • hovor. expr. foršus: vybrať si foršus
forte p. hlasno
hlasno s väčšou, veľkou intenzitou hlasu al. zvuku; znejúco výrazne (op. ticho) • hlasne • hlasito • hlasite • nahlas: hlasno, hlasito sa rozosmiali; hovor nahlas, aby ťa počula • zastar. hlasom (Sládkovič, F. Hečko) • hlučno • hlučne • hrmotne • expr.: hurónsky • hulákavo (veľmi hlasno): hlučne, hrmotne sa zabávali do noci • ohlušujúco • prihlasno • prihlasito (príliš hlasno): rádio mal zapnuté prihlasno, prihlasito • prihlučne • prihlučno (príliš hlučne): prihlučno sa vracali domov • hud. forte • fraz. z plného hrdla
cvik remeselná dokonalosť v nejakej duševnej al. telesnej činnosti • zručnosť • obratnosť: získať, mať v niečom cvik, zručnosť, obratnosť • zbehlosť • prax: trénujte, kým nenadobudnete potrebnú zbehlosť, prax • hovor. fortieľ: robil to s fortieľom • rutina: rutinu nenadobudneš ničnerobením
dôvtip schopnosť rýchlo, pohotovo uvažovať a uvážlivo konať: prejaviť dôvtip • ostrovtip: vynikať ostrovtipom • dôvtipnosť: nikdy mu nechýbala dôvtipnosť • dômyselnosť • dômysel (Kukučín) • duchaplnosť: duchaplnosť odpovede • vtipnosť: vtipnosť postrehu • vtip: ukázal vtip pri riešení problému • bystrosť: bol známy svojou bystrosťou • kniž. bystrozrak • poet.: bystroumnosť • bystroum • ostroum • bystrota • pohotovosť: rozprávačská pohotovosť • vynachádzavosť • vynaliezavosť: jeho vynachádzavosť bola známa • hovor. fígeľ: pomáhať si fígľom • hovor. fortieľ: robiť niečo s fortieľom • hovor. expr. chochmes: mať chochmes • hovor. expr. fifik: ísť na niečo s fifikom • esprit: francúzsky esprit • iskra • kniž. invencia: umelecká invencia
fortieľ p. dôvtip, obratnosť 1
obratnosť 1. dobrá pohybová schopnosť a jej uplatnenie pri vykonávaní istej činnosti • šikovnosť • zručnosť: obratnosť, šikovnosť rúk; obratnosť, zručnosť pri domácich prácach • majstrovstvo • bravúra (mimoriadna zručnosť): majstrovstvo, bravúra pilota • umenie: umenie pohybu • hovor. fortieľ • hovor. expr. kumšt: pri práci s prútím využil všetok svoj fortieľ, kumšt • rutina • cvik (obratnosť získaná častým opakovaním): získať rutinu, cvik v hre, v tanci
2. vlastnosť toho, kto uplatňuje v konaní pohotovosť, múdrosť, bystrosť • šikovnosť • dôvtip: obratnosť, šikovnosť, dôvtip manažéra • umenie • hovor. expr. kumšt: bolo to jeho umenie, bol to jeho kumšt, že sa vec podarila • stratégia • taktika • diplomacia (obratnosť pri dosahovaní istého cieľa) • obyč. pejor.: chytráctvo • prefíkanosť • prešibanosť • ľstivosť (obratnosť spojená s klamstvom, lesťou a pod.)
spôsob 1. premyslené konanie pri práci na dosiahnutie niečoho: spôsob výroby; robiť niečo novým spôsobom • metóda: moderné metódy riadenia • postup (ustálený spôsob práce, konania): osevný postup; schváliť postup delegácie • hovor. systém: takýmto systémom stavba nebude nikdy dokončená • hovor. fortieľ
2. p. charakter 2 3. p. správanie
fortifikácia p. opevnenie
opevnenie stavebný komplex na ochranu proti vojenským útokom • voj. fortifikácia: vojenské opevnenie, vojenská fortifikácia • hradba (v podobe dreveného al. kamenného múru) • múr (aj pren.): hradby mesta • pevnosť: chránilo ich opevnenie, chránila ich pevnosť
p. aj pevnosť
fortifikovať p. opevniť
opevniť postaviť, vybudovať opevnenie na obranu pred nepriateľom • kniž. fortifikovať: opevniť hrad, priesmyk
fortúna p. šťastena
šťastena kniž. náhodné šťastie, náhodný úspech: miláčik šťasteny • kniž. fortúna
fórum p. spoločenstvo 1
spoločenstvo 1. organizované zoskupenie väčšieho počtu ľudí al. inštitúcií s rovnakým cieľom, so spoločnými záujmami • zväzok: hospodárske, obranné spoločenstvo, hospodársky, obranný zväzok • spojenectvo (spoločenstvo s cieľom vzájomne si pomáhať): spojenectvo demokratických krajín • spolok (spojenecký zväzok): vstúpiť do vojenského spolku • pospolitosť: národná pospolitosť • korporácia: verejná korporácia • aliancia: ekologická aliancia • komora (spoločenstvo hospodárskych a stavovských organizácií): obchodná komora, lekárska komora • grémium (spoločenstvo stavovských organizácií): grémium právnikov • zväz: zväz priemyselníkov • hnutie • fórum (spoločenstvo usilujúce sa o presadenie niečoho): hnutie na ochranu ľudských práv, demokratické fórum • kmeň (národnostne príbuzné spoločenstvo): germánske kmene • hist. komúna • kniž. societa • komunita • zastar. spojenstvo (Hviezdoslav)
p. aj spoločnosť 2
2. p. spoločnosť 1
fóry p. okolky
okolky vyhýbavé, váhavé konanie, obchádzanie podstaty veci • okolkovanie: hovorí o tom bez okolkov, bez okolkovania • váhanie • otáľanie (prejavovanie nerozhodnosti): Prestaňte s váhaním, otáľaním! • výhovorky • expr.: vykrúcačky • vytáčky • vyhováračky (vymyslené skutočnosti na obídenie niečoho): dievčence boli samé výhovorky, vykrúcačky • prieťahy • expr. otáľačky (úmyselné zdržiavanie nejakej činnosti): po dlhých prieťahoch na dohovor pristali • odklad (odloženie na neskorší čas): splniť povinnosť bez odkladu • expr.: drahoty • orácie • komédie • hovor. expr.: ceremónie • fóry (afektované prejavovanie nerozhodnosti): robí drahoty, orácie, komédie • zried. obalky: povedať niečo bez obalkov (priamo)
p. aj rozpaky
forzítia ozdobný záhradný ker so zlatožltými kvetmi • bot. zlatovka previsnutá (Forsythia) • hovor. zlatý dážď (iné je štedrec)
čestný 1. konajúci v súlade so svojím svedomím, presvedčením (o človeku); svedčiaci o tom: čestní ľudia, čestný prístup (op. nečestný) • statočný • charakterný (op. bezcharakterný): byť statočný, charakterný; charakterné konanie • poctivý (konajúci v súlade so cťou): mať poctivý úmysel; poctivý nálezca • hovor. férový • neskl. fér, pís. i fair: To nie je od teba fér, férové!; férový hráč • čistý • rýdzi • počestný (bez akýchkoľvek morálnych prehreškov): čistý, rýdzi človek; žiť čistý, počestný život • kniž. zried. honetný (Kukučín)
p. aj bezúhonný
2. udelený ako pocta, na znak úcty, ocenenia • titulárny: čestná, titulárna hodnosť; čestné členstvo • honorárny (neplatený): honorárny konzul, profesor
fér p. čestný 1
správny2 ktorý zodpovedá správnosti; ktorý je taký, aký má byť, aký sa vyžaduje, predpokladá a pod. (op. nesprávny) • náležitý • riadny: správne, náležité upozornenie; správne, náležité pripomienky; mať správny, riadny spôsob života • dobrý (op. zlý): zvoliť dobrý postup • zdravý: mať zdravé názory • racionálny (o výžive) • bezchybný • presný (op. chybný, nepresný): bezchybný výsledok, výpočet; mať presný odhad • korektný: korektná výslovnosť cudzích slov • pravý: vedel vždy zasiahnuť v pravý čas na pravom mieste • primeraný • kniž. adekvátny • vhodný • príhodný (ktorý zodpovedá daným okolnostiam, správny v danej situácii): primeraná, adekvátna reakcia; vhodný spôsob priblíženia sa dieťaťu; vyčkať na príhodnú chvíľu • hovor.: akurátny • fér • férový: dostal akurátny trest; fér, férový chlap • pekný: pekné predsavzatie • spravodlivý • oprávnený • odôvodnený • logický: spravodlivý rozsudok; oprávnené, odôvodnené, logické rozhodnutie • kniž. iron.: samospasiteľný • samospasný
lakeť hist. jednotka starej dĺžkovej miery (0,779 m) • hist. ríf: dva lakte, rífy látky
ríf hist. jednotka staršej dĺžkovej miery • lakeť: lakeť plátna
obruč 1. pevný kruhový pás na upevňovanie rozličných predmetov • ráf: železné obruče, ráfy na kolesách voza, na sude
2. predmet kruhovitého tvaru • hovor. karika: mosadzné obruče, kariky na háku • koleso • kruh: cvičiť s kolesom, kruhom • obrúčka • krúžok • karička (menšia obruč): obrúčka, krúžok na kľúče
ráf p. obruč 1
šróf p. skrutka 1