Význam slova "du" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 152 výsledkov (2 strán)

  • duál -u L -i mn. -y m. gram. v niekt. jazykoch 1 z členov kategórie čísla na vyjadrenie 2 vecí (v protiklade k singuláru a plurálu), dvojné číslo: tvar dvoma je pozostatok starého d-u;

  • dualistický príd.: d. systém;

    dualisticky prísl.: d. usporiadaný štát

  • dualizmus -mu m. odb. systém založený na 2 samostatných princípoch;
    filoz., op. monizmus;
    politol. systém 2 centier moci v 1 štáte: rakúsko-uhorský d.;

  • duálnosť -i ž.

  • duálny príd.

    1. odb. založený na dualizme, dvojitosti: d. systém vysielania

    2. inform. dvojkový, binárny: d. kód;

  • duálový príd.: d-á forma

  • duatlon -u m. šport. jednodenné preteky pozostávajúce z behu a jazdy na bicykli;

  • duatlonista -u m. pretekár v duatlone;

  • duatlonistka -y -tiek ž.

  • duatlonový príd.;

  • dub -a m.

    1. listnatý strom rodiaci žalude, bot. Quercus

    2. dubové drevo; výrobok z neho: prírodný, leštený d.

    3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: svetlý d., rustikálny d.

    chlap ako d. silný;
    spí ako d. tvrdo;
    expr.: akoby bol z d-a spadol a) je prekvapený b) náhle sa zjavil;
    (čo) z d-a spadol? je taký nevedomý? d-y váľať robiť kotrmelce;

  • dubáčik -a m. zdrob.

  • dubák -a m. vyhľadávaná jedlá hríbovitá huba s mäsitým hnedastým klobúkom, bot. hríb dubový Boletus reticulatus;

  • dubákový príd.: d-á vôňa;

  • dubasiť nedok. expr. dupať (pri tanci); tancovať: veselo d. a spievať

  • ďubať -e -ú nedok. ďobať (význ. 1, 2), zobať, kľuvať: kohúty sa ď-ú;
    expr. ď. palicou do zeme pichať;

  • dubček -a, dúbok -bka m. zdrob. k 1

  • dubina -y -bín ž. hromad. dubový porast; dubové drevo, dubové haluze: hustá d.;
    kúriť d-ou

  • ďubkať nedok. expr. (slabo) ďubať: sýkorky ď-li do loja

  • dubleta -y -liet ž. lingv. hláskovo, tvarovo al. slovotvorne odlišné 2 podoby toho istého slova al. tvaru, dvojtvar; jedna z týchto podôb (napr. kašlať/kašľať, oceána/-u, silno/-e);

  • dubletný príd.: d-á forma

  • dok. ďubnúť -e -ú -bol

    // ďubať sa ďobať sa: kačiatka sa ď-ú z vajca

  • dubový príd.: d. porast;
    d. stôl, nábytok;

  • dúbrava -y -rav ž. dubový porast, dubina;

  • dúbravka -y -viek ž. zdrob.

  • dučať -í -ia nedok. expr. trčať (význ. 3), čučať, kvočať: stále d-í doma

  • duch -a D a L -ovi/-u V arch. -u mn. -ovia m. živ.

    1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý d.;
    zlý d. (mu to pošepol) diabol;
    v zrúcaninách strašia d-ia strašidlá;
    D. Svätý, Svätý D. v kresť. náb. 3. božská osoba;
    hovor. na D-a na Turíce;
    filoz., op. hmota

    2. D a L -u/-ovi kniž. (vynikajúca) osobnosť: bol to štátnický d.;
    veľkí d-ia ľudstva

    bibl. chudobný v d-u prostý;
    expr. zmiznúť, stratiť sa ako d. nebadane odísť;
    chodiť ako d. nečujne;
    ani d-a niet, nevidieť nikoho;
    hodina d-ov polnoc;

    duch -a D a L -u A -a iba jedn. m. neživ.

    1. myšlienková, duchovná sféra človeka, myšlienky, myseľ: nepokojný ľudský d.;
    povedať si, zasmiať sa v d-u

    2. duš. schopnosti, nadanie: rozvíjať si d-a;
    byť obdarený d-m;
    mať básnického d-a

    3. duš. vlastnosti, založenie: byť čulého, rozvážneho, veselého d-a;
    mať bojového d-a

    4. duš. stav, nálada: zachovať si pokojného d-a, neklesať na d-u;
    nestrácať d-a statočnosť, rozvahu ap.

    5. A -a/duch celkový ráz, ovzdušie, atmosféra: d. doby;
    v družstve panuje d. porozumenia;
    pričiniť sa o priateľského d-a, o priateľský d.

    chodiť ako bez d-a bez záujmu;
    kniž. chudobný d-m, na d-u duševne obmedzený;
    byť d-om neprítomný myslieť na iné;
    vypustiť d-a umrieť;
    byť jedno telo a jeden d.;
    zodpovedať d-u i litere (zákona ap.) úplne;
    v zdravom tele zdravý d.;

  • duchaplne prísl.: d. sa prejaviť;

  • duchaplnosť -i ž.

  • duchaplný príd. prejavujúci bystrosť ducha, dôvtipný, dômyselný, op. bezduchý: d. človek, d-á odpoveď;

  • duchaprítomne prísl.: d. konať;

  • duchaprítomnosť -i ž.: (ne)stratiť d.

  • duchaprítomný príd. pohotovo reagujúci, pohotový, bystrý: d. muž, d-á poznámka;

  • dúchať -a nedok.

    1. fúkať (zúženými) perami: d. do pahreby, do polievky

    2. fúkať (význ. 1), fučať, duť, viať: vietor d-a

    d. s niekým do jedného vreca byť s ním spolčený;
    expr. nebude dlho kašu d. a) prekážať b) žiť;

  • opak. dúchavať -a;

  • duchna -y -chien ž. hovor. perina: spať pod veľkou d-ou;

  • duchnisko -a -nísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

  • dok. dúchnuť -e -u -chol

  • duchovenstvo -a s. hromad. kňazi, duchovní, klérus: d. košickej diecézy

  • duchovne prísl.: d. sa aktivizovať;

  • duchovnosť -i ž.

    II. duchovný m. kňaz

  • duchovný

    I. príd.

    1. súvisiaci s vedomím, myslením, psychikou: d. rast, vývin duševný, op. telesný;
    d-á kultúra, op. hmotná, materiálna;
    d-é vlastníctvo výsledky vedy, patenty, vynálezy, objavy ap.

    2. náboženský, op. svetský: d-á poézia;
    d. stav kňazský

    cirk. d. otec, pastier kňaz;

  • dudlať -e -ú nedok. expr.

    1. klokotať, bublať: prameň d-e

    2. hundrať, mrmlať, šomrať: d-l iba tak pre seba

  • dudok -dka mn. N a A -y m. hnedkastý vták s predĺženým perím na hlave a tenkým dlhým zobákom, zool. Upupa

    spať ako d. tvrdo;
    sedieť ako d. pasívne, zachmúrene, nehybne

  • dudrať -e -ú nedok. expr. hundrať, šomrať, frflať, frfotať: d. niekomu poza uši, d. na deti;
    d-e, že dostal málo

  • dudravý príd. expr. hundravý, šomravý, frflavý: d. starec;
    d. hlas

  • duel -u L -i mn. -y m. súboj: stretnúť sa v d-i

  • dueto -a duet s. hud. duo

  • dúfať -a nedok. mať nádej, vieru, veriť, nádejať sa: d. v skoré uzdravenie;
    d-m, že sa to skončí dobre

  • ďugať nedok. expr. pichať, strkať: ď. palicou do piesku, ď. suseda do boka;

  • dok. ďugnúť -e -ú -gol

  • dúha -y dúh ž.

    1. oblúk farieb vznikajúci odrazom a lomom slnečných lúčov v daždi: vidieť na oblohe d-u

    2. ohnutá doska ako časť steny suda

    expr.: piť ako d. veľa;
    byť smädný ako d. veľmi;

  • dúhovito, dúhovite prísl.: d. ohnutý

  • dúhovitý príd. podobný dúhe: d. oblúk;

  • dúhovka -y -viek ž. okrúhla sfarbená časť oka;

  • dúhovkový príd.

  • dúhovo prísl.: d. sfarbený;

  • dúhový príd.: d-é farby farby slnečného spektra;

  • dukát -a m. v min. zlatá (uhorská) minca: kremnický d.

    ani čo by mu d-mi platil v nijakom prípade;

  • dukátový príd.: d-á minca;
    d-é buchtičky poliate krémom

  • dukliansky príd. k Dukla: D. priesmyk;
    d-a vojenská operácia;
    d. pamätník

  • dula -y dúl ž.

    1. ovocný strom al. ker, bot. Cydonia

    2. jeho veľký žltozelený voňavý plod podobný jablku;

  • dulový príd.: d. kompót

  • duma -y dúm ž. ukrajinská hist. al. hrdinská epická báseň

  • dumať nedok. kniž. uvažovať, rozmýšľať, premýšľať: stále iba d-á;
    d. nad záhadou, o záhade

  • ďumbier -u L -i m.

    1. tropická aromatická bylina, bot. Zingiber

    2. jej sušený podzemok použ. ako korenie, zázvor: pridať do polievky ď.;

  • ďumbiernik -a m. pečivo s príchuťou ďumbieru

  • ďumbierový príd.

  • dumka -y -miek ž. lyricko-reflexívny variant dumy v umelej literatúre

  • duna -y dún ž. pieskový útvar meniaci polohu účinkom vetra, presyp

  • dunčo -a mn. -ovia m. expr. (väčší chlpatý) pes: veľký chlpatý d.

  • dunieť -í -ia nedok. ozývať sa silným, hlbokým a tupým zvukom: v diaľke d-l hrom;
    kanóny d-ia;

  • opak. dunievať -a

  • dunivo prísl.: d. znieť

  • dunivý príd. prejavujúci sa dunením: d. krok, d-á ozvena;

  • duo -a D a L -u s. hud. 2 účinkujúce hlasy al. nástroje; skladba pre ne, dueto

  • dup cit. napodobňuje dupnutie: d., d., bolo počuť ťažké kroky

  • dúpä -äťa mn. -ätá -pät s.

    1. kniž. brloh (význ. 1), pelech: líščie d.

    2. pejor. tajná skrýša (nezákonnej organizácie, skupiny ap.), brloh: gangsterské d.

  • dupáčikový príd.

  • dupáčiky -ov m. pomn. dojčenské jednodielne oblečenie na chodidlá, nohy a trup;

  • dupať -e/-á -ú/-ajú -úc/-ajúc nedok.

    1. prudko našľapovať a pritom vydávať tupý zvuk, dupotať: d. nohami, d. po dlážke

    2. takto ničiť, šliapať (význ. 1): d. po tráve, po stromčekoch;

  • dupčiť nedok. expr. dupkať (obyč. v tanci): mládenci sa krútia a d-ia

  • dupkať nedok.

    1. dupať (s menšou intenzitou): prestaň d. (nohami)! počuť d-nie kopýt

    2. expr. robiť drobné kroky, cupkať: chlapček d-l za otcom;

  • opak. dupkávať -a

  • dupkom prísl. iba v spoj. vlasy mu stoja, vstávajú d. dohora, rovno i fraz. expr. je naľakaný, zhrozený, prekvapený

  • dupľa -e -í ž. hovor. ďalšia al. dvojnásobná porcia jedla (pri spoločnom stravovaní): vypýtať si d-u, dostať d-u

  • duplicita -y ž. zdvojovanie, zdvojenie: d. v riešení výskumných úloh;

  • duplicitne prísl.;

  • duplicitnosť -i ž.

  • duplicitný príd.;

  • duplikát -u m. náhradný exemplár: d. listiny, vysvedčenia, d. kľúča

  • duplikovať nedok. hovor. dôrazne pripomínať, zdôrazňovať, opakovať: už som ti to koľko ráz d-l!

  • dupľom prísl. hovor. dvojnásobne, tým viac: ak ho nepustíš, d. sa bude domáhať

  • dupľovane prísl.

  • dupľovaný príd. hovor. dvojnásobný, dvojitý, zdvojený: zjesť d. obed;
    d-á hrúbka;

  • dupľovať nedok. hovor. zdvojovať: d. skrutky (pri spájaní dosák)

  • dupľovka -y -viek ž. hovor. dvojhlavňová puška: strieľať z d-y

  • dúpnieť -ie -ejú nedok. tŕpnuť, meravieť: d. od prekvapenia

  • dok. dupnúť -e -ú -pol

    1. k dupať: zlostne d-l (nohou)

    2. i dupnúť si expr. vymôcť si, vynútiť si svoje, postaviť sa: vie (si) d.;

  • dupot -u m. dup(ot)anie: d. detí, d. koní

  • dupotať -ce -cú -oc/-taj! -cúc/-tajúc nedok. expr. (mierne) dupať (význ. 1); buchotať: deti d-ú po schodoch;
    d-nie stáda

  • dur -u m. i neskl. s. hud. stupnica al. tónina s veľkou terciou od zákl. tónu a poltónmi medzi 3. a 4. a 7. a 8. stupňom: D dur;

  • dural -u m. pevná a ľahká zliatina hliníka a medi s niekt. inými kovmi;

  • duralový príd.: d. povrch

  • opak. durdievať sa -a

  • durdiť sa nedok. expr. hnevať sa, zlostiť sa, jedovať sa: d. sa na deti;
    zazerá a d-í sa;

  • opak. durievať -a

    // duriť sa

    1. ľakať sa, plašiť sa: sliepky sa d-ia, keď vidia jastraba

    2. expr. hnevať sa, zlostiť sa, durdiť sa: čo sa toľko d-í?

  • duriť nedok.

    1. hnať (význ. 1), vyháňať, odháňať, zaháňať: d. ovce do košiara, z košiara;
    pes d-í zver nadháňa strelcovi

    2. expr. náhliť, súriť, pobádať, naháňať: d. chlapcov do kosenia;
    d-l, aby sa všetko stihlo

    3. expr. budiť, zobúdzať: d. niekoho zo sna;
    d-l pomocníkov už o polnoci;

  • durkať nedok. expr.

    1. hrmotať (význ. 1, 2), buchotať, lomoziť, rachotiť: d. kladivami;
    vŕtačka d-á

    2. štuchať, drgať: d. do suseda (lakťom)

    3. povzbudzovať, pobádať: d. mladých do učenia, do zábavy;

  • dok. k 1, 2 durknúť -e -ú -kol

    // durknúť sa udrieť sa, drgnúť sa: d-l som sa do pleca

  • ďuro -a mn. -ovia m.

    1. expr. hlúpy, nerozvážny človek (v nadávkach)

    2. nenáročná kart. hra

  • durový príd.

  • duša -e ž.

    1. vnútorný svet človeka, vnútro, myseľ, duch: mať v d-i (ne)pokoj, mať nepokojnú d-u

    2. filoz. zjednocujúci a oživujúci princíp živých hmotných bytostí;
    náb. duchovný a nesmrteľný životný princíp človeka: ľudská d.

    3. hlav. činiteľ, najdôležitejší prvok, základ: matka je d-ou rodiny;
    byť d-ou kolektívu

    4. človek: je to šľachetná d.;
    prejavovať záujem o každú d-u;
    d. drahá familiárne oslovenie

    5. vnútorná, obalená časť: d. lopty, kolesa nafukovacia časť;
    oceľová d. kábla, drôtu výstuž;
    vŕbová d. dreň

    niet, nevidieť (ani) živej d-e nikoho;
    mať d-u na mieste uspokojiť sa;
    expr.: mať d-u na jazyku byť blízko smrti;
    d. mu piští za niekým, za niečím veľmi túži za tým;
    d-u by na dlaň vyložil je úprimný;
    expr.: d. chodí doňho spávať zle vyzerá, je chorý;
    o d-u (spasenú) → odušu;
    nebolo tam živej d-e nikoho;
    skoro mu d-u vytriaslo, div z neho d-u nevytriaslo veľmi ho nadhadzovalo;
    skoro d-u vypustil, expr. vypľul takmer zomrel;
    hovorí mi z d-e hovorí, čo si aj ja myslím;
    hovoriť niekomu do d-e dohovárať mu;
    vidieť niekomu (až) do d-e, až na dno d-e dobre ho poznať;
    (povedať niečo) z (hĺbky) d-e úprimne;
    dať, vložiť do niečoho (celú) d-u robiť to so zápalom;
    na moj (hriešnu) d-u! zaverenie;

  • dusený príd.

    1. premáhaný, zatajovaný, tlmený: d. plač, hnev

    2. (o jedle) upravený dusením: d-á hovädzina, zelenina

  • duševne prísl.: d. sa rozvíjať;
    d. chorý;

  • duševný príd. k 1: d. život, d-á choroba, d-á práca, op. telesná;
    d. vývin duchovný;

  • dušička -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2, 4: expr. vývin detskej d-y;
    d-y moje, poďte ďalej! náb. modliť sa za d-y za zomretých;
    Dušičky pamiatka na zosnulých

    expr.: mať malú d-u báť sa;
    robiť niečo s malou d-ou so strachom

  • dušičkový príd. k Dušičky: expr. d-é počasie daždivé, hmlisté

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV