Význam slova "du" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

duál -u L -i mn. -y m. gram. v niekt. jazykoch 1 z členov kategórie čísla na vyjadrenie 2 vecí (v protiklade k singuláru a plurálu), dvojné číslo: tvar dvoma je pozostatok starého d-u;

dualistický príd.: d. systém;

dualisticky prísl.: d. usporiadaný štát

dualizmus -mu m. odb. systém založený na 2 samostatných princípoch;
filoz., op. monizmus;
politol. systém 2 centier moci v 1 štáte: rakúsko-uhorský d.;

duálnosť -i ž.

duálny príd.

1. odb. založený na dualizme, dvojitosti: d. systém vysielania

2. inform. dvojkový, binárny: d. kód;

duálový príd.: d-á forma

duatlon -u m. šport. jednodenné preteky pozostávajúce z behu a jazdy na bicykli;

duatlonista -u m. pretekár v duatlone;

duatlonistka -y -tiek ž.

duatlonový príd.;

dub -a m.

1. listnatý strom rodiaci žalude, bot. Quercus

2. dubové drevo; výrobok z neho: prírodný, leštený d.

3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: svetlý d., rustikálny d.

● chlap ako d. silný;
spí ako d. tvrdo;
expr.: akoby bol z d-a spadol a) je prekvapený b) náhle sa zjavil;
(čo) z d-a spadol? je taký nevedomý? d-y váľať robiť kotrmelce;

dubáčik -a m. zdrob.

dubák -a m. vyhľadávaná jedlá hríbovitá huba s mäsitým hnedastým klobúkom, bot. hríb dubový Boletus reticulatus;

dubákový príd.: d-á vôňa;

dubasiť nedok. expr. dupať (pri tanci); tancovať: veselo d. a spievať

ďubať -e -ú nedok. ďobať (význ. 1, 2), zobať, kľuvať: kohúty sa ď-ú;
expr. ď. palicou do zeme pichať;

dubček -a, dúbok -bka m. zdrob. k 1

dubina -y -bín ž. hromad. dubový porast; dubové drevo, dubové haluze: hustá d.;
kúriť d-ou

ďubkať nedok. expr. (slabo) ďubať: sýkorky ď-li do loja

dubleta -y -liet ž. lingv. hláskovo, tvarovo al. slovotvorne odlišné 2 podoby toho istého slova al. tvaru, dvojtvar; jedna z týchto podôb (napr. kašlať/kašľať, oceána/-u, silno/-e);

dubletný príd.: d-á forma

dok. ďubnúť -e -ú -bol

// ďubať sa ďobať sa: kačiatka sa ď-ú z vajca

dubový príd.: d. porast;
d. stôl, nábytok;

dúbrava -y -rav ž. dubový porast, dubina;

dúbravka -y -viek ž. zdrob.

dučať -í -ia nedok. expr. trčať (význ. 3), čučať, kvočať: stále d-í doma

duch -a D a L -ovi/-u V arch. -u mn. -ovia m. živ.

1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý d.;
zlý d. (mu to pošepol) diabol;
v zrúcaninách strašia d-ia strašidlá;
D. Svätý, Svätý D. v kresť. náb. 3. božská osoba;
hovor. na D-a na Turíce;
filoz., op. hmota

2. D a L -u/-ovi kniž. (vynikajúca) osobnosť: bol to štátnický d.;
veľkí d-ia ľudstva

● bibl. chudobný v d-u prostý;
expr. zmiznúť, stratiť sa ako d. nebadane odísť;
chodiť ako d. nečujne;
ani d-a niet, nevidieť nikoho;
hodina d-ov polnoc;

duch -a D a L -u A -a iba jedn. m. neživ.

1. myšlienková, duchovná sféra človeka, myšlienky, myseľ: nepokojný ľudský d.;
povedať si, zasmiať sa v d-u

2. duš. schopnosti, nadanie: rozvíjať si d-a;
byť obdarený d-m;
mať básnického d-a

3. duš. vlastnosti, založenie: byť čulého, rozvážneho, veselého d-a;
mať bojového d-a

4. duš. stav, nálada: zachovať si pokojného d-a, neklesať na d-u;
nestrácať d-a statočnosť, rozvahu ap.

5. A -a/duch celkový ráz, ovzdušie, atmosféra: d. doby;
v družstve panuje d. porozumenia;
pričiniť sa o priateľského d-a, o priateľský d.

● chodiť ako bez d-a bez záujmu;
kniž. chudobný d-m, na d-u duševne obmedzený;
byť d-om neprítomný myslieť na iné;
vypustiť d-a umrieť;
byť jedno telo a jeden d.;
zodpovedať d-u i litere (zákona ap.) úplne;
v zdravom tele zdravý d.;

duchaplne prísl.: d. sa prejaviť;

duchaplnosť -i ž.

duchaplný príd. prejavujúci bystrosť ducha, dôvtipný, dômyselný, op. bezduchý: d. človek, d-á odpoveď;

duchaprítomne prísl.: d. konať;

duchaprítomnosť -i ž.: (ne)stratiť d.

duchaprítomný príd. pohotovo reagujúci, pohotový, bystrý: d. muž, d-á poznámka;

dúchať -a nedok.

1. fúkať (zúženými) perami: d. do pahreby, do polievky

2. fúkať (význ. 1), fučať, duť, viať: vietor d-a

● d. s niekým do jedného vreca byť s ním spolčený;
expr. nebude dlho kašu d. a) prekážať b) žiť;

opak. dúchavať -a;

duchna -y -chien ž. hovor. perina: spať pod veľkou d-ou;

duchnisko -a -nísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

dok. dúchnuť -e -u -chol

duchovenstvo -a s. hromad. kňazi, duchovní, klérus: d. košickej diecézy

duchovne prísl.: d. sa aktivizovať;

duchovnosť -i ž.

II. duchovný m. kňaz

duchovný

I. príd.

1. súvisiaci s vedomím, myslením, psychikou: d. rast, vývin duševný, op. telesný;
d-á kultúra, op. hmotná, materiálna;
d-é vlastníctvo výsledky vedy, patenty, vynálezy, objavy ap.

2. náboženský, op. svetský: d-á poézia;
d. stav kňazský

● cirk. d. otec, pastier kňaz;

dudlať -e -ú nedok. expr.

1. klokotať, bublať: prameň d-e

2. hundrať, mrmlať, šomrať: d-l iba tak pre seba

dudok -dka mn. N a A -y m. hnedkastý vták s predĺženým perím na hlave a tenkým dlhým zobákom, zool. Upupa

● spať ako d. tvrdo;
sedieť ako d. pasívne, zachmúrene, nehybne

dudrať -e -ú nedok. expr. hundrať, šomrať, frflať, frfotať: d. niekomu poza uši, d. na deti;
d-e, že dostal málo

dudravý príd. expr. hundravý, šomravý, frflavý: d. starec;
d. hlas

duel -u L -i mn. -y m. súboj: stretnúť sa v d-i

dueto -a duet s. hud. duo

dúfať -a nedok. mať nádej, vieru, veriť, nádejať sa: d. v skoré uzdravenie;
d-m, že sa to skončí dobre

ďugať nedok. expr. pichať, strkať: ď. palicou do piesku, ď. suseda do boka;

dok. ďugnúť -e -ú -gol

dúha -y dúh ž.

1. oblúk farieb vznikajúci odrazom a lomom slnečných lúčov v daždi: vidieť na oblohe d-u

2. ohnutá doska ako časť steny suda

● expr.: piť ako d. veľa;
byť smädný ako d. veľmi;

dúhovito, dúhovite prísl.: d. ohnutý

dúhovitý príd. podobný dúhe: d. oblúk;

dúhovka -y -viek ž. okrúhla sfarbená časť oka;

dúhovkový príd.

dúhovo prísl.: d. sfarbený;

dúhový príd.: d-é farby farby slnečného spektra;

dukát -a m. v min. zlatá (uhorská) minca: kremnický d.

● ani čo by mu d-mi platil v nijakom prípade;

dukátový príd.: d-á minca;
d-é buchtičky poliate krémom

dukliansky príd. k Dukla: D. priesmyk;
d-a vojenská operácia;
d. pamätník

dula -y dúl ž.

1. ovocný strom al. ker, bot. Cydonia

2. jeho veľký žltozelený voňavý plod podobný jablku;

dulový príd.: d. kompót

duma -y dúm ž. ukrajinská hist. al. hrdinská epická báseň

dumať nedok. kniž. uvažovať, rozmýšľať, premýšľať: stále iba d-á;
d. nad záhadou, o záhade

ďumbier -u L -i m.

1. tropická aromatická bylina, bot. Zingiber

2. jej sušený podzemok použ. ako korenie, zázvor: pridať do polievky ď.;

ďumbiernik -a m. pečivo s príchuťou ďumbieru

ďumbierový príd.

dumka -y -miek ž. lyricko-reflexívny variant dumy v umelej literatúre

duna -y dún ž. pieskový útvar meniaci polohu účinkom vetra, presyp

dunčo -a mn. -ovia m. expr. (väčší chlpatý) pes: veľký chlpatý d.

dunieť -í -ia nedok. ozývať sa silným, hlbokým a tupým zvukom: v diaľke d-l hrom;
kanóny d-ia;

opak. dunievať -a

dunivo prísl.: d. znieť

dunivý príd. prejavujúci sa dunením: d. krok, d-á ozvena;

duo -a D a L -u s. hud. 2 účinkujúce hlasy al. nástroje; skladba pre ne, dueto

dup cit. napodobňuje dupnutie: d., d., bolo počuť ťažké kroky

dúpä -äťa mn. -ätá -pät s.

1. kniž. brloh (význ. 1), pelech: líščie d.

2. pejor. tajná skrýša (nezákonnej organizácie, skupiny ap.), brloh: gangsterské d.

dupáčikový príd.

dupáčiky -ov m. pomn. dojčenské jednodielne oblečenie na chodidlá, nohy a trup;

dupať -e/-á -ú/-ajú -úc/-ajúc nedok.

1. prudko našľapovať a pritom vydávať tupý zvuk, dupotať: d. nohami, d. po dlážke

2. takto ničiť, šliapať (význ. 1): d. po tráve, po stromčekoch;

dupčiť nedok. expr. dupkať (obyč. v tanci): mládenci sa krútia a d-ia

dupkať nedok.

1. dupať (s menšou intenzitou): prestaň d. (nohami)! počuť d-nie kopýt

2. expr. robiť drobné kroky, cupkať: chlapček d-l za otcom;

opak. dupkávať -a

dupkom prísl. iba v spoj. vlasy mu stoja, vstávajú d. dohora, rovno i fraz. expr. je naľakaný, zhrozený, prekvapený

dupľa -e -í ž. hovor. ďalšia al. dvojnásobná porcia jedla (pri spoločnom stravovaní): vypýtať si d-u, dostať d-u

duplicita -y ž. zdvojovanie, zdvojenie: d. v riešení výskumných úloh;

duplicitne prísl.;

duplicitnosť -i ž.

duplicitný príd.;

duplikát -u m. náhradný exemplár: d. listiny, vysvedčenia, d. kľúča

duplikovať nedok. hovor. dôrazne pripomínať, zdôrazňovať, opakovať: už som ti to koľko ráz d-l!

dupľom prísl. hovor. dvojnásobne, tým viac: ak ho nepustíš, d. sa bude domáhať

dupľovane prísl.

dupľovaný príd. hovor. dvojnásobný, dvojitý, zdvojený: zjesť d. obed;
d-á hrúbka;

dupľovať nedok. hovor. zdvojovať: d. skrutky (pri spájaní dosák)

dupľovka -y -viek ž. hovor. dvojhlavňová puška: strieľať z d-y

dúpnieť -ie -ejú nedok. tŕpnuť, meravieť: d. od prekvapenia

dok. dupnúť -e -ú -pol

1. k dupať: zlostne d-l (nohou)

2. i dupnúť si expr. vymôcť si, vynútiť si svoje, postaviť sa: vie (si) d.;

dupot -u m. dup(ot)anie: d. detí, d. koní

dupotať -ce -cú -oc/-taj! -cúc/-tajúc nedok. expr. (mierne) dupať (význ. 1); buchotať: deti d-ú po schodoch;
d-nie stáda

dur -u m. i neskl. s. hud. stupnica al. tónina s veľkou terciou od zákl. tónu a poltónmi medzi 3. a 4. a 7. a 8. stupňom: D dur;

dural -u m. pevná a ľahká zliatina hliníka a medi s niekt. inými kovmi;

duralový príd.: d. povrch

opak. durdievať sa -a

durdiť sa nedok. expr. hnevať sa, zlostiť sa, jedovať sa: d. sa na deti;
zazerá a d-í sa;

opak. durievať -a

// duriť sa

1. ľakať sa, plašiť sa: sliepky sa d-ia, keď vidia jastraba

2. expr. hnevať sa, zlostiť sa, durdiť sa: čo sa toľko d-í?

duriť nedok.

1. hnať (význ. 1), vyháňať, odháňať, zaháňať: d. ovce do košiara, z košiara;
pes d-í zver nadháňa strelcovi

2. expr. náhliť, súriť, pobádať, naháňať: d. chlapcov do kosenia;
d-l, aby sa všetko stihlo

3. expr. budiť, zobúdzať: d. niekoho zo sna;
d-l pomocníkov už o polnoci;

durkať nedok. expr.

1. hrmotať (význ. 1, 2), buchotať, lomoziť, rachotiť: d. kladivami;
vŕtačka d-á

2. štuchať, drgať: d. do suseda (lakťom)

3. povzbudzovať, pobádať: d. mladých do učenia, do zábavy;

dok. k 1, 2 durknúť -e -ú -kol

// durknúť sa udrieť sa, drgnúť sa: d-l som sa do pleca

ďuro -a mn. -ovia m.

1. expr. hlúpy, nerozvážny človek (v nadávkach)

2. nenáročná kart. hra

durový príd.

duša -e ž.

1. vnútorný svet človeka, vnútro, myseľ, duch: mať v d-i (ne)pokoj, mať nepokojnú d-u

2. filoz. zjednocujúci a oživujúci princíp živých hmotných bytostí;
náb. duchovný a nesmrteľný životný princíp človeka: ľudská d.

3. hlav. činiteľ, najdôležitejší prvok, základ: matka je d-ou rodiny;
byť d-ou kolektívu

4. človek: je to šľachetná d.;
prejavovať záujem o každú d-u;
d. drahá familiárne oslovenie

5. vnútorná, obalená časť: d. lopty, kolesa nafukovacia časť;
oceľová d. kábla, drôtu výstuž;
vŕbová d. dreň

● niet, nevidieť (ani) živej d-e nikoho;
mať d-u na mieste uspokojiť sa;
expr.: mať d-u na jazyku byť blízko smrti;
d. mu piští za niekým, za niečím veľmi túži za tým;
d-u by na dlaň vyložil je úprimný;
expr.: d. chodí doňho spávať zle vyzerá, je chorý;
o d-u (spasenú) → odušu;
nebolo tam živej d-e nikoho;
skoro mu d-u vytriaslo, div z neho d-u nevytriaslo veľmi ho nadhadzovalo;
skoro d-u vypustil, expr. vypľul takmer zomrel;
hovorí mi z d-e hovorí, čo si aj ja myslím;
hovoriť niekomu do d-e dohovárať mu;
vidieť niekomu (až) do d-e, až na dno d-e dobre ho poznať;
(povedať niečo) z (hĺbky) d-e úprimne;
dať, vložiť do niečoho (celú) d-u robiť to so zápalom;
na moj (hriešnu) d-u! zaverenie;

dusený príd.

1. premáhaný, zatajovaný, tlmený: d. plač, hnev

2. (o jedle) upravený dusením: d-á hovädzina, zelenina

duševne prísl.: d. sa rozvíjať;
d. chorý;

duševný príd. k 1: d. život, d-á choroba, d-á práca, op. telesná;
d. vývin duchovný;

dušička -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2, 4: expr. vývin detskej d-y;
d-y moje, poďte ďalej! náb. modliť sa za d-y za zomretých;
Dušičky pamiatka na zosnulých

● expr.: mať malú d-u báť sa;
robiť niečo s malou d-ou so strachom

dušičkový príd. k Dušičky: expr. d-é počasie daždivé, hmlisté