Synonymá slova "domy" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 31 výsledkov (1 strana)

  • roztrhať trhaním rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • rozšklbaťpotrhaťpretrhať: roztrhala, potrhala plátno na márne kúskyrozdriapaťdodriapaťpodriapaťdotrhať: rozdriapať noviny, šaty; ponožky rýchlo dotrhalexpr.: pokmásaťrozkmásaťdokmásaťdošklbaťpošklbaťrozkvákať (všetko al. dôkladne roztrhať): deti rozkmásali nohavice na franforcekniž. rozorvaťnár. expr.: rozmykaťdomykaťrozdrlančiťrozdrlancovať: víchor rozmykal chalupu, stromypopretŕhaťpopretrhávaťpopretrhovaťporoztŕhaťporoztrhávaťporoztrhovaťspretŕhaťspopretrhávať (postupne, viac vecí)


    dômysel p. dôvtip


    dôvtip schopnosť rýchlo, pohotovo uvažovať a uvážlivo konať: prejaviť dôvtipostrovtip: vynikať ostrovtipomdôvtipnosť: nikdy mu nechýbala dôvtipnosťdômyselnosťdômysel (Kukučín)duchaplnosť: duchaplnosť odpovedevtipnosť: vtipnosť postrehuvtip: ukázal vtip pri riešení problémubystrosť: bol známy svojou bystrosťoukniž. bystrozrakpoet.: bystroumnosťbystroumostroumbystrotapohotovosť: rozprávačská pohotovosťvynachádzavosťvynaliezavosť: jeho vynachádzavosť bola známahovor. fígeľ: pomáhať si fígľomhovor. fortieľ: robiť niečo s fortieľomhovor. expr. chochmes: mať chochmeshovor. expr. fifik: ísť na niečo s fifikomesprit: francúzsky espritiskrakniž. invencia: umelecká invencia


    bystro 1. s obratnosťou a za (veľmi) krátky čas (op. nemotorne, ťarbavo) • rýchlosvižkosvižne: bystro, svižko, svižne prejsť cez cestuvrtkorezkohybko: vrtko, rezko kráčal za otcombodročulo: bodro, čulo sa pohybovať po zľadovatenej plochepružnezľahka: pružne, zľahka zoskočiť z vozaexpr. šibko: šibko liezť po skaláchexpr.: dupkomhupkomhupky: dupkom, hupkom vyskočiť na rovné nohy

    porov. aj bystrý 1

    2. reagujúc, vnímajúc, uvažujúc rýchlo a dobre; prejavujúc tieto schopnosti • pohotovopohotove: bystro, pohotovo posudzovať vzniknutú situáciubystrozrako (s bystrým postrehom): bystrozrako si prezerať prichádzajúcichdôvtipneostrovtipne (s dôvtipom): dôvtipne, ostrovtipne odpovedať na otázkydômyselne: dômyselne konať na prospech podnikuduchaprítomne: duchaprítomne sa pohybovať v spoločnostivnímavo: vnímavo sledovať výkladrozumnemúdrointeligentne (prejavujúc rozumové schopnosti): rozumne, múdro uvažovať o svojich možnostiach; inteligentne rozmýšľaťhovor. šikovne: šikovne riešiť úlohy

    porov. aj bystrý 2


    dômyselne p. bystro 2, porov. aj dôvtipný, vynachádzavý


    dômyselnosť p. dôvtip


    dômyselný p. dôvtipný, vynachádzavý


    dôvtipný prejavujúci bystrosť, originálnosť myslenia (o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach • bystrý: dôvtipný, bystrý žiakvynachádzavývynaliezavýinvenčný (ktorý sa vie vždy vynájsť, nájsť riešenie, prísť s niečím novým): vynaliezavý, vynachádzavý remeselník; invenčné riešeniedômyselný: dômyselná konštrukciaostrovtipnýkniž. ostroumnýmenej časté: bystrohlavýbystroumný: ostrovtipný, bystroumný spoločník na diskusiuinteligentnýduchaplný (prejavujúci inteligenciu, vtip): inteligentná, duchaplná odpoveď; duchaplný rozhovorchytrývtipnýšikovný (rozumovo): chytrá, vtipná, šikovná hlavaexpr. šalamúnsky: šalamúnske riešeniehovor. nápaditý

    p. aj bystrý


    vtipný 1. ktorý má bystrý rozum; svedčiaci o tom • dôvtipný: vtipný, dôvtipný človek; vtipný postreh, dôvtipné riešeniedômyselný: dômyselný konštruktér, dômyselné zariadeniebystrý (ktorý má dobrý a rýchly postreh): bystrý žiakduchaplný: duchaplný muž, duchaplná poznámkahovor. šikovný: šikovný študent, expr. šikovný ťahpoet. bystroumný: bystroumné dievča (Jégé)

    2. vzbudzujúci radosť, optimizmus, chuť žartovať; plný vtipu • žartovnýveselý: vtipná, veselá, žartovná príhoda; prísť na veselšie myšlienkyhumorný: vznikla humorná situáciaiskrivý: iskrivé ovzdušie

    p. aj veselý 2


    vynachádzavý ktorý ľahko, rád vynachádza (spôsob riešenia situácie a pod.) • vynaliezavý: dieťa je pri hre vynachádzavé, vynaliezavédômyselný (ukazujúci bystrosť mysle): dômyselný konštruktérdôvtipný (ktorý má dôvtip): dôvtipný študenthovor. nápaditýbystrý (majúci dobrý a rýchly postreh): bystrý pozorovateľexpr. vymýšľavý (Alexy)pren. expr. šalamúnsky (ktorý sa vie vynájsť): šalamúnske riešeniekniž. invenčný


    domýšľať p. premýšľať


    premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovaťrozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom životarozvažovaťzvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšiedomýšľať: projekt domýšľa do dôsledkovzamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmiexpr.: hútaťprehutovaťpohutovaťrozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianocekniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešilexpr. rozdumovaťčasto iron. mudrovaťhovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ?rozumovaťexpr. rozumkovaťexpr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovaťkumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ?hovor. expr.: morfondírovaťmorfondovať: je to iba plané morfondírovaniepremietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov životfilozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbaťrozjímaťmeditovaťkniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovaniekombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie


    domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sanazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídumať domnienkubyť v domnienkežiť v domnienkemať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal samyslieťmyslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevukniž. mieniť: mienil, že príde včasusudzovaťuzatváraťuzavieraťkniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúplakniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základochpočítaťrátať: počítal s tým, že mu pomôžupredpokladaťtušiťdomýšľať sidomýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazíexpr.: hútať sišípiťkraj. mívať si (Kukučín)nár. predkladať si (Kukučín)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    domýšľať sa p. domnievať sa, hádať 1, nazdávať sa, tušiť


    hádať 1. intuitívne zisťovať, myslieť si niečo bez overenia so skutočnosťou • dohadovať sadomýšľať sa: iba hádal, dohadoval sa, čo sa robí domaodhadovať: odhadovali mu 50 rokovtušiť: mohol iba tušiť, ktorý z chlapcov bude prvýtipovať (hádať športový výsledok, výsledok v stávke a pod.): tipovať víťaza pretekov

    2. p. veštiť 1


    nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sadomnievať samať domnienkubyť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajúpočítaťrátať: počítal, rátal, že dedičom bude sámmyslieť (si)predpokladaťusudzovaťpredvídaťkniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťaziatušiťdomýšľať sidomýšľať saexpr.: hútať sišípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane


    tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania • predvídaťcítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvozastar.: predvidieťpredcítiťexpr.: šípiťvetriťňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obrátizastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedíhádaťdohadovať sadomýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináčpredpokladaťčakaťočakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť


    domýšľavý p. samoľúby


    samoľúby obdivujúci sám seba, nekriticky spokojný so sebou; svedčiaci o tom: samoľúby človek; obzerať sa v zrkadle samoľúbym pohľadommárnivýmárnomyseľný (preceňujúci vlastné prednosti; svedčiaci o tom): dievča je márnivé, márnomyseľné; oddávať sa márnivým, márnomyseľným myšlienkamnamyslený (veľmi sebavedomý, vysoko sa hodnotiaci): je namyslený na svoje úspechyzastar.: samoľúbivýsamospokojný: byť samoľúbivý; samospokojný úsmev (Timrava)domýšľavý: ženy bývajú domýšľavénespráv. ješitný

    p. aj namyslený


    domyslieť p. uvážiť 1


    premyslieť v mysli dôkladne posúdiť, zhodnotiť všetky okolnosti, veci • uvážiťzvážiť: návrh treba ešte raz premyslieť, uvážiť; premysli si, zváž, čo odpoviešrozmyslieť sirozvážiť (si): nemať čas na rozmyslenie; musíme (si) rozvážiť, ako postupovať ďalejexpr. prehútaťtrocha expr. predumať: prehútať, predumať plán do všetkých detailovdomyslieť (premyslieť do podrobností) • expr. rozhútať (si): zle si si to rozhútalprebrať: preberiem problém ešte raz a uvidím, ako sa rozhodnemhovor. expr.: prešpekulovaťprekumštovať: kým sa rozhodnete, treba vec dobre prešpekulovať, prekumštovaťskombinovaťvykombinovať (premyslieť kombinovaním): skombinovali, vykombinovali všetko tak, aby výsledok súhlasilpopremýšľaťporozmýšľať (viackrát niečo premyslieť): keď o všetkom dobre popremýšľal, súhlasilpouvažovať (istý čas uvažovať o niečom): pouvažujem nad vecou, premyslím vec a potom sa vyjadrím


    uvážiť 1. dôkladným myslením posúdiť všetky okolnosti • vziať do úvahy: treba (si) dobre uvážiť, ako sú sily rozložené; vzal do úvahy všetky dôvodyzvážiťposúdiť (porovnaním zhodnotiť): Zvážte, posúďte svoje možnosti!rozvážiťrozmyslieťpremyslieť: musíme (si) rozvážiť, ako to urobíme; najskôr si rozmysli, čo odpoviešzastaráv. povážiť: povážte len, koľko námahy to stojídomyslieť (uvážiť do podrobností, dôsledkov): keď domyslel následky svojho činu, naľakal safraz. nechať si rozležať v hlave: ešte raz si celý prípad nechal rozležať v hlave

    2. p. uznať 2


    domyslieť sa p. dovtípiť sa


    dovtípiť sa intuitívne al. premýšľaním postrehnúť • domyslieť sidomyslieť sa: dovtípil sa, domyslel si, že sa niečo stalovytušiťvycítiťvybadať: všetko vytušila, vybadalapochopiťpostihnúťuhádnuť: pochopil, uhádol hlavnú myšlienku dieladôjsťprísť (na niečo): nemohol dôjsť na to, kto zvonilhovor.: dohádať sadohútať sa (po dlhšom premýšľaní): nedohútal sa, čo má robiť


    uhádnuť 1. bez overenia so skutočnosťou, skôr intuitívne zistiť: uhádnem, čo chceš povedaťvytušiť (tušením, cítením): rýchlo vytušili náš zámer, nebezpečenstvoprísť na niečodomyslieť sadomyslieť sidovtípiť sadohádať sa (myšlienkovým pochodom zistiť): prídem na to, domyslím si, aký bude koniec; domyslel sa, dovtípil sa, dohádal sa, prečo mu nedali súhlasulahodiťzried. polahodiťhovor. utrafiťzried. pritrafiť (odhadom postihnúť): azda ulahodím pridať potrebné množstvo oleja; utrafil odtieň farbyhovor. potrafiť (uhádnuť niečo urobiť) • vystihnúť (zmyslami, úvahou postihnúť): vystihnúť úmysel niekoho

    2. dôvtipom, rozumom vysvetliť • rozlúštiťvylúštiťprísť na niečo: rozlúštiť, vylúštiť každú hádanku; prísť na hlavolamrozriešiťvyriešiť (nájsť vysvetlenie): rozriešiť, vyriešiť rébus

    3. p. vedieť 3


    pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejínpoznaťspoznať: (s)poznal svoj omylpostihnúť: výklad učiteľa celkom nepostiholvniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problémuvyrozumieťzastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajúvyčítaťvypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľudovtípiť sadomyslieť sa/siprísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskorozastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlilkniž.: pojaťpoňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojomuvedomiť sizastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniecpostrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislostiexpr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

    2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje časporozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieťzried. uveriť: kto neskúsi, neuverí


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV