Synonymá slova "dej" v Synonymickom slovníku slovenčiny

dej jestvujúce, prerozprávané al. inak stvárnené udalosti, ktoré sú, boli al. budú • príbeh: dej, príbeh filmu je zaujímavý • fabula (časové a kauzálne podanie deja): prerozprávať dej, fabulu románu • sujet [vysl. süže] (dej realizovaný v rámci určitej, obyč. literárnej umeleckej kompozície)

p. aj priebeh

priebeh plynulé napredovanie niečoho v čase: choroba má normálny priebeh • beh • chod • postup • pochod: beh, chod udalostí; myšlienkový postup, pochod • dej (čo sa deje, čo prebieha): opisovať dej filmu • spád (rýchly priebeh): hra nemá spád • proces (plynulý priebeh): historický proces • kniž. tok: tok života

činiteľ 1. kto sa na niečom aktívne zúčastňuje, kto má na niečo vplyv: politický činiteľ • kniž. dejateľ: kultúrny dejateľ

2. pôsobiaca, hybná sila: časový činiteľ • faktor: hospodársky faktor • pôvodca • agens: lingv. pôvodca, agens deja • kniž. subjekt: vystupovať ako subjekt dejín

3. p. orgán 3

dejateľ p. činiteľ 1

dejepis p. história 1

história 1. vedný odbor skúmajúci dejiny • dejepis: prednášať na univerzite históriu, dejepis • dejepisectvo • historiografia

2. súhrn minulých dejov, udalostí, vývin niečoho • dejiny: história, dejiny štátu, jazyka • minulosť: dávna minulosť národa

3. p. príhoda

dejepisec p. historik

historik odborník v histórii • dejepisec • historiograf (odborník v histórii s istou špecializáciou)

dejepisectvo p. história 1

dejepisný p. historický 1

historický 1. súvisiaci s históriou, dejinami; zameraný na históriu • dejinný: historická, dejinná etapa; historická, dejinná zmena • dejepisný (súvisiaci s dejepisom): dejepisná literatúra • dobový (odkazujúci na určitú historickú dobu): dobové materiály, dobové kostýmy • starý • starobylý (pochádzajúci z histórie, z minulosti): staré pamiatky, dokumenty; starobylé časti miest • zried. minulostný

2. významný z hľadiska historického vývinu • dejinný: historický, dejinný objav • epochálny • prevratný (prinášajúci zásadnú zmenu, prevrat): epochálne, prevratné dielo; epochálny, prevratný čin • kniž. svetodejinný • zastaráv. svetodejný • zastar. svetohybný: svetodejinná, svetodejná, svetohybná udalosť

dejinný p. historický 1, 2, prevratný

prevratný znamenajúci, spôsobujúci ďalekosiahle zmeny; majúci veľký význam • prelomový: žiť prevratné, prelomové časy • epochálny: epochálny vynález • historický • dejinný (v histórii niečím významný): objav historického, dejinného významu • svetodejinný • svetodejný • kniž. svetohybný; revolučný (prinášajúci, znamenajúci veľkú, prudkú zmenu): revolučný čin • expr. svetoborný: svetoborná udalosť

p. aj významný, historický 2

dejiny súhrn minulých dejov, udalostí; vývin niečoho • história: dejiny, história jazyka, literatúry, vedy • minulosť: kultúrna minulosť národa

dejisko priestor, v ktorom sa odohráva nejaký významný dej • miesto: dejisko, miesto významných udalostí • kniž. javisko: javisko bojov

dejový p. epický

epický založený na deji, rozprávaní; typický pre epiku • dejový • fabulárny • fabulový: epický, dejový, fabulárny, fabulový princíp • odb. výpravný: epická, výpravná báseň • príbehový (ktorý má príbeh): príbehová literatúra • prozaický (op. poetický): prozaický charakter textu • rozprávačský • rozprávací • naračný • naratívny: rozprávačské, naračné umenie, žánre • zastar. rozpravný

dejstvo časť dramatického diela • akt: hra v štyroch dejstvách, aktoch

dejstvovať p. účinkovať 2, pôsobiť 4

pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešenia • zapríčiňovať • robiť • arch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľ • zaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlaku • privolávať • privodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťaž • prinášať • donášať • navodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu

2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodné • pripadať • javiť sa • vidieť sa • prichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemná • ukazovať sa • predstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačito • vyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý

3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývať • účinkovať • mať vplyv • mať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka

4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľ • pracovať • hovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizácie • kniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutí • subšt. serepľovať

účinkovať 1. dosahovať výsledok istého pôsobenia • mať účinok: liek začal rýchlo účinkovať; jeho slová mali zlý účinok • vplývať • mať vplyv (obyč. na dlhší čas): vplývať na mládež, aby športovala; rodičia už nemajú naňho vplyv • pôsobiť: alkohol pôsobí zle na zdravie človeka

2. byť činný (v zamestnaní, vo funkcii a pod.) • pôsobiť: na gymnáziu účinkoval, pôsobil dvadsať rokov • pracovať (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): na čele spolku pracoval dlhé roky • kniž. dejstvovať: mnohí spisovatelia dejstvovali aj v spoločenskom živote • subšt. serepľovať

3. zapájať sa do umeleckého programu, byť jeho (spolu)tvorcom: účinkovať na premiére • vystupovať (na verejnosti): dnes vystupuje spevácky zbor • hosťovať (účinkovať ako hosť v umeleckom, športovom programe a pod.): na predstavení hosťuje spevák z Košíc; mužstvo hosťuje v cudzine

beznádej p. zúfalstvo

zúfalstvo stav toho, kto stratil nádej, kto nevidí východisko • zúfalosť: zmocnilo sa ho zúfalstvo; zo zúfalosti si siahol na život • zúfanie: priviesť niekoho do zúfania • zastar. zúfanlivosť (Šoltésová) • beznádej • beznádejnosť: pocit beznádeje, beznádejnosti

dúfať očakávať s nádejou, že sa niečo uskutoční • mať nádej: dúfal, mal nádej, že sa vec podarí • sľubovať si: veľa si od toho sľubuješ • trúfať: už netrúfala, že príde • kniž.: nádejať sa • úfať (sa): nádejali sa, úfali (sa), že sa skoro uzdraví • spoliehať sa • veriť (s presvedčením): spolieha sa na tvoju pomoc, verí v tvoju pomoc • nár. trôfať

veriť 1. byť presvedčený o dôveryhodnosti, spoľahlivosti, pravdovravnosti niekoho • dôverovať: verí, dôveruje synovi • kniž. zastar. verovať

2. byť presvedčený o kladnom vývoji niečoho • dúfať • mať nádej: verí, dúfa v uzdravenie; máme nádej, že zvíťazíme • kniž. nádejať sa • kniž. zastar. verovať

3. hovor. (v zápore) nebyť schopný • nemôcť • nevedieť: neverí, nevie sa už dočkať konca; nemôže sa dočkať prázdnin

nádej viera, že sa splní niečo očakávané, želané: nádej na víťazstvo • zastaráv. úfnosť: je slabá úfnosť na záchranu • výhľad • vyhliadka: sú výhľady, vyhliadky na dobrú úrodu • perspektíva: nemá veľkú perspektívu do budúcnosti • hovor. šanca (nádej na úspech): mať šancu v súťaži

výhľad 1. možnosť niečo odniekiaľ dobre vidieť • rozhľad: z okna je výhľad na vrchy; z veže bol malebný rozhľad na krajinu • pohľad: zo Slavína je pekný pohľad na Bratislavu • vyhliadka (obyč. miesto s dobrým výhľadom): vyhliadka z výšiny na mesto • zried. prehľad (Kukučín)

2. viera, istota, že sa splní niečo očakávané • vyhliadka: existujú výhľady, vyhliadky na dobrú úrodu • perspektíva: dobré perspektívy do budúcnosti • nádej: nádej na víťazstvo

3. p. oblok