Synonymá slova "dedí" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 19 výsledkov (1 strana)

  • dedič p. pokračovateľ


    pokračovateľ kto pokračuje v niečom, nadväzuje na niečo, na niekoho • nasledovateľnasledovník: mať svojich pokračovateľov, nasledovateľov, nasledovníkovdedič (kto pokračuje v rozvíjaní niečoho): Štúrovi dedičiaučeník (nasledovník niečieho učenia): Kristovi učenícižiak: Metodovi žiaci

    p. aj škola 2


    dedičný 1. ktorý sa dedí po predkoch (obyč. o materiálnych veciach) • zdedenýotcovský: dedičný, zdedený, otcovský majetok

    2. ktorý prechádza z pokolenia na pokolenie, zakódovaný v génoch • genetický: dedičná, genetická chorobarodový: rodové predpokladykniž. hereditárny


    dedičstvo 1. zdedený majetok • pozostalosť: dedičstvo, pozostalosť po rodičochkniž. dedovizeň: otcovské dedičstvo, otcovská dedovizeň

    2. výsledky práce doterajších generácií • kniž. dedovizeň: zveľaďovať dedičstvo, dedovizeňkniž.: odkazposolstvo: myšlienkový, kultúrny odkaz


    dedikácia p. venovanie


    venovanie venovací text: napísať na dar venovaniekniž. dedikácia


    dedikačný p. venovací


    venovací ktorým sa niečo venuje; obsahujúci venovanie • darovací: venovacia, darovacia zmluvakniž. donačný: donačná listinakniž. dedikačný


    dedikovať p. venovať 1, pripísať 2


    pripísať 1. označiť za pôvodcu, príčinu niekoho • pričítaťpripočítaťprisúdiť: všetku vinu pripísali, pričítali, prisúdili ošetrovateľovi; zásluhy napokon pripíšu, prisúdia iba predsedoviprivlastniť: všetky neúspechy privlastnil inýmnedok.: prikladaťpodkladať: význam prikladať inému; podkladáte nám zlé úmyslykniž. imputovať: Čo nám to chcete imputovať?

    2. právne prideliť, dať nárok na niečo • pririeknuť: majetok pripísať, pririeknuť deťom; súd pririekol pozemok sestreprisúdiť (prideliť súdnym rozhodnutím): domu prisúdili vysokú cenuprirátaťpriznať (dať niekomu právo, nárok na niečo): prirátať, priznať niečo niekomu k dobru; priznali mu náhradu za utrpenú škoduvenovaťdedikovať (obyč. literárne dielo na znak úcty, lásky): autor pripísal, venoval, dedikoval svoje dielo rodičom

    3. pridať písaný dodatok • dopísať: pripísať, dopísať do listu prosbu


    venovať 1. dať na znak úcty • kniž. dedikovať: autor venoval, dedikoval knihu svojej ženepripísať: dielo pripísal matke

    2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • poskytnúťvynaložiť: venoval, poskytol mu pomoc; vynaložiť veľa času na štúdiumzasvätiťobetovať (venovať veľa času niekomu, niečomu): zasvätil život vede; obetovala všetok čas deťomhovor.: oferovaťreskírovaťkniž. zastar. obecať: oferoval, obecal mu celý majetok; reskíroval veľa peňazí na dovolenkuvložiť: vložil svoj um do literatúry

    3. p. obdarovať, darovať


    dedina sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom: podhorská dedinaobec (územnosprávna jednotka): rodná obeczastar. ves (J. Horák)nár. valal: zemplínske valaly


    vidiek 1. oblasť, kraj mimo hlavného al. väčšieho mesta: odsťahovať sa na vidiek, prežiť prázdniny na vidiekuprovincia (vidiek v pomere k hlavnému mestu) • dedina (vidiecka obec a jej okolie): žiť na dedine

    2. p. kraj1 2


    dedinčan obyvateľ dediny: mnohí dedinčania sa presťahovali do mestavidiečan (obyvateľ oblasti mimo veľkého mesta): má výzor vidiečanazastaráv. sedliak: jeho predkovia boli sedliaci


    dedinský typický pre dedinu, súvisiaci s dedinou, vidiekom • vidiecky: dedinský, vidiecky život; dedinské, vidiecke obyvateľstvokniž.: rustikálnyruralistický: umenie s rustikálnou, ruralistickou tematikouzastaráv. sedliacky: sedliacky chlapecobecný (patriaci obci, týkajúci sa obce): budova dedinskej, obecnej školy; obecný pastiernár. valalský


    obecný 1. patriaci obci; týkajúci sa obce • miestny: obecný, miestny výbor; obecná, miestna knižnica; miestny rozhlasdedinský (týkajúci sa vidieckej obce): dedinská škola; dedinský chotár

    2. p. verejný 1, komunálny 3. p. prostý 1, obyčajný 1 4. p. správ. všeobecný


    vidiecky týkajúci sa vidieka, pochádzajúci z vidieka • dedinský: vidiecke, dedinské prostrediecezpoľný: cezpoľní žiaci


    dediť sa p. šíriť sa 3


    šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovalarozťahovať sarozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínalibujnieťrásť: kriminalita bujnie, rastie

    2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať saprenikaťplaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až semvychádzaťvychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dymniesť saviaťkniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisťtiahnuť saťahať satiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou

    3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovalaexpr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do ústprenikať: novoty prenikajú aj na vidiekprenášať satradovať sadediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie

    4. p. hovoriť 1


Pozri výraz DEDÍ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV