Synonymá slova "džavot" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 8 výsledkov (1 strana)

  • džavot 1. p. rozhovor 2. p. štebot


    rozhovor zhováranie sa dvoch al. viacerých osôb: mať s niekým vážny rozhovorhovor: tichý, veselý hovor; telefonický hovorreč: dať sa s niekým do rečidialóg: nadviazať dialógvrava (rozhovor viacerých ľudí): živá vrava utíchlabeseda (neoficiálny rozhovor): zastaviť sa u suseda na besedudebatadiskusiarozprava (slovná výmena názorov o istej veci): rušná, živá debata, diskusia; zapojiť sa do debaty, do diskusie; rozprava o návrhu zákonadišputazastar. dišputácia (odborný rozhovor): filozofická dišputa, stredoveké dišputácierokovanie (oficiálne radenie sa): obchodné rokovaniehovor. diškurz: ísť k priateľke na diškurzkonverzácia: spoločenská konverzáciainterview (rozhovor publicistu s významnou osobou určený na zverejnenie): poskytnúť interviewpohovor (rozhovor, ktorého cieľom je zistiť niečie vedomosti, názory a pod.): prijímací pohovorzastar.: rozhovorkarozprávka: zamiešať sa do rozhovorky, do rozprávkyzried. zhovorka (Zelinová)expr. džavot (živý, bezstarostný rozhovor): džavot detíexpr. vravot (Vajanský)expr. zried. vravor (Kukučín)pren. hovor. pejor. gagot (nesúvislý hovor skupiny ľudí, najmä detí a žien)


    štebot vydávanie jemných spevavých zvukov (obyč. o vtákoch): vrabčí štebotšvitoršveholševel: švitor, švehol, ševel škovránkovdžavot: džavot lastovičiekexpr. zried. čvirik (Vajanský)


    bľabotať 1. expr. nezrozumiteľne a nesúvisle hovoriť, chybne artikulovať • expr. brblať: bľaboce, brble si čosi pre sebabrbtaťbrbotaťhatlať (mať obyč. vrodenú artikulačnú chybu): odpoveď iba neisto brbcezried. bľabotiťpejor.: mrkotaťľapotaťľaptaťlalotaťlolotať: ľapoce, laloce, hoci ho nik nerozumieblúzniť (v horúčke, v agónii) • džavotať (o deťoch učiacich sa artikulovať)

    p. aj mrmlať 2

    2. p. tárať


    džavotať expr. živo, príjemným hlasom hovoriť (obyč. o deťoch, ženách) • expr.: štebotaťšvitoriť: deti na dvore džavotali, štebotaliexpr.: šveholiťševeliťhlaholiťhrkútať: dievčence hrkútali o prázdninových zážitkochexpr. žibôtkať (Botto; o húsatách)


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    rapotať 1. expr. veľa a rýchlo hovoriť • expr.: rapkaťrepetiťrepentiť: ženičky rapotali, repetili na priedomíexpr.: trkotaťmrkotaťdrkotaťgagotaťľapotaťmlieťmrviťsypaťsúkať: mlel stále dokola; sypal, súkal vtipy jeden za druhýmzjemn.: džavotaťšvitoriťševeliťšveholiťštebotať: dievčence veselo džavotali, švitorili, štebotalihovor. pejor.: krákoriťkotkodákaťhovor. expr.: remziťremzať (Vajanský, Šoltésová)

    2. p. rapkať 1


    štebotať vydávať jemný, tichý, príjemný zvuk (o vtákoch; pren. expr. i hovoriť) • švitoriť: v kroví štebocú, švitoria drobné vtáčiky; deti štebocú, švitoriašveholiť (spevavo): škovránok šveholí rannú pieseňexpr. ševeliť: vtáča ševelíexpr.: čvikotaťčikotať: lastovičky č(v)ikocúexpr. čipčať (vydávať piskľavý zvuk; aj o drobnej hydine): kurence čipčia; mladé v hniezde čipčiačvirikaťčvrlikať (o vrabcoch) • džavotať (aj o ľuďoch) • trilkovaťtidlikaťpoet. klokotať (vydávať trilky): sláviky trilkujú, klokotajú


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV