Synonymá slova "cí" v Synonymickom slovníku slovenčiny

zápalka 1. drevená al. kartónová palička so zápalnou hlavičkou na zapaľovanie: škatuľka zápaliek • hovor. sirka: zapáliť sirku • nár.: švábeľka • švíbalka • cintľa

2. puzdierko s výbušninou • kapsľa: nárazová zápalka, kapsľa

zdržanlivý ktorý mierni prejavy svojich citov; ktorý zachováva mieru v prejavoch, v jedení, pití a pod.; svedčiaci o tom • umiernený: je zdržanlivý, umiernený vo svojich prejavoch; umiernená politika • mierny • nevtieravý • diskrétny: je to veľmi mierny, diskrétny človek • rezervovaný • odmeraný (zdržanlivý v správaní): zachováva si rezervovaný, odmeraný postoj • chladný • studený • oficiálny (zdržanlivý v správaní sa): chladný, oficiálny tón reči; studený úsmev • striedmy (zdržanlivý v pôžitkoch): vedie striedmy život; je striedmy v nárokoch • abstinentský • abstinentný (zdržanlivý v pití alkoholu): má abstinentské zásady • asketický • expr.: kláštorný • kláštornícky: žiť asketickým, kláštorným životom • cudný • mravný • čistý • hanblivý (zdržanlivý v pohlavnom živote): cudná, čistá dievčina; hanblivý chlapec • uzavretý • neprístupný • nekomunikatívny • upätý • odmietavý (zdržanlivý v spoločnosti): je to uzavretý, upätý človek • hovor. škrobený • pren. kožený (zároveň predstieraný): škrobený, kožený výraz tváre

zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • svet: cesta okolo sveta • glóbus

2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem • pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • sucho: pohyb na mori i na suchu

3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme • dlážka • podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem

4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem • pôda: obrábať pôdu • hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zemina • kniž. prsť: prsť z bojiska

5. p. pole 1 6. p. štát

zhovievavý málo prísny, málo dôsledný v nárokoch na iných; svedčiaci o tom (op. prísny) • povoľný • mäkký (op. tvrdý): učiteľ je veľmi zhovievavý, povoľný, mäkký voči žiakom; zhovievavý, mäkký úsmev • kniž. benevolentný: benevolentný rozhodca, posudok • blahosklonný • blahovoľný • žoviálny (priaznivo naklonený): blahosklonné gesto; žoviálny človek • chápavý • uznanlivý • tolerantný (prejavujúci pochopenie): chápavý, tolerantný človek, postoj • trpezlivý (prejavujúci trpezlivosť): trpezlivá matka • citlivý • vnímavý • prístupný • dostupný (podliehajúci citom, prejavujúci cit): vnímavý, prístupný profesor • expr. čujný: má čujné srdce • protektorský (povýšenecky zhovievavý): protektorský tón, protektorské správanie

zhruba 1. v hlavných črtách, z väčšej časti • hrubo: zhruba, hrubo som mu načrtol svoj plán • zväčša • všeobecne: zväčša, všeobecne si ešte pamätá na udalosti z detstva • približne • skoro: dosiahli približne, skoro rovnaké výsledky • čiastočne • neúplne: čiastočne, neúplne opracovaná doska • hovor. ako-tak: ako-tak sa mi rana zahojila

2. p. asi 1, približne 1, 2 3. p. hrubo 1–3

zízať expr. 1. ukradomky niekam pozerať • expr.: nazízať • nakúkať • nakukávať • nakukovať: zíza, nazíza, nakukuje mame do hrncov • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami) • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: o(b)kúkali nás spoza záclon

2. nechápavo, uprene, tupo al. prekvapene niekam pozerať • expr.: vytriešťať oči • vypliešťať oči • vyvaľovať oči • vypuľovať oči: Čo zízaš, na mňa?; vytriešťa, vypliešťa, vyvaľuje oči, ako keby ešte nebol videl koňa • expr. okáliť: bezmyšlienkovite okáli na výklad • expr. civieť: civieť do prázdna • nespráv. čumieť • fraz. expr. hľadieť ako teľa na nové vráta

zlepšovať sa stávať sa lepším, dokonalejším • lepšiť sa • skvalitňovať sa • zdokonaľovať sa: pomery sa zlepšujú, lepšia; vyučovanie sa skvalitnilo, zdokonalilo • napredovať (vyvíjať sa k lepšiemu): kultúrne napredovanie • polepšovať sa • poprávať sa • popravovať sa • subšt. vylepšovať sa: zdravie sa mi polepšuje, popráva • zveľaďovať sa • povznášať sa • pozdvihovať sa • dvíhať sa • zvyšovať sa: kultúra na vidieku sa zveľaďuje, dvíha, povznáša; výroba sa zvyšuje • prehlbovať sa (o niečom pozitívnom) • obohacovať sa: náš politický rozhľad sa obohacuje • ozdravovať sa • ozdravievať: život v kolektíve sa ozdravuje, ozdravieva • hovor. expr. umúdrovať sa: počasie sa pomaly umúdruje • kultivovať sa • cibriť sa: reč sa mu postupne kultivuje, cibrí

zlomok 1. malá časť celku, odlomená časť • úlomok: zlomok, úlomok zlata, horniny • odlomok: odlomky ľadu • čiastočka • kúsok: čiastočky, kúsky rozbitého pohára • fragment: archeologické fragmenty • zastar. výlomok: výlomky z kosti

2. neúplná časť umeleckého, obyč. literárneho diela: zlomky rukopisu • fragment: fragment básne • výňatok: výňatok z opery • ukážka: predniesť ukážky z diela • útržok: útržky z textu • torzo (nedokončené, neúplné umelecké dielo): torzo rukopisnej pozostalosti • úryvok: úryvok básne • kniž. úlomok: úlomky eposu • kniž. výlomok: výlomky z Jánošíka • kniž. výrez

zložka jeden z členov tvoriacich istý celok: minerálna zložka pôdy, jazyková zložka prejavu • súčasť: neoddeliteľná súčasť niečoho • čiastka: čiastky bunky • súčiastka: súčiastka dámskej toalety • článok: steblo sa skladá z článkov • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): architektonické prvky; rozložiť niečo na elementy • časť: veľká časť obyvateľstva • diel (časť celku): dostať svoj diel • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): vybrať si svoj podiel • kapitola (časť knihy, spisu): záverečná kapitola románu • odb. komponent: komponenty zlúčeniny • živel (skupina rovnakých ľudí): slovenský živel v stredovekých mestách • odb. plán (jedna zo zložiek celku): zvukový plán jazyka

zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planý • nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok • nečestný • nestatočný • nespravodlivý • bezcharakterný • necharakterný • kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly • nemorálny • amorálny • nemravný • nehodný: nemorálny chlap • zločinný • zločinecký • zlodušský • pejor.: lotrovský • oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia • zried. zlodušný (Sládkovič) • zlomyseľný • zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia • diabolský • démonický • mefistovský • mefistofelovský • expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily • nenávistný: nenávistný pohľad • neľudský • nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetný • nepekný • mrzký • odporný • ohavný • obludný • ohyzdný • ošklivý • odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin • macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah • čierny: mať čierne svedomie • pejor.: podliacky • pľuhavý • kniž. perfídny: podliacke správanie • podlý • hnusný • hanebný • nehanebný • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly • krivý: nepovedal o ňom krivé slovo • nízky: nízky charakter • expr.: špinavý • mizerný • mizerácky • mrchavý • mrcha (neskl.) • hovor.: neférový • nefér • unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér • skazený • pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež • pejor.: spľuhavený • spľundravený • expr. zapľuhavený • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • subšt.: hovädský • hovadský

2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrý • nekvalitný • nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava • neschopný • nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film • mrcha (neskl.) • mrchavý • planý • nepodarený • nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška • slabý • biedny • chabý • chatrný • mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar • expr.: krátky • deravý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusový • nulový • nafigu, pís. i na figu • expr.: nanič (neskl.) • nemožný • pejor.: pľuhavý • všivavý • vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu • havarijný • kritický • hovor.: katastrofálny • dezolátny • hovor. expr.: hrozný • strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave • expr.: neslávny • neutešený • žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec • nevydarený: nevydarený program • skazený • expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch • nedokonalý • poškodený • zničený • hovor. expr.: dobabraný • pobabraný • zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup • neporiadny • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky • fušerský • hovor. expr. babrácky • slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava • expr.: psí • psovský • niž. hovor.: poondiaty • poondený • vulg.: posratý • posraný • subšt. blbý

p. aj nepríjemný

3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledok • nesprávny • mylný • pomýlený: nesprávny, pomýlený postup • nezdravý: nezdravé názory • nepresný • pochybený: nepresné, pochybené výpočty • krivý • pokrivený • skreslený • nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie • neprívetivý • nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie • nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

p. aj nevľúdny

5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný

zmätok 1. strata duševného pokoja: prísť do zmätku; nevedel sa zbaviť zmätku • nepokoj • nepokojnosť (stav duševného napätia): pociťovať nepokoj, nepokojnosť • neistota (nedostatok istoty): medzi ľuďmi sa ho zmocňuje neistota • zmätenie • zmätenosť: ovládlo ma zmätenie • tréma (pocit neistoty pred verejným vystúpením): mať trému • expr. mítor (Hviezdoslav)

2. (veľké) narušenie normálneho chodu života: v dome vládol zmätok • chaos: spôsobiť chaos v doprave • zmätenosť: zmätenosť pomerov • zhon: odísť vo veľkom zhone • poplach (náhly zmätok): vyvolať poplach • rozruch: spôsobiť rozruch • neporiadok (chaotický stav): neporiadky v zásobovaní • nesúlad: nesúlad v manželstve • dezorganizácia (nedostatok organizácie): povojnová dezorganizácia • dezorientácia • dezorientovanosť (strata orientácie): myšlienková dezorientácia, dezorientovanosť • anarchia: anarchia vo výrobe • panika (zmätok spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panika • expr. kucapaca: nastala kucapaca • expr. trma-vrma: pred bránkou vznikla trma-vrma • expr. haravara: strhla sa haravara • expr.: balamuta • galamuta • motanica • motanina • motanisko • mrvenica: motanica ľudí, motanina problémov • expr.: hurhaj • huriavk: robiť hurhaj • expr. blázinec (prostredie plné zmätku): doma je hotový blázinec • hovor. expr. babylon: veľkomestský babylon • hovor. expr. džungľa • hovor. expr. virvar: virvar na ulici • hovor. expr. rodeo • hovor. expr. cirkus: v tom cirkuse sa nedá pracovať • expr. bengál • hovor. expr.: meľa • mela: v krčme bola včera meľa, mela • hovor. pejor. galimatiáš: mať v hlave galimatiáš • hovor. expr. mišmaš • kniž.: mätež • mätenica • mätenina: mätež jazykov • kniž. zmäť: zmäť dojmov (Chrobák) • kniž. zastaráv. surma: v tej surme si obliekol košeľu naopak • zastar. surmia (Vajanský) • zastar. surmita (Zúbek) • kniž. konfúzia: myšlienková konfúzia • zastar. zmuta (Vajanský) • kniž. mumraj (Zúbek) • zastaráv. zmätenie (Vajanský) • hrub. bordel: vo svojich veciach má vždy bordel • subšt. herberg: má doma herberg • subšt. paseka: bola tam hotová paseka • subšt. magľajz

zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)

2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv

5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu

zmýšľať 1. mať istý názor na niečo, mať isté presvedčenie o niečom • myslieť (si) • mať mienku: zmýšľa, myslí (si) o každom iba dobre; Akú máš mienku, ako zmýšľaš o veci? • cítiť (mať presvedčenie, názor): cíti, zmýšľa slovensky, humanisticky • kniž.: súdiť • usudzovať: nevedno, čo o mne súdia, usudzujú iní • uvažovať: je to ľavicovo uvažujúci človek

2. mať istý zámer, úmysel • zamýšľať: zmýšľa, zamýšľa urobiť dobrý obchod • mať v úmysle • pomýšľať • zastar. obmýšľať • chystať sa • strojiť (sa) • hodlať: tuší, že s ním majú niečo v úmysle, že pomýšľajú, chystajú, stroja sa urobiť niečo nedobré; Čo hodláte podniknúť? • uvažovať (úvahou prichádzať k istému rozhodnutiu): uvažuje o odchode

3. p. vymýšľať

značiť 1. dávať na niečo značku • značkovať • označovať: značiť, značkovať ovce; značiť, značkovať, označovať turistické chodníky • vyznačovať • poznačovať: vyznačovať chyby v texte; poznačovať chybné výrobky • signovať (označovať podpisom): signovať obraz, maľbu • puncovať • ciachovať (označovať úradnou značkou): puncovať prsteň, ciachované váhy • subšt. cajchovať

2. byť znamením niečoho, mať istý konkrétny zmysel • znamenať • byť: Čo značí, znamená ten nápis?; viem, čo to značí, čo to je, keď sa nik nehlási • naznačovať (náznakom dávať najavo): jeho tvár naznačuje nesúhlas • vyjadrovať: odmietavý postoj vyjadruje, značí koniec priateľstva • predstavovať (mať hodnotu, cenu): nová továreň predstavuje, značí prínos pre obyvateľov mesta; práca v záhrade predstavuje preňho oddych

3. písmom al. iným spôsobom zachytávať (aby sa niečo zachovalo) • zaznačovať • zaznamenávať: všetky údaje si značí, zaznačuje, zaznamenáva do notesa; do pamäti si značiť, zaznamenávať všetky dôležité rodinné udalosti • zapisovať (písmom): zapisovať výpovede svedkov

značka viditeľný al. inak vnímateľný poznávací znak: štátna poznávacia značka, ochranná značka • značenie: dopravné značenie • označenie: označenie tovaru • vyznačenie • signatúra (značka knihy, predmetu a pod. v knižnici, v zbierke): signatúra zborníka • šifra (značka slúžiaca na utajenie správ): nevedel rozlúštiť šifry • ciacha (úradná značka potvrdzujúca správnosť mier, váh a pod. al. rýdzosť drahých kovov) • punc (úradná značka potvrdzujúca rýdzosť drahých kovov): zlatá retiazka s puncom • znamienko: urobiť si znamienko v kalendári • znak (názorné vyjadrenie niečoho): znak rovnosti

znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti

3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža

zúbkovitý ktorý má po okraji zúbky, zuby • zúbkatý • zúbkavý • zúbkový • zúbkovaný • zúbkovatý • zubatý: zúbkovité, zúbkované koliesko • ozubený (opatrený zubami): ozubené kotúče • pílkovitý • pílovitý • pílkatý (pripomínajúci pílku): pílkovitý list • hovor. cikcakovitý: cikcakovitá obruba sukne

zvoniť 1. vydávať jasný zvuk ako pri náraze kovu o kov (o zvone, zvonci, zvončeku); spôsobovať takýto zvuk: zvony zvonia na poludnie • vyzváňať (dlho a slávnostne al. nástojčivo): vyzváňať na všetkých zvonoch; vyzváňajú na poplach • kniž. hlaholiť (príjemne, lahodne): zvon hlaholí • zozváňať (zvonením zvolávať do kostola): ponáhľaj sa, už zozváňajú • nár. zazváňať (Kalinčiak) • nár. prezváňať (Dobšinský) • zried. rozzváňať • cengať (o zvončeku): telefón zvoní, cengá; na dverách cengá zvonček • vycengávať • vycengúvať (dlho, ustavične) • expr.: klingať • klinkať: spiežovce klingajú, klinkajú; umieráčik smutne klingá • expr. zvonkať: ovce po ceste zvonkali

2. vydávať jasný, zvonivý zvuk (o kovovom al. sklenom predmete) • cengať • cvendžať • cvengať: poháre pri zdravkaní zvonili, cengali • cinkať • cingať • cilingať (veľmi jasno): peniaze cinkajú, cilingajú • štrngať • štrngotať: taniere pri ukladaní štrng(ot)ali; podkovičky na ceste jasne zvonia, štrngajú, štrngocú • expr. zvonkať: zvonkanie hrkálok

3. p. zvučať

zvonivý ktorý svojím jasným tónom pripomína zvuk zvončeka • cengavý • cengotavý: ozýval sa zvonivý, cengavý, cengotavý zvuk pohárov • zunivý • zvučný • jasný: zvonivý, zunivý dievčenský hlások; zvučný, jasný hlas • klingavý • klinkavý: klingavé spiežovce • cinkavý • cilingavý: ukladal cinkavé peniaze • štrngavý • štrngotavý: štrngotavé podkovičky • strieborný • striebristý (zvukom pripomínajúci striebro): strieborný smiech • poet.: striebrozvučný • striebrozvuký • kniž. hlaholivý: hlaholivá pieseň • zried.: cvendžavý • cvendživý • cvengavý • nár. cingavý: cvendžavé, cingavé dukáty • kniž. zvonný • zried. zvonovitý (Hurban)

život 1. súhrn javov príznačných pre živý organizmus (op. smrť) • bytie • jestvovanie • existencia: náš život, naše bytie, jestvovanie je na zemi iba dočasné • zastar.: súcno • súcnosť • kniž. osud (okolnosti pôsobiace na život al. priebeh života): tvoj osud je v tvojich rukách • zastar. byt (spôsob života): študovať ľud, jeho byt (Vajanský)

2. základný, podstatný prejav živej bytosti • činnosť • činorodosť • aktivita: kypieť životom, činnosťou, aktivitou • vitalita • elán: ostať bez vitality, bez elánu • ruch • pohyb: ulice boli bez života, ruchu, pohybu • dynamika: literatúre chýba dynamika, život

3. jestvovanie v čase • kniž. vek: zomrel v osemdesiatom roku svojho života, svojho veku

4. usporiadanie, spôsob hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho a pod. jestvovania ľudskej spoločnosti • svet: budovanie nového života, sveta; vtedy bol iný život, svet

5. p. človek 1 6. p. životnosť 7. p. brucho

žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltý • ostrožltý • sýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnko • svetložltý • slabožltý • žltobledý • žltobiely • bledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farby • žltastý • žltkastý • žltavý • žltkavý • nažltastý • nažltkastý • nažltkavý • žltavobiely • žltkavobiely • žltkavobledý • žltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografie • expr.: žltučký • žltulinký • žltunký • žltušký: žltučké kuriatka • žltozelený • zelenožltý • kaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúza • mosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltý • žltozlatý • zlatistý • zlatý • zlatkavý • zlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasy • slamenožltý • slamený • slamovožltý • slamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučký • zlatušký • zlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zore • žltohnedý • okrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožka • žltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlina • pomarančovožltý • oranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltý • tmavožltý • temnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medový • medovožltý • citrónový • citrónovožltý • kanárikový • pieskový • púpavový • žĺtkový • žĺtkovožltý • maslový • krémový • šafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farby • plavý • hovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasy • zožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list

ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ách • áách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmenilo • a • á • áá: Á, to ste vy? • bác: bác, to som si mohol myslieť • ejha: ejha, to je prekvapenie • fíha • fiha • fí • fú: fí(ha), to sa ti podarilo • ha • há • hah • hach • haj • háj • huh • huch: hah, či som sa zľakol • hí • híí • hjaj • hjáj: hí, hjaj, ale ich tu je • i • í • íí: í, veď ten nás vypráši • íha: íha, také čosi ešte nevidel • jé • jej • jéj • joj • jojoj • jój • juj: jej, jój, či si vyrástol • oh • óh • och • oj • ojej • ojéj • ojoj • ojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo

2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme? • eh • ech • ej: ech, ej, ale by som sa rád povozil • och • oj • joj • juj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády

3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliť • au: au, to bolí • ih • íh • oh • och • óho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičom • jaj • jáj • joj • jój • juj • júj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípe • jajaj • jojoj • jujuj • jujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý

4. p. eh 1

bac p. cap

bác 1. napodobňuje (silný) zvuk pri páde, údere, náraze, výstrele a pod.; naznačuje pád, úder, výstrel a pod. • bum • pác: Bác! Dvere sa zavreli s veľkým buchotom.; Zvesil pušku z pleca. Bum! Bác! zahrmí celá hora. (Šteinhíbel); bum, pác, bolo počuť z vedľajšej miestnosti • rach • tresk: rach, tresk, hrom udrel do blízkeho stromu • cap • cáp (slabší zvuk pri páde, údere): cap, rozpleskla sa kaša na dlážke • čap • čaps • čľap (napodobňuje, naznačuje udretie dlaňou al. plochým predmetom): čap, čľap dieťa po zadočku • chľus • chľust (naznačuje udretie): A chľus mu druhú, takže mu až krv z nosa vystrekla. (Urban)

p. aj buch, švác, prask

2. p. ach 1

buch napodobňuje tupý zvuk pri výbuchu, výstrele, náraze, páde, údere a pod.; naznačuje buchnutie, výstrel, náraz, pád, úder a pod. • bum • bums • bumst: buch, buch, ozývalo sa z vedľajšej miestnosti; bum, bum, bolo počuť každú chvíľu zo strelnice; pošmykol sa a bums(t) na zem • bach • bauch: bach, bauch, brána sa zavrela • bác: bác, roztiahol sa na chodníku, aký bol dlhý • lup • puk: lup mu jednu po líci • buc (naznačuje slabý náraz, pád dieťaťa): dieťa zrazu buc na zem

p. aj bác

cap napodobňuje zvuk slabého úderu, zvuk pádu drobného predmetu a pod.; naznačuje slabý úder, pád drobného predmetu a pod. • pac • bac: cap, pac, bolo počuť pri každom plesknutí po zadočku; bac dieťa po ručičke • ťap: keď tleskla rúčkami, zaznelo slabé ťap • cup: cap, cup, zošuchol sa oriešok na zem • plesk • tlesk (pri silnejšom údere): plesk, tlesk mu po líci

fác naznačuje zvuk pri (náhlom) údere dlaňou, pri plesknutí najmä po tvári; naznačuje takýto úder • fľask: fác, fľask, bolo počuť z izby po každom zauchu • plesk • pľask: matka zrazu plesk, pľask synovi po líci • flink • fuk (naznačuje udretie): fác, flink, fuk jej jednu po hlave • pác • bác (naznačuje silnejšie, silné udretie): zrazu pác, bác mu po ruke • chľus • chľust: chľus, chľust mu po papuli • švác: švác ho po chrbte • ťap (naznačuje slabé udretie): ťap decku po zadočku

paf¹ napodobňuje zvuk pri výstrele, streľbe; naznačuje výstrel, streľbu • pif • puf • pif-paf • pif-paf-puf: ozvalo sa paf, pif a zajac sa prekoprcol; urobil puf smerom na vrabca • pik • puk: pik, pik, puk, puk, bolo počuť v krátkych intervaloch • pác • bác • bum • rach (napodobňuje silnejší zvuk výstrelu): pác, bác, ozývalo sa z doliny

prask napodobňuje zvuk spôsobený pádom, úderom, zlomením a pod.; naznačuje pád, úder, hodenie, zlomenie a pod. • prásk • tresk • bác • trep: prásk, tresk, vylepil mu zaucho; bác, trep, udrel ho po tvári • krach • puk • rup • rups: prask, krach, puk, okenná tabuľa praskla napoly; rup(s), zhodil vrece do pivnice • druzg • švác: druzg, švác, hodil tanier o zem • buch • bum • bums (napodobňuje tupý zvuk; naznačuje pád, úder): buch, dvere s rachotom zapadli; bum, bums, a už sa našiel na zemi

švác naznačuje úder al. hodenie • prask • prásk: švác, prásk kameňom do obloka • bác • fác • pác • bach: bác, fác, pác mu jednu po chrbte • plesk • šuch: plesk, šuch chlapcovi po prstoch • šup • šups: šup(s) s ním rovno do vody • švih (naznačuje šľahnutie, úder): švih chlapca bičom po tvári

pac p. cap

pác p. bác 1, paf¹

báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strach • desiť sa • ľakať sa • hroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmy • strachovať sa • stráchať sa • strašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť? • mať obavu • obávať sa • triasť sa • expr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúšku • expr. byť pokakaný • fraz. expr.: mať plné nohavice/gate • púšťať do nohavíc/do gatí

2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť sa • mať starosť • obávať sa • mať obavu • byť ustarostený • chvieť sa • triasť sa • kniž. trnúť • tŕpnuť • stŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorel • strachovať sa • stráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujú • hovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti

drviť 1. údermi, tlakom a pod. deliť na kúsky • tĺcť • roztĺkať • rozbíjať: drvil, tĺkol lieskovce • trieštiť (na kusy): trieštiť ľad • rozmieľať • mlieť (na prach; v mlynčeku, mlyne): mlieť korenie • šrotovať (nahrubo): šrotovať kukuricu, staré železo • pučiť • rozpúčať • mliaždiť • dláviť • gniaviť • expr. degviť (obyč. niečo mäkké): mliaždiť, dláviť hrozno na mušt • nár. drvoliť

2. p. ničiť 2 3. i drviť sa p. učiť sa 1

pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk • biť • kniž. tepať • kniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinu • tĺcť • tlkotať • klopať (o srdci) • búchať • búšiť • buchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krvi • skákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče

tĺcť 1. prudkými údermi niečo niekam umiestňovať • zatĺkať • vtĺkať • vbíjať: tlčie, zatĺka klinec do dosky; vtĺka, vbíja kôl do zeme • zarážať • vrážať: zaráža kôl do pôdy, vráža klin do steny

2. údermi drobiť, rozdrobovať; takýmto spôsobom znehodnocovať, ničiť • drviť • roztĺkať • rozbíjať: tĺcť, drviť, roztĺkať skaly, zrno, korenie; rozbíjať, tĺcť poháre pri umývaní • expr.: trieskať • trepať • drúzgať: v hneve všetko trieska

3. p. biť 1–3 4. p. pulzovať

trepať 1. uvádzať do prudkého pohybu neupevnenú časť niečoho • trepotať: vták trepe, trepoce krídlami • mykať • šklbať (trhane): kôň myká, šklbe chvostom • triasť • potriasať • hádzať: triasť, hádzať hlavou • rozhadzovať: rozhadzovať rukami

p. aj kývať

2. expr. údermi, hádzaním znehodnocovať • roztĺkať • rozbíjať • roztrepávať • tĺcť • expr. trieskať: trepe, roztĺka hrnce, taniere; roztrepáva, tlčie, trieska riad o zem

3. uvoľňovať vlákno z textilných rastlín • trieť • vytrepávať: trepať, trieť ľan; vytrepávať, trepať konope

4. p. biť 1 5. p. hádzať 1, 2 6. p. šľahať 2 7. p. teperiť 8. p. tárať

trieštiť 1. údermi, nárazmi porušovať celistvosť a rozdrobovať na kusy • rozbíjať • roztĺkať: trieštiť, roztĺkať ľad, skaly • drviť • tĺcť (na menšie kúsky): drviť, tĺcť korenie • štiepať (po vrstvách): štiepať skaly

2. robiť nejednotným, rozháraným • rozptyľovať • rozdeľovať • rozdrobovať: trieštia, rozptyľujú svoje sily; rozdeľuje, triešti spoločnosť • kniž. atomizovať

brodiť (sa) namáhavo ísť cez ťažký terén (cez vodu, blato, sneh) • plahočiť sa • zapadať: brodili (sa), zapadali v hlbokom snehu; brodili sme sa, plahočili sme sa po pás v blate • expr.: čvachtať sa • pľačkať sa • šmochtať sa • miesiť sa • miagať sa • marasiť sa • poet.: bŕdnuť • bŕsť (Hviezdoslav) • cápať (v blate, vo vode) • expr.: krôchať sa • krôchňať sa: krôchať sa hromadami snehu • predierať sa (cez hustý porast)

cápať 1. p. biť 1, 2 2. p. hádzať 1 3. p. brodiť (sa)

hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vody • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zem • expr. prášiť: práši do sliepok kameňom • zahadzovať • odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do koša • metať • miesť • šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tváre • šúchať • pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

p. aj sádzať 1

2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať • triasť: kôň hádzal, triasol chvostom • trepať • trepotať • šklbať: trepať, šklbať rukou • otriasať • potriasať • natriasať • zmietať: loďou otriasalo, zmietalo • socať: v záchvate ho socalo • expr. hegať: električkou hegá

padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zem • expr.: cápať • drúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolu • cupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavy • sypať sa • valiť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od rána • expr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá sneh • pršať • spŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromov • rútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zem • expr.: krbáľať sa • kobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skaly • hovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zem • dopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

porov. aj spadnúť 1

2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasy • odpadať • odpadávať • odpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromu • pĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať sa • tratiť sa • vytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia sa • miznúť • zanikať • expr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozrenia • doliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únava • prechádzať • prenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2

šliapať 1. šľapou, chodením stláčať (a obyč. poškodzovať) • stúpať: deti šliapu, stúpajú po tráve, po kvetoch; šliapať, stúpať niekomu na nohy (pri tanci) • expr. šmatlať: Nešmatlite po hriadkach! • expr. šmatlať sa: pes sa mi šmatle po nohách • dupať • udupávať (šliapaním ničiť): dupať po pohrabanej zemi; udupávať ďatelinu • expr.: cápať • čliapať (nohou ťažko dopadať): cápať po blate • dláviť • gniaviť (obyč. s cieľom zlisovať): dláviť, gniaviť, šliapať kapustu, hrozno, siláž

2. p. ísť 1

vrhať 1. prudkým pohybom spôsobovať let niečoho • hádzať: vrhal, hádzal guľou • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trieska všetko na kopu; cápe taniere o zem • expr.: prášiť • šibať: prášil, šibal kamienky do vody; šibať blesky • zahadzovať • odhadzovať (vrhať preč, od seba): mal vo zvyku odhadzovať papiere na zem • metať • vmietať • miesť (niečo sypké): metá, metie sneh do tváre • nár. lúčať: lúčal kamienky ďaleko od seba

2. porov. vohnať 2 3. p. rodiť 1

biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať sa • ruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruť • mlátiť sa • tĺcť sa • otĺkať sa • expr.: sekať sa • hlušiť sa • klbčiť sa • chlpčiť sa • prať sa • hovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujú • hovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sa • zried. marasiť sa (Tatarka) • expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe) • hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom) • kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

3. p. bojovať 1, 2

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1

tĺcť sa 1. p. túlať sa 1 2. p. biť sa 1

túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po hore • nár. brílať (Zguriška) • expr.: vláčiť sa • tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate? • expr.: zháňať • zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesi • expr.: motať sa • motkať sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletú • expr.: tmoliť sa • plantať sa • pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciach • nár. obalkovať sa (Rázus) • hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcami • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po pláži • expr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmách • nár. lógovať (Čeretková)

2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potuloval • expr.: tárať sa • lanfáriť • nár. drndať (Kálal) • subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deň • expr.: brílať • falangovať • halaškovať • hovor. zried. vagabundovať • zastar.: hajdúsiť • hajdúšiť • hauzírovať • subšt. čavargovať • cestovať • putovať • expr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete

cálovať p. platiť 1

cápavý p. neobratný, ťarbavý 1

neobratný ktorý nemá dostačujúcu obratnosť v pohyboch al. v konaní; svedčiaci o tejto vlastnosti (op. obratný) • neohybný • nepružný: neobratný, neohybný cvičenec; mať neohybné, nepružné kosti; byť nepružný v obchodovaní • expr. drevený: byť drevený vo vyjadrovaní • nešikovný • nemotorný (op. šikovný): vystrúhal neobratnú, nešikovnú poklonu; nešikovný, nemotorný predavač; nemotorné výhovorky (op. vynachádzavé) • ťarbavý • expr. cápavý (bez potrebného tempa, bez pohotovosti; op. rýchly, pohotový): neobratná, ťarbavá, cápavá chôdza dieťaťa • ťažkopádny (neobratný v myslení): dávať ťažkopádne odpovede (op. pohotové) • nedvižný (neobratný v konaní, rozhodovaní): nedvižný manažment • neuhladený • expr. hranatý (bez ladnosti, bez kultivovaného, hladkého plynutia): hranaté pohyby tanečníka; neuhladený, hranatý spôsob vyjednávania • nezručný (obyč. ak ide o malú skúsenosť): nezručný kosec • expr.: galbavý • kyptavý • grambľavý • kľavý (obyč. čo sa týka ručne vykonávaných pracovných úkonov): galbavý, kyptavý pomocník; grambľavá, kľavá kuchárka • hovor. expr.: neohrabaný • neokresaný • neotesaný • neogabaný (v spoločnosti; op. uhladený): má neohrabané, neokresané vystupovanie; neotesané, neogabané správanie • neumelý • pren. ťažký (málo vycvičený, vyškolený; svedčiaci o tom): list napísaný neumelou, ťažkou rukou

p. aj nešikovný

ťarbavý 1. ktorý sa pohybuje ťažko, pomaly a neobratne; svedčiaci o nedostatku pohybovej šikovnosti • nešikovný • ťažkopádny • expr. netrebný: ťarbavý, nešikovný, ťažkopádny, netrebný človek; ťarbavé, nešikovné, ťažkopádne, netrebné zaobchádzanie s prístrojom • nemotorný • neobratný • expr. grambľavý: nemotorné, neobratné, grambľavé dievča; predviedli nemotorný, neobratný, grambľavý tanec • hranatý • neuhladený (bez ladnosti, plynulosti): hranaté, neuhladené pohyby • pomalý • expr.: šuchtavý • cápavý (obyč. o chôdzi) • hovor. expr.: neohrabaný • neogabaný • ťarbácky: pamätala si ho ako neohrabaného, neogabaného tučného chlapca • expr. hromotĺcky

2. ktorý má obmedzené duševné schopnosti, spomalené duševné reakcie; ktorý ťažko al. pomalšie chápe, vníma, učí sa; svedčiaci o tom • ťažkopádny • pomalý • nepružný (v myslení) • kniž. nedvižný: ťarbavá, ťažkopádna, pomalá, nepružná myseľ • nechápavý • nedôvtipný • nedômyselný • nevynachádzavý (op. bystrý, dôvtipný): byť nechápavý, nedôvtipný • tupý • expr. tupohlavý • hovor. pejor. ťuťmácky • expr. zried. ťuťmavý

p. aj hlúpy

3. p. kostrbatý 2, nedokonalý

cár p. panovník

cárach p. daromnica 1

daromnica 1. bezvýznamná vec • zbytočnosť • daromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnosti • nečin • zried.: daromnina • hlúpota • hovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletky • expr.: taľafatka • šepleta • sprostosť • hlúposť • naničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúposti • expr.: chamraď (Kukučín) • chamradie • hovor., obyč. pejor.: haraburda • haraburdie • rároh • rároha • krám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámov • hovor. expr. cárach • subšt.: blbosť • blbina • nár. expr. ošprta (Záborský)

2. p. neporiadnica

cárok p. kutica

kutica hovor. expr. malá, obyč. tmavá neútulná miestnosť: bývať v kutici • expr. koterec • hovor. kamrlík: kamrlík vedľa kuchyne • expr. cárok • expr. zried. kutera (Vajanský) • subšt. kumbál

cárovať p. panovať 1

panovať 1. vykonávať vládu nad niekým • vládnuť: za panovania, vládnutia kniežaťa Rastislava • kraľovať (panovať ako kráľ) • cárovať (panovať ako cár) • hovor. vladáriť • pejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom): bašoval v krajine už dlhý čas • expr. tróniť (byť pevne usadený): v predsedníckom kresle tróni už desať rokov • kniž. zastar. vládať

2. kniž. byť všeobecne rozšírený al. platný, bežný • vládnuť • byť: v domove panuje, vládne, je prísna disciplína • jestvovať • existovať: jestvujúca, existujúca spoločenská situácia • prevládať • prevažovať • dominovať (mať prevahu): prevláda, prevažuje medzi nimi optimizmus; dominujú tu dubové lesy

vládnuť 1. byť panovníkom • panovať: v krajine vládla, panovala Mária Terézia • kraľovať • cárovať • hovor. vladáriť: kedysi panovníci kraľovali, vladárili neobmedzene • kniž. tróniť • kniž. zastar.: vojvodiť • vládať: na zámku trónila kňažná; cudzinci vládali slovenskými krajmi • pejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom)

2. byť všeobecne rozšírený al. platný • panovať: v dome vládol, panoval pokoj • dominovať • mať prevahu (vládnuť s prevahou): športová technika dominuje nad silou • prevládať • prevažovať (vládnuť s prevahou): v parlamente prevládal iný názor • byť • existovať • vyskytovať sa • rozprestierať sa • rozťahovať sa (zvyčajne sa vyskytovať): na severe Afriky vládne, rozprestiera sa púšť; tu vládnu, sú samé lesy

3. vedieť narábať: perfektne vládne štetcom • ovládať (niečo): umelec ovláda svoj sláčik

4. p. vlastniť

cézar p. diktátor

diktátor neobmedzený, násilnícky vládca: krvavý diktátor • tyran: revolta proti tyranovi • samovládca • krutovládca • absolutista • despota: samozvaný despota • utláčateľ • utlačovateľ: boj proti utláčateľom • ukrutník • mučiteľ • trýzniteľ • zotročovateľ (kto zotročuje): zotročovateľ národov • pren. kat • pejor. katan • kniž. cézar • pejor. džingischán

crčať, cŕčkať p. crkať

cŕčkom, cŕčky p. cícerkom

crkať, cŕkať tiecť tenkým, hlasným, obyč. prerušovaným prúdom; expr. liať tekutým prúdom • crčať • cvrčať • cvrkať • cvŕkať: mlieko crká, crčí, cvrčí, cvŕka do šechtára; crká, cvrká si smotanu do kávy • expr.: crkotať • curčať • curkať • čurčať • cŕčkať: pramienok crkoce, curčí, curká; cŕčkať mlieko z kanvičky tenkým prúdom • nár.: cechtiť (sa) • cechtať (tiecť cícerkom): krv sa len tak cechtí, len tak cechtá z rany • sŕkať • srkať (vypúšťať slinu cez zuby): crká, sŕka, srká slinu na zem

crn, cŕn p. cr

cúdiť p. osievať, previevať 2

previevať 1. (o vetre, vánku a pod.) viatím, fúkaním zasahovať • prefukovať • predúvať: všetky kúty záhrady previeval, prefukoval čerstvý vetrík; poľanou previeval, predúval svieži vánok • ovievať (po povrchu): rekreantov ovieva morský vánok • prevetrávať: prievan prevetrával izbu

2. presýpaním, na vejačke a pod. čistiť od nepotrebných, neželateľných čiastočiek • viať • cúdiť: veje, previeva, cúdi mak • preosievať • presievať • osievať (cez sito al. riečicu): preosievať, osievať múku na koláče; kompost zakaždým starostlivo presieva, osieva • hovor. zastar.: rajtarovať • rajtárovať

cúvať 1. pohybovať sa smerom dozadu • ustupovať: auto cúvalo, ustupovalo, aby kolóna mohla prejsť; vojská museli ustupovať, cúvať • hovor.: curgať • curigať • curukať (o koňoch, o voze) • expr.: cofať • cofkať: kôň splašene curigá, cofká • expr.: pätiť • spätkovať (najmä o ľuďoch): chlapec spätkuje, pätí, lebo sa bojí bitky • expr. račkovať (ísť dozadu ako rak) • hovor. zastar. reterovať (Šoltésová)

2. neuskutočňovať niečo zamýšľané (a tým obyč. vyhovieť inému) • ustupovať • upúšťať: zbabelo cúval, ustupoval; cúvať, upúšťať zo svojho presvedčenia • robiť ústupky

dedo 1. otcov al. matkin otec • starý otec: môj dedo, starý otec pochádza z Liptova • kniž. ded • hypok.: dedko • deduško • hovor. starký: starký sa hrá s vnukom • subšt. ópapa

2. hypok. oslovenie starého al. staršieho muža: dedo Jano • hovor.: ujo • sváko • strýc • strýko • hypok.: dedko • deduško • ujko • sváčko • strýčko • zastaráv.: báčik • báči • báčino • báčinko

3. p. starec 4. p. tlačenka

strýc otcov brat; dospelý muž vôbec • hovor. strýko • hypok. strýčko • hovor.: ujec • ujo • hypok.: ujko • ujček • hovor.: sváko • svák

ujec matkin brat • hypok.: ujo • ujko • ujček • ujčok: stráviť prázdniny u ujca, uja, ujka • hovor.: strýc • strýko • strýčko

domôcť sa p. dosiahnuť 5

dosiahnuť 1. dostať sa rukou al. nejakým predmetom až po niečo • dočiahnuť: na dno rieky nedosiahneš, nedočiahneš; dieťa už dosiahne, dočiahne na kľučku

2. chôdzou sa dostaviť na určité miesto • dostať sa • dostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dostali sa na vrcholec • dôjsť • prísť: došli, prišli na koniec dediny

3. zaujať priestor po istú hranicu • mať dosah • dočiahnuť: rebrík dosiahne, dočiahne pod okno; nové myšlienky majú dosah až k nám

4. prirodzeným vývinom postúpiť na vyššiu úroveň • docieliť: naše umenie dosiahlo, docielilo vysokú úroveň • dostať sa • dospieť: po rokoch sa dostal, dospel k múdrosti • dôjsť • prísť: došiel, prišiel na prah dospelosti • dozrieť (dosiahnuť zrelosť): situácia dozrela na riešenie • vyvinúť sa (dlhodobým procesom): jednoduché prírodné štruktúry sa vyvinuli na vyšší stupeň zložitosti

5. úsilím získať niečo • docieliť: dosiahol, docielil dobré výsledky v práci • dopracovať sa • subšt. domakať sa (dosiahnuť prácou): dopracoval sa k uznaniu • domôcť sa • dovolať sa • dokričať sa (dosiahnuť s námahou): pravdy sa nedovoláš; domohol sa, dokričal sa spravodlivosti • doprosiť sa • zried. dožiadať sa • expr. zried. dožobrať sa (dosiahnuť prosbami): napokon sa doprosil, dožiadal prijatia u ministra • dobojovať sa (bojom): dobojoval sa k víťazstvu • kniž.: zožať • dôjsť • dobrať sa (dosiahnuť niečo pozitívne): zožal úspech; došiel, dobral sa uznania

nadobudnúť stať sa majiteľom, nositeľom niečoho • získať: nadobudol, získal vzdelanie • dostať (nadobudnúť ako výsledok niečoho): dostal vyznamenanie • zaobstarať si • obstarať si • zaopatriť si • zadovážiť si (po predchádzajúcom úsilí): obstarala si látku na šaty; zadovážil si diplom • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: zohnal, splašil nový kabát • vziať • zobrať • prísť • dôjsť (nadobudnúť bez osobitného úsilia): Kde si vzal toľko peňazí?; ľahko prišiel k titulu • dosiahnuť • domôcť sa (nadobudnúť s námahou): dosiahol dobré výsledky; domohol sa uznania • nahromadiť • nabrať (nadobudnúť veľké množstvo): nahromadil si celý majetok • expr.: nahonobiť • nazhonobiť • hovor. zhonobiť: nahonobil, zhonobil veľa peňazí • zdediť (nadobudnúť dedičstvom) • nár. nadobariť si

vydobyť veľkým úsilím, námahou, bojom a pod. dostať, nadobudnúť • vybojovať: vydobyť, vybojovať si víťazstvo v športovom zápase; vydobyli, vybojovali nám nezávislosť • získať • dosiahnuť: vedel dosiahnuť, získať si vplyvné pozície • domôcť sa: napokon sa domohol slávy • vynútiť • vymôcť • hovor.: vyforsírovať • vyrevolverovať (násilím): vynútiť, vymôcť si pozornosť; súhlas si museli doslova vyrevolverovať; vyforsírovať si lepšie postavenie • hovor. expr.: vybehať • vydupkať: všetko si vie vydupkať • dobyť • zmocniť sa (vojensky): vojsko dobylo mesto, zmocnilo sa mesta

vymôcť 1. získať na základe právneho nároku al. dôrazným vyžadovaním • domôcť sa: vymôcť peniaze od dlžníka, domôcť sa peňazí od dlžníka • vydobyť: vydobyť si primerané postavenie • vynútiť (násilím vymôcť): vynútil si priznanie • hovor.: vyforsírovať • vyrevolverovať: dajako si vyforsíroval, vyrevolveroval výnimku zo zákona • hovor. expr.: vybojovať • vydupkať • vydupať: vybojuje, vydupká si povolenie • vyvzdorovať (vymôcť si vzdorom): svoje postavenie si vyvzdoroval • hovor. vytrucovať (vymôcť trucovaním) • vychodiť • hovor. vybehať • vykonať • vybaviť (vymôcť vytrvalým chodením a pod.): vychodila si, vybehala si na úradoch potrebné potvrdenia

2. p. vyslobodiť 2

vynútiť 1. nútením, násilnými prostriedkami dosiahnuť niečo od niekoho • vymôcť (často i na základe právneho nároku): vynútiť si, vymôcť si priznanie; vynútiť, vymôcť od niekoho splatenie dlhu • domôcť sa: domôcť sa splnenia sľubu • vydobyť • vybojovať (veľkým úsilím, cieľavedomým bojom): vydobyli, vybojovali si najlepšie pozície • hovor.: vyforsírovať • vyrevolverovať: vyforsírovali, vyrevolverovali pre syna súhlas • vyvzdorovať (vynútiť vzdorom): dieťa si vyvzdorovalo pozornosť • expr. vydrieť: vydrel od otca posledné peniaze • hovor. expr.: vydupkať • vydupať: vie si vydupkať, vydupať osobné výhody, pozornosť

2. s námahou, nasilu prejaviť (slovom, výrazom a pod.) • vyčariť • vyčarovať • kniž. vykúzliť: vynúti, vyčarí na tvári strojený úsmev; vynútil, vykúzlil zo seba slová uznania • pren. expr. vydolovať: nevie zo seba vydolovať ani pozdrav

získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť • nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie • expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky • vziať • zobrať • nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze? • pren. načerpať: načerpať silu, poučenie • pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie • zadovážiť si • zaobstarať (si) • obstarať (si) • kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi • dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo • dostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť • odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz • domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania • vybojovať • kniž.: dobyť • vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť • kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu • hovor. expr.: vydupať • vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť • expr.: vydrieť • vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze • vylákať • vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom • hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť • vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál • zarobiť • hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo • utŕžiť • stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu • hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke • dôjsť • prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku • vyťažiť • expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy • vyslúžiť si • utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech • expr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov • nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu • prehovoriť • zagitovať • naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu • hovor., často pejor.: zverbovať • naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať zisk • kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

doparoma, pís. i do paroma 1. vyjadruje zahrešenie, zakliatie • dočerta • dofrasa • došľaka • doďasa, pís. i do čerta, do frasa, do šľaka, do ďasa: čo ešte, doparoma, dočerta, dofrasa chce; došľaka, doďasa, musíme sa vrátiť • šľaka: šľaka, zase som sa pomýlil • dopekla • dohroma • dokelu, pís. i do pekla, do hroma, do kelu: dopekla, dohroma, kde toľko trčí • anciáša • anciáša tvojho • paroma tvojho • paroma paromského: anciáša, paroma paromského, prečo mi nedáš pokoj • kýho/kieho elementa/helementa • fraz. expr. ja tvojho elementa/helementa • kýho/kieho čerta • kýho/kieho paroma • kýho/kieho frasa • žart. firnajz • fraz.: sto striel okovaných • tisíc striel okovaných • tristo hrmených • sto hromov • hrom a peklo • bodaj (by) to čert vzal • bodaj (by) to parom uchytil/vzal • bodaj (by) to fras vzal • márnosť šedivá • fraz. expr.: hrom (aby) to pobil • boh (aby) to pobil • hrub.: otca tvojho • otca jeho • boha • boha tvojho • boha jeho • doboha • doriti • fraz. hrub. do psej matere • subšt.: kurnik • kurnik šopa

porov. aj bisťu

2. p. preč 1

dopomôcť p. pomôcť 1

pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotne • napomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú vec • zastaráv. spomôcť: spomohli si sami • vypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol brat • dopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkcii • fraz.: postaviť na nohy • podať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú ruku • podporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiách • hovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priatelia • expr. spasiť: tých pár korún nás nespasí • hovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synovia • subšt. helfnúť: ak chceš, helfnem ti • hovor.: zratovať • zaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi? • umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovať • asistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečoho • pren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)

2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospeli • zapôsobiť • zaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovalo • osožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitok • fraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu

3. p. pripraviť 3, zbaviť¹

dospieť 1. vývinom sa dostať k niečomu al. na vyššiu úroveň • dôjsť • prísť: dospieť, dôjsť k názoru; prísť k poznaniu • dosiahnuť • docieliť • dostihnúť (aj vlastným úsilím): docielili vyššiu úroveň vyučovania; dostihnúť cieľ • dopracovať sa • subšt. domakať sa (prácou dospieť): dopracoval sa k novým poznatkom • kniž. dobrať sa: dobrať sa pravdy, uznania

2. dosiahnuť telesnú al. duševnú zrelosť • vyspieť • dozrieť: dospel, vyspel, dozrel na muža • kniž. vyzrieť: dievča zavčasu vyzrelo • vyrásť • dorásť • narásť: už vyrástol • fraz. vyrásť z detských nohavíc/topánok

3. p. dostať sa 1

dotĺcť 1. p. zbiť 3 2. p. rozbiť 1

rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci • roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanier • rozraziť: rozraziť si nos • vybiť • vytĺcť • vyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na aute • hovor. zabiť: zabila pohár, vajce • expr.: rozmlátiť • roztrieskať • roztrepať • roztrieštiť • rozcapartiť • rozhádzať • rozbáchať • rozbúchať • hovor. expr.: rozšvacnúť • rozcapiť • rozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňu • rozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvere • rozdrviť • dodrviť • rozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúsky • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • rozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plot • rozbúrať • zdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňu • nár. rozklknúť (F. Hečko) • porozbíjať • potĺcť • dotĺcť • pobiť • poprebíjať • poroztĺkať • povytĺkať • povybíjať • povyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliaš • expr.: pomlátiť • poroztrepávať • potrepať • dotrepať • potrieskať • dotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad

2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok • rozložiť • rozrušiť • rozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvo • zničiť • znivočiť • zruinovať: zničené, zruinované hospodárstvo • expr. roztrieštiť • kniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolku • rozniesť • rozmetať • rozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu

3. p. zodrať 1

zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku • zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku • pozbíjať • postĺkať • pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať • strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu • hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť • otĺcť • oráňať • obráňať • zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť • postĺkať • pozbíjať • pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň • poobtĺkať (postupne, viacero vecí)

3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť • vybiť • nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou • expr.: stĺcť • sťať • zlátať • zmlátiť • zdrať • sprať • zrúbať • zrezať • zmastiť • zmaľovať • spráskať • zmangľovať • zmydliť • strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta • hovor. expr.: zrýpať • zriadiť • zrichtovať • doriadiť • dokrvaviť • dorichtovať • dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali • dobiť • dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať • zmasírovať • zmacerovať • zlúpať • vyplatiť: mama ho vyplatila metlou • expr.: vyťať • vysekať • vyrafať • vymlátiť • vydrviť • vyšibať • vyšľahať • vypráskať • vytrieskať • vyšvácať • vylátať • vytrepať • vybuchnátovať • vybúchať • vybuchtovať • vyčapcovať • vyobšívať • vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku • expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou • expr.: vyonačiť • vylupkať (Šoltésová) • expr.: vymydliť • vyprať • vydrať • vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli • expr.: vyplieskať • vypliaskať • vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku • expr. utĺcť • zastaráv. umlátiť • expr.: natĺcť • natrepať • nasekať • namastiť • nacápať • narezať • nasoliť • natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš! • hovor. expr.: nalátať • namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne • expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo • expr. naprať • expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte • zbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať • spliaskať • vypáckať • nafliaskať • vyfliaskať • sfackať • nafackať • vyfackať • vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať • zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať • expr.: nakopať • skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá • spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá • nár. zgebriť (F. Hečko) • nár. vyknošiť (Kukučín) • pootĺkať • poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne • expr.: poobšívať • poobťahovať • poobháňať

dotĺcť sa p. prísť 1, dovliecť sa

dovliecť sa expr. s námahou a pomaly prísť • expr. privliecť sa: dovliekol, privliekol sa na samý vrch • expr.: dotiahnuť sa • doterigať sa • priterigať sa • doteružiť sa • doteperiť sa • dotrepať sa • pritrepať sa: ledva sa dotiahol, dotrepal domov • expr.: dotrmácať sa • došúchať sa • došuchtať sa • doštverať sa • nár. doštverigať sa: starký sa došuchtal do obchodu • expr.: doplantať sa • domotať sa • doplahočiť sa • doplúžiť sa • dotmoliť sa (veľmi pomaly sa dovliecť): unavení doplantali sa na koniec dediny • expr.: dotĺcť sa • dohrabať sa • dopšikať sa • dopratať sa • dorepetiť sa • doredikať sa • dodrgáňať sa: dopratali, dorepetili sa posledným autobusom • expr.: dokývať sa • dokyvkať sa • doknísať sa • dokrbáľať sa • nár. dokynášať sa (dovliecť sa knísavým krokom): dokyvkala sa pomaly k posteli • dobadkať (sa) • doťapkať sa (obyč. o starých ľuďoch al. o deťoch): dieťa sa doťapkalo k mame • dotackať sa • dopotácať sa • pritackať sa (dovliecť sa tackavým krokom)

prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevy • dostaviť sa • zastar. ustanoviť sa • dostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úrad • expr. naklusať • kniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoro • pristúpiť • prikročiť • priblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budove • expr.: pribehnúť • dobehnúť • priletieť • doletieť • pritrieliť • dotrieliť • pripáliť • dopáliť • priraziť • doraziť • prikúriť • dokúriť • priklusať • doklusať • pricválať • docválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom čase • expr.: prifrčať • dofrčať • prifrňať • prifučať • prifuňať • prifukotať • prihartusiť • priharcovať • hovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoro • expr.: prihnať sa • dohnať sa • privaliť sa • dovaliť sa • prirútiť sa • dorútiť sa • prihrnúť sa • dohrnúť sa • dosypať sa • nahrnúť sa • primlieť sa • domlieť sa • pritiahnuť • prirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmi • expr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčať • dohrčať • prirapčať • dorapčať • prihrkotať • dohrkotať • prihrmieť • dohrmieť • prihrmotať • dohrmotať • prihrmotiť • dohrmotiť • prirachotiť • dorachotiť • dohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkých • zastar.: prijachať • dojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do stanice • expr.: prikvitnúť • dokvitnúť • prikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektor • hovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal? • expr.: privliecť sa • dovliecť sa • pritrepať sa • dotrepať sa • dopratať sa • priterigať sa • doterigať sa • pridrgáňať sa • dodrgáňať sa • priredikať sa • doredikať sa • priteperiť sa • doteperiť sa • nár. prikriatať sa • expr.: prirepetiť sa • dorepetiť sa • primotať sa • domotať sa • pripantať sa • priplantať sa • doplantať sa • prihrabať sa • dohrabať sa • prikrbáľať sa • dokrbáľať sa • dotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantal • expr.: pritárať sa • dotárať sa • pritmoliť sa • dotmoliť sa • pritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinec • expr.: priknísať sa • doknísať sa • prikolísať sa • dokolísať sa • pritackať sa • dotackať sa • prikľuckať sa • dokľuckať sa • prikyvkať • dokyvkať sa • dokývať sa • došmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sa • dopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkať • dokrivkať • dokrivkať sa • pribadkať • dobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sa • priplúžiť sa • doplúžiť sa • prikĺznuť sa • prišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhradu • expr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasu • priplaziť sa • doplaziť sa • expr. priplichtiť sa • priliezť • doliezť • prištverať sa • doštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkať • docupkať • pricapkať • docapkať • priťapkať • doťapkať (sa) • priťupkať • priciepkať • priskackať • priskočiť • prihopkať • prihopkovať • pridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkami • expr.: pritancovať • dotancovať • prikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sa • došuchtať sa • prišúchať sa • došúchať sa • prišuchnúť sa • došuchnúť sa • prišmotlať sa • prišmochtať sa • došmochtať sa • prišmotkať sa • došmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovať • dopochodovať • hovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovať • docestovať • hovor. expr. priputovať • expr.: privandrovať • dovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovali • poprichádzať • poprichodiť • podochádzať • podochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť²

heš vyjadruje odháňanie, plašenie zvierat, obyč. vtákov, hydiny • hešta • hiš • hišta, pís. i hyš, hyšta • huš, hušta: heš, hešta, hyš, odháňala sliepky od seba • šic • šc: šic, šc, hnal mačku od kurčiat • kš • kšš • zried. brš (Hviezdoslav)

šc p. heš

jednúc p. niekedy 3

niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakať • zavše • hovor. vše • občas • zried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoro • príležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledok • z času na čas • kedy-tedy • sem-tam • tu a tam • tu i tam • tu i tu • tu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilo • chvíľami • chvíľkami • časom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakov • zried. kedy-netedy (Kukučín) • zastaráv. niekdy (Vansová)

2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedy • voľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránom • zastar. niekdy • kedysi: bolo to kedysi pred rokom

3. v minulosti • dakedy • voľakedy • kedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysi • prv • raz: dodržal sľub prv, raz daný • zastar. niekdy (Rázusová-Martáková) • zastar. jednúc (Hviezdoslav) • fraz.: svojho času • za starých čias

4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedy • voľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhrá • časom • raz: hádam časom, raz príde na to sám • príležitostne: príležitostne jej zatelefonujem • expr. kedy: Či sa kedy umúdri? • zastar. niekdy (Šteinhíbel) • nár. daraz (Botto) • fraz. skôr či/alebo neskôr

môcť 1. p. smieť 2. p. zodpovedať¹ 1 3. p. vedieť 3

smieť vyjadruje dovolenie uskutočniť nejaký dej • môcť: Smiem, môžem k vám prísť?; smie, môže jesť iba ľahké jedlá

stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosť • mať dosť • postačovať • postačiť • dostačiť • dostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačuje • vystačiť • vystačovať: múka do nového nevystačí • vyjsť: s peniazmi ešte vyjdem • dochádzať • dochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačí • vystačiť: vystačím držať krok s vami • vládať • stihnúť • môcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom čase • vedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliť • arch. dolieť: robil, kým dolel

3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúť • stíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhali • mať čas • mať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadok • zastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť

stihnúť 1. mať dosť času na niečo • stačiť • mať čas • mať kedy: zaplaťte za mňa, ja som nestihol, nestačil, nemal som čas, nemal som kedy

2. prísť včas niekam, včasným príchodom dosiahnuť cieľ • zastihnúť • dostihnúť: matku stihli, zastihli ešte živú; autobus ešte dostihneš • zachytiť (nájsť niekde): správa ma zachytila, stihla doma; dážď ich zachytil v hore • chytiť • dochytiť: ešte som poštára (do)chytil • stretnúť: stretlo ho nešťastie • zájsť • prikvačiť: zašla ich, prikvačila ich noc

3. mať možnosť, mať príležitosť • môcť: robia, čo stihnú, môžu; pýta sa, kde stihne, môže nakúpiť

4. porov. stíhať 2 5. p. stačiť 2, 3

vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznať • uvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvo • byť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopností • zastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

2. mať osvojené ako poznatok • poznať • chápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglicky • ovládať • zvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslo • vyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopný • dokázať • vládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiť • vyznať sa: vyzná sa vo všetkom • môcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohli • hovor.: uhádnuť • potrafiť • zastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľa • vystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť) • arch. dolieť

vládať¹ mať schopnosť, silu vykonávať niečo • stačiť • môcť: ešte vládze, môže chodiť; je starý, už na všetko nestačí • dokázať • postačiť • vystačiť: dokáže, postačí robiť za dvoch; nevystačí držať krok s ostatnými • zastaráv. dostačiť: nedostačí už spravovať gazdovstvo • arch. dolieť • ľud. dovladovať: už nedolie, nedovladuje ťažko robiť • zastar. vládať sa (Tajovský)

zodpovedať¹ 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovedný • niesť zodpovednosť • preberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičia • ručiť • zaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobky • môcť: ja za to nemôžem

2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať sa • odpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťou • byť v súlade • byť v zhode • byť v súhlase • súhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmi • kniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s naším • zastaráv.: súzvučať • byť v súzvuku • pren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelom • zried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou

3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovuje • hodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám

nabiť 1. údermi vpraviť do niečoho • vbiť: nabil, vbil klince do steny • vtĺcť • natĺcť • zatĺcť (tlčením): vtĺkli, zatĺkli kôl do zeme • povbíjať • ponabíjať • povtĺkať • pozatĺkať • navtĺkať (postupne, väčšie množstvo): povtĺkal svorky do dreva; navtĺkal tam veľa klincov

2. p. zbiť 3 3. p. nanútiť 4. p. natlačiť 1 5. p. premôcť 1