Synonymá slova "ct" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 28 výsledkov (1 strana)

  • čt p. pst, ticho1 4


    pst vyjadruje výzvu zachovať ticho • psstčitčt: pst, psst, bolo počuť pri každom zakašľaní; Čit, čt, buďte už konečne ticho!ani mukani škrk: Buď už ticho, ani muk!zried. cit (Hviezdoslav)


    ticho1 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnocinečujnenehlučnebezhlučnebezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotnebezhlasnebezzvučnenehlasnenezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala peraminepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výškešeptomšepkompošepkyhovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vraveltlmenepridusene: tlmene, pridusene na nás zavolalhud. pianoexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkypotíškunár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnostizastar.: neslyšneneslyšateľnenespráv. sticha

    2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichubez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do ránamlčkymlčanlivozried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobomnemomĺkvozamĺknutozmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimiexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkyexpr. zried. čuškynár. expr. čučky

    3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepoholnerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinouexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinko

    4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokojpokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeječitčtpst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo!expr. ani mukani škrkani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujemhovor.: kuškušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud


    ctený p. vážený, dôstojný 1


    dôstojný 1. ktorý má vážnosť, úctu (o človeku) • ctenývážený: dôstojný, ctený, vážený učeneckniž. ctihodný: ctihodný človekkniž. velebný (v oslovení kňaza): dôstojný, velebný pane, otče

    2. svedčiaci o dôstojnosti, vážnosti, vznešenosti • vážnyseriózny (i o človeku): je taký dôstojný, vážny, seriózny; dôstojný, vážny, seriózny výzorvznešenýexpr. kráľovský: vznešený, kráľovský zjavúctyhodnýkniž. ctihodný: úctyhodný, ctihodný vek; ctihodná starobaslávnostný: prehovoriť slávnostným hlasomkniž. patriarchálny (starecky dôstojný): patriarchálna postava

    3. p. primeraný, zodpovedajúci


    milostivý 1. prejavujúci milosť, dobrotu, odpustenie, zľutovanie, obyč. voči niekomu slabšiemu, spoločensky nižšie postavenému (často aj iron.); svedčiaci o tom • blahosklonnýblahovoľný: svoje pohŕdanie slabšími zakrýval milostivým, blahosklonným, blahovoľným správaním; blahosklonné, blahovoľné gesto odpusteniadobrýláskavýkniž. dobrotivý: milostivý, dobrotivý Boh; láskavý, dobrotivý ochranca biednychzhovievavýtolerantnýkniž. benevolentný: k deťom budú zhovievaví, tolerantní, benevolentní

    2. hist. v oslovení al. pomenovaní ako prejav úcty a pokory voči vysokopostaveným osobám; v úctivom a veľmi zdvorilom oslovení (obyč. žien): náš milostivý kráľ; milostivá pani, dovoľte, aby…ctený (v úctivom oslovení): ctené publikum, páni a dámy; milostivé, ctené panstvovážený (v úctivom oslovení osoby, ktorú dôverne nepoznáme): milostivá, vážená panimilýmilovanýdrahý (v úctivom oslovení citovo blízkej osoby): milí, milovaní, drahí rodičia


    vážený požívajúci vážnosť, úctu, rešpekt • ctený: starší vážený, ctený muž; vážení, ctení rodičiauznávaný: uznávaný odborníkvážny: najvážnejší zástupcovia mestadôstojný: dôstojný učenecúctyhodný: stará úctyhodná rodinakniž. ctihodný: ctihodný starecslávnyzastar. preslávny (obyč. v oslovení): slávny súd, preslávna obeckniž.: veľaváženýveľactenýhlbokováženýhlbokoctený (obyč. v oslovení): veľavážené, veľactené publikumveľadôstojnýzastar. velebný (v oslovení duchovnej osoby): veľadôstojný pán farárzastar.: vysokováženývysokoctený (obyč. v oslovení): vysokovážená spoločnosť, vysokoctená porotakniž. zastar.: slovutnýpreslovutný (obyč. v oslovení): slovutný pán predseda, preslovutný muž (Hviezdoslav)poet. ctný (Timrava)


    ctibažník p. ctižiadostivec


    ctižiadostivec kto túži po sláve, vážnosti: vysoké ciele ctižiadostivcactibažník (kto nadmieru túži po úspechu)


    ctibažný p. ctižiadostivý


    ctižiadostivý túžiaci uplatniť sa, vyniknúť; túžiaci po cti, uznaní (o človeku); svedčiaci o ctižiadosti • ambiciózny: byť zdravo ctižiadostivý, ambiciózny; ctižiadostivé, ambiciózne plánycieľavedomý (idúci za istým cieľom): patrila k cieľavedomým ľuďompriebojný (idúci dopredu, presadzujúci sa; op. nepriebojný): priebojný študent, duchdravý (bezohľadne ctižiadostivý; o človeku) • ctibažný (bažiaci po sláve, cti): byť chorobne ctibažný


    ctihodný 1. p. dôstojný 1, 2, vážený 2. p. vysoký 2, veľký 1


    veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrkaznačný: značná výška, značná prevahanadmerný: nadmerný bytenormný (nadmieru veľký): enormný zisknemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitokneobyčajnýnezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavurozmernýrozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenicegigantickýkolosálnymonumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavbaobrovskýohromnýexpr.: ozrutnýozrutánskyobrovitývelikánskyveličiznýveličaznýpreveľkýpreohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznanímohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojempalcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkonveľkolepýimpozantnýgrandióznymajestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovšokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôdmocnýsilný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľstatnýrobustnýhovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenecvýdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážďpočetnýhojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počtevýznamnývýznačný (veľký významom): významný, význačný človekvýrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdielrekordný: ukazuje sa rekordná úrodadobrýhovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľudlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimyširoký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvorrozvetvenýrozkonárený: rozvetvené príbuzenstvohlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jamavysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikáchhrubýobjemnýrozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hradvoľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľnéprudkýintenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesťexpr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajerprenikavý: prenikavá zmenaexpr. závratný: ísť závratnou rýchlosťounesmiernyexpr. prenesmiernykniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosťpriveľkýprílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosťtrestuhodnýexpr.: hriešnynekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské cenykniž., obyč. iron.: úctyhodnýctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cenapriepastný: priepastné spoločenské rozdielyhovor.: peknýkrásny: pekný, krásny platexpr.: riadnyporiadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tmaexpr.: ukrutnýpreukrutnýukrutánskyúžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempoexpr.: krutýšialený: krutá bolesť, šialený strachhovor. expr.: hroznýstrašnýpríšernýzúfalýhrozitánskydesný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska silaexpr. smrteľný: smrteľná vážnosťexpr.: čertovskýdiabolský: čertovská zimaexpr.: tučnýmastný: dostával tučné provízieexpr.: miliónovýmiliardový: budú to miliónové, miliardové stratyexpr. stonásobný: stonásobná bolesťexpr.: náramnýprenáramný: robiť náramný krikexpr.: bezodnýbezdný: bezodné zúfalstvohovor. neúrečný: neúrečný majetokexpr. večný: večná škodaneohraničenýneobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnostinevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdrojenesčíselnýnespočetnýkniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davyexpr. státisícový: státisícové zástupyneslýchanýnevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvozávideniahodný: závideniahodné úspechynepredstaviteľnýneopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesťneuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosťneospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosťneodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chybaneuhasiteľnýnezhasiteľnýkniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smädneutíšiteľný: neutíšiteľná túžbakniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovarunedohľadnýnedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľkyneľudský: neľudské utrpenienadľudský: nadľudská námahaexpr. nekonečný: nekonečná vďakakniž.: titanský: titanský zápasgoliášsky: goliášska silakniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský)hovor. maxi: to je maxi tortasubšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

    2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý


    vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapecdlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohamiexpr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčiskoposchodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový domvýškový (o stavbe): výšková budovaexpr.: vysočiznývysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchypoet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiareexpr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké dubyprivysoký (príliš vysoký): privysoký násyphovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko

    2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazíexpr. kráľovský: kráľovský honorárhovor.: peknýkrásnyslušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenuexpr. panský: panský platprivysoký (príliš vysoký): privysoký štýlexpr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč)expr.: závratnýhriešny: závratné, hriešne cenydobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálkapatriarchálnymatuzalemskýkniž.: požehnanýctihodnýúctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný veknadpriemernýnadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstaveniaexpr. šialený: šialená rýchlosť

    p. aj veľký

    3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tónyzvýšenýzastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlasjačavýpiskľavýškrekľavýškriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlastenký: tenké zahvizdnutie

    4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilýšľachetnývznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele


    ctiť 1. pociťovať al. prejavovať úctu, vážnosť k niekomu, niečomu • ctiť simať v úctemať vo vážnostivážiť si: ctí (si), váži si starších ľudí; ctí (si), má v úcte, vo vážnosti názory inýchuctievať (preukazovať úctu ako k božstvu, k svätým a pod.): uctievajú ho ako Pána Bohavzdávať úctu: vzdávali úctu padlým za sloboducirk. deifikovaťzbožňovať (pociťovať prepiatu úctu) • ceniť si (prisudzovať niekomu, niečomu veľkú vážnosť): cení si priateľovnár. bečeľovať (Kukučín)uznávať

    2. vyvolávať úctu • robiť česť: ten čin vás nectí, nerobí vám česť


    rešpektovať 1. prejavovať uznanie, toleranciu • mať rešpektmať vo vážnostimať v úcte: rešpektuje svojich nadriadených; má rešpekt pred starším, má v úcte staršíchvážiť siceniť si: váži si, cení si svojich priateľovctiť (si)uctievať (si) (prejavovať úctu): ctí si rodičovuznávaťdať na: Vysvetli mu to, na teba dá!zastar. podbať (obyč. v zápore): nepodbá jeho rady

    2. p. uznať 2, zachovať 2


    vážiť si prejavovať ocenenie, uznanie • mať vo vážnostimať v úcte: váži si, má vo vážnosti starších; má v úcte kultúrne hodnotyceniť sictiť (si)uctievať (si): ctí (si) prácu, život; cení si sloboduuznávať (obyč. pre nejaké kvality): uznáva ho ako odborníkanár. bečeľovať (Kukučín): všetci ho bečeľujú


    ctiteľ kto niečo ctí, uctieva, obdivuje • obdivovateľ: ctiteľ, obdivovateľ klasickej hudby, krásnych žienuctievačuctievateľ: uctievateľ dobrých mravovzbožňovateľ: dievča má veľa zbožňovateľov


    ambícia túžba po vyniknutí, uplatnení • ambicióznosť: mať vysoké vedecké ambíciectižiadosťctižiadostivosť: človek bez ctižiadostikniž. ašpirácia: umelecké ašpirácie


    ctižiadosť p. ambícia


    ctižiadostivosť p. ambícia


Pozri výraz CT v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Pravidlá slovenského pravopisu: výucbový, vrecko, ahoj, uviť, komora, tok, abecedn, reštauračný, úskrn, tla, spor, virus, pozri, stele, rozmar
Krížovkársky slovník: osud, rur, druh v bu niny, z v, bari, refrakcia, rf, mol, mantika, peu, tak, law, atl, impasibilita, klot
Nárečový slovník: p, g, dj, v v, viz, sro, pav, pia, neo, tol, hli, zge, oty, tor, mer
Technický slovník: picture animation, hr, cs, dat, vyh, bsa, sym, gra, srr, pub, rgb, cri, area, base, redo
Ekonomický slovník: shn, vym, dv, tl, li, fk, mi, plu, dft, tuh, pdr, ptv, ftm, rps, zes
Slovník skratiek: g10, epb, bg, uao, d41, l89, doz, e15, dvb, xof, khv, skt, ldo, czu, ttk
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV