Synonymá slova "chý" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 320 výsledkov (3 strán)
-
logať hltavo, plnými dúškami, nahlas piť (o zvieratách, pren. expr., obyč. pejor. aj o ľuďoch) • slopať • chľastať: prasa logá, slope vodu; expr. rozhorúčený chlapec logá džús; pejor. slopať, chľastať pálenku • trocha hrub.: chleptať • strebať: pes strebe vodu z potoka; ešte je len ráno a už strebe pivo • expr.: glgať • chlípať • chlamtať • trocha hrub.: lôchať • lúchať: krava lôcha, lúcha z válova
piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľaše • popíjať (si) • upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vína • poťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čaj • expr. cickať (po troche): dieťa cická mliečko • srkať • sŕkať • chlipkať • pochlipkávať • uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovku • expr.: napájať sa • nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsom • expr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopať • logať • lôchať • lúchať • drúľať • chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabu • chlípať • chleptať • chľamtať • chľastať • strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce vodu • expr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárom • pripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liek • konzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva
2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemoty • expr.: chľastať • slopať • logať • strebať • uhýbať si • uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýna • expr.: trundžiť • hovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladosti • expr.: tankovať • cicať: chlapi tankujú, cicajú od rána • subšt.: nasávať • sať
3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovať • vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážď • absorbovať • vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot
4. p. cicať
sŕkať, srkať 1. privretými perami vťahovať malými dúškami tekutinu a vydávať pritom zvuk podobný hláskam sŕ: nahlas sŕkal polievku • expr.: strebať • chlípať • chleptať • chľastať • chlamtať (hlučne, sŕkavo a obyč. aj hltavo piť, jesť): strebe nápoj ešte horúci; chlípe, chlepce vodu priamo z vedra; Nechľascite, nechlamcite!
2. od bolesti, chladu a pod. vydávať zvuk podobný predĺženej hláske s • osŕkať • zosŕkať • zried. osrkovať: (o)sŕka, zosŕka, osrkuje od náhlej bolesti • chvieť sa • triasť sa • drgľovať sa (trhavo, jemne sa pohybovať a obyč. pritom vydávať tichý sŕkavý zvuk): chvieť sa, triasť sa zimou; striasa sa, drgľuje sa od chladu, strachu
3. pľuť pomedzi zuby • crkať • cŕkať: srká, crká, cŕka z obloka
chlpatý pokrytý chlpmi, vlasmi; ktorý má obyč. veľké a husté chlpy • ochlpený • zarastený: chlpaté, ochlpené, zarastené nohy, prsia • srstnatý • hustosrstý: srstnaté zviera; hustosrstý medveď • huňatý • zried. bundatý (s hustou a mäkkou srsťou): huňatý, bundatý pes • nár.: kosmatý • kešavý • klkovatý • klkovitý • nár. expr. konopatý: klkovatá, klkovitá priadza • chĺpkatý • chĺpkavý (pokrytý, porastený drobnými, jemnými chĺpkami): chĺpkatá, chĺpkavá húsenica, tkanina • expr. al. zdrob. chlpatučký • expr. zried. chuchmatý
chĺpkatý, chĺpkavý p. chlpatý
chľus, chľust 1. p. bác 1 2. p. čľap 1
chľusnúť, chľustnúť p. špľachnúť, vyliať 1
chmat naznačuje rýchle, náhle uchopenie, chmatnutie • chňap • chvat: psisko chmat, chvat chlapca za nohavice; mačka chňap, chmat po myši • draps • laps • čap: rozbehol sa za ním a draps, laps ho za kabát; otec čap syna za plece
chňap p. chmat
chmatnúť expr. v rýchlosti siahnuť za niečím a podržať al. vziať • expr.: schmatnúť • schvatnúť • chvatnúť: chmatnúť, schvatnúť protivníka za krk; chvatol kus koláča a bežal • expr. schvátiť (rázne) • schytiť • uchopiť • lapiť • schopiť: schytiť, uchopiť dieťa za ruku; lapiť zlodeja za kabát • expr.: zdrapiť • zdrapnúť • drapnúť: zdrapila dievča za vlasy • expr.: rafnúť • chňapnúť • schňapnúť: pes ho chňapol za nohu; schňapol kus chleba a bežal von • expr. uchmatnúť: uchmatol korisť a ušiel • expr.: pochytiť • popadnúť (prudko chytiť, obyč. náhodne): popadnúť niekoho za golier • expr. habnúť: habne po lyžičke • subšt.: grajfnúť • zgrajfnúť
p. aj chytiť
chňapnúť 1. p. chmatnúť, chytiť 1 2. p. udrieť 1
ovaliť expr. 1. udrieť ťažkým predmetom • expr. obúšiť: ovalil, obúšil ho sekerou • expr.: praštiť • tresnúť • tresknúť • chňapnúť • rachnúť • buchnúť • zried. chropnúť (Tajovský): ovalil, praštil, tres(k)ol, rachol zviera palicou po hlave • expr.: ochmeliť • orútiť • nár. expr.: olomáziť • ošinúť: ochmeliť niekoho drúkom, orútiť kyjom • omráčiť • expr. ohlušiť (zbaviť pritom vedomia): kameňom ho omráčil, ohlušil
2. p. ohromiť
udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho
2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať
chňapkať p. chytať 1
chňup p. hlupák
chod 1. pohyb krokmi • chôdza: spomaliť chod, chôdzu
2. fungovanie niečoho • činnosť: chod, činnosť prístroja • beh: zabezpečiť beh ústavu • prevádzka: uviesť podnik do prevádzky • práca • funkcia: dobrá funkcia žalúdka • pohyb: uviesť motor do pohybu
3. p. priebeh
chôdza činnosť toho, kto ide, chodí: ustal od dlhej chôdze • krok: mať neistý krok
chórista p. spevák
spevák kto spieva, kto sa venuje spevu z povolania: spevák populárnych piesní • šansoniér (spevák šansónov) • vokalista: detský vokalista • zborista • chórista (zborový spevák) • trubadúr (stredoveký skladateľ a spevák rytierskych piesní) • kniž. spevec: spevec ruší nočné ticho
chóristka p. speváčka
speváčka žena, ktorá spieva, ktorá sa venuje spevu z povolania: operná speváčka • šansoniérka (speváčka šansónov) • subreta (operetná al. kabaretná speváčka) • chóristka • zboristka (zborová speváčka)
chúďa slabý, úbohý, bezbranný tvor: ochorelo, chúďa • expr.: chúďatko • chudiatko • chudáčik: nebuď smutné, chúďa, chúďatko, chudiatko moje • expr.: úbožiatko • nebožiatko: úbožiatka, nebožiatka zostali samy • expr. zried.: neboža • úboža (Urban)
chúďatko p. chúďa
chúťka chvíľkové zaujatie pre niečo, chvíľková túžba za niečím, obyč. zmyselná: poddávať sa telesným chúťkam, dobyvačné chúťky • vrtoch • rozmar: ženské vrtochy, rozmary • hovor. kapric: to je iba detský kapric • hovor. expr. fanta: pochytila ju fanta • hovor. expr. mucha: mať muchy
záľuba 1. vzťah k niečomu prejavujúci sa záujmom o niečo, pestovaním niečoho, venovaním sa niečomu: záľuba v koňoch, v šití • koníček: jeho koníčkom je zbieranie známok • hobby: venovať sa svojmu hobby • hovor. pasia: mať pasiu v niečom • mánia (vášnivá zaujatosť za niečo): futbal – to je jeho mánia • chúťka (obyč. zmyselná a okamžitá záľuba): uspokojiť svoje chúťky • hovor. slabá stránka • záujem: filatelistické záujmy • láska: hudba je jeho láska
2. p. radosť
isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • iste • smelo: isto, smelo prekonával všetky prekážky • pevne • neomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľom • spoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky
2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • iste • bezpečne • neohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečne • spoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo
3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • iste • istotne • zaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziť • dozaista • naisto • určite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepší • zaručene • bezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívi • bezpochyby • nepochybne • nesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasy • zrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledok • presne: viem to celkom isto, presne, že prídu • expr.: isteže • isto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžu • pevne • skalopevne • expr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspech • expr.: istučko • istučičko • isto-istučko • isto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rád • podistým • akiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ráno • celkom isto • celkom iste • celkom určite • rozhodne • napevno • expr. stopercentne • hovor. expr.: nabetón • betónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarí • subšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debaty • stoj čo stoj • čo by čo bolo • za každú cenu • za každých okolností • nech sa deje čokoľvek • fraz. expr.: aj keby hromy bili • aj keby tragače padali
4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2
jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiaky • požívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedlá • expr.: žuť • žuvať: Čo žuješ? • expr. zjemn.: papať • papkať • hamkať • jedzkať • hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičku • expr. lupkať: lupká koláče jeden za druhým • expr.: ujedať • uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syrom • zajedať si • ujedať si • pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žrať • expr.: hltať • chľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sa • pchať sa • džgať sa • nadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťami • pejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba halušky • expr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťou • expr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholu • fraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sa • nasycovať sa • živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod ruku • stolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe
2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa doma • hovor. chovať sa • zastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov
kde 1. vyjadruje otázku zameranú na miesto; na ktorom mieste • expr. kdeže: Kde si to našiel? Kdeže to ležíš? • expr. v ktorých ďahoch
2. vyjadruje otázku zameranú na miesto, ktoré je cieľom smerovania • kam: Kde si odložil knihu? Kam utekáš? • expr.: kdeže • kamže: Kdeže sa ponáhľate? Kamže si sa vybral?
3. uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu • kam: neviem, kde mám položiť nákup; miesto, kde prišli, bolo takmer prázdne; kam si sadol, tam zaspal
mladoženích p. ženích
ženích muž, ktorý sa žení • mladoženích • mladý zať: (mlado)ženích a nevesta • vyvolený: drží sa za ruku svojho vyvoleného • nápadník
mrzúch, mrzút, mrzúň p. mrzutec
mrzutec expr. človek, ktorý má al. prejavuje zlú náladu • expr.: namosúrenec • namrzenec • mrzút • mrzúň • mrzúch • mosúr • zazroň • zried. zabúlenec
namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať sa • vyčerpávať sa • vysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbe • prepínať sa • presiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práci • expr.: trhať sa • ťahať sa • naťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufrom • hovor.: pasovať sa • turbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turboval • laborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeň • expr.: pechoriť sa • mocovať sa • molestovať sa • chamriť sa • chamrať sa • chámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkom • trápiť sa • moriť sa • umárať sa • sužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiu • expr.: katovať sa • lopotiť sa • strháňať sa • krušiť sa • oštarovať sa • oštárať sa • hovor. expr.: mordovať sa • šťaviť sa: šťavil sa pred skúškou • unúvať sa • ustávať sa • expr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďou • nár.: morcovať sa • vrsovať sa • drcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrou • hrub. prdúskať sa
nápadník kto sa o niečo, o niekoho uchádza • uchádzač: nápadník trónu, uchádzač o trón • pytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala sa • ženích: nájsť si ženícha • hovor. štramák • subšt. šamster • hovor. zastar.: vohľač (Timrava) • vohľadník (Záborský)
napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý sneh • napadať (postupne): napadalo lístia • expr.: nakydať (sa) • naváľať sa • navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu • nasypať sa • nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier • pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu • expr. zried.: narútiť sa • narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu
2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť • zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca • skočiť • vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera • naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil • expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci • kniž.: atakovať • inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku • osopiť sa • expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu
3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka • pomyslieť si • rozpomenúť sa • rozpamätať sa • spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad • kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul • expr. vhupnúť do hlavy • pren. svitnúť (v hlave/v mysli) • fraz. prísť na niečo • streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď • blysnúť • blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka • nár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)
nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzor • pokračovať • nadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otca • fraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajach • sprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti
2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinok • nadchádzať • nadchodiť • prichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časy • začínať sa • nastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jar • blížiť sa • približovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večer • expr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhým • expr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé
3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať
nedajbože expr. 1. vyjadruje nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej obyč. pomenovaný neurčitkom • expr. nedajboh: dvere nedajbože, nedajboh otvoriť, tak boli zaseknuté • hovor. expr.: zabožemôj • ani za božemôj: vyšli do polovice kopca a ďalej ani za božemôj • expr. nie a nie: v tomto roku nedajbože, nie a nie vyhrať zápas
2. vyjadruje obavu pred uskutočnením deja • expr.: nedajboh • nebodaj: nedajbože, nedajboh, aby teraz prišiel otec; keby nás tu nebodaj našli, bude zle • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • pánbohchráň: božechráň, bohchráň, chráňboh, aby nás tu niekto videl; chráňbože, chráňpane, pánbohchráň, aby sa mu niečo stalo • expr.: božeuchovaj • bohuchovaj • hovor. ešte to by chýbalo: božeuchovaj, bohuchovaj pozrieť sa mu rovno do očí; Ešte to by chýbalo, aby nezmaturoval!
nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)
2. p. však 4
odkedy 1. vyjadruje otázku zacielenú na časové východisko • expr. odkedyže: Odkedy, odkedyže si bol doma?
2. uvádza časovú vzťažnú vetu • odvtedy • čo: odkedy sa vrátil, odvtedy, čo sa vrátil, je akýsi zatrpknutý • od toho času/od tých čias • čo: od toho času, čo začal robiť, je spokojnejší
odvšade označuje východisko deja v priestore; zo všetkých strán, zo všetkých končín • odvšadiaľ: odvšade, odvšadiaľ sa valila voda • zovšade • zovšadiaľ: zovšade, zovšadiaľ prichádzali pozdravné listy • poet. zvšadiaľ (Hviezdoslav) • zblízka i zďaleka • zhora i zdola • odhora i oddola • sprava i zľava: zblízka i zďaleka mu prišli vzdať úctu; zhora i zdola sa ozýval krik • fraz. zo všetkých kútov (sveta)
opreteky usilujúc sa dosiahnuť prvenstvo, pretekajúc sa: začali bežať opreteky cez ihrisko • zried. napreteky (Gabaj) • nár. úbehom (Podjavorinská) • expr.: ozlomkrky • ozlomkrk • odušu, pís. i o dušu • fraz.: o dušu spasenú • o milých päť (veľmi rýchlo, z celej sily a horlivo): opreteky, ozlomkrky začali zbierať rozhádzané papiere; bežali odušu, o dušu spasenú kúpiť lístky; uháňali o milých päť pred rozhnevaným býkom • expr.: ostopäť • ostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovania • nár. navylomkrky, pís. i na vylomkrky • nespis. oprekot
usilovne s vypätím obyč. duševných síl, s úsilím • snaživo: usilovne, snaživo sa učil cudzie jazyky • príčinlivo • agilne: príčinlivo, agilne zhromažďoval podkladový materiál • tuho: tuho sa pripravovať na skúšku • expr.: ostopäť • ostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovania • fraz. o milých päť • nespis. pilne
porov. aj usilovný
osúch p. posúch
posúch pečené múčne jedlo okrúhleho tvaru • osúch • pagáč: napiecť kapustných posúchov, osúchov; škvarkové pagáče • placka (plochý kus cesta; pečené jedlo z neho): vyvaľkať cesto na placky
ožehavý správ. chúlostivý, háklivý
pampúch p. šiška 2
šiška 1. plodový útvar niektorých ihličnatých stromov, často vajcovitého tvaru • šuška: smreková šiška, šuška
2. múčnik z kysnutého cesta pražený na masti • pampúch: na fašiangy sa vyprážajú šišky, pampúchy • fánka (podobný múčnik z jemnejšieho cesta plochého tvaru)
pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvať • dorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárika • sadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvy • kultivovať • šľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺk • ošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetruje • chovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie
2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstva • cibriť • brúsiť • kultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazyka • zošľachťovať • menej vhodné zušľachťovať • zdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať
3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechty • udržiavať: udržiavaná postava
4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojča • nosiť na rukách • expr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa
pešo na vlastných nohách • peši • pešky: domov sa vrátili pešo, pešky • na vlastných • zastaráv. per pedes • zastar. žart. per pedes apostolorum • žart. subšt.: pešobusom • pešibusom
pokrytec človek, ktorý sa pretvaruje, robí sa lepším, než je v skutočnosti • zried. pretvárkar • expr. pretvárač • falošník (falošný človek) • pejor. farizej: politickí farizeji • pejor.: obojživelník (bezzásadový človek) • chameleón (človek, ktorý mení svoje názory podľa okolností) • pejor.: svätuškár • svätúch • pejor. zried. svätúšik (neúprimne nábožný al. naoko mravný človek) • pejor.: pobožnostkár • augur
p. aj falošník
prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradil • prosiť sa • doprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovať • expr.: žobrať • žobroniť • obyč. pejor.: prosíkať (sa) • proskať (sa) • prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márne • expr.: zariekať • zariekavať (Hviezdoslav) • expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplní • pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patrí • expr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenie • expr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankať • drančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinu • expr. kolenkovať • fraz.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo) • prihovárať sa • privrávať sa • expr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Boha • vyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie
žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnu • fraz.: chodiť po žobraní • chodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtaní • fraz.: chodiť z dom na dom • chodiť z dom do domu • chodiť po dobrých ľuďoch • zastaráv. pýtať (Rázus) • zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)
2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniť • proskať • prosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovať • expr. pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje práva • expr.: škamrať • škemrať • skuhrať • drankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniaze • fraz. expr.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučať • skuvíňať • kňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?
sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po dom • fraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätách • špehovať • sliediť • hovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľom • stopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt
2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniu • pozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšuje • všímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracovisku • fraz.: nespustiť z očí niekoho/niečo • nespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)
3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2
smradliak, smradúch p. špinavec 1
srďúch p. zlostník
zlostník zlostný človek: z chlapca sa stal zlostník • zúrivec (zúrivý človek) • expr.: srďo • srdoň • srdoš • srďúch • jedoš • pajedoš • sršo • zried. hnevlivec (Dobšinský) • expr. zried. srdúch (Jesenská) • expr. zbesnenec • kniž. zastaráv. zbesilec
starec starý muž: vyzerať ako starec • ded • dedo: starý, sivý ded, dedo • expr. starký: Čo porábate, starký? • expr.: dedko • deduško: Ako sa máte, dedko? • expr. zried. starúch (Švantner) • kniž. kmeť: múdry kmeť • pejor. starigáň (obyč. v nadávkach): bruchatý starigáň • pejor. plesnivec (v nadávkach)
starúch p. starec
strapáň expr. človek s rozstrapatenými vlasmi • pejor.: strapúch (Jesenský) • strapúň (Urbánek) • zried.: strapáč (Jilemnický) • strapák (Dobšinský)
strapúch, strapúň p. strapáň
svätuškár, svätúch, svätúšik p. pokrytec
špinavec 1. špinavý človek • zamazanec • zablatenec • umazanec • expr.: zafúľanec • zabrýzganec • zahnusenec • ufúľanec • zamastenec • hovor. expr.: zababranec • ubabranec • zagebrenec • ušubranec • gebroš • upískanec • bridoš • pejor.: smrad • smradľavec • smradúch • smradliak • bzdocha • tchor • šubroš • nár. bzducháň • hrub. zasranec
2. p. podliak
špľachnúť, šplechnúť zasiahnuť menším prudkým prúdom (o tekutine); prudko vrhnúť prúd tekutiny • expr.: čľapnúť • črpnúť: voda mu špľachla, čľapla do tváre • prsknúť • streknúť • strieknuť • frknúť (v kvapkách): streklo, frklo mi blato na kabát • expr.: frsknúť • fľusnúť • fľusknúť (v kvapkách) • expr.: chrstnúť • chľusnúť • chľustnúť • chvistnúť • šustnúť (vrhnúť v množstve): špinavú vodu mu chrstla na hlavu
vyliať 1. liatím dať odniekiaľ preč (tekutinu) (op. naliať) • expr.: vyšustnúť • vyšuchnúť (prudko): vyliala, vyšustla, vyšuchla vodu z vedra na dvor • expr.: vychrstnúť • vychlostnúť • vychlisnúť • chrstnúť • chľusnúť • chľustnúť (prudko) • zried. vychvistnúť (Gabaj) • expr.: vyčrpnúť • vyčapnúť • vyčľapiť • vyčľapnúť • vyšplechnúť • vyšpľachnúť (vyliať malé množstvo): vyčrpnúť, vyčľapnúť z hrnčeka vodu, mlieko • expr. vycvrknúť (vyliať veľmi malé množstvo) • expr.: vyčľapkať • vyčrpkať (vyliať po troche): vyčľapkať vodu z lavóra, vyčrpkať vodu z pivnice • expr. vykvackať (vyliať po kvapkách) • expr.: vykydať • vykydnúť (vyliať obyč. väčšie množstvo): pomyje vykydať, vykydnúť do válova • expr.: vykycnúť • vykvicnúť (vyliať niečo polotekuté): vykycne mu kašu na tanier • rozliať (vyliať neúmyselne): rozliať čaj na obrus • povylievať • povyšplechovať • povyčľapkávať (postupne, z viacerých nádob)
2. liatím niekam dostať • naliať • vliať: vyliať, naliať ocot do fľaše; vyliať, vliať do seba pohár • povylievať • ponalievať • povlievať (postupne)
3. p. vyroniť 4. p. vyhodiť 2, prepustiť 1
študovať 1. vzdelávať sa na strednej al. vysokej škole; získavať vedomosti (v istom odbore) • hovor. zastar. al. expr. študírovať: študuje matematiku; expr. Čo študíruješ? • učiť sa (získavať vedomosti): ľahko, rád sa učí, študuje • fraz. expr. prehŕňať sa v knihách
p. aj učiť sa 1
2. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádať: študuje príčiny vyschýnania lesa; báda o vplyve prostredia na ľudský organizmus • skúmať: skúma dejiny svojho rodiska
3. sústredene, dôkladne pozorovať • skúmať • obzerať • prezerať: študuje, skúma, aká je situácia; obzerá, prezerá sa v zrkadle
4. štúdiom, cvičením, učením si osvojovať: divadelný súbor študuje novú hru • cvičiť • nacvičovať • učiť sa: herci cvičia, nacvičujú, učia sa svoje úlohy
takmer obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí; vyjadruje, že veľa nechýbalo a dej by sa bol uskutočnil • skoro • bezmála • temer: takmer, skoro narazili do stromu; bezmála, temer sa minuli • pomaly • expr. čajsi: je už pomaly najlepší; bolo už čajsi osem hodín, keď prišli • už-už • priam: už-už, priam by ho boli chytili • viac-menej • takrečeno • takpovediac: víťazstvo má viac-menej • hovor. prakticky • kniž. kvázi: povedali mi, že kvázi patrím do rodiny • len-len • len-len že • hovor. tak-tak že • dobre že • div • div že • zried. len toľko že (v spojení so záporným slovesom): len-len (že), tak-tak že nespadol • fraz.: veľa nechýbalo • len vlások chýbal: veľa nechýbalo a boli by sa prevrátili • približne (vyjadruje približnosť): sú približne rovnakí
ucho 1. orgán na vnímanie zvuku; jeho vonkajšia časť: malé, odstávajúce uši, poškrabať sa za uchom • sluch: mať dobré uši, dobrý sluch • expr.: ucháľ • ušisko: chytil ho za uchále, ušiská • expr. lopúch (veľké ucho) • poľov. slang. pomn. sluchy (uši zvieraťa)
2. p. začiatočník 3. p. držadlo
umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)
urýchľovač prístroj na urýchľovanie • zrýchľovač • akcelerátor
zrýchľovač p. urýchľovač
všade označuje súhrn všetkých miest al. smerov, na každom mieste, na každé miesto • všadiaľ: všade, všadiaľ zostali stopy po požiari; pochodili spolu všade, všadiaľ • kdekoľvek • hocikde • hockde • hovor.: bárkde • bárskde (vyjadruje aj rozmanitosť a ľubovoľnosť): kdekoľvek, hoc(i)kde sa cíti lepšie ako doma; bár(s)kde po zemi boli knihy • fraz.: na každom kroku • po všetkých kútoch
zaslepenec expr. kto nie je schopný objektívne posudzovať javy: všetci to vedeli, len ja zaslepenec som mu veril • pren. expr. slepec • pejor. slepáň • nár. slepúch
p. aj hlupák