Synonymá slova "chvíľ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 69 výsledkov (1 strana)

  • chvíľa kratší časový úsek • chvíľka: o chvíľu, o chvíľku to bude hotovéokamihmoment (veľmi krátky časový úsek): rozhodujúca chvíľa, rozhodujúci okamih, moment; prísť v poslednej chvíli, v poslednom okamihu, momentehovor.: sekundaminútaminútkaminútočka: o sekundu prídem


    okamih veľmi krátky časový úsek • chvíľachvíľkachvíľočka: napätý okamih, chvíľa; čakať iba okamih, chvíľku, chvíľočkumomentexpr. momentík: v tomto momentemih: v mihu prísťhovor.: minútasekundaexpr.: minútkaminútočkasekundička: za minútu, za sekundu za vrátimkniž. okamžikzastar.: okamihnutieokamženie (Timrava)


    chvíľami opakovane v rozličných časových intervaloch • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami je mu lepšiepodchvíľouzried.: podchvíľkoupodchvíľu: podchvíľou, podchvíľkou bolo počuť hlasyzavšehovor. vše: zavše, vše sa obrátiobčaskedy-tedy: občas, kedy-tedy si niečo poznačí do zošitatu a tamtu i tamsem-tamkde-tu: tu a tam, sem-tam si zanôti; tu i tam, kde-tu ešte kvapnez času na časčasomniekedydakedy (obyč. v dlhších časových intervaloch): z času na čas, časom mu oči šibalsky zasvietia; niekedy, dakedy sa obzrie, či niekto nejde za nímzastar. niekdykedy-netedy: niekdy, kedy-netedy povstala zvada


    niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakaťzavšehovor. všeobčaszried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoropríležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledokz času na časkedy-tedysem-tamtu a tamtu i tamtu i tutu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilochvíľamichvíľkamičasom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakovzried. kedy-netedy (Kukučín)zastaráv. niekdy (Vansová)

    2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedyvoľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránomzastar. niekdykedysi: bolo to kedysi pred rokom

    3. v minulosti • dakedyvoľakedykedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysiprvraz: dodržal sľub prv, raz danýzastar. niekdy (Rázusová-Martáková)zastar. jednúc (Hviezdoslav)fraz.: svojho časuza starých čias

    4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedyvoľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhráčasomraz: hádam časom, raz príde na to sámpríležitostne: príležitostne jej zatelefonujemexpr. kedy: Či sa kedy umúdri?zastar. niekdy (Šteinhíbel)nár. daraz (Botto)fraz. skôr či/alebo neskôr


    zavše vyjadruje obyč. nepravidelnú opakovanosť deja, stavu a pod. • hovor. vše: zavše, vše ho čosi nahnevániekedyobčas: niekedy, občas sa tu zastavíchvíľamichvíľkami: chvíľami, chvíľkami sa jej zdá, že ju niekto pozorujepodchvíľouzried.: podchvíľkoupodchvíľu: slnko podchvíľou, podchvíľkou vykukne spoza oblakovkedy-tedysem-tamkde-tutu a tamtu i tamz času na čas: kedy-tedy, sem-tam zastane a zhlboka sa nadýchne; kde-tu, tu i tam sa zohne a odtrhne kvietok; z času na čas si utrie spotené čeločasom: mláďa časom, zavše vystrčí hlávku z hniezda


    chvílinku p. chvíľu, krátko 2


    chvíľu s malým časovým rozsahom, malý časový úsek, krátky čas • chvíľkunachvíľunachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, chvíľku si zaplávali; nachvíľu, nachvíľku mal zavreté očiexpr.: chvíľočkuchvílinkunachvíľočkunachvílinku, pís. i na chvíľočku, na chvílinku: chvíľočku, nachvíľočku si pospaltrochatrochumálohovor. nezaveľaexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkumáličkomáličičkomálinkomálilinkobyľkuštipku: museli sme trocha, trošku čakať; troši(li)nku dlhšie zostal vonkuexpr. voľačočosidačoniečo: voľačo, čosi postál a šiel; dačo počkal, ale málokrátko (op. dlho) • expr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: krátko, kratučko sa rozprávali pred vchodomzastar. schvíľu (Hviezdoslav, Šoltésová)nedlho (pomerne krátko): nedlho po polnoci sa rozišlihovor. dakoľko: vydrž dakoľko, hneď ti pomôžemfraz. na skok: boli tu iba na skok


    krátko 1. s malým dĺžkovým rozmerom, na malú dĺžku (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): má krátko, nakrátko ostrihané vlasyexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko, kratu(li)nko zastrihla do látkyexpr.: nakratučkonakratulinkonakratunkonakratuško: nakratučko ušitá sukňaprikrátko (príliš, veľmi krátko): prikrátko narezané dosky

    2. na krátky časový úsek, krátky čas, na krátky čas (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): krátko, nakrátko si zdriemoltesne: prišiel krátko, tesne pred ôsmouchvíľuchvíľkunachvíľunachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, nachvíľku nás zdržalexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko sa ponoril pod hladinuexpr.: nakratučkonakratunkonakratulinkonakratuško: nakratunko vyšla z miestnostiexpr.: chvíľočkuchvílinkunachvíľočkunachvílinku: chvíľočku, nachvíľočku sa jej zdalo, že vidí matkunedlho (pomerne krátko): učiteľ začal skúšať nedlho po zvoneníprikrátko (príliš, veľmi krátko): do zimy je prikrátko, aby stihol postaviť strechufraz. na skok: zastavili sa tu iba na skok

    3. obsahujúc iba podstatné časti, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • nakrátkoskrátka: krátko, nakrátko, skrátka opísal celú situáciustručne: stručne porozprávala, čo sa jej stalolakonickyúsečne: lakonicky, úsečne odpovedal na otázkyexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko vyrozprávala svoj príbehfraz. v kocke: v kocke načrtol svoje predstavyjadrne (krátko a výstižne): jadrne podané učivostrohosucho (krátko a odmerane): stroho, sucho reagoval na pripomienky


    chvíľka p. chvíľa


    chvíľkami p. chvíľami, niekedy 1, zavše


    dočasný trvajúci, platný iba istý (obyč. krátky) čas (op. trvalý) • prechodný: dočasné, prechodné uzatvorenie objektu; prechodný pobyt v inom mestepominuteľnýkniž. časný (op. večný): pominuteľný, časný životchvíľkovýkrátkyprchavýkniž.: podenkovýefemérnyzried. efemerický: chvíľkový, krátky, prchavý účinok; podenková, efemérna slávaprovizórnyimprovizovaný (op. definitívny, stály): provizórne, improvizované riešenie; improvizované bývanienestály (op. stály) • sezónnybrigádnický (trvajúci, platný iba v určitom období, v istej sezóne): nestále, sezónne, brigádnické zamestnaniepráv. interimálny: interimálny predpis, interimálna vláda


    chvíľkový 1. p. krátky 1, dočasný, nestály 2 2. p. nestály 1, náladový 1


    krátky 1. ktorý má malý rozmer v dĺžke, čase, rozsahu (op. dlhý): krátke vlasy, krátke nohavicenedlhý (priestorovo al. časovo krátky): nedlhý stôl, nedlhá chvíľamalý: malá prestávkahovor. neskl. mini (obyč. o dĺžke ženských šiat; op. maxi): móda je opäť minikrátkodobý (ktorý trvá krátko): krátkodobý pobyt v cudzineprikrátky (príliš krátky): dostal prikrátky čas na rozmysleniedohľadný: splní sa to v dohľadnom časechvíľkovýmomentálnymomentnýzastar. momentánny (trvajúci veľmi krátko): bola to len chvíľková známosť; momentálna, momentná rozpomienkaletmýpoet. plachý: bol to len letmý, plachý senpren. expr. šibeničný: dostali šibeničný termín na splnenie úlohyjadrný (krátky a výstižný): jadrná rečlakonickýúsečný (krátky a strohý): lakonické, úsečné vetystručný (op. podrobný): stručný slovník, prehľadexpr. zastar. obkratnýexpr.: kratučkýkratuškýkratunkýkratulinký (veľmi krátky)

    2. p. slabý 2, zlý 2


    letmý 1. trvajúci krátko • prchavý: letmý, prchavý úsmevchvíľkový (rýchlo zanikajúci): letmý, chvíľkový dojemrýchlykrátkynáhlivý: vrhol na mňa rýchly, krátky, náhlivý pohľadpoet. plachý: plachý sen

    2. urobený, prejavený a pod. úchytkom, a preto málo dôsledný (op. dôkladný) • zbežný: už letmá, zbežná analýza ukázala, že text je nekvalitnýpovrchnýnedôslednýhrubý: letmý, povrchný opis udalostí; letmý, nedôsledný odhad ceny; povrchný, hrubý náčrt plánunevýrazný (bez pevného výrazu): zostala mu iba letmá, nevýrazná spomienka na detstvomimovoľný (op. zámerný, cieľavedomý): tejto problematiky sa dotkol iba letmou, mimovoľnou poznámkouexpr.: jemnýplachý: letmý, plachý bozk; jemný stisk ruky (op. pevný)


    náladový 1. ktorý podlieha náladám a rýchlym zmenám nálad; svedčiaci o tejto vlastnosti (op. vyrovnaný): dievčence bývajú náladové; jej konanie je zväčša náladovévrtkavývrtošivýrozmarný (podliehajúci chvíľkovým náladám, chúťkam): neznášam vrtkavé, vrtošivé ženy; máš vrtošivé, rozmarné správanienestálypremenlivýchvíľkovýpren. expr. aprílový (bez stálosti v nálade, v rozhodnutiach a pod.; op. stály): náladový, nestály politik; náladové, premenlivé rozhodnutia; chvíľkový, aprílový človek

    2. ktorý pôsobí na náladu, vyvoláva istú náladu: náladová hudbaintímnydôverný (vyvolávajúci uvoľnenú náladu, pocit súkromia): náladové, intímne osvetlenie; náladové, dôverné tóny hudby


    nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavýprelietavýchvíľkovýpren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láskevrtošivýrozmarný: vrtošivá, rozmarná ženanepevný (op. pevný) • nestabilnýlabilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citochnespoľahlivýneseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosťľahkomyseľnýexpr. veternýfraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý

    2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivýmenlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastienepevnýlabilnýnestabilnývratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní)neistýneustálenýrozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomeryvrtkavýaprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasieprelietavý: prelietavé šťastievrtošivýrozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný časkolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivýodb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazípominuteľnýdočasnýprechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský javnetrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiálchvíľkovýkniž.: podenkovýprchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspechexpr. zried. rozlietavý


    okamžitý ktorý nastáva hneď, v okamihu; ktorý trvá okamih • náhlyrýchly (op. pomalý): okamžitá, náhla zmena; okamžitý, rýchly zásah polície; nastala náhla, rýchla smrťmomentálnychvíľkový: momentálne, chvíľkové zlyhanie mozgubezprostrednýpohotovýkniž. promptný: okamžitá, bezprostredná fotografia; bezprostredná, pohotová reakcia; dať pohotovú, promptnú odpoveďbleskový: dostať okamžité, bleskové telefonické spojenie; poskytnúť pacientovi bleskovú pomoc (op. oneskorenú)


    pominuteľný ktorý sa nezachová navždy, ktorý po určitom (obyč. krátkom) čase uplynie, prestane jestvovať, stratí hodnotu a pod. (op. večný) • nestály (op. stály): pominuteľné, nestále vlastnostidočasný (op. trvalý) • kniž. časný (ktorý trvá iba do určitého času): dočasný, časný cit; dočasná, časná slávaprechodný (ktorý trvá iba istý krátky čas): pominuteľné, prechodné stavy duše; prechodné zábranychvíľkovýkniž.: podenkovýefemérnyprchavýzried. efemerický (rýchlo miznúci, neuchopiteľný): chvíľkové, podenkové šťastie; efemérny, prchavý zážitokexpr. márny (krátko trvajúci a bezcenný): márne peniazepozemský (týkajúci sa života na zemi z hľadiska náboženského chápania; op. nebeský, večný): pozemský život


    trocha1 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochumálo: vypil trocha, trochu, málo mliekaneveľanemnohoniekoľkokoľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákovriedkohovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedkoskúpokniž. sporozried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý stromskromnehovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedlaniečodačočosivoľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chlebaexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávyexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: na dne zostalo máličko, málinko vodyexpr.: byľkuštipkukvapkukvapkakvapôčkaskromnučkoskromnunkoskromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vínaexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

    2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochumálo: trocha, málo si privstalneveľanemnohokoľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohlinepatrne: nepatrne sa usmialaneveľmineprílišzried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomoholskromneposkromne: skromne, poskromne si oddýcholslabochaboskúpokniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izbajemneľahkozľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasochhovor. ako-tak: ako-tak si polepšilkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošička, trošinku sa bálaexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšilexpr.: byľkuštipkukvapkukvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástlaexpr.: skromnučkoskromnunkoskromnulinkoexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

    3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochuchvíľuchvíľkuexpr. chvíľočkuhovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuťnachvíľunachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostaťkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskorilfraz. na skok: prišla iba na skok


    chvíľku, chvíľočku p. chvíľu, krátko 2, trocha1 3


    málo 1. vyjadruje neurčité malé množstvo, nízky počet, rozsah a pod. (op. veľa, mnoho) • trochatrochu: zatiaľ má iba málo, trocha starostíneveľanemnoho: na predstavenie prišlo neveľa, nemnoho divákovkoľko-toľkoriedkohovor. poriedkozried. nedosť: jedla bolo riedko, poriedkoskromneposkromneskúpokniž. sporo: snehu napadlo skromne, poskromne, skúponiečodačovoľačočosi: zostalo nám iba niečo, čosi chlebaniekoľkohovor. pár: iba niekoľko, pár žiakov vedelo odpovedať na otázkuexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: má máličko, málinko priateľovexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkuskromnučkoskromnunkoskromnulinkoštipkaštipkubyľkabyľkukvapkakvapkukvapôčku: nazbieral troška, trošička, trošinku jahôd; z koláčov si zobrala skromnučko; zjedol štipku, byľku zemiakov; vypil kvapku mliekaminimálnehovor. minimumexpr. pramálo (veľmi málo): na to nám zostane minimum, pramálo korúnprimálo (príliš málo): prišlo primálo záujemcovfraz.: za náprstokako kvapka v mori

    2. vyjadruje okolnosť malej miery, malého rozsahu, malej intenzity a pod. (op. veľa, mnoho, veľmi) • trochatrochu: málo, trocha si pospalneveľanemnoho: roky ťažkej driny ho poznačili len neveľa, nemnohokoľko-toľko: ušlo sa mi iba koľko-toľkoneveľmineprílišzried. nedosť: je to neveľmi, nepríliš známa skladbaskromneposkromneskúpokniž. sporo: skromne, poskromne, skúpo osvetlená izbazľahka: zľahka sa usmialaslaboexpr.: biedneúbohomizerne: túto prácu platia slabo, biedne; celý život úboho, mizerne zarábalexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: máličko, málinko, málulinko sa zamračilexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkuštipkubyľkukvapkukvapôčku: troška, trošička, trošinku si oddýchol; štipku, byľku sa mu uľaviloexpr. skromnučkoskromnunkoskromnulinko: skromnučko sa najedolnepatrnemizivominimálnehovor. minimumexpr. pramálo (veľmi málo): nepatrne, mizivo sa staral o rodinu; minimálne, pramálo ho to zaujímaloprimálo (príliš málo): primálo sa stará o rodinuchvíľuhovor. nezaveľa (krátky čas): chvíľu, nezaveľa si pospal

    3. p. zriedkavo


    brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytaťlapaťschytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habaťchabraťchmátaťchvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabaťškriabaťdriapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

    2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberaťodberaťodnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovaťkradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

    p. aj habať

    3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímaťdostávaťpoberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

    4. prichádzať na zmysel niečoho • chápaťrozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať sivykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

    5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


    chvátať 1. p. brať 1 2. p. ponáhľať sa 1


    jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiakypožívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedláexpr.: žuťžuvať: Čo žuješ?expr. zjemn.: papaťpapkaťhamkaťjedzkaťhryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičkuexpr. lupkať: lupká koláče jeden za druhýmexpr.: ujedaťuhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syromzajedať siujedať sipochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žraťexpr.: hltaťchľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sapchať sadžgať sanadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťamipejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba haluškyexpr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťouexpr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholufraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sanasycovať saživiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod rukustolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

    2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa domahovor. chovať sazastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov


    ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa)zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?expr.: hnať sahnať: nežeňte (sa), máme dosť časuexpr.: chvátaťchvatkať (Urbánek): chváta z domu prečexpr. hafriť (Tajovský)expr.: bežaťutekaťletieťuháňaťupaľovaťpáliťtrieliťhovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleciexpr.: hrnúť savaliť sarútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadiónexpr. trtošiť (Šikula)hovor. zaberať: zaberá poza humná k milejhovor. šutrovať (sa)subšt. fofrovať

    2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohyexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotouexpr.: chamtať sachytriť sa (Kálal)hovor. expr. štvať sahovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)


    často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robotečochvíľapodchvíľoukaždú chvíľuzried.: podchvíľkoupodchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za nímveľa rázveľakrátmnoho rázmnohokrátexpr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plotahojnezhustahovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovarzried. začasto: začasto slúži zlej veciexpr.: častučkočastuško: často, častučko sa vybral sám do horynár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak)nespis. častokrát • nezriedkanejeden raznejedenkrátfraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ránopričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazeneexpr.: prečastočasto prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí


    hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

    2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

    3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

    4. p. rovno 9


    čoskoro po malom časovom úseku, v dohľadnom čase, o krátky čas • čochvíľao chvíľu: čoskoro, čochvíľa, o chvíľu bude polnocskoro: svadba bude už skoroonedlhozanedlhonezadlho: čoskoro, onedlho bude zima; syn sa zanedlho vráti z vojny; nezadlho potom mu umrela matkazakrátkozried. okrátkoexpr.: zakratučkozakratunkozakratulinko: zakrátko, zakratunko sa vydá na ďalekú cestu; pôjdu okrátko na bojové polia (Figuli)čosi-kdesičosi-kamsi: čosi-kdesi, čosi-kamsi je tu zimanezaveľazastar.: naskorenaskoro: povráva sa, že ti vraj nezaveľa pôjdeme na sobáš; I bez pravdy oslobodím ťa naskore. (Vajanský)hneďhovor.: už-užraz-dva (o veľmi krátky čas): vrátim sa hneď; už-už, raz-dva príde jarfraz. dnes-zajtranespis. čo nevidieť


    chvála prejav kladného hodnotenia, spokojnosti (op. hana) • pochvala: chvála starých čias; byť hodný chvály, pochvalyuznanieocenenie: slová uznania


    oslava 1. podujatie na počesť niekoho, niečoho • slávnosť: rodinná oslava, slávnosťoslavovaniehovor.: slávaparáda: oslavovanie narodenín; Čo to tu máte za slávu, parádu?večierok (menšia večerná slávnosť) • hovor. žúr (oslava v súkromí spojená s pohostením): byť pozvaný na večierok, na žúrsubšt.: párty • čurbes • mejdan

    2. kniž. prejavovanie uznania al. úcty • oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovaním hrdinstvachvála: jedlo je chválou gazdinkyholdpocta: báseň je holdom, poctou jubilantoviovácie (pomn.; verejné prejavy úcty volaním, potleskom a pod.): búrlivé, nadšené ovácie umelcovikniž. velebeniezried. veleba (Sládkovič, Roy)kniž. zvelebovaniezastar. zveleba (Hviezdoslav): velebenie, zvelebovanie Bohakniž.: glorifikáciaglorifikovanie: nezaslúžil si takú glorifikáciu


    chvalabohu vyjadruje uspokojenie, radosť nad niečím • chválapánubohuvďakabohunašťastie, pís. i na šťastie: chvalabohu, chválapánubohu, vďakabohu, nič sa nestalo; našťastie sme nikoho nestretliďakovať Bohu: ďakovať Bohu, prišli ste včaszried. bohuchvála (Rázus)


    chválapánubohu p. chvalabohu


    chválenkár p. chvastúň


    chvastúň pejor. kto sa rád chváli • pejor.: chvastošchvastoňhovor. chválenkárexpr. zried. rozdrapeneckniž. fanfarón


    chválenkársky p. vystatovačný


    vystatovačný ktorý sa rád vystatuje; svedčiaci o tom • chvastavývypínavý: vystatovačný, chvastavý, vypínavý človek; vystatovačné, chvastavé, vypínavé rečipejor.: chvastúnskyveľkohubýhovor. chválenkárskynamyslenýpovýšenýpovýšenecký (neprimerane sebavedomý): namyslený, povýšený, povýšenecký vedúcivychvaľovačnýexpr.: nadutýnafúkaný: naduté, nafúkané správaniepyšný (správajúci sa povýšene): pyšný diktátorhovor. expr. frajerský: frajerské spôsobyobyč. pejor.: siláckysilný: silácke slová

    p. aj pyšný


    chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhyvynášaťvyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkýchkvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovcaprichvaľovať sipochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenkuexpr. ospevovaťhovor. expr.: spievaťbásniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajinekniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkovokiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstavenéhostavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonukniž. žehnať: žehnať náhode

    2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Bohakniž.: velebiťblahoslaviťblahorečiťdobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kristekniž. zastar. chválorečiť


    velebiť kniž. vyjadrovať veľké, mimoriadne uznanie, obdiv • kniž. zvelebovať: velebia, zvelebujú Bohaoslavovaťchváliťvychvaľovať: oslavoval krásu hôr; vychvaľoval múdrosť ľudukniž.: blahorečiťblahoslaviťdobrorečiťchválorečiťglorifikovať (vyjadrovať najvyššiu úctu, obyč. Bohu): blahorečil Bohu za navrátené zdravie; blahoslavil, glorifikoval Boha v modlitbáchspievaťhovor. expr. básniťkniž. zastar. veličiť: spieval, básnil o rodnej zemi; veličil profesorove zásluhyvynášaťvyvyšovať (často nekriticky vychvaľovať): vynášali, vyvyšovali ho neprávom


    chválorečiť p. chváliť 2


    chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sabyť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje detibyť hrdýhrdiť sakniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkomexpr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťamivychvaľovať savystatovať sahovor. expr.: vyťahovať savypínať savyvyšovať savynášať saexpr.: chlapiť sablýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazízried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé)chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastázastar. veličiť sa (Šoltésová)kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvýexpr.: nafukovať sanaparovať saprtošiť sahrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnúexpr.: rozdrapovať sanadrapovať sarozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzovalzried. pechoriť sa


    pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšnýbyť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenievystatovať savypínať savyvyšovať savynášať sahovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkamichvastať sakniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotkuchváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodomvychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitostiexpr.: nafukovať safúkať sanadúvať sanaparovať saprtošiť sanár. šušoriť sahrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrázakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

    2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdýhrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiťkniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťamibyť pyšnýblýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťamichváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami


    chválitebný p. záslužný


    záslužný zasluhujúci si uznanie, ocenenie • chvályhodný: záslužný, chvályhodný skutokchválitebný: je to chválitebné, že deťom pomohliobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť)


    chválospev báseň, skladba vznešeného, oslavného rázu • óda: chválospev, óda na vlasťapoteóza: apoteóza domovakantáta (hudobná skladba oslavného rázu pre zbor, sóla a orchester) • kniž. hymnus: hymnus na prírodupoet. hymn (Kuzmány)bibl.: hosanahosanna: spievať hosan(n)apoet. slávospev (Hviezdoslav)


    chválospevný p. oslavný


    oslavný ktorý je naplnený prejavmi vrcholného uznania, ktorý je určený na oslavovanie niekoho al. niečoho (op. hanobný) • menej časté chválospevný: oslavná, chválospevná reč na počesť jubilantakniž.: ódickýhymnickýpanegyrický (obyč. o slovnom prejave; veľmi oslavný, velebiaci): ódická, hymnická báseň; panegyrické veršezvelebujúcikniž. glorifikujúci


    chvályhodný p. záslužný


    chvátavo p. náhlivo, rýchlo


    náhlivo ponáhľajúc sa, s náhlením • chytrorýchlo: náhlivo, chytro sa vrátila po kľúče; rýchlo sa obrátila dozaduv náhlostiv náhlivostiúchytkom: v náhlosti, v náhlivosti, úchytkom si zbalil vecichvatnechvátavochvatom: chvatne, chvátavo odpratala všetko zo stola; náhlivo, chvatom si potiahol z cigaretys chvatomv chvates veľkým chvatom: s chvatom, v chvate si natiahol topánky a odišielnarýchlonachytronapochytronapochytre: náhlivo, narýchlo sa rozlúčila s rodičmi; nachytro, napochytro vyrozprával, čo sa mu stalo

    porov. aj rýchlo


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľaťhovor.: daromníčiťlažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľuexpr.: darebáčiťhlivieťhalaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez robotypejor.: hniťlajdáčiťnár. daromnikovať: žiak lajdáčizried. fašiangovaťfraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okienváľať sapovaľovať sapolihovaťzried. povaľkávať sapejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihujefraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkomobrastať tukomvypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupokponevierať sasubšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len ponevierapostávaťobstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postávanudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovaťvegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videufraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľufraz. expr.: ruky si plekaťuhly podopierať


    nuda 1. nepríjemný pocit pri nedostatku činnosti • prázdnotaotupenosť: všade vládne nuda, prázdnota, otupenosťdlhá chvíľa: prežíva dlhú chvíľuhovor. expr. otrava: čakanie je otravaotupnosťfádnosťkniž. otupa (Hviezdoslav)

    2. čo spôsobuje nezáujem • nudnosťnezáživnosťnezaujímavosť: z učebníc treba odstrániť nudu, nudnosť, nezáživnosť, nezaujímavosťjednotvárnosťsuchopárnosť: jednotvárnosť, suchopárnosť výkladufádnosť: vo filme prevládala fádnosť


Pozri výraz CHVÍĽ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV