Synonymá slova "chã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 359 výsledkov (3 strán)

  • doparoma, pís. i do paroma 1. vyjadruje zahrešenie, zakliatie • dočertadofrasadošľakadoďasa, pís. i do čerta, do frasa, do šľaka, do ďasa: čo ešte, doparoma, dočerta, dofrasa chce; došľaka, doďasa, musíme sa vrátiťšľaka: šľaka, zase som sa pomýlildopekladohromadokelu, pís. i do pekla, do hroma, do kelu: dopekla, dohroma, kde toľko trčíanciášaanciáša tvojhoparoma tvojhoparoma paromského: anciáša, paroma paromského, prečo mi nedáš pokojkýho/kieho elementa/helementafraz. expr. ja tvojho elementa/helementakýho/kieho čertakýho/kieho paromakýho/kieho frasažart. firnajzfraz.: sto striel okovanýchtisíc striel okovanýchtristo hrmenýchsto hromovhrom a peklobodaj (by) to čert vzalbodaj (by) to parom uchytil/vzalbodaj (by) to fras vzalmárnosť šediváfraz. expr.: hrom (aby) to pobilboh (aby) to pobilhrub.: otca tvojhootca jehobohaboha tvojhoboha jehodobohadoritifraz. hrub. do psej materesubšt.: kurnik • kurnik šopa

    porov. aj bisťu

    2. p. preč 1


    dospieť 1. vývinom sa dostať k niečomu al. na vyššiu úroveň • dôjsťprísť: dospieť, dôjsť k názoru; prísť k poznaniudosiahnuťdocieliťdostihnúť (aj vlastným úsilím): docielili vyššiu úroveň vyučovania; dostihnúť cieľdopracovať sasubšt. domakať sa (prácou dospieť): dopracoval sa k novým poznatkomkniž. dobrať sa: dobrať sa pravdy, uznania

    2. dosiahnuť telesnú al. duševnú zrelosť • vyspieťdozrieť: dospel, vyspel, dozrel na mužakniž. vyzrieť: dievča zavčasu vyzrelovyrásťdorásťnarásť: už vyrástolfraz. vyrásť z detských nohavíc/topánok

    3. p. dostať sa 1


    dráb príslušník ozbrojenej poriadkovej a bezpečnostnej služby v Uhorsku • pandúr (ozbrojený úradný al. panský sluha v Uhorsku) • hajdúch (ozbrojený úradný sluha v Uhorsku)


    hajdúch p. dráb


    chľamtať 1. p. jesť 1 2. p. piť 1


    chlípať sŕkavo, nahlas piť al. jesť tekuté jedlo; hrub. piť al. jesť tekuté jedlo vôbec • srkaťsŕkať: chlípe, sŕka horúci čajchleptaťchlamtaťstrebaťchľastať (hltavo; o ľuďoch pejor.): psy chlepcú, chľascú vodu; strebe, chľasce víno od rána

    p. aj piť


    jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiakypožívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedláexpr.: žuťžuvať: Čo žuješ?expr. zjemn.: papaťpapkaťhamkaťjedzkaťhryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičkuexpr. lupkať: lupká koláče jeden za druhýmexpr.: ujedaťuhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syromzajedať siujedať sipochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žraťexpr.: hltaťchľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sapchať sadžgať sanadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťamipejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba haluškyexpr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťouexpr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholufraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sanasycovať saživiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod rukustolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

    2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa domahovor. chovať sazastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov


    logať hltavo, plnými dúškami, nahlas piť (o zvieratách, pren. expr., obyč. pejor. aj o ľuďoch) • slopaťchľastať: prasa logá, slope vodu; expr. rozhorúčený chlapec logá džús; pejor. slopať, chľastať pálenkutrocha hrub.: chleptaťstrebať: pes strebe vodu z potoka; ešte je len ráno a už strebe pivoexpr.: glgaťchlípaťchlamtaťtrocha hrub.: lôchaťlúchať: krava lôcha, lúcha z válova


    piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľašepopíjať (si)upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vínapoťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čajexpr. cickať (po troche): dieťa cická mliečkosrkaťsŕkaťchlipkaťpochlipkávaťuchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovkuexpr.: napájať sanadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsomexpr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopaťlogaťlôchaťlúchaťdrúľaťchlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabuchlípaťchleptaťchľamtaťchľastaťstrebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce voduexpr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárompripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liekkonzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

    2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemotyexpr.: chľastaťslopaťlogaťstrebaťuhýbať siuhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýnaexpr.: trundžiťhovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladostiexpr.: tankovaťcicať: chlapi tankujú, cicajú od ránasubšt.: nasávať • sať

    3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovaťvpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážďabsorbovaťvstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

    4. p. cicať


    sŕkať, srkať 1. privretými perami vťahovať malými dúškami tekutinu a vydávať pritom zvuk podobný hláskam : nahlas sŕkal polievkuexpr.: strebaťchlípaťchleptaťchľastaťchlamtať (hlučne, sŕkavo a obyč. aj hltavo piť, jesť): strebe nápoj ešte horúci; chlípe, chlepce vodu priamo z vedra; Nechľascite, nechlamcite!

    2. od bolesti, chladu a pod. vydávať zvuk podobný predĺženej hláske sosŕkaťzosŕkaťzried. osrkovať: (o)sŕka, zosŕka, osrkuje od náhlej bolestichvieť satriasť sadrgľovať sa (trhavo, jemne sa pohybovať a obyč. pritom vydávať tichý sŕkavý zvuk): chvieť sa, triasť sa zimou; striasa sa, drgľuje sa od chladu, strachu

    3. pľuť pomedzi zuby • crkaťcŕkať: srká, crká, cŕka z obloka


    chľapčať p. žblnkať


    žblnkať vydávať zvuk, aký vzniká pri tečení vody narážajúcej na prekážky • žblnkotať: voda z fľaše žblnká, žblnkoce do pohárovzurčaťzurkotaťexpr. zried. zurkaťexpr.: džurdžaťžurčaťžurkotaťčurkotať: potôčik zurčí, zurkoce, žurčí, čurkocebublaťexpr.: blbotaťklokotať (vydávať zvuk ako pri tvorení bublín v tečúcej al. vriacej vode): prameň buble, klokoceexpr. zried. lulotať: z hĺbky luloce voda (Figuli)expr. chľapčať: víno chľapčí do pohárovnár. žuboriť


    chľastačka p. pijatika 1


    pijatika hovor. 1. pitie (obyč. nemierne) liehových nápojov • pitka: nočné pijatiky, pitkyhrub.: chľastchľastačka: dať sa na chľasthrub.: slopanicastrebanica: naučil sa na strebanicehrub. žranica (nemierne pitie al. jedenie)

    2. p. liehovina


    chľastať 1. p. chlípať, sŕkať 1, piť 1 2. p. piť 2


    chlpatý pokrytý chlpmi, vlasmi; ktorý má obyč. veľké a husté chlpy • ochlpenýzarastený: chlpaté, ochlpené, zarastené nohy, prsiasrstnatýhustosrstý: srstnaté zviera; hustosrstý medveďhuňatýzried. bundatý (s hustou a mäkkou srsťou): huňatý, bundatý pesnár.: kosmatýkešavýklkovatýklkovitýnár. expr. konopatý: klkovatá, klkovitá priadzachĺpkatýchĺpkavý (pokrytý, porastený drobnými, jemnými chĺpkami): chĺpkatá, chĺpkavá húsenica, tkaninaexpr. al. zdrob. chlpatučkýexpr. zried. chuchmatý


    chĺpkatý, chĺpkavý p. chlpatý


    chľus, chľust 1. p. bác 1 2. p. čľap 1


    chľusnúť, chľustnúť p. špľachnúť, vyliať 1


    chmat naznačuje rýchle, náhle uchopenie, chmatnutie • chňapchvat: psisko chmat, chvat chlapca za nohavice; mačka chňap, chmat po myšidrapslapsčap: rozbehol sa za ním a draps, laps ho za kabát; otec čap syna za plece


    chňap p. chmat


    chmatnúť expr. v rýchlosti siahnuť za niečím a podržať al. vziať • expr.: schmatnúťschvatnúťchvatnúť: chmatnúť, schvatnúť protivníka za krk; chvatol kus koláča a bežalexpr. schvátiť (rázne) • schytiťuchopiťlapiťschopiť: schytiť, uchopiť dieťa za ruku; lapiť zlodeja za kabátexpr.: zdrapiťzdrapnúťdrapnúť: zdrapila dievča za vlasyexpr.: rafnúťchňapnúťschňapnúť: pes ho chňapol za nohu; schňapol kus chleba a bežal vonexpr. uchmatnúť: uchmatol korisť a ušielexpr.: pochytiťpopadnúť (prudko chytiť, obyč. náhodne): popadnúť niekoho za golierexpr. habnúť: habne po lyžičkesubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť

    p. aj chytiť


    chňapnúť 1. p. chmatnúť, chytiť 1 2. p. udrieť 1


    chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

    2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

    3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

    4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

    5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


    lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vrahadohoniťdostihnúťdolapiťpolapiťzlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho políciasubšt. čapnúť: konečne ho čaplipristihnúťprichytiťdochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činuzatknúťzaistiťzajaťuväzniťzavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandusubšt. zbaliť: zbalili ho na námestí

    2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiťuchopiťpopadnúť: lapil, popadol ho za golierexpr.: polapiťzlapiťschytiťpochytiť: polapil, schytil sekeruexpr.: drapnúťzdrapnúťzdrapiťchmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťschňapnúťrafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicukniž. chopiťnár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece

    3. p. uloviť


    ovaliť expr. 1. udrieť ťažkým predmetom • expr. obúšiť: ovalil, obúšil ho sekerouexpr.: praštiťtresnúťtresknúťchňapnúťrachnúťbuchnúťzried. chropnúť (Tajovský): ovalil, praštil, tres(k)ol, rachol zviera palicou po hlaveexpr.: ochmeliťorútiťnár. expr.: olomáziťošinúť: ochmeliť niekoho drúkom, orútiť kyjomomráčiťexpr. ohlušiť (zbaviť pritom vedomia): kameňom ho omráčil, ohlušil

    2. p. ohromiť


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    chňapkať p. chytať 1


    chytať 1. brať obyč. do ruky al. rúk • uchopovať: chytá, uchopuje šálku do obidvoch rúkdotýkať sa: dotýkať sa pecesiahaťčiahať (naťahovať ruku s úmyslom chytiť): siaha za peňaženkou; čiaha za knihouzmocňovať sa (mocou, silou, šikovnosťou a pod. chytať): zmocňuje sa mikrofónuschytávaťexpr.: chmátaťschvátaťpopadať (prudko, náhle chytať): chmáce dievča okolo pása; schytáva, popadá dieťa za rukyexpr.: chytkaťpochytkávaťchmatkaťchvatkaťchňapkať (jemne chytať): dieťa chytká okraj stola; psík chňapká ňufáčikom po rukeochytávaťohmatávaťoblápaťexpr.: obchytkávaťohmatkávaťoblapkávať (chytať dookola): zvedavo obchytáva, obchytkáva novú hračku; oblapkávať dievča; ohmatkáva nové šaty

    2. ísť, bežať za niekým s úmyslom zadržať ho • naháňať: chytať, naháňať zlodejalapaťhoniť (usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo): lapať, honiť zverprenasledovaťstíhať: prenasledovanie, stíhanie vinníkov

    3. porov. chytiť, zmocniť sa 2


    chňup p. hlupák


    chod 1. pohyb krokmi • chôdza: spomaliť chod, chôdzu

    2. fungovanie niečoho • činnosť: chod, činnosť prístrojabeh: zabezpečiť beh ústavuprevádzka: uviesť podnik do prevádzkyprácafunkcia: dobrá funkcia žalúdkapohyb: uviesť motor do pohybu

    3. p. priebeh


    chôdza činnosť toho, kto ide, chodí: ustal od dlhej chôdzekrok: mať neistý krok


    chórista p. spevák


    spevák kto spieva, kto sa venuje spevu z povolania: spevák populárnych piesníšansoniér (spevák šansónov) • vokalista: detský vokalistazboristachórista (zborový spevák) • trubadúr (stredoveký skladateľ a spevák rytierskych piesní) • kniž. spevec: spevec ruší nočné ticho


    chóristka p. speváčka


    speváčka žena, ktorá spieva, ktorá sa venuje spevu z povolania: operná speváčkašansoniérka (speváčka šansónov) • subreta (operetná al. kabaretná speváčka) • chóristkazboristka (zborová speváčka)


    chúďa slabý, úbohý, bezbranný tvor: ochorelo, chúďaexpr.: chúďatkochudiatkochudáčik: nebuď smutné, chúďa, chúďatko, chudiatko mojeexpr.: úbožiatkonebožiatko: úbožiatka, nebožiatka zostali samyexpr. zried.: nebožaúboža (Urban)


    chúďatko p. chúďa


    chúťka chvíľkové zaujatie pre niečo, chvíľková túžba za niečím, obyč. zmyselná: poddávať sa telesným chúťkam, dobyvačné chúťkyvrtochrozmar: ženské vrtochy, rozmaryhovor. kapric: to je iba detský kaprichovor. expr. fanta: pochytila ju fantahovor. expr. mucha: mať muchy


    záľuba 1. vzťah k niečomu prejavujúci sa záujmom o niečo, pestovaním niečoho, venovaním sa niečomu: záľuba v koňoch, v šitíkoníček: jeho koníčkom je zbieranie známokhobby: venovať sa svojmu hobbyhovor. pasia: mať pasiu v niečommánia (vášnivá zaujatosť za niečo): futbal – to je jeho mániachúťka (obyč. zmyselná a okamžitá záľuba): uspokojiť svoje chúťkyhovor. slabá stránkazáujem: filatelistické záujmyláska: hudba je jeho láska

    2. p. radosť


    chýbať 1. pociťovať nedostatok, stratu niekoho, niečoho • chybieťchybovaťnedostávať sanemaťnedochodiťnedochádzať: chýbajú, chybia, chybujú nám peniaze, nedostáva sa nám uznania za prácu; nemá odvahu, chýba mu odvaha; nedochodí im benzín, nemajú benzínnespis. postrádať

    2. nebyť na určenom mieste • byť neprítomný: chýbať, byť neprítomný v školezameškávaťvymeškávaťvynechávať (chýbať pri pravidelnom vykonávaní niečoho): často vymeškáva hodiny hudbyabsentovať


    chýliť sa p. kloniť sa 1


    kloniť sa 1. vychyľovať sa zo základnej polohy smerom dole • nakláňať saskláňať sa: obilie sa kloní, nakláňa, skláňa k zemizohýnať saohýnať sazohýbať saohýbať sa (do oblúka): zohýna sa, aby všetko pozbieralnahýnať sa (nad niečím): nahýna sa nad kolískouzvažovať saznižovať sa: terén sa zvažuje, znižuje k moruchýliť saschyľovať sa (blížiť sa k istej hranici): slnko sa chýli k západu; neos. schyľuje sa k večeru

    2. pridávať sa na stranu niekoho (v názoroch a pod.) • prikláňať sa: kloní sa, prikláňa sa na protivníkovu stranukniž. gravitovať: gravitovať k pravici


    zvažovať sa dostávať sa do naklonenej roviny; pozvoľna smerovať dolu (op. stúpať) • klesať: breh sa mierne zvažuje, klesá k lesu; ulica sa prudko zvažuje, klesáznižovať sa: chodník sa na konci zvažoval k záhradámpadaťspadaťspadávaťspadúvať (prudko): svah (s)padá nadolskláňať sa (pomaly sa spúšťať): slnko sa skláňa, kloní na západschyľovať sachýliť sa (k časovej hranici): zvažuje sa, schyľuje sa k večeru


    chýr 1. informácia šíriaca sa ústnym podaním • zvesť: nepravdivý chýr, nepravdivá zvesťpovesť: šla o ňom povesť, že…reči (nepodložené, nepravdivé chýry): šíriť reči o niekomnovinanovinka: mám pre vás novinu, novinkuspráva: správy sa šíriaklebeta (ohovárajúci chýr): babské klebetyhovor. fáma: fáma hovorí, že…

    2. p. povesť 2


    povesť 1. rozprávanie (čiastočne al. celkom vymyslené) viažuce sa na minulosť • rozprávka: povesti, rozprávky o hradochpoviedka: zbierka poviedoksága (severská povesť) • bájka (poučne ladená rozprávka): Ezopove bájkyfabula: romantická fabula

    2. súhrn názorov o niekom, o niečom, verejná mienka • chýrmeno: mať dobrú, zlú povesť, dobrý, zlý chýr; kaziť niekomu povesť, menozvuk: výrobky majú vynikajúci zvuk

    3. p. správa1, chýr 1


    správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesťnovinanovotanovosťtrocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domovachýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýryinformácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informáciehlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohyoznámenieoznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznamdezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformáciehovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o pučizastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raportkniž. referencia: podať o niekom referencienotickadrobničkadrobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovaniadepeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslancaposolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvoodkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkazreferát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferenciipovesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že…hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámyklebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebetyreč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiamavízo: dostať avízohovor. expr.: šuškandašepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda


    chýrečný p. chýrny, povestný, slávny 1


    chýrny o ktorom sa šíri chýr, správa (obyč. dobrá) • hovor.: vychýrenýchýrečný: chýrny, vychýrený, chýrečný lekárznámypovestný: známe, povestné mestosvetoznámysvetochýrny (o ktorom ide chýr po celom svete): svetoznámy, svetochýrny huslistaslávnypreslávenýlegendárny: slávna, preslávená, legendárna postava, osobaexpr.: rozhlásenýrozchýrený: rozhlásené, rozchýrené meno; rozchýrený majsterhovor. expr. vychytený: vychytený román

    p. aj povestný, slávny


    povestný o ktorom ide povesť, chýr; veľmi známy • chýrnyznámy: povestný, chýrny dirigent; povestné, známe milionárske letoviskohovor.: vychýrenýchýrečný (o ktorom ide len dobrý chýr): vychýrený, chýrečný lekársvetoznámysvetochýrny (známy na celom svete): svetoznámy filmový režisér, svetochýrne kúpeleuznávanýkniž. renomovaný (majúci uznanie, renomé): uznávaný, renomovaný vedec, odborníkslávny: divadelné spracovanie slávneho románupreslávený: preslávené umelecké centrumlegendárny (známy a opradený legendami): legendárny vojvodcapríslovečnýtypický: povestná, príslovečná, typická slovanská pohostinnosť


    slávny 1. ktorý je zahŕňaný slávou, verejne uctievaný, obdivovaný, zbožňovaný • chýrnysvetoznámysvetochýrnypreslávenýlegendárnypovestnýpopredný: slávny, chýrny lekár; svetoznámy maliarov obraz; svetochýrny, preslávený, legendárny vojenský generál; povestná námorná bitka, preslávené mestoznámypopulárnysvetovýkniž. zvučný (o ktorom sa vie, ktorého každý pozná): známy hudobný skladateľ; populárne, zvučné menouznávanýkniž.: renomovanýfamózny (ktorý sa teší úcte, uznaniu): uznávaný, renomovaný vedec, famózny virtuózhovor.: chýrečnývychýrený: chýrečná, vychýrená sonátapren. nesmrteľný (navždy preslávený): nesmrteľné dielo básnikakniž. zastar.: slovutnýpreslovutný: slovutný, preslovutný muž národakniž. staroslávny (v minulosti preslávený)

    2. ktorý je preslávený svojím významom, dôležitosťou • významnýdôležitývýznačný: oslava slávneho, významného, dôležitého výročia; význačný deň v dejináchvynikajúciznamenitý: vynikajúci, znamenitý čin

    3. p. vážený


    svetoznámy ktorého pozná celý svet, ktorý má dobrú povesť na celom svete • svetochýrnypovestný: svetoznámy, svetochýrny, povestný vedecchýrnyhovor.: chýrečnývychýrený: chýrne, chýrečné, vychýrené letoviskoslávnypreslávený (ktorý získal slávu, uznanie): slávny dirigent, preslávený vojenský generálznámyzvučnýsvetový: známe, zvučné, svetové meno; hrdinovia známeho, svetového románuzastar. svetopovestný


    známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť • významnývýznačnýpopredný: známy, významný umelecveľkýdôležitýzávažný: veľký, dôležitý problémsvetovýslávnychýrnyvychýrenýpovestnýpreslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľpríslovečnýexpr. chýrečnýrozchýrenýrozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salónstaronovýnotorickýhovor. vyslovený (známy z minulosti al. podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľačpopulárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevákstarýošúchanýexpr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historkykniž. renomovanýzastar. znamenitý (Štúr, Kukučín)vykričaný (so zlou povesťou)

    2. vystupujúci vo vedomí ako známy • povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomáverejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo


    chýriť p. šíriť 2


    raziť1 1. robiť známym • šíriť: razil, šíril nové myšlienkyrozširovať: rozširovať informáciepropagovať (raziť poznatky o niečom a odporúčať to): propagoval nové metódy riadenia ekonomikyhlásaťrozhlasovaťrozhlášaťrozchyrovaťchýriť (obyč. slovne šíriť): hlásal vždy pravdu; rozchyrovala, chýrila klebety

    2. kopaním utvárať priestor • prerážaťprekopávať: razili tunel; prerážali, prekopávali chodby na metrohĺbiťvyhlbovať (raziť do hĺbky): hĺbili studňu

    3. porov. prebiť sa


    šíriť 1. zväčšovať do šírky, zväčšovať priestorový, plošný rozmer • rozširovať: čerstvý vzduch šíri, rozširuje pľúca; voľný strih šiat ju šíri, rozširujerozťahovaťrozpínať: kôň rozťahuje, rozpína nozdry

    2. robiť všeobecne známym, prijímaným • rozširovaťhlásať: šíriť, rozširovať, hlásať pokrokové myšlienky; hlása, šíri o nás bludypropagovať (šíriť poznatky o niečom a odporúčať to) • chýriťrozchyrovaťrozhlášaťrozhlasovať (do okolia): chýrili, rozchyrovali, rozhlášali, rozhlasovali o ňom, že má zlú minulosťexpr.: roznášaťroztrusovaťtrúsiťroztriasať (zlomyseľné, nepravdivé a pod. reči): roznášať, roztrusovať klebety po celom meste; trúsila, roztriasala o susedoch, o rodine samé výmyslyexpr.: trúbiťroztrubovaťvytrubovať: trúbiť, roztrubovať rodinné tajomstvo

    3. p. vyžarovať 1


    isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • istesmelo: isto, smelo prekonával všetky prekážkypevneneomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľomspoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

    2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • istebezpečneneohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečnespoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

    3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • isteistotnezaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziťdozaistanaistourčite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepšízaručenebezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívibezpochybynepochybnenesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasyzrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledokpresne: viem to celkom isto, presne, že príduexpr.: istežeisto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžupevneskalopevneexpr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspechexpr.: istučkoistučičkoisto-istučkoisto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rádpodistýmakiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ránocelkom istocelkom istecelkom určiterozhodnenapevnoexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarísubšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenuza každých okolnostínech sa deje čokoľvekfraz. expr.: aj keby hromy biliaj keby tragače padali

    4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2


    kde 1. vyjadruje otázku zameranú na miesto; na ktorom mieste • expr. kdeže: Kde si to našiel? Kdeže to ležíš?expr. v ktorých ďahoch

    2. vyjadruje otázku zameranú na miesto, ktoré je cieľom smerovania • kam: Kde si odložil knihu? Kam utekáš?expr.: kdežekamže: Kdeže sa ponáhľate? Kamže si sa vybral?

    3. uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu • kam: neviem, kde mám položiť nákup; miesto, kde prišli, bolo takmer prázdne; kam si sadol, tam zaspal


    mladoženích p. ženích


    ženích muž, ktorý sa žení • mladoženíchmladý zať: (mlado)ženích a nevestavyvolený: drží sa za ruku svojho vyvolenéhonápadník


    mrzúch, mrzút, mrzúň p. mrzutec


    mrzutec expr. človek, ktorý má al. prejavuje zlú náladu • expr.: namosúrenecnamrzenecmrzútmrzúňmrzúchmosúrzazroňzried. zabúlenec


    nápadník kto sa o niečo, o niekoho uchádza • uchádzač: nápadník trónu, uchádzač o trónpytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala saženích: nájsť si ženíchahovor. štramáksubšt. šamster • hovor. zastar.: vohľač (Timrava)vohľadník (Záborský)


    napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa)naváľať sanavaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sanasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sanarúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

    2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúťzaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiťvrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovaťinzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

    3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť sirozpomenúť sarozpamätať saspomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečostreliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúťblysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


    nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzorpokračovaťnadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otcafraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajachsprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti

    2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinoknadchádzaťnadchodiťprichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časyzačínať sanastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jarblížiť sapribližovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večerexpr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhýmexpr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé

    3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať


    nedajbože expr. 1. vyjadruje nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej obyč. pomenovaný neurčitkom • expr. nedajboh: dvere nedajbože, nedajboh otvoriť, tak boli zaseknutéhovor. expr.: zabožemôjani za božemôj: vyšli do polovice kopca a ďalej ani za božemôjexpr. nie a nie: v tomto roku nedajbože, nie a nie vyhrať zápas

    2. vyjadruje obavu pred uskutočnením deja • expr.: nedajbohnebodaj: nedajbože, nedajboh, aby teraz prišiel otec; keby nás tu nebodaj našli, bude zleexpr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanepánbohchráň: božechráň, bohchráň, chráňboh, aby nás tu niekto videl; chráňbože, chráňpane, pánbohchráň, aby sa mu niečo staloexpr.: božeuchovajbohuchovajhovor. ešte to by chýbalo: božeuchovaj, bohuchovaj pozrieť sa mu rovno do očí; Ešte to by chýbalo, aby nezmaturoval!


    nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

    2. p. však 4


    odkedy 1. vyjadruje otázku zacielenú na časové východisko • expr. odkedyže: Odkedy, odkedyže si bol doma?

    2. uvádza časovú vzťažnú vetu • odvtedyčo: odkedy sa vrátil, odvtedy, čo sa vrátil, je akýsi zatrpknutýod toho času/od tých čiasčo: od toho času, čo začal robiť, je spokojnejší


    odvšade označuje východisko deja v priestore; zo všetkých strán, zo všetkých končín • odvšadiaľ: odvšade, odvšadiaľ sa valila vodazovšadezovšadiaľ: zovšade, zovšadiaľ prichádzali pozdravné listypoet. zvšadiaľ (Hviezdoslav)zblízka i zďalekazhora i zdolaodhora i oddolasprava i zľava: zblízka i zďaleka mu prišli vzdať úctu; zhora i zdola sa ozýval krikfraz. zo všetkých kútov (sveta)


    opreteky usilujúc sa dosiahnuť prvenstvo, pretekajúc sa: začali bežať opreteky cez ihriskozried. napreteky (Gabaj)nár. úbehom (Podjavorinská)expr.: ozlomkrkyozlomkrkodušu, pís. i o dušufraz.: o dušu spasenúo milých päť (veľmi rýchlo, z celej sily a horlivo): opreteky, ozlomkrky začali zbierať rozhádzané papiere; bežali odušu, o dušu spasenú kúpiť lístky; uháňali o milých päť pred rozhnevaným býkomexpr.: ostopäťostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovanianár. navylomkrky, pís. i na vylomkrkynespis. oprekot


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    usilovne s vypätím obyč. duševných síl, s úsilím • snaživo: usilovne, snaživo sa učil cudzie jazykypríčinlivoagilne: príčinlivo, agilne zhromažďoval podkladový materiáltuho: tuho sa pripravovať na skúškuexpr.: ostopäťostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovaniafraz. o milých päťnespis. pilne

    porov. aj usilovný


    osúch p. posúch


    posúch pečené múčne jedlo okrúhleho tvaru • osúchpagáč: napiecť kapustných posúchov, osúchov; škvarkové pagáčeplacka (plochý kus cesta; pečené jedlo z neho): vyvaľkať cesto na placky


    ožehavý správ. chúlostivý, háklivý


    pampúch p. šiška 2


    šiška 1. plodový útvar niektorých ihličnatých stromov, často vajcovitého tvaru • šuška: smreková šiška, šuška

    2. múčnik z kysnutého cesta pražený na masti • pampúch: na fašiangy sa vyprážajú šišky, pampúchyfánka (podobný múčnik z jemnejšieho cesta plochého tvaru)


    pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvaťdorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárikasadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvykultivovaťšľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺkošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetrujechovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie

    2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstvacibriťbrúsiťkultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazykazošľachťovaťmenej vhodné zušľachťovaťzdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať

    3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechtyudržiavať: udržiavaná postava

    4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojčanosiť na rukáchexpr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa


    pešo na vlastných nohách • pešipešky: domov sa vrátili pešo, peškyna vlastnýchzastaráv. per pedeszastar. žart. per pedes apostolorumžart. subšt.: pešobusom • pešibusom


    prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradilprosiť sadoprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovaťexpr.: žobraťžobroniťobyč. pejor.: prosíkať (sa)proskať (sa)prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márneexpr.: zariekaťzariekavať (Hviezdoslav)expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplnípýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patríexpr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenieexpr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankaťdrančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinuexpr. kolenkovaťfraz.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo)prihovárať saprivrávať saexpr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Bohavyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie


    žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnufraz.: chodiť po žobraníchodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtanífraz.: chodiť z dom na domchodiť z dom do domuchodiť po dobrých ľuďochzastaráv. pýtať (Rázus)zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

    2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniťproskaťprosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovaťexpr. pýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje právaexpr.: škamraťškemraťskuhraťdrankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniazefraz. expr.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučaťskuvíňaťkňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?


    sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po domfraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätáchšpehovaťsliediťhovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľomstopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt

    2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniupozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšujevšímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracoviskufraz.: nespustiť z očí niekoho/niečonespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)

    3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2


    smradliak, smradúch p. špinavec 1


    srďúch p. zlostník


    zlostník zlostný človek: z chlapca sa stal zlostníkzúrivec (zúrivý človek) • expr.: srďosrdoňsrdošsrďúchjedošpajedošsršozried. hnevlivec (Dobšinský)expr. zried. srdúch (Jesenská)expr. zbesneneckniž. zastaráv. zbesilec


    starec starý muž: vyzerať ako starecdeddedo: starý, sivý ded, dedoexpr. starký: Čo porábate, starký?expr.: dedkodeduško: Ako sa máte, dedko?expr. zried. starúch (Švantner)kniž. kmeť: múdry kmeťpejor. starigáň (obyč. v nadávkach): bruchatý starigáňpejor. plesnivec (v nadávkach)


    starúch p. starec


    strapáň expr. človek s rozstrapatenými vlasmi • pejor.: strapúch (Jesenský)strapúň (Urbánek)zried.: strapáč (Jilemnický)strapák (Dobšinský)


    strapúch, strapúň p. strapáň


    svätuškár, svätúch, svätúšik p. pokrytec


    špinavec 1. špinavý človek • zamazaneczablatenecumazanecexpr.: zafúľaneczabrýzganeczahnusenecufúľaneczamastenechovor. expr.: zababranecubabraneczagebrenecušubranecgebrošupískanecbridošpejor.: smradsmradľavecsmradúchsmradliakbzdochatchoršubrošnár. bzducháňhrub. zasranec

    2. p. podliak


    špľachnúť, šplechnúť zasiahnuť menším prudkým prúdom (o tekutine); prudko vrhnúť prúd tekutiny • expr.: čľapnúťčrpnúť: voda mu špľachla, čľapla do tváreprsknúťstreknúťstrieknuťfrknúť (v kvapkách): streklo, frklo mi blato na kabátexpr.: frsknúťfľusnúťfľusknúť (v kvapkách) • expr.: chrstnúťchľusnúťchľustnúťchvistnúťšustnúť (vrhnúť v množstve): špinavú vodu mu chrstla na hlavu


    vyliať 1. liatím dať odniekiaľ preč (tekutinu) (op. naliať) • expr.: vyšustnúťvyšuchnúť (prudko): vyliala, vyšustla, vyšuchla vodu z vedra na dvorexpr.: vychrstnúťvychlostnúťvychlisnúťchrstnúťchľusnúťchľustnúť (prudko) • zried. vychvistnúť (Gabaj)expr.: vyčrpnúťvyčapnúťvyčľapiťvyčľapnúťvyšplechnúťvyšpľachnúť (vyliať malé množstvo): vyčrpnúť, vyčľapnúť z hrnčeka vodu, mliekoexpr. vycvrknúť (vyliať veľmi malé množstvo) • expr.: vyčľapkaťvyčrpkať (vyliať po troche): vyčľapkať vodu z lavóra, vyčrpkať vodu z pivniceexpr. vykvackať (vyliať po kvapkách) • expr.: vykydaťvykydnúť (vyliať obyč. väčšie množstvo): pomyje vykydať, vykydnúť do válovaexpr.: vykycnúťvykvicnúť (vyliať niečo polotekuté): vykycne mu kašu na tanierrozliať (vyliať neúmyselne): rozliať čaj na obruspovylievaťpovyšplechovaťpovyčľapkávať (postupne, z viacerých nádob)

    2. liatím niekam dostať • naliaťvliať: vyliať, naliať ocot do fľaše; vyliať, vliať do seba pohárpovylievaťponalievaťpovlievať (postupne)

    3. p. vyroniť 4. p. vyhodiť 2, prepustiť 1


    študovať 1. vzdelávať sa na strednej al. vysokej škole; získavať vedomosti (v istom odbore) • hovor. zastar. al. expr. študírovať: študuje matematiku; expr. Čo študíruješ?učiť sa (získavať vedomosti): ľahko, rád sa učí, študujefraz. expr. prehŕňať sa v knihách

    p. aj učiť sa 1

    2. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádať: študuje príčiny vyschýnania lesa; báda o vplyve prostredia na ľudský organizmusskúmať: skúma dejiny svojho rodiska

    3. sústredene, dôkladne pozorovať • skúmaťobzeraťprezerať: študuje, skúma, aká je situácia; obzerá, prezerá sa v zrkadle

    4. štúdiom, cvičením, učením si osvojovať: divadelný súbor študuje novú hrucvičiťnacvičovaťučiť sa: herci cvičia, nacvičujú, učia sa svoje úlohy


    takmer obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí; vyjadruje, že veľa nechýbalo a dej by sa bol uskutočnil • skorobezmálatemer: takmer, skoro narazili do stromu; bezmála, temer sa minulipomalyexpr. čajsi: je už pomaly najlepší; bolo už čajsi osem hodín, keď prišliuž-užpriam: už-už, priam by ho boli chytiliviac-menejtakrečenotakpovediac: víťazstvo má viac-menejhovor. praktickykniž. kvázi: povedali mi, že kvázi patrím do rodinylen-lenlen-len žehovor. tak-tak žedobre žedivdiv žezried. len toľko že (v spojení so záporným slovesom): len-len (že), tak-tak že nespadolfraz.: veľa nechýbalolen vlások chýbal: veľa nechýbalo a boli by sa prevrátilipribližne (vyjadruje približnosť): sú približne rovnakí


    ucho 1. orgán na vnímanie zvuku; jeho vonkajšia časť: malé, odstávajúce uši, poškrabať sa za uchomsluch: mať dobré uši, dobrý sluchexpr.: ucháľušisko: chytil ho za uchále, ušiskáexpr. lopúch (veľké ucho) • poľov. slang. pomn. sluchy (uši zvieraťa)

    2. p. začiatočník 3. p. držadlo


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


    urýchľovač prístroj na urýchľovanie • zrýchľovačakcelerátor


    zrýchľovač p. urýchľovač


    všade označuje súhrn všetkých miest al. smerov, na každom mieste, na každé miesto • všadiaľ: všade, všadiaľ zostali stopy po požiari; pochodili spolu všade, všadiaľkdekoľvekhocikdehockdehovor.: bárkdebárskde (vyjadruje aj rozmanitosť a ľubovoľnosť): kdekoľvek, hoc(i)kde sa cíti lepšie ako doma; bár(s)kde po zemi boli knihyfraz.: na každom krokupo všetkých kútoch


    zaslepenec expr. kto nie je schopný objektívne posudzovať javy: všetci to vedeli, len ja zaslepenec som mu verilpren. expr. slepecpejor. slepáňnár. slepúch

    p. aj hlupák


Pozri výraz CHÃ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: mve, a75, i85, z71, tol, f02, pit, x74, pto, enr, y47, vxs, st ä, šivy, rsu
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV