Synonymá slova "brã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 53 výsledkov (1 strana)
-
br, bŕ p. fuj
brána 1. konštrukcia, ktorá uzatvára vchod do nejakého priestoru • vráta: vietor vyvrátil bránu, vráta do dvora • dvercia • dvierka • dverce (menšia brána): záhradné dvercia • expr. vrzgút
2. pri športových hrách priestor, na ktorý sa útočí • bránka: brána, bránka mala očividne roztrhnutú sieť
bránka p. brána 2
brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou) • obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, život • hájiť • obhajovať • zastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabých • chrániť • ochraňovať • brať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť
2. znemožňovať uskutočnenie niečoho • zabraňovať • nedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domov • prekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.) • zamedzovať • hatiť • zahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupe • mariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatíve • hovor. hamovať • brzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet
chrániť poskytovať ochranu • ochraňovať • brať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazom • strážiť • byť na stráži • držať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územie • brániť • obraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalmi • nár. verestovať: verestuje rodinu • hájiť • obhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabších • kniž. zried. štítiť (Kukučín) • kryť: zákopy kryjú vojakov • hovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom
p. aj šetriť 3
prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkou • byť na prekážku • zavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z obloka • vyrušovať • mýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýlia • menej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadí • stáť v ceste • byť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite! • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží ma • expr.: plantať sa • pľantať sa • pliesť sa • motať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu! • pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti
2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážky • znemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hru • zabraňovať • brániť • zamedzovať • zahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálom • mariť: maria nám plány • krížiť: krížiť zámery niekoho • hovor. hamovať • brzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa
brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť sa • obraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermi • obhajovať sa: obhajovať sa pred súdom • chrániť sa • vystríhať sa • vyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákaze • vzpierať sa • odporovať • klásť odpor • vzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presile • zdráhať sa • zried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akcii • oponovať • protirečiť • protestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu
odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odpor • stavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dni • vzpierať sa • háčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasil • expr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchne • fraz. expr. stavať sa na zadné • zdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do služby • brániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonka • vzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičov • odolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobe • protirečiť • byť proti • stavať sa proti (niečomu) • protestovať • namietať • oponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponuje • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)
2. byť v rozpore • nezhodovať sa • nezrovnávať sa • protirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečia • kolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú si • protiviť sa • priečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu
oháňať sa 1. robiť prudké pohyby okolo seba, prudko niečím pohybovať (obyč. obranne) • brániť sa: oháňa sa, bráni sa rukami pred včelami • expr. šermovať • hovor. zastar. fechtovať (v blízkosti niekoho, niečoho): šermuje mu nožom okolo hlavy; Nefechtuj tu s tými nožnicami! • trepať • mávať (rukami okolo seba) • expr.: šibrinkovať • šimrinkovať (robiť niečím rýchle krátke pohyby v blízkosti niečoho): šibrinkuje mu paličkou okolo nosa
2. p. usilovať sa 2 3. porov. zdôrazniť
potláčať 1. vôľou zabraňovať prejavom citov, telesných pocitov a pod. • potlačovať • premáhať: potláča, potlačuje, premáha náhly príval citu • zadržiavať: zadržiava hnev, slzy • prekonávať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonáva pocit sklamania, bolesti • expr.: tutlať • ututlávať: tutle, ututláva v sebe túžbu cestovať • dusiť: dusí v sebe bezmocný hnev • tajiť • utajovať: tají v sebe radosť; od prekvapenia tají, utajuje dych • tlmiť (zmierňovať intenzitu nejakého prejavu): tlmiť, potláčať radosť, smiech • umlčiavať • umlčovať (zabraňovať prejaveniu sa): umlčiavať názory opozície; umlčuje v sebe cit lásky • prehlušovať: prehlušuje výčitky svedomia za svoj hriech • brániť sa • zabraňovať: bráni sa, zabraňuje dojatiu nad neočakávaným stretnutím
2. brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo zaobchádzať s niekým • potlačovať • utláčať: potláčanie, utláčanie národnostných menšín • deptať: deptanie ľudských práv • expr.: ubíjať • gniaviť: maďarizácia ubíjala, gniavila náš národ • prenasledovať (vystupovať proti slobode niekoho): prenasledovanie demokraticky zmýšľajúcich ľudí • umlčiavať (nedovoľovať prejavy slobody): umlčiavať vzbúrencov
vzdorovať 1. mlčanlivo prejavovať nesúhlas; prejavovať odpor • odporovať • klásť odpor • stavať sa na odpor: dieťa sa zaťalo, vzdoruje, odporuje; vzdorovať, stavať sa na odpor autorite • hovor. trucovať (mlčanlivo nesúhlasiť): trucuje, nechce so mnou hovoriť • vzpierať sa • hovor. spierať sa: zbytočne sa vzpierate, musíte poslúchnuť • priečiť sa • protiviť sa: priečiť sa, protiviť sa osudu • expr. pätiť sa: pätiť sa pred povinnosťami • robiť navzdor: každému robí navzdor • stavať sa • búriť sa (proti niekomu, niečomu): stavia sa proti každému návrhu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: zbytočne sa šprajcujete, štorcujete, nebude to po vašom • fraz. stavať sa na zadné nohy
2. byť schopný vydržať nátlak • odolávať • čeliť: vzdoruje, odoláva všetkým ohováraniam; vzdorovať, čeliť presile, útlaku • brániť sa: telo sa bráni chorobe • nepodliehať • nepoddávať sa: nepodliehať panike • držať sa (pred niečím): obyvateľstvo sa drží pred asimiláciou
brázda p. žliabok 1
žliabok 1. vyhĺbenina na rozličných nástrojoch, súčiastkach • ryha • brázda: žliabok, ryha na kovovej platni • zárez • drážka • vrúbok (na spojenie, vloženie, vedenie niečoho) • hovor. zastar.: fuga • falc: fugy na šindli
2. porov. žľab
brázdiť p. chodiť 1, plávať
chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)
2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri
3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu
4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)
5. p. patriť 1
plávať pohybovať sa po vode (o plavidlách) • plaviť sa: loď už dva dni plávala, plavila sa po rozbúrenom mori • kniž. brázdiť: čln brázdi hladinu • plachtiť (plávať na plachetnici) • kniž., obyč. poet. pluť: v diaľke pluje loď • poet. tenúť (byť unášaný vodným prúdom)
brčkavieť sa p. kučeravieť
kučeravieť stávať sa kučeravým • kučeraviť sa • expr. brčkavieť: vlasy mu od vlhkosti kučeravejú, brčkavejú, kučeravia sa • kučeravieť sa • expr. brčkavieť sa: nad čelom sa mu kučeravie svetlá štica • vlniť sa (byť zvlnený; o vlasoch): na pleciach sa jej vlnili dlhé vlasy • nespráv. kaderiť sa
brčkaviť p. kučeraviť
kučeraviť robiť kučeravým • expr. brčkaviť: kučeraví si, brčkaví si vlasy • ondulovať (robiť kučeravým ondulovacím želiezkom, chemicky a pod.) • robiť onduláciu • nespráv. kaderiť
brčkavý p. kučeravý
kučeravý vlnovito poprehýbaný, stočený do tvaru prstenca, špirály a pod. (obyč. o vlasoch; op. rovný); ktorý má také vlasy al. srsť (o človeku, zvierati): kučeravý chlapec, chorý strom s kučeravými listami • vlnitý • vlnistý • zvlnený • expr. kučerkavý (trochu, mierne kučeravý): dlhé vlnité, vlnisté, zvlnené vlasy; kučerkavá štica • expr.: brčkavý • vybrčkavený • vybrčkaný • kudlatý: brčkavé, kudlaté hlavy Afričanov • prstienkovitý • prstencovitý (iba o vlasoch, srsti a pod.) • poet. zried. kučerovlasý (Timrava) • skučeravený • nakučeravený (ktorý sa stal kučeravým): účes zo skučeravených, nakučeravených vlasov • nespráv.: kaderavý • kudrnatý
vlnitý ktorý má podobu vĺn • vlnistý: vlnité, vlnisté vlasy • vlnovitý: vlnovitá krivka • zvlnený: zvlnený terén • kučeravý • expr. brčkavý (prirodzene zvlnený; obyč. o vlasoch, srsti): kučeravá vlna jahňaťa, brčkavé vlasy
brčky p. kučery 1
kučery 1. pramienky zvlnených vlasov: odhrnúť kučery z čela • expr. brčky: detské brčky • zried. skrutky (Kukučín) • nespráv. kadere
2. p. vlasy 1
vlasy 1. súbor tenkých a dlhých útvarov vyrastajúcich z pokožky na ľudskej hlave: hnedé vlasy, dlhé ženské vlasy • kučery • expr. brčky • nespráv. kadere (pramienok kučeravých vlasov): plavé kučery • štica • hovor. kečka (chumáč vlasov nad čelom): pohodiť šticou, kečkou • expr. škutiny (tvrdé al. strapaté vlasy) • expr. škumáty: zdrapil ju za škumáty (Rysuľa) • expr. škundry (Laskomerský) • expr. škunty (Hviezdoslav) • expr. škuty (Plávka) • čupriny • čupry: bujné čupriny • hriva (dlhé bujné vlasy) • hovor. expr. pačesy • zried. vojka (Figuli)
2. p. srsť, chlp 1
brífing p. tlačovka
tlačovka hovor. tlačová konferencia, tlačová porada: minister usporiadal tlačovku • publ. brífing: na brífingu bolo oznámené, že…
brílať p. túlať sa 1, 2
túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po hore • nár. brílať (Zguriška) • expr.: vláčiť sa • tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate? • expr.: zháňať • zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesi • expr.: motať sa • motkať sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletú • expr.: tmoliť sa • plantať sa • pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciach • nár. obalkovať sa (Rázus) • hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcami • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po pláži • expr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmách • nár. lógovať (Čeretková)
2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potuloval • expr.: tárať sa • lanfáriť • nár. drndať (Kálal) • subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deň • expr.: brílať • falangovať • halaškovať • hovor. zried. vagabundovať • zastar.: hajdúsiť • hajdúšiť • hauzírovať • subšt. čavargovať • cestovať • putovať • expr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete
bríza p. vietor 1
vietor 1. prúdenie vzduchu horizontálnym smerom: ostrý, ľadový vietor; vietor sa obrátil • vetrík • vánok • poet. van (veľmi mierny vietor): jarný vetrík, vánok • víchor • víchrica • povíchrica (prudký vietor): strhol sa víchor, bola zúrivá víchrica, povíchrica • vetrisko (silný vietor) • zastar. povetrica (silný vietor) • zried. predsvitník (svieži vietor pred svitaním) • expr. meluzína: meluzína hvízda • orkán • uragán (ničivý vietor vznikajúci v subtropickom a tropickom pásme) • tornádo (orkán obyč. v juhovýchodnej časti Severnej Ameriky) • hurikán (orkán v oblasti Karibského mora) • tajfún (orkán vo východoázijskej oblasti) • föhn (teplý suchý horský vietor) • zefyr (ľahký západný vietor) • monzún (pravidelný vietor vanúci najmä v južnej a východnej Ázii) • mistrál (búrlivý a studený vietor v južnom Francúzsku) • bríza (mierny vietor najmä na mori) • bora (južný vietor v Dalmácii)
2. p. vzduch
brňať p. brnieť1
brnieť1 mať pocit chvenia al. vyvolávať takýto pocit • brňať • tŕpnuť: brní, tŕpne mi v nohe; brní, tŕpne mi koleno • meravieť • tuhnúť • drevenieť (stávať sa pritom nehybným; o častiach tela): meravejú, tuhnú mu údy; drevenie mi ruka • zunieť (so zvukovým efektom): brní, zuní mi v hlave; slová mu brnia, zunia v ušiach
meravieť stávať sa meravým, nehybným (z fyziologických al. duševných príčin) • tŕpnuť: nohy mu meravejú, tŕpnu od státia • kniž. trnúť: trnúť hrôzou • tuhnúť • drevenieť: prsty mi tuhnú, drevenejú • expr.: drepenieť • brnieť • brňať (vyvolávať pritom pocit chvenia): brní mu v kolenách • expr. mrieť: mrieť strachom • kamenieť • expr. dúpnieť (meravieť od silných pocitov): kamenel od údivu; dúpnel od strachu • krehnúť • kľavieť • mrznúť • kniž. stydnúť (meravieť od zimy): celý kľavel na mraze; ruky mu mrzli, stydli • zried. hluchnúť: kultúrny život meravie, hluchne
brš p. heš
heš vyjadruje odháňanie, plašenie zvierat, obyč. vtákov, hydiny • hešta • hiš • hišta, pís. i hyš, hyšta • huš, hušta: heš, hešta, hyš, odháňala sliepky od seba • šic • šc: šic, šc, hnal mačku od kurčiat • kš • kšš • zried. brš (Hviezdoslav)
brúsiť 1. robiť ostrým • ostriť • naostrovať: brúsiť, ostriť, naostrovať nôž, nožnice • kovať • kuť: kovať, kuť kosu • hovor. zastaráv. šlajfovať
2. hladením opracúvať • obrusovať • vybrusovať: brúsiť, obrusovať kovové súčiastky, diamanty • pilovať (pilníkom): pilovať hrany • rašpľovať (rašpľou): rašpľovať dosku • pejor.: midlikovať • pidlikovať (nešikovne, na tupo brúsiť)
3. p. cibriť 4. p. túlať sa 1
cibriť cvičením, starostlivosťou robiť dokonalejším • kultivovať • zošľachťovať: deti treba výchovou od malička cibriť, kultivovať; cibrenie, zošľachťovanie spôsobov, správania • zdokonaľovať • zlepšovať • kresať: prednes si ešte musia dlho zdokonaľovať, zlepšovať, kresať • brúsiť • cizelovať • pilovať (cibriť prepracúvaním v detailoch): brúsiť, pilovať jazykový prejav; cizelovať verše • bystriť (pamäť, pozornosť) • zjemňovať • pestovať (všestranne rozvíjať kladné vlastnosti): zjemňovať, pestovať svoj štýl, vkus, hudobné nadanie • nespis. tríbiť
obrábať 1. pripravovať (pôdu) na pestovanie poľnohospodárskych plodín • kultivovať: gazdovia intenzívne obrábali, kultivovali pôdu, vinice • obhospodarovať • gazdovať (starať sa o pôdu ako o majetok): obhospodaruje 100 hektárov polí a lúk; gazdoval na malých roličkách
porov. aj kopať
2. upravovať (obyč. povrch niečoho) do žiadanej podoby • opracúvať: strojovo obrábať, opracúvať drevo • tech. frézovať (obrábať na fréze) • obrusovať • brúsiť: obrusovať kovové súčiastky, brúsiť drahokamy
3. p. ohovárať 4. p. biť 2
pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvať • dorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárika • sadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvy • kultivovať • šľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺk • ošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetruje • chovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie
2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstva • cibriť • brúsiť • kultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazyka • zošľachťovať • menej vhodné zušľachťovať • zdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať
3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechty • udržiavať: udržiavaná postava
4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojča • nosiť na rukách • expr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa
pilovať obrábať pilníkom • pilníkovať: pilovať, pilníkovať si nechty • brúsiť • obrusovať: majster ručne brúsi, obrusuje každú súčiastku
brýzgať 1. p. nadávať 1, haniť 2. p. fŕkať 1
fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskať • striekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panvice • expr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska voda • špliechať • vyšplechovať • vystrekovať • čliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysoka • expr.: fľúskať • brýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany
2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiť • pokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodou • striekať • ostrekovať • postrekovať • postriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcom • zried. fŕskať • polievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkou • subšt.: špricovať • šprickať
3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávať • odfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajú • odskakovať • odletovať • odletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekery • expr. frčať: úlomky frčia na všetky strany
4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávať • odfrkovať: kôň fŕka, odfrkuje • osŕkať • fučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí
haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekoho • tupiť • urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcť • hanobiť • zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekoho • zried. paškvilovať (Hurban) • utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniť • expr. pľuhaviť: verejne ma pľuhaví • fraz. hádzať kamením (po niekom) • ohovárať • očierňovať • osočovať • hovor. expr.: roznášať • rozvláčať • bridiť • hnusiť • špiniť • hovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môže • hovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentu • nár. hudiť • expr.: šprihať • brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo
hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávať • hromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetko • expr. hromovať • zastar. hriemať (Krčméry) • expr.: brýzgať • harusiť • harušiť • cifrovať • hovor. expr.: šľakovať • bohovať • stobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiš • kliať • preklínať • kniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľaje • expr. zastar. teremtetovať
2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúva • napomínať • vyčítať • dohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli ticho • prekárať: žena ho tresce a prekára • expr.: krstiť • mydliť • kresať • harusiť • harušiť • zvŕtať • hovor. zastar. štrôfať • hrub.: kefovať • ďobať • ďubať • subšt. pucovať • zried. hriakať
3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sa • previňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatike • prestupovať: prestupuje predpisy, zákon
nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadky • expr.: papuľovať • grobianiť • šprihať • šľakovať • brýzgať • hromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosť • hovor. šimfovať: šimfoval na vedúcu • hovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskuje • pejor.: brechať • štekať • havkať (na niekoho): brechali, štekali na seba • expr. fákať (Vajanský) • haniť • hanobiť • tupiť • ohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otca • expr.: špiniť • očierňovať: špinil celú rodinu • rúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu
2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohan • hromžiť • hromovať • zlorečiť: stále len hromží, zlorečí • kliať • preklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočiš • hovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali
fuj vyjadruje rozličné nepríjemné pocity, napr. pocit odporu, hnusu, ošklivosti, hrôzy, zdesenia, strachu, únavy, zimy a pod. • fujha • pfuj: fuj, fujha, pfuj, to je odporné; fujha, ale sme sa nadreli • br • brr • bŕ • bŕŕ: bŕ, ale je tu zima • hu • hú • huh • huch: hú, huch, to je horké • huj • chuj: fuj, huj, ale som sa zľakla
obrana 1. obranný postoj (pred útokom, nebezpečenstvom a pod.) • defenzíva: prejsť do obrany, do defenzívy • bránenie • obraňovanie: osobné bránenie (v športe) • sebaobrana (obrana samého seba, vlastných záujmov) • šport. forčeking (aktívna obrana v hokeji)
2. p. obhajoba