Synonymá slova "bo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 556 výsledkov (5 strán)

  • bo p. lebo 1, že 2


    lebo 1. uvádza príčinnú vedľajšiu vetu • pretože: nenavštívil nás, lebo nemal čas; stretnutie sa neodohralo, pretože súper neprišielkeďžekeď (stojí zvyčajne na začiatku súvetia): keď si nám pomohol, pomôžeme aj my tebe; keďže bol malý, nevzali ho so sebouhovor. i poet. bo: odišiel z domu, bo sa pohádal so ženouzastar. síce (Dobšinský)nespis.: nakoľko • poneváč

    2. p. alebo 1 3. p. že 2


    že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu

    2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebopretožehovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučnákeďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si

    3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • : tak ju vykrútil, že, až topánky stratilačo: tak robil, čo sa celý spotil

    4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nechexpr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem rukyčo: podaj mi pero, čo sa podpíšemabyžeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu

    5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takžetak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieťa pretoa taka teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho

    6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš!kiež: Kiež múdro vykoná!

    7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!

    8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vrajúdajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty

    9. p. veru


    akostný 1. týkajúci sa akosti, kvality • kvalitatívny: akostná, kvalitatívna trieda; akostný, kvalitatívny rozdiel (op. kvantitatívny) • odb. bonitný

    2. ktorý má dobrú akosť (obyč. o veciach materiálnej povahy) • kvalitný (op. nekvalitný): akostný, kvalitný tovarprvotriedny (ktorý má 1. akostnú triedu): akostné, prvotriedne výrobky (op. druhotriedne) • dobrý: akostné, dobré potraviny


    áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej.rádvďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne.dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre.hovor. expr. no: Zaspal si? – No.ahmhmmhmhmuhm: Chceš jesť? – Uhm.pravdažeprirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene!samozrejmepochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne!isteistežezaiste: Vyhráme? – Iste(že)!veru hejveru ánohejveruale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru!ako by niebodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie.prečo nieprečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie.hovor. expr.: akožeakože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem.hovor.: taktaáktáák: tak, veru tak, prikývol starechovor. expr.: toto-toto-to-totototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-tohovor. jasnéfraz. čestné slovozastaráv. samosebounár.: ajačidaačidaličidačidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola)čidaže (Jaroš)fraz. to sa rozumiesubšt. jasnačka • nespráv. ovšem


    ateista stúpenec ateizmu • neverecneveriacibezverec: byť presvedčeným ateistom; počet neveriacich klesáobyč. pejor. bezbožník (z hľadiska veriaceho) • expr. pohanexpr. bohaprázdnik (Timrava)hovor. expr.: neznabohneznajboh


    ateizmus myšlienkový smer popierajúci existenciu Boha • neverectvo: hlásanie ateizmu; komunizmus šíri neverectvoobyč. pejor. bezbožnosťexpr. bohaprázdnosťhovor. expr.: neznabožstvoneznajbožstvo


    beda vyjadruje bedákanie, zúfalstvo, strach, hrôzu, zdesenie a pod. • beda, prebeda: beda/beda, prebeda, čo len s nami budebože/božeprebože: bože/bože, prebože, veď nás tu skántriabožemôjboženkubožičku: božemôj, boženku, ako to vyzeráškristekristepane: kriste, kristepane, kam sa teraz podejemejajoch: Jaj, och, čo si to spravil?


    bedákať hlasno (slovami, plačom) vyjadrovať pocity žiaľu, bôľu, úzkosti a pod. (nad niečím, niekým) • lamentovaťlamentiťnariekaťhorekovaťbedovaťbolestiťexpr.: fňukaťochkaťbožekať: lamentuje nad nešťastím; stále ochká, božeká, že nemá časkvíliť (pocity žiaľu prejavovať vysokým plačlivým hlasom) • kniž. úpieť: kvíli, úpie, nad stratou blízkeho človekajajkaťjajčaťjojkaťjojčaťjujkaťstenaťstonať (obyč. od fyzickej bolesti): jajčí, stená, že ho od roboty všetko bolí

    p. aj sťažovať sa, plakať


    bezbožný ktorý neverí v Boha al. ktorý sa prejavuje, správa tak, ako keby neveril; bez mravných zábran; svedčiaci o tom (op. zbožný) • neveriacineverecký (op. veriaci): bezbožný, neveriaci človek; bezbožné, neverecké knihyateistický (op. teistický): ateistická výchovapejor.: neznabožskýneznajbožskýexpr. pohanský: neznabožské, neznajbožské reči; bezbožný, pohanský svetbohapustýbohaprázdny: páchať bohapusté, bohaprázdne skutkyrúhavýrúhačskýbohorúhavýbohorúhačský (urážajúci Boha): rúhavé, rúhačské, bohorúhavé, bohorúhačské rečihriešnynemravnýnehanebný (porušujúci mravné zásady): viesť hriešny, nemravný, nehanebný životskazený (mravne): skazený svetsvätokrádežný


    bezočivý urážlivo smelý • opovážlivýtrúfalýexpr. prismelý: bezočivý, opovážlivý mladík; bezočivé, trúfalé, prismelé správanie voči autoritearogantný (bezočivo povýšený) • hovor. drzý (bezočivo vyzývavý): zabolela ju synova arogantná odpoveď; premeriaval si ženu drzým pohľadomkniž. impertinentnýnemiestny: impertinentná, nemiestna poznámkanetaktnýnevychovaný (op. taktný, vychovaný) • pejor. chrapúnsky: netaktné, nevychované, chrapúnske správaniedotieravýdobiedzavý (bezočivo neodbytný): dotieraví, dobiedzaví novináriodporný: odporný fagannehanebnýkniž. bezostyšný (nepoznajúci hranice hanby): nehanebné, bezostyšné ohováranieneslýchanýsubšt. nehorázny • expr.: pustýbohapustýbohaprázdny (bezočivosťou vzbudzujúci pohoršenie): neslýchaná, nehorázna, pustá, bohapustá lož; bohaprázdny rehotnár. priezočivýsubšt. sprostý


    bim napodobňuje hlas zvona, odbíjanie bicích hodín, zvuk vznikajúci pri údere na zvon al. iný, obyč. kovový predmet • bambom: bim, bim, hodiny odbili dve; bim, bam, bom, ozývalo sa z veže kostola; bim, bam, rozliehalo sa v celom dome po každom údere na radiátorbim-bambim-bom: bim-bam, bim-bom, ozývalo sa po celej doline


    bisťu 1. vyjadruje mierne zahrešenie, zakliatie • bisťubohubisťu dadebisťuže: ej, bisťu, ako je to možné; bisťubohu, čo si to za človeka; a to, bisťu dade, nie je zlá ponukabodajbodajžebodaj ťabodaj hobodajže ťabodajže ho: bisťu, bodaj ťa, ale som sa zľakol; bodaj (že) ho, ozval sa mi žlčníkabyže ťabastrigulibasordika motyka: Bastriguli, basordika motyka, zasa si tu?

    2. p. veru


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať saruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruťmlátiť satĺcť saotĺkať saexpr.: sekať sahlušiť saklbčiť sachlpčiť saprať sahovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujúhovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sazried. marasiť sa (Tatarka)expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

    2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe)hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom)kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

    3. p. bojovať 1, 2


    bitka 1. fyzický konflikt dvoch al. viacerých ľudí: hádka prerástla do bitkyzápaszápolenie: zápas, bitka dvoch chlapov; zápolenie päsťamiboj (veľký, často ozbrojený konflikt): boj troch cisárov sa odohral na tomto miestešarvátkapotýčka (menší konflikt): slovné potýčkyexpr.: ruvačkarúbačkapračkadračkakucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal tú ruvačku, rúbačkuhovor. pasovačkaexpr. zried.: ruvanicarúbanicahovor. expr.: harmatanecmelameľa: rozbité okná krčmy svedčili o riadnom harmatanci

    2. trest údermi: bitku cítil ešte tri dniexpr.: výpraskvýplata: môžeš sa tešiť na výpraskhovor. expr. zastar.: virgasvirgáčvilágoš: budeže to doma virgassubšt. nakladačka • fraz.: dvadsaťpäťpäťadvadsať (na zadok): dostaneš päťadvadsať palicou


    blahobyt ľahká dostupnosť životných potrieb (op. bieda): všetci chcú žiť v blahobytedostatokhojnosťbohatstvo: túžba po dostatku, hojnostidobrotakniž. dobrobyt: nevedia, čo robiť od dobrotynadbytokprepych (nadmerný blahobyt): detstvo strávil priam v prepychuluxuskomfort: z každého kúta domu hľadel neuveriteľný luxusfraz. raj na zemi: komunizmus sľuboval vybudovať raj na zemi pre každého


    bobák p. strašidlo 1


    bobáľka p. opekanec


    bobo p. strašidlo 1


    bobok p. výkal


    bobonársky p. poverčivý


    boby p. sane


    bocman p. loďmajster


    bočiť p. vyhýbať (sa) 2


    bočka p. sud


    bočník p. pobočnica


    bočný 1. ktorý sa miestom, polohou nachádza na boku, po strane, vedľa niečoho • postrannýpobočný: bočné, postranné osvetlenie; bočné, postranné dverevedľajší: vedľajšia ulicaodb. laterálny: laterálna lokalizácia, laterálne výhonkyzastar. stranný: stranný pozorovateľ (Kukučín)šport. krídelný: krídelný útočník

    2. p. vedľajší 2, 3, druhoradý 3. p. tajný1


    bod 1. časť, zložka celku • zastar. punkt: aj tento punkt rokovania prebehol bez problémov

    2. p. bodka


    bodaj 1. p. kiež 2. p. bisťu 1


    bodajže p. bisťu 1


    bodák krátka bodná zbraň nasadzovaná na hlaveň strelných zbraní • bajonetbodlo: keď sa minuli náboje, prišli k slovu bodákydýka (krátka rezná a bodná zbraň)


    bodať 1. zasahovať končitým, ostrým predmetom • pichať: bodať, pichať koňa ostrohouklať (rohmi) • kraj. bádať (Kukučín): báda ho do bokaštuchať: štuchať, pichať palicou do pahrebyštípať (o hmyze): včely, osy štípu, bodajúhovor. zastar. stôsať (Dobšinský): stôsať zviera do bokanár. zabádať: zabádať pysk do zeme (Kukučín)

    2. spôsobovať ostrú, bodavú bolesť • pichať: ostré svetlo bodá, pichá do očíklať: neos. kole ho v boku

    3. p. podpichávať


    bodavý spôsobujúci ostrú, krátku bolesť, bodnutie, pichnutie • pichavýštípavý: bodavé, pichavé, štípavé sršne, komáreštipľavýpichľavýostrý: štipľavý mráz; pichľavá bolesť v očiach; pichľavé, ostré svetlo; pichľavý, ostrý severákbodľavý: bodľavé strnisko doráňalo nohy


    bodka najmenší grafický prvok zobrazovacích, najmä písmových sústav: urobil bodku nad izastar. punkt (najmä v prenesenom význame): pochopil príkazy do posledného punktuzastar. bod (interpunkčné znamienko): urobiť nad písmenom j bod


    bodkastý, bodkavý p. bodkovaný


    bodkočiarka interpunkčné znamienko skladajúce sa z bodky a čiarky • zastaráv. stredníkzastar. semikolón


    bodkovaný majúci bodky, pokrytý bodkami • bodkastýbodkavý: bodkované, bodkasté, bodkavé šatyhráškovanýzried. hráškavý (posiaty bodkami v podobe hrachu): hráškovaná šatka; hráškavý tmavý ručník (Rázus)kropenatýkropenýkrôpkavýkrôpkatý (drobno bodkovaný, obyč. o srsti, koži, perí a pod.): kropenaté, kropené perie jarabice; krôpkavá, krôpkatá škrupina vajíčka


    bodľač, bodľačie p. ôstie 2


    bodľavý p. pichľavý, bodavý


    bodlo p. bodák


    bodnúť 1. porov. bodať 2. p. hodiť sa 1


    bodovať p. hodnotiť


    bodro p. bystro 1


    bodrý p. živý 3, veselý 1, rezký 1


    boh v náboženskom chápaní bytosť s nadprirodzenými schopnosťami • božstvo: bohovia, božstvá primitívnych národovbôžik (v polyteizme božstvo nižšieho stupňa): pohania majú celú plejádu bohov i bôžikovpoet. hromovládca


    Boh v kresťanskom náboženstve najvyššia bytosť ako pôvodca všetkého • StvoriteľPánPán BohNajvyššíVšemohúciOtec nebeskýHospodinhovor. Pánbožko (synonymá pre jeho prvú osobu)


    boha p. doparoma 1


    bohabojný p. nábožný 1, cnostný


    boháč bohatý, majetný človek (op. bedár) • magnát: olejový boháč, magnátmilionár: milionári bohatli a malí akcionári strácalikniž.: magnáškrézuspejor.: nabobkapitalistaburžuj: vidí v kapitalistoch iba pupkáčov so zlatými retiazkamisubšt. pracháč: vraj nič nemá, a pozri, aký pracháč sa z neho vykľulzbohatlíkhovor. expr.: zapereneczazobanec (kto rýchlo a obyč. nečestne zbohatol): z chudáka sa podfukmi stal zazobanecpejor. pupkáč


    bohaprázdnik p. ateista


    bohaprázdnosť p. ateizmus


    bohaprázdny p. bezbožný, nehanebný 1, hriešny 1; bezočivý


    bohapustý p. bezbožný, nehanebný 1, hriešny 1; bezočivý; neviazaný


    bohatier p. hrdina


    bohatiersky p. hrdinský


    bohatierstvo p. heroizmus


    bohatnúť p. vzmáhať sa 1


    bohatstvo 1. p. majetok 2. p. blahobyt 3. p. množstvo 2


    bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkoviazámožný: letné sídla zámožných ľudíhovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodinasolventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičiahovor. expr.: zaperenýoperenýzazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobanýsubšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcovzastar. peňažitý: peňažitá nevestanár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynárpren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav)expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

    2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastokúrodnýkniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rokštedrývýdatný: štedrá odmena, výdatné zrážkylukulský: lukulské hody, hostinypočetný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákovkniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostinakniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásobyveľkýpestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortimentplodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný životplnotvárnymnohotvárnyrozmanitýobsažnýplný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahlyobsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásobavysokýexpr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenubujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázianákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaletaexpr.: prebohatýprehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miereexpr. pribohatý (príliš bohatý)


    bohdá p. pravdepodobne 1


    bohdaj p. kiež


    bohemizmus český jazykový prvok v cudzom jazykovom prostredí • čechizmus: reč dôstojníkov je presýtená bohemizmami, čechizmami


    bohemizovať sa p. počešťovať sa


    bohémsky p. svetácky 1


    bohhovie p. ktovie


    bohhovieako p. ktovieako 1


    bohchráň 1. p. božechráň 1 2. p. nedajbože 2 3. p. nie 1


    bohorovne p. pyšne 1


    bohorovný p. pyšný 1, povýšený


    bohorúhačský, bohorúhavý p. hriešny 1, bezbožný


    bohoslovec p. teológ


    bohoslovie p. teológia


    bohoslovný p. náboženský


    bohoslužba p. omša


    bohoslužobný p. obradný 1, náboženský


    bohovať p. kliať, hrešiť 1


    bohove, bohovo, bohovsky 1. p. výborne 1, 2 2. p. veľmi


    bohovský p. výborný, vynikajúci 1


    bohuchovaj 1. p. božechráň 1 2. p. nedajbože 2 3. p. nie 1


    bohuchvála p. chvalabohu


    bohumilý p. dobrý 1, 4; cnostný


    bohuotcu, bohuotcuprisahám, bohuotcuprisám p. naozaj, veru


    bohuprisahám, bohuprisám p. naozaj, veru


    bohužiaľ p. žiaľ2


    bohvie p. ktovie


    bohvieako p. ktovieako 1, 2, mimoriadne 2


    bohvieaký p. ktovieaký


    bohviečo p. ktoviečo


    bohviedokedy, bohviedokiaľ p. ktoviedokedy


    bohviekade, bohviekadiaľ p. ktoviekade


    bohviekam p. ktoviekde 2


    bohviekde p. ktoviekde 1, 2


    bohviekedy p. ktoviekedy


    bohviekoľko 1. p. ktoviekoľko 1 2. p. veľa


    bohviekto p. ktoviekto


    bohviektorý p. ktovieaký


    bohvieodkiaľ p. ktovieodkiaľ


    bohvieprečo p. ktovieprečo


    bohvieskade, bohvieskadiaľ p. ktovieodkiaľ


Pozri výraz BO v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV