Význam slova "bo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

bo spoj. podraď. poet. lebo, pretože: ja musím byť zbojník, bo krivda veliká (ľud. pieseň)

bôb -u m.

1. strukovina pestovaná kvôli semenám, bot. Vicia

2. jej plody; jedlo z nich

3. obyč. mn. b-y veľké zrná niekt. úžitkových rastlín: sójové, kakaové b-y;

bobček -a m. zdrob.

bobkový príd.: b. list sušený list vavrína použ. ako korenina

bobok -bku m. trus menších prežúvavcov al. hlodavcov: zajačie, ovčie b-y;

bobor -bra mn. N a A -y m.

1. vodný hlodavec s jemnou hnedou srsťou, zool. Castor

2. kožušina z neho;

bobový príd.: b-á dráha

bôbový príd.: b-á polievka

bobrí, bobrový príd.: b. kožuch;
b-ia, b-ová kožušina

bobuľa -e -búľ ž. dužinatý (šťavnatý) plod, obyč. guľovitého tvaru: b-e hrozna, egreša;

bobuľka -y -liek ž. zdrob.: čučoriedkové b-y

boby -ov m. pomn. (angl.) pretekárske sane s kormidlom: jazda na b-och;
súťaž dvojsedadlových b-ov;

bochníček -čka m. zdrob.

bochník -a m.

1. peceň chleba: voňavý b.

2. čo má jeho podobu: b. syra;

bocian -a mn. N a A -y m. vták s dlhými nohami a dlhým zobákom žijúci na močaristých lúkach, zool. Ciconia

● b. im doniesol dieťa narodilo sa;

bocianí príd.: b-ie hniezdo, b-ie nohy

bocianica -e -nic ž. samica bociana;

bôčik -a m. tučné mäso z boku brava: údený b.

bočiť nedok.

1. vyhýbať sa, strániť sa: b. od ľudí;
b. od roboty

2. odkláňať sa od priameho smeru; ísť bokom; odbočovať: cesta b-í do poľa

bočka -y -čiek ž. (menší) sud: b. vína

● expr. je ako b. tučný

bočne prísl.

bočnica -e -níc ž. bočná časť (náradia, nábytku, voza ap.)

bočný príd.

1. súvisiaci s bokom: b-á poloha

2. kt. je na boku, postranný: b-á izba, b-é dvere, b-é vrecko

3. smerujúci zboku al. do boku: b. vietor, b-é prúdy, b. útok

4. vedľajší, pobočný, druhoradý: b. zárobok;

● dost(áv)ať sa na b-ú koľaj prest(áv)ať byť dôležitý;
→ odsunúť niečo na b-ú koľaj;
(dozvedieť sa ap.) b-ými cestami, chodníkmi okľukou, nie priamo;

bod² -u m. bodnutie (napr. v šerme)

bod¹ -u m.

1. zákl. geom. prvok bez rozmerov, priesečník 2 priamok: dotykový b.

2. priestorovo malé miesto al. malý časový úsek: najvyšší b. pohoria;
svetelný b.;
orientačný b. uľahčujúci orientáciu;
b. varu, mrazu, novšie fyz. teplota varu, teplota mrznutia vody;
→ oporný b.

3. časť, zložka (celku, akcie): b. programu, rokovania;
→ styčný b.;
zhodovať sa vo viacerých b-och

4. jednotka hodnotenia výkonu, dosiahnutého výsledku ap.: dosiahnuť maximálny počet b-ov;
získať, stratiť b-y, trestné b-y;
vyhrať na b-y

● uviaznuť na → mŕtvom b-e;

bodaj, expr. i bodajže čast. uvádza želaciu vetu, kiež: b. by si mal pravdu!

● b. to parom vzal! b. ho porantalo! zahrešenia;
b. by nie dotvrdzuje výpoveď, pravdaže, akoby nie

bodák -a m. krátka bodná zbraň nasadzovaná na pušku

bodať nedok. zasahovať ostrým, končitým predmetom, pichať: b. nožom, palicou, b. koňa ostrohami;
b-nie včiel štípanie;

bodavý príd. kt. bodá: b. hmyz;
b-á bolesť;
b. mráz štipľavý;

bodec -dca m. (okutý) hrot: b. kopije, kovový b.;
pichnúť b-om

bodka -y -diek ž.

1. malá kruhová plôška: b-y na tvári, na ovocí;
šaty s bielymi b-mi

2. graf. znak s rozlič. funkciami (píše sa napr. za oznamovacou vetou, za rad. čísl., za skr., nad písmenami i, j, označ. násobenie a i.): urobiť, dať b-u za niečím i fraz. skončiť to

● do (poslednej) b-y dôsledne

bodkastý, bodkavý príd. pokrytý bodkami, bodkovaný: b-á látka, šatka

bodkočiarka -y -rok ž. interpunkčné znamienko (;)

bodkovaný príd. pokrytý bodkami; urobený bodkovaním: b-á látka;
b-á čiara

bodkovať nedok. robiť bodky, vzorkovať bodkami

bodľač -e ž. hromad. bodľačie

bodľačie -ia s. hromad. bodliakový porast, bodľač, bodliaky: záhrada zarastená b-ím, pichať ako b.

bodliačik -a m. zdrob.

bodliak -a m. pichľavá rastlina, bot. Carduus;

bodliakový príd.;

dok. bodnúť -e -ú -dol: neos. b-lo ho pri srdci

bodný príd.

1. určený na bodanie: b-á zbraň

2. spôsobený bodnutím: b-á rana

bodovací príd. založený na bodovaní: b. systém

bodovať nedok.

1. hodnotiť počtom bodov: b-nie družstiev;
b. výkony;
šport. → kanadské b-nie

2. i dok. šport. publ. získ(av)ať body: mužstvo b-lo;

bodovník -a m. hovor. bodovacia stupnica na posudzovanie odb. výkonov, napr. v zdravotníctve

bodový príd.

bodro prísl.;

bodrosť -i ž.

bodrý príd. čulý, živý, rezký, veselý: b. mladík, b-á myseľ;
b. úsmev, b-á nálada;

bodyček -a/-u m. (angl.) šport. (v ľadovom hokeji) zastavenie súpera telom

boh, v kresť. chápaní pís. Boh -a D a L -u/-ovi V bože mn. -ovia m. (v jednobožstve) najvyššia, dokonalá a večne jestvujúca bytosť, stvoriteľ všetkého; (v mnohobožstve) jedna z vyšších bytostí: veriť v B-a;
Pán B.;
B. Otec;
poďakovať sa Pánu B-u;
b. slnka, vojny;
obetovať b-om;

● náb., zjemn. (Pán) B. ho k sebe povolal, odovzdal dušu B-u zomrel;
B. (sám) vie nik nevie, ktovie, bohvie;
vďaka B-u, ďakovať B-u chvalabohu;
B. mi je svedok/svedkom dotvrdenie výpovede zaverením;
expr., hrub. ani za (živého) b-a, ani b-ovi (so zápor. slovesom) výrazy silného záporu;
(Pane) Bože (na nebi)! Bože môj (dobrý)! a) povzdych b) výraz údivu;
poručeno (Pánu) B-u, ako Pán (B.) dá výrazy odovzdanosti do Božej vôle;
komu Pán B., tomu všetci svätí;
pre živého b-a! pre b-a (živého)! výraz úpenlivej prosby;
nech (ťa) B. chráni! a) výstraha b) vyslovenie obavy;
pánu b-u za chrbtom na odľahlom mieste;
pozerať, hľadieť pánu b-u do okien, do oblokov nič nerobiť, leňošiť;
strieľať pánu b-u do okien zle triafať;
ako ho B. stvoril nahý;
nech ho b. skára! kliatba;
sto, tisíc b-ov! zahrešenie;
expr. to je pohľad pre b-ov niečo krásne, neobyčajné

bohabojne prísl.;

bohabojnosť -i ž.

bohabojný príd. (v kresť. morálke) nábožný, cnostný, mravný: b. človek, viesť b. život;

boháč -a m. bohatý človek: dedinský b.;

boháčka -y -čok ž.;

boháčsky príd.

bohapusto prísl.

bohapustý príd.

1. nehanebný; bezbožný, hriešny: b. podvod, b-á lož;
b-é reči

2. expr. neviazaný, rozpustený: b. rev, smiech;

bohatier -a m. kniž. hrdina: národní b-i;

bohatiersky príd.: b-e piesne, spevy

bohatnúť -e -ú -tol nedok. stávať sa bohatším, bohatým: b. z práce iných

bohato prísl.: b. sa odmeniť;
strom b. rodí;

bohatosť -i ž.

bohatstvo -a -tiev s.

1. veľký majetok, zámožnosť: práca je zdrojom b-a

2. veľké množstvo, hojnosť (niečoho kladného): prírodné, nerastné b.;
b. myšlienok

bohatý príd.

1. majúci veľký majetok; zámožný, majetný, op. chudobný: b. kupec, b-á krajina

2. oplývajúci niečím (kladným), hojný, op. chudobný: krajina b-á na nerasty;
b-á činnosť rozsiahla;
b-é skúsenosti;

bohém -a m. človek (obyč. umelec) zámerne porušujúci spoloč. konvencie;

bohemista -u m. odborník v bohemistike;

bohemistický príd.

bohemistika -y ž. veda o čes. jazyku, literatúre a kultúre;

bohemistka -y -tiek ž.;

bohemizmus -mu m. lingv. čes. jazykový prvok v inom jazyku

bohémsky príd. i prísl.: b. život

bohorovne prísl.;

bohorovnosť -i ž.

bohorovný príd. expr. veľmi pyšný, namyslený, povýšený: b. postoj, b-á istota, b. pokoj;

bohoslovec -vca m. študent teológie;

bohoslovecký príd.: b-á fakulta

bohoslovie -ia s. teológia;

bohoslužba -y -žieb ž. náb. obrady;

bohoslužobný príd.: b. jazyk použ. pri bohoslužbách, liturgický

bohovať nedok. hovor. expr. kliať, hrešiť: nazlostený b-l a búchal do stola

bohovský príd. expr. hrub. výborný, neobyčajný, jedinečný, skvelý: b. nápad;

bohovsky prísl.

bohumilý príd. kniž. dobrý (v duchu kresť. morálky), šľachetný, cnostný: b. skutok, b-á činnosť

bohuprisám, bohuprisahám

I. čast. expr. dotvrdzuje platnosť výpovede zaverením, veru: pekné dievča, b.

II. cit. vyj. rozlič. citové stavy (prekvapenie, sklamanie ap.): ej, b., ale ste mi dali!

bohužiaľ čast. vyj. ľútosť, žiaľ(bohu): pomoc prišla b. neskoro;
b., nemôžem prísť

bohvie hovor. expr.

I. vetná prísl. vyj. neistotu, nevedomosť, ktovie, čertvie: b., kedy sa to skončí;
prečo sa nahneval? – b.

II. čast. je súčasťou neurč. zám. bohviekde, bohviekade, bohviekedy, bohviekoľko, bohvieprečo, bohviektorý ap. (pís. i bohvie kde, bohvie kade, bohvie kedy ap.), kt. vyj. neurčitosť, neistotu, ktovie, čertvie: myšlienky jej blúdia bohviekde;
vrátil sa bohviekedy v noci;
nezarobil bohviekoľko;
pracuje vo fabrike už bohvie odkedy

bohvieako zám. neurč. príslov. hovor. expr. ktovieako: netvári sa b. šťastne

bohvieaký zám. neurč. hovor. expr. ktovieaký: nie je b. silák

bohviečo zám. neurč. hovor. expr. ktoviečo: budú si o nás myslieť b.;
neurobil b.;
myslí si, že b. znamená

bohviekde zám. neurč. príslov. hovor. expr. nevedno kde, ktovie kde: myšlienky jej blúdia b.

bohviekedy zám. neurč. príslov. hovor. expr. nevedno kedy, ktovie kedy: vrátil sa b. v noci

bohviekoľko zám. neurč. číslov. hovor. expr. ktoviekoľko: blúdil b. hodín dosť dlho;
nezarobil b. zarobil málo

bohviekto zám. neurč. hovor. expr. ktovie kto: myslí si, že je b. neobyčajný, významný človek

bohyňa -e -hýň ž. (v mnohobožstve) žen. bytosť spomedzi bohov: b. úrody, b. Venuša;

boj -a m.

1. voj. ozbrojené stretnutie, bitka: ťažký, tuhý, víťazný b.;
stretnúť sa, padnúť v b-i (za vlasť);
zviesť b. na život a na smrť

2. veľké úsilie o dosiahnutie istého cieľa, zápas: triedny, politický b.;
b. o život, b. za slobodu, za mier;
b. s prírodou, b. proti chorobám;
filoz. b. protikladov;
športový b.;
publ. b. o zrno žatva;

bója -e ž. teleso na hladine označujúce isté (nebezpečné) miesto vo vode

bojachtivosť -i ž.

bojachtivý príd. kniž. bojovný;

bojar -a m. vys. šľachtic v cárskom Rusku

bojaschopnosť -i ž.

bojaschopný príd. schopný bojovať: b-é vojsko;

bojazlivec -vca m. bojazlivý človek

bojazlivo prísl.;

bojazlivosť -i ž.

bojazlivý príd. kt. sa bojí, nesmelý; svedčiaci o strachu: b. človek, b-é dieťa;
b. hlas;

bojisko -a -jísk s. miesto boja: činnosť na b-u, správy z b-a

bojko -a mn. -ovia m. trocha expr. bojazlivec

bojkot -u m. forma hosp. al. polit. boja prejavujúca sa najmä v odmietaní obch. stykov, spolupráce ap.: vyhlásiť b.

bojkotovať nedok. postihovať bojkotom: b. dovezený tovar;
b. vládu, voľby

bojler -a L -i mn. -y m. prietokový ohrievač vody: elektrický, plynový b.

bojovať nedok.

1. zvádzať boj, bitku: b. za vlasť, za slobodu, proti nepriateľovi, s agresorom;
b. v prvej línii;
udatne b.;
b. na život a na smrť

2. viesť boj, zápas, usilovať sa: b. za pravdu, za mier, o lepšiu budúcnosť;
b. proti fluktuácii;
b. s lenivosťou

● kto sa dá do boja, na vojnu, musí b. prijatú úlohu treba plniť;
b. proti → veterným mlynom

bojovne prísl.;

bojovníčka -y -čok ž.

bojovník -a mn. -ci m. kto bojuje (význ. 1, 2): frontový b.;
b. za práva ľudu;
→ hrob Neznámeho b-a;

bojovnosť -i ž.

bojovný príd. vyhľadávajúci boj, bojachtivý, výbojný, útočný; svedčiaci o tom: b. národ, b. duch, b-é mužstvo;
b. pohľad, b-á pieseň;

bojovo, bojove prísl.

bojový príd.: b-á činnosť, b-á technika, b-é lietadlo;
b-á morálka, b-á výzva;