Význam slova "bo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 233 výsledkov (2 strán)

  • bo spoj. podraď. poet. lebo, pretože: ja musím byť zbojník, bo krivda veliká (ľud. pieseň)

  • bôb -u m.

    1. strukovina pestovaná kvôli semenám, bot. Vicia

    2. jej plody; jedlo z nich

    3. obyč. mn. b-y veľké zrná niekt. úžitkových rastlín: sójové, kakaové b-y;

  • bobček -a m. zdrob.

  • bobkový príd.: b. list sušený list vavrína použ. ako korenina

  • bobok -bku m. trus menších prežúvavcov al. hlodavcov: zajačie, ovčie b-y;

  • bobor -bra mn. N a A -y m.

    1. vodný hlodavec s jemnou hnedou srsťou, zool. Castor

    2. kožušina z neho;

  • bobový príd.: b-á dráha

  • bôbový príd.: b-á polievka

  • bobrí, bobrový príd.: b. kožuch;
    b-ia, b-ová kožušina

  • bobuľa -e -búľ ž. dužinatý (šťavnatý) plod, obyč. guľovitého tvaru: b-e hrozna, egreša;

  • bobuľka -y -liek ž. zdrob.: čučoriedkové b-y

  • boby -ov m. pomn. (angl.) pretekárske sane s kormidlom: jazda na b-och;
    súťaž dvojsedadlových b-ov;

  • bochníček -čka m. zdrob.

  • bochník -a m.

    1. peceň chleba: voňavý b.

    2. čo má jeho podobu: b. syra;

  • bocian -a mn. N a A -y m. vták s dlhými nohami a dlhým zobákom žijúci na močaristých lúkach, zool. Ciconia

    b. im doniesol dieťa narodilo sa;

  • bocianí príd.: b-ie hniezdo, b-ie nohy

  • bocianica -e -nic ž. samica bociana;

  • bôčik -a m. tučné mäso z boku brava: údený b.

  • bočiť nedok.

    1. vyhýbať sa, strániť sa: b. od ľudí;
    b. od roboty

    2. odkláňať sa od priameho smeru; ísť bokom; odbočovať: cesta b-í do poľa

  • bočka -y -čiek ž. (menší) sud: b. vína

    expr. je ako b. tučný

  • bočne prísl.

  • bočnica -e -níc ž. bočná časť (náradia, nábytku, voza ap.)

  • bočný príd.

    1. súvisiaci s bokom: b-á poloha

    2. kt. je na boku, postranný: b-á izba, b-é dvere, b-é vrecko

    3. smerujúci zboku al. do boku: b. vietor, b-é prúdy, b. útok

    4. vedľajší, pobočný, druhoradý: b. zárobok;

    dost(áv)ať sa na b-ú koľaj prest(áv)ať byť dôležitý;
    odsunúť niečo na b-ú koľaj;
    (dozvedieť sa ap.) b-ými cestami, chodníkmi okľukou, nie priamo;

  • bod2 -u m. bodnutie (napr. v šerme)

    bod1 -u m.

    1. zákl. geom. prvok bez rozmerov, priesečník 2 priamok: dotykový b.

    2. priestorovo malé miesto al. malý časový úsek: najvyšší b. pohoria;
    svetelný b.;
    orientačný b. uľahčujúci orientáciu;
    b. varu, mrazu, novšie fyz. teplota varu, teplota mrznutia vody;
    oporný b.

    3. časť, zložka (celku, akcie): b. programu, rokovania;
    styčný b.;
    zhodovať sa vo viacerých b-och

    4. jednotka hodnotenia výkonu, dosiahnutého výsledku ap.: dosiahnuť maximálny počet b-ov;
    získať, stratiť b-y, trestné b-y;
    vyhrať na b-y

    uviaznuť na → mŕtvom b-e;

  • bodaj, expr. i bodajže čast. uvádza želaciu vetu, kiež: b. by si mal pravdu!

    b. to parom vzal! b. ho porantalo! zahrešenia;
    b. by nie dotvrdzuje výpoveď, pravdaže, akoby nie

  • bodák -a m. krátka bodná zbraň nasadzovaná na pušku

  • bodať nedok. zasahovať ostrým, končitým predmetom, pichať: b. nožom, palicou, b. koňa ostrohami;
    b-nie včiel štípanie;

  • bodavý príd. kt. bodá: b. hmyz;
    b-á bolesť;
    b. mráz štipľavý;

  • bodec -dca m. (okutý) hrot: b. kopije, kovový b.;
    pichnúť b-om

  • bodka -y -diek ž.

    1. malá kruhová plôška: b-y na tvári, na ovocí;
    šaty s bielymi b-mi

    2. graf. znak s rozlič. funkciami (píše sa napr. za oznamovacou vetou, za rad. čísl., za skr., nad písmenami i, j, označ. násobenie a i.): urobiť, dať b-u za niečím i fraz. skončiť to

    do (poslednej) b-y dôsledne

  • bodkastý, bodkavý príd. pokrytý bodkami, bodkovaný: b-á látka, šatka

  • bodkočiarka -y -rok ž. interpunkčné znamienko (;)

  • bodkovaný príd. pokrytý bodkami; urobený bodkovaním: b-á látka;
    b-á čiara

  • bodkovať nedok. robiť bodky, vzorkovať bodkami

  • bodľač -e ž. hromad. bodľačie

  • bodľačie -ia s. hromad. bodliakový porast, bodľač, bodliaky: záhrada zarastená b-ím, pichať ako b.

  • bodliačik -a m. zdrob.

  • bodliak -a m. pichľavá rastlina, bot. Carduus;

  • bodliakový príd.;

  • dok. bodnúť -e -ú -dol: neos. b-lo ho pri srdci

  • bodný príd.

    1. určený na bodanie: b-á zbraň

    2. spôsobený bodnutím: b-á rana

  • bodovací príd. založený na bodovaní: b. systém

  • bodovať nedok.

    1. hodnotiť počtom bodov: b-nie družstiev;
    b. výkony;
    šport. → kanadské b-nie

    2. i dok. šport. publ. získ(av)ať body: mužstvo b-lo;

  • bodovník -a m. hovor. bodovacia stupnica na posudzovanie odb. výkonov, napr. v zdravotníctve

  • bodový príd.

  • bodro prísl.;

  • bodrosť -i ž.

  • bodrý príd. čulý, živý, rezký, veselý: b. mladík, b-á myseľ;
    b. úsmev, b-á nálada;

  • bodyček -a/-u m. (angl.) šport. (v ľadovom hokeji) zastavenie súpera telom

  • boh, v kresť. chápaní pís. Boh -a D a L -u/-ovi V bože mn. -ovia m. (v jednobožstve) najvyššia, dokonalá a večne jestvujúca bytosť, stvoriteľ všetkého; (v mnohobožstve) jedna z vyšších bytostí: veriť v B-a;
    Pán B.;
    B. Otec;
    poďakovať sa Pánu B-u;
    b. slnka, vojny;
    obetovať b-om;

    náb., zjemn. (Pán) B. ho k sebe povolal, odovzdal dušu B-u zomrel;
    B. (sám) vie nik nevie, ktovie, bohvie;
    vďaka B-u, ďakovať B-u chvalabohu;
    B. mi je svedok/svedkom dotvrdenie výpovede zaverením;
    expr., hrub. ani za (živého) b-a, ani b-ovi (so zápor. slovesom) výrazy silného záporu;
    (Pane) Bože (na nebi)! Bože môj (dobrý)! a) povzdych b) výraz údivu;
    poručeno (Pánu) B-u, ako Pán (B.) dá výrazy odovzdanosti do Božej vôle;
    komu Pán B., tomu všetci svätí;
    pre živého b-a! pre b-a (živého)! výraz úpenlivej prosby;
    nech (ťa) B. chráni! a) výstraha b) vyslovenie obavy;
    pánu b-u za chrbtom na odľahlom mieste;
    pozerať, hľadieť pánu b-u do okien, do oblokov nič nerobiť, leňošiť;
    strieľať pánu b-u do okien zle triafať;
    ako ho B. stvoril nahý;
    nech ho b. skára! kliatba;
    sto, tisíc b-ov! zahrešenie;
    expr. to je pohľad pre b-ov niečo krásne, neobyčajné

  • bohabojne prísl.;

  • bohabojnosť -i ž.

  • bohabojný príd. (v kresť. morálke) nábožný, cnostný, mravný: b. človek, viesť b. život;

  • boháč -a m. bohatý človek: dedinský b.;

  • boháčka -y -čok ž.;

  • boháčsky príd.

  • bohapusto prísl.

  • bohapustý príd.

    1. nehanebný; bezbožný, hriešny: b. podvod, b-á lož;
    b-é reči

    2. expr. neviazaný, rozpustený: b. rev, smiech;

  • bohatier -a m. kniž. hrdina: národní b-i;

  • bohatiersky príd.: b-e piesne, spevy

  • bohatnúť -e -ú -tol nedok. stávať sa bohatším, bohatým: b. z práce iných

  • bohato prísl.: b. sa odmeniť;
    strom b. rodí;

  • bohatosť -i ž.

  • bohatstvo -a -tiev s.

    1. veľký majetok, zámožnosť: práca je zdrojom b-a

    2. veľké množstvo, hojnosť (niečoho kladného): prírodné, nerastné b.;
    b. myšlienok

  • bohatý príd.

    1. majúci veľký majetok; zámožný, majetný, op. chudobný: b. kupec, b-á krajina

    2. oplývajúci niečím (kladným), hojný, op. chudobný: krajina b-á na nerasty;
    b-á činnosť rozsiahla;
    b-é skúsenosti;

  • bohém -a m. človek (obyč. umelec) zámerne porušujúci spoloč. konvencie;

  • bohemista -u m. odborník v bohemistike;

  • bohemistický príd.

  • bohemistika -y ž. veda o čes. jazyku, literatúre a kultúre;

  • bohemistka -y -tiek ž.;

  • bohemizmus -mu m. lingv. čes. jazykový prvok v inom jazyku

  • bohémsky príd. i prísl.: b. život

  • bohorovne prísl.;

  • bohorovnosť -i ž.

  • bohorovný príd. expr. veľmi pyšný, namyslený, povýšený: b. postoj, b-á istota, b. pokoj;

  • bohoslovec -vca m. študent teológie;

  • bohoslovecký príd.: b-á fakulta

  • bohoslovie -ia s. teológia;

  • bohoslužba -y -žieb ž. náb. obrady;

  • bohoslužobný príd.: b. jazyk použ. pri bohoslužbách, liturgický

  • bohovať nedok. hovor. expr. kliať, hrešiť: nazlostený b-l a búchal do stola

  • bohovský príd. expr. hrub. výborný, neobyčajný, jedinečný, skvelý: b. nápad;

    bohovsky prísl.

  • bohumilý príd. kniž. dobrý (v duchu kresť. morálky), šľachetný, cnostný: b. skutok, b-á činnosť

  • bohuprisám, bohuprisahám

    I. čast. expr. dotvrdzuje platnosť výpovede zaverením, veru: pekné dievča, b.

    II. cit. vyj. rozlič. citové stavy (prekvapenie, sklamanie ap.): ej, b., ale ste mi dali!

  • bohužiaľ čast. vyj. ľútosť, žiaľ(bohu): pomoc prišla b. neskoro;
    b., nemôžem prísť

  • bohvie hovor. expr.

    I. vetná prísl. vyj. neistotu, nevedomosť, ktovie, čertvie: b., kedy sa to skončí;
    prečo sa nahneval? – b.

    II. čast. je súčasťou neurč. zám. bohviekde, bohviekade, bohviekedy, bohviekoľko, bohvieprečo, bohviektorý ap. (pís. i bohvie kde, bohvie kade, bohvie kedy ap.), kt. vyj. neurčitosť, neistotu, ktovie, čertvie: myšlienky jej blúdia bohviekde;
    vrátil sa bohviekedy v noci;
    nezarobil bohviekoľko;
    pracuje vo fabrike už bohvie odkedy

  • bohvieako zám. neurč. príslov. hovor. expr. ktovieako: netvári sa b. šťastne

  • bohvieaký zám. neurč. hovor. expr. ktovieaký: nie je b. silák

  • bohviečo zám. neurč. hovor. expr. ktoviečo: budú si o nás myslieť b.;
    neurobil b.;
    myslí si, že b. znamená

  • bohviekde zám. neurč. príslov. hovor. expr. nevedno kde, ktovie kde: myšlienky jej blúdia b.

  • bohviekedy zám. neurč. príslov. hovor. expr. nevedno kedy, ktovie kedy: vrátil sa b. v noci

  • bohviekoľko zám. neurč. číslov. hovor. expr. ktoviekoľko: blúdil b. hodín dosť dlho;
    nezarobil b. zarobil málo

  • bohviekto zám. neurč. hovor. expr. ktovie kto: myslí si, že je b. neobyčajný, významný človek

  • bohyňa -e -hýň ž. (v mnohobožstve) žen. bytosť spomedzi bohov: b. úrody, b. Venuša;

  • boj -a m.

    1. voj. ozbrojené stretnutie, bitka: ťažký, tuhý, víťazný b.;
    stretnúť sa, padnúť v b-i (za vlasť);
    zviesť b. na život a na smrť

    2. veľké úsilie o dosiahnutie istého cieľa, zápas: triedny, politický b.;
    b. o život, b. za slobodu, za mier;
    b. s prírodou, b. proti chorobám;
    filoz. b. protikladov;
    športový b.;
    publ. b. o zrno žatva;

  • bója -e ž. teleso na hladine označujúce isté (nebezpečné) miesto vo vode

  • bojachtivosť -i ž.

  • bojachtivý príd. kniž. bojovný;

  • bojar -a m. vys. šľachtic v cárskom Rusku

  • bojaschopnosť -i ž.

  • bojaschopný príd. schopný bojovať: b-é vojsko;

  • bojazlivec -vca m. bojazlivý človek

  • bojazlivo prísl.;

  • bojazlivosť -i ž.

  • bojazlivý príd. kt. sa bojí, nesmelý; svedčiaci o strachu: b. človek, b-é dieťa;
    b. hlas;

  • bojisko -a -jísk s. miesto boja: činnosť na b-u, správy z b-a

  • bojko -a mn. -ovia m. trocha expr. bojazlivec

  • bojkot -u m. forma hosp. al. polit. boja prejavujúca sa najmä v odmietaní obch. stykov, spolupráce ap.: vyhlásiť b.

  • bojkotovať nedok. postihovať bojkotom: b. dovezený tovar;
    b. vládu, voľby

  • bojler -a L -i mn. -y m. prietokový ohrievač vody: elektrický, plynový b.

  • bojovať nedok.

    1. zvádzať boj, bitku: b. za vlasť, za slobodu, proti nepriateľovi, s agresorom;
    b. v prvej línii;
    udatne b.;
    b. na život a na smrť

    2. viesť boj, zápas, usilovať sa: b. za pravdu, za mier, o lepšiu budúcnosť;
    b. proti fluktuácii;
    b. s lenivosťou

    kto sa dá do boja, na vojnu, musí b. prijatú úlohu treba plniť;
    b. proti → veterným mlynom

  • bojovne prísl.;

  • bojovníčka -y -čok ž.

  • bojovník -a mn. -ci m. kto bojuje (význ. 1, 2): frontový b.;
    b. za práva ľudu;
    hrob Neznámeho b-a;

  • bojovnosť -i ž.

  • bojovný príd. vyhľadávajúci boj, bojachtivý, výbojný, útočný; svedčiaci o tom: b. národ, b. duch, b-é mužstvo;
    b. pohľad, b-á pieseň;

  • bojovo, bojove prísl.

  • bojový príd.: b-á činnosť, b-á technika, b-é lietadlo;
    b-á morálka, b-á výzva;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV