Synonymá slova "bŕ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 806 výsledkov (7 strán)

  • fuj vyjadruje rozličné nepríjemné pocity, napr. pocit odporu, hnusu, ošklivosti, hrôzy, zdesenia, strachu, únavy, zimy a pod. • fujhapfuj: fuj, fujha, pfuj, to je odporné; fujha, ale sme sa nadrelibrbrrbŕŕ: bŕ, ale je tu zimahuhuhhuch: hú, huch, to je horkéhujchuj: fuj, huj, ale som sa zľakla


    armáda 1. ozbrojené sily štátu • vojsko: hlavný veliteľ armády; slúžiť v armáde, vo vojskubranná mocpejor. soldateska (žoldnierske vojsko)

    2. p. dav, zástup 2


    babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sašpiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blateexpr.: rýpať saryť sahrabať saprehrabávať sanár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť safafrať sačičrať sabŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

    2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sapiplať saprplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňahovor. expr.: šiplať sašušmať sašuchtať satitlať safafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlhoexpr.: šmotkať sašmotlať saexpr. zried. šmatlať sarýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpehrať saihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večerazdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekanímexpr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifrujehrub.: kašlať sakašľať savulg. srať sa

    3. p. zaoberať sa


    baňatý majúci tvar bane, gule • guľatýexpr.: bruchatýbachratý: baňatá, guľatá lampa; bruchatá, bachratá fľaša, karafavydutývypuklý: pohár s baňatou, vydutou, vypuklou spodnou časťou


    banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandypejor.: háveďcháskazberbačvargaperepúťchamraďzlezbazlezeňbrandžachrapačhydžobrotaexpr.: čeliadkapliagapejor. zgerbahovor. pejor.: bagážsvoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapač, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíšpejor.: hordasvorkapejor. tlupasubšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánovgang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetiamafia (tajný spolok) • pejor.: ledačžobračvšivačholota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače!pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy)

    2. p. kapela


    behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehaťpobehovaťpobehúvaťpobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvoreexpr. lietať: lieta po úradoch od ránaexpr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviťexpr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a taexpr.: švingaťšvirgať: prsty švingali po stoleexpr.: bzíkaťprebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričkystrečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovaťblúdiťkniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovaťprebiehaťprebehávaťprebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby


    beštialita pejor. vlastnosť násilných, bezcitných ľudí; ukrutný čin al. jeho príznak • beštiálnosť: beštialita, beštiálnosť žandárov sa prejavila v zákrokusurovosťneľudskosťukrutnosťkrutosťbrutalitabrutálnosť: z očí mu pozerala akási surovosť až neľudskosťbezcitnosťnásilníctvonásilenstvo: nemohol prekonať svoje násilníctvo, násilenstvokrvilačnosť (najmä o vlastnosti) • expr.: zverskosťobludnosť: popáchali obludnosti plné krvilačnostidrastickosťpríšernosťohavnosť (o charaktere činu): drastickosť jeho konania nemožno ani opísaťexpr. zverstvo (o čine samotnom): dosť už popáchal zverstiev


    bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný) • nehodnotný (op. hodnotný) • ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vecbrakovýšiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre) • pejor.: gýčovýgýčovitý (založený na lacnom efekte) • lacnýjarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspechexpr. naničhodný: naničhodné haraburdybezvýznamnýnedôležitýnezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údajprázdnypominuteľnýexpr.: márnymizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniazezbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa


    bezcitný nemajúci cit; svedčiaci o tom (op. citlivý) • krutýnemilosrdný: bezcitní, krutí ľudia; bezcitné, kruté, nemilosrdné zaobchádzanie s človekomukrutnýsurový: je voči matke ukrutný, surovýkniž.: necitnýkamenný: necitné, kamenné srdcenecitlivý (op. citlivý) • neciteľný: necitlivý človek, neciteľné konanietvrdý (op. mäkký) • drsnýhrubý: tvrdý, drsný, hrubý vojakcynický (ľahostajne, opovrhujúco bezcitný): venoval svoj cynický pohľad odsúdenýmchladnokrvný: chladnokrvný vrahbrutálnypren. expr. sadistický: brutálny, sadistický postupneľudskýnehumánny (odporujúci ľudskosti; op. humánny): neľudský, nehumánny prístup k väzňombezohľadnýnešetrnýnevyberaný (neberúci na nič ohľad): bezohľadný, nešetrný, nevyberaný spôsobneľútostný (nemajúci ľútosti): neľútostný despotatyranskýkatanskýpren. expr.: gestapáckyhyenízastar. hyenský


    bľabot 1. expr. nesúvislá al. nezrozumiteľná reč • brbot: bľabot, brbot opilcov; dolieha sem brbot z uliceexpr.: lalotľapot: detský lalotexpr. ľabdanina: ich reč mu znela ako nezrozumiteľná ľabdanina

    2. p. táranina


    bľabotať 1. expr. nezrozumiteľne a nesúvisle hovoriť, chybne artikulovať • expr. brblať: bľaboce, brble si čosi pre sebabrbtaťbrbotaťhatlať (mať obyč. vrodenú artikulačnú chybu): odpoveď iba neisto brbcezried. bľabotiťpejor.: mrkotaťľapotaťľaptaťlalotaťlolotať: ľapoce, laloce, hoci ho nik nerozumieblúzniť (v horúčke, v agónii) • džavotať (o deťoch učiacich sa artikulovať)

    p. aj mrmlať 2

    2. p. tárať


    blízky 1. priestorovo al. časovo málo vzdialený (op. ďaleký) • bezprostrednýneďalekýneširoký (op. široký): blízke, bezprostredné, neširoké okolie; blízky, neďaleký lesskorý (časovo blízky): blízka, skorá budúcnosťdohľadný (časovo blízky): v blízkom, dohľadnom časeexpr.: blízučkýblízunký

    2. spojený rodinnými, priateľskými vzťahmi, spoločným pôvodom, spoločnými vlastnosťami a pod. (op. vzdialený) • neďalekýpokrvný: blízka, neďaleká rodina; blízky, pokrvný príbuznýdôverný: dôverný priateľsympatický (vyvolávajúci náklonnosť): je mi sympatická od prvej chvílepríbuznýspriaznenýspríbuznený: príbuzné kultúry; príbuzné, spriaznené povahy; spriaznené, spríbuznené dušesesterskýbratský: sesterská organizácia, bratský národpodobný: naše názory sú si blízke, podobné (op. rozdielne, odlišné) • bezprostrednýtesnýúzkypriamy (veľmi blízky): bezprostredný, tesný, úzky, priamy vzťah, kontaktexpr.: blízučkýblízunkýblízulinký


    bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasťzápasiť: zápasiť, biť sa s presiloukniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom bojikniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcomsekať sarúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvizastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľomzastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujúzried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajúfraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstváexpr.: ruvať saruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

    2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť bojbiť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miestazápasiťboriť sakniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkamikniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať saexpr.: ruvať saruť sa


    br, bŕ p. fuj


    braček 1. p. brat 1 2. p. priateľ 1


    bračekovať sa p. priateliť sa, spolčovať sa


    bradavka kužeľovitá vyvýšenina na niektorých telesných orgánoch • odb. papila: papily na jazyku


    bradlo p. bralo


    brachiálny p. násilný 1, surový 2


    brajgel 1. p. hluk 2. p. neporiadok 1


    brak p. nepodarok 1


    brakovať p. drancovať, brať 1


    brakový p. bezcenný, nekvalitný, pochybný


    bralistý, bralnatý, bralný p. skalnatý


    bralo súvislý kamenný masív • skala: nad dedinou sa týči skala, braloskalisko (veľké, mohutné bralo): skaliská hôr vidno zďalekaútes (obyč. morské bralo v podobe ostrého výbežku): loď narazila na útesyzastar. bradlo: bradlá Tatierúskalieúskalina (najmä podvodné bralo): loď sa preplavila pomedzi úskaliny


    brána 1. konštrukcia, ktorá uzatvára vchod do nejakého priestoru • vráta: vietor vyvrátil bránu, vráta do dvoradverciadvierkadverce (menšia brána): záhradné dverciaexpr. vrzgút

    2. pri športových hrách priestor, na ktorý sa útočí • bránka: brána, bránka mala očividne roztrhnutú sieť


    brandy p. koňak


    brandža p. banda 1


    brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou) • obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, živothájiťobhajovaťzastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabýchchrániťochraňovaťbrať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť

    2. znemožňovať uskutočnenie niečoho • zabraňovaťnedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domovprekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.) • zamedzovaťhatiťzahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupemariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatívehovor. hamovaťbrzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet


    brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť saobraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermiobhajovať sa: obhajovať sa pred súdomchrániť savystríhať savyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákazevzpierať saodporovaťklásť odporvzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presilezdráhať sazried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akciioponovaťprotirečiťprotestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu


    bránka p. brána 2


    branný týkajúci sa obrany (štátu), vojenskej služby • vojenský: branná, vojenská povinnosť; branná, vojenská pohotovosťozbrojený (s cieľom brániť, obyč. štát): ozbrojené sily, zložky


    brat 1. súrodenec mužského pohlavia • expr. braček: môj mladší brat, bračekpoet. bratec

    2. p. priateľ 1


    brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytaťlapaťschytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habaťchabraťchmátaťchvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabaťškriabaťdriapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

    2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberaťodberaťodnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovaťkradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

    p. aj habať

    3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímaťdostávaťpoberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

    4. prichádzať na zmysel niečoho • chápaťrozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať sivykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

    5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


    brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

    p. aj ísť 1

    2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

    3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


    bratanica p. neter


    bratať sa, bratiť sa p. priateliť sa


    bratec 1. p. brat 1 2. p. priateľ 1


    bratičkovať sa p. spolčovať sa


    bratkovať sa p. priateliť sa, spolčovať sa


    bratovražedný (i pren. expr.) vraždiaci, ničiaci brata, blízkeho al. príslušníka toho istého národa • kniž. kainovskýzried. kainský: bratovražedné, kainské úmysly

    p. aj krutý 1


    bratský p. blízky 2, príbuzný 2, priateľský


    brav p. sviňa 1


    bravčo 1. p. brucháč 2. p. sviňa 1


    bravčovina bravčové mäso • prasacina: bravčovinu, prasacinu pokladá za ťažké jedloexpr. sviňacina


    bravčový p. tučný 1


    bravec p. sviňa 1


    bravo, bravó p. výborne 2


    bravúra 1. mimoriadne dokonalé ovládanie niečoho • bravúrnosťbrilantnosťmajstrovstvo: bravúra, bravúrnosť jazdcovi priniesla prvé miestoumeniezručnosťobratnosť (najmä manuálna) • hovor. expr. kumšt: jeho umenie získať si ľudí je nenapodobiteľnévirtuozitavirtuóznosť (najmä v hudbe): klavirista s nebývalou virtuozitou predniesol všetky skladby

    2. p. odvaha


    bravúrnosť p. bravúra 1, odvaha


    bravúrny p. dokonalý 1, vynikajúci 1


    brázda p. žliabok 1


    brázdiť p. chodiť 1, plávať


    brazoleta, brazoletňa p. náramok


    brblať hovor. expr. 1. nezreteľne, chybne vyslovovať: v rozčúlení si niečo brble pod nosexpr.: huhňaťchuchmaťfufnať (s nosovým prídychom) • expr.: brbtaťbrbotaťhatlať (robiť chyby pri artikulácii; o vrodenej vlastnosti) • expr. bľabotať (nezrozumiteľne a nesúvisle): bľaboce čosi o svojich nárokochexpr.: bručaťdudlaťdudraťmrmlaťmrmotaťmumrať: bručí, dudre, mrmoce si čosi popod nosexpr.: šamotiťšamoniťšemotiť (nezrozumiteľne a ticho) • expr. huhlať (tlmene)

    2. rýchlo a obyč. nezreteľne hovoriť • mlieťrapotaťtrkotať: rýchlo brble, melie, rapoce svoju úlohupejor.: ľapotaťľaptaťlalotať

    3. p. hundrať 1, 2


    brblavo 1. porov. brblavý 2. p. mrmlavo


    brblavý 1. ktorý chybne, nezrozumiteľne hovorí; ktorý je chybne, nezrozumiteľne vyslovovaný • brbtavýbrbotavý: brblavý, brbtavý chlapec; hovoriť brblavou, brbtavou, brbotavou rečouhatlavýbľabotavýlalotavýľapotavýnezrozumiteľný: bľabotavé, lalotavé, nezrozumiteľné slovázadŕhavýzádrhlivýzádrhľavýzajakavýjachtavýhovor. koktavý (ktorý trpí vrodenou zajakavosťou al. ktorý jachce pod vplyvom strachu, pomykova, rozpakov, silných emócií a pod.): prehovoril zadŕhavým, zádrhlivým, zádrhľavým hlasom; zajakavý, jachtavý, koktavý človek

    2. p. hundravý 2


    brbloš p. mrmloš 1, 2


    brblot, brbot p. mrmlot 1, 2


    brbotavý p. brblavý 1


    brbtať robiť chyby, mýliť sa pri artikulovaní niektorých hlások • expr. brbotať: chce naraz povedať všetko a potom brbce, brbocepotkýnať sazadŕhať safraz. šliapať si/stúpať si na jazyk: pri každom cudzom slove sa potkýna, zadŕha, šliape si, stúpa si na jazykexpr.: hatlaťbrblaťbľabotať (nezrozumiteľne, nesúvisle hovoriť): nik mu nerozumie, čo brble, bľaboce

    p. aj zajakať sa, brblať 1


    brbtavý p. brblavý 1, jachtavý


    brčkavieť sa p. kučeravieť


    brčkaviť p. kučeraviť


    brčkavý p. kučeravý


    brčky p. kučery 1


    brdár p. korytár


    bŕdnuť 1. p. brodiť (sa) 2. porov. zapadnúť 2


    brdo p. kopec 1


    brečka 1. riedke blato, riedky rozmočený sneh: po odmäku zostala na uliciach iba brečkaexpr.: čľapkanicačľapkavinačliapkavicačliapkaninapľačkanicapľačkaninašpľachtanicaťapkanica: brodili sa vyše hodiny v špinavej brečke, pľačkanici

    2. p. jedlo 1, kaša 1


    breh 1. pás pevnej zeme pri okraji vodnej plochy • pobrežie (najmä pri veľkých vodných plochách): plavili sa už tri dni, no breh, pobrežie nevidelistranabok: ľavá strana, ľavý bok, breh rieky

    2. p. svah


    brehovitý p. kopcovitý 1


    brechať 1. vyrážať krátke zvuky charakteristické najmä pre psa • štekať: pes, líška breše, štekápobrechávaťpoštekávať (chvíľami) • expr.: brechotaťštekotať: tuleň štekoceexpr.: havkaťhafkaťďavkaťdžavkaťhavčať (iba o psovi) • nár. bľafkať: kdesi bľafká pesvybrechávaťvybrechúvaťvyštekávať (ustavične, veľa): u susedov celý deň vybrecháva vlčiak

    2. p. kričať 1


    brechot p. štekot


    brekotať p. kŕkať


    bremeno, bremä p. záťaž 2


    brezivý odb. (iba v ženskom rode brezivá; oplodnená, čakajúca mláďa; o samiciach zvierat): brezivá ovcateľný (o krave) • kotný (o ovci, mačke) • prasný (o svini) • žrebný (o kobyle) • nár.: nahúkanýnabehanýnalámanýnabraný


    brhlať p. kašlať 1


    brhliť p. drhnúť 1, trieť 1, škrabať 2


    brička p. vozík


    brid, briď p. špinavý 1, odporný 1, hnusný


    bridiť p. haniť


    bridiť sa p. protiviť sa2


    bridivý p. odporný 1, hnusný


    bridký p. odporný 1, hnusný, špinavý 1


    bridoš p. špinavec 1


    brieždenie p. úsvit 1


    brieždiť sa p. svitať


    briežkatý, briežkovitý p. kopcovitý 1


    brífing p. tlačovka


    brigadírka p. čiapka


    brigádnický p. dočasný


    brilantnosť p. bravúra 1


    brilantný p. dokonalý 1, vynikajúci 1


    brílať p. túlať sa 1, 2


    briliant p. diamant


    brinčať p. štrngať


    brink1 p. cing


Pozri výraz BŔ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV