Synonymá slova "bója" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 16 výsledkov (1 strana)
-
bojachtivý p. bojovný, útočný
bojovný plný odhodlania bojovať, útočiť, nevzdávať sa, presadiť sa a pod. (o človeku); svedčiaci o tom • bojovnícky • bojový: mať bojovného, bojovníckeho ducha; všade vládne bojovná, bojová nálada • kniž. militantný • bojachtivý • útočný • výbojný (vyhľadávajúci al. vyvolávajúci boj, konflikt; op. pokojamilovný, mierny): militantné, bojachtivé skupiny; útočná, výbojná povaha • odvážny • smelý • odhodlaný (obyč. o prejavoch človeka vyjadrujúcich odhodlanie): odvážny, smelý, odhodlaný pohľad; odvážna, smelá, odhodlaná reč • revolučný • burcujúci: revolučná pieseň; burcujúce pokriky, heslá
porov. aj útočný
útočný ktorý útočí, ktorý je založený na útoku • ofenzívny • úderný: útočná, ofenzívna kampaň; útočný, úderný charakter vojenskej operácie • agresívny: agresívna povaha človeka • agresorský • útočnícky: agresorský, útočnícky plán • bojovný • bojachtivý: bojovné, bojachtivé sily • dobyvačný • dobyvateľský • výbojný: viesť dobyvačnú, dobyvateľskú vojnu; výbojná výprava; výbojný duch • invektívny • napádavý (napádajúci, obyč. rečou, slovným prejavom): invektívny článok
výbojný založený na výpade za hranice vlastného územia s cieľom získať niečo • dobyvačný • dobyvateľský: výbojná, dobyvačná, dobyvateľská výprava • agresorský • útočnícky: agresorský, útočnícky plán • agresívny • útočný: agresívna, útočná akcia • bojovný • bojachtivý • militantný: bojovné, bojachtivé, militantné sily • podmaniteľský: podmaniteľská vojna • expanzívny • rozpínavý: expanzívna, rozpínavá politika • koristný • koristnícky: koristné ciele
bojar p. šľachtic 1
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
bojarka p. šľachtičná
šľachtičná príslušníčka šľachty • aristokratka • pani (členka privilegovanej vrstvy) • kňažná • veľkokňažná • arcikňažná • vojvodkyňa • veľkovojvodkyňa • arcivojvodkyňa • grófka (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barónka • zemianka • markíza (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnátka (šľachtičná v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojarka (príslušníčka vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lady [vysl. lejdy] (príslušníčka anglickej šľachty) • baronetka (príslušníčka nižšej anglickej šľachty) • kontesa (dcéra grófa) • baronesa (dcéra baróna)
bojazlivec nesmelý, bojazlivý človek • ustráchanec • ustrašenec • uľakanec: toho bojazlivca, ustrašenca vyľaká každý šramot • opatrník • opatrnostkár (kto nesmelo koná): taký opatrnostkár nikdy nezbohatne • zbabelec (kto sa zľakne v rozhodujúcich situáciách): keď došlo na lámanie chleba, vyjavil sa ako zbabelec • expr.: bojko • strachopud • straško • strachoš • trasorítka • pejor. baba • hrub.: posran • posranec • zasran • sraľo: je to baba, nedá sa s ním rátať; všetci sraľovia ušli ešte pred bitkou
zbabelec zbabelý človek: ušiel ako zbabelec • ustrašenec • bojazlivec (bojazlivý človek) • trocha expr. bojko • expr.: trasorítka • strachopud • strachoš • straško • pejor.: posero • baba: Nebuď baba! • hrub.: sraľo • sráč
zbabelosť vlastnosť prejavujúca sa nedostatkom odvahy: zo zbabelosti sa k veci nepriznal • bojazlivosť • nesmelosť • ustrašenosť • ustráchanosť • ustrachovanosť • expr. strachopudstvo
bojazlivý ktorého ľahko premôže strach, neistota; málo odvážny; svedčiaci o strachu (op. odvážny, smelý) • nesmelý: bojazlivé, nesmelé dieťa, mláďa; ozval sa bojazlivým, nesmelým hlasom • malodušný • maloverný • malomyseľný • kniž. defetistický (majúci málo sebadôvery) • pren. chabý: mať malodušné, defetistické myšlienky; malodušný, maloverný, malomyseľný človek; chabá duša • ľakavý (ktorý podlieha náhlemu pocitu strachu; majúci sklon báť sa): chorobne ľakavá žena, ľakavé vtáča • plachý: plaché zviera • okúňavý • ostýchavý • neistý (prejavujúci strach, obavy váhaním): okúňavé, ostýchavé, neisté správanie • ustrašený • ustráchaný • ustrachovaný • vystrašený • zried. uplašený (ktorý má sklon báť sa; ktorý odráža momentálny strach): ustráchané, ustrašené oči; ustrachované, vystrašené, uplašené matky • expr. strachopudský • pejor. babský: má strachopudskú, babskú povahu, bojí sa skúšky • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: posratý • posraný • zjemn. pokakaný; prestrašený • expr.: rozklepaný • vyklepaný • zried.: strachuplný • strachostlivý • strachostivý • zastaráv.: strachovlivý • strachotlivý; pribojazlivý (príliš bojazlivý)
malodušný ktorý sa vyznačuje malosťou ducha, nedostatkom viery al. odvahy; svedčiaci o malosti ducha (op. veľkodušný) • kniž. malomyseľný • zastaráv. slaboduchý: malodušní, malomyseľní, slaboduchí ľudia nemajú odvahu podnikať; viesť malodušné, slaboduché reči • neveriaci • maloverný (ktorý neverí v niečo pozitívne, prejavuje sa nedôverčivosťou): ostal neveriacim, maloverným pesimistom • kniž. defetistický • pejor. porazenecký (ktorý neverí vo vlastné sily, schopnosti): zaujal defetistický, porazenecký postoj • bojazlivý • ustráchaný • ustrašený: malodušný, bojazlivý mládenec; ustráchaný, ustrašený pohľad • skľúčený • skormútený • kniž. skleslý (op. radostný): malodušní, skľúčení odsúdenci; skľúčená, skleslá nálada • zúfalý • beznádejný • bezútešný (ktorý si zúfa, ktorý stratil nádej; svedčiaci o nedostatku nádeje): po prvom neúspechu sa stal malodušným, zúfalým; oddal sa beznádejnému, bezútešnému smútku
plachý 1. ktorému chýba odvaha, ktorý sa ľahko vystraší; ktorý je neistý medzi ľuďmi (o človeku); svedčiaci o plachosti • bojazlivý • nesmelý (op. smelý, odvážny): plaché, bojazlivé, nesmelé dievča; plachý, bojazlivý, nesmelý pohľad • ľakavý • ustrašený • ustráchaný • ustrachovaný: ľakavé, ustrašené dieťa; ustráchaný, ustrachovaný hlas • hanblivý • ostýchavý: hanblivé, ostýchavé dotyky • rozpačitý (nesmelý, a preto nerozhodný): plachý, rozpačitý pokus prehovoriť v spoločnosti • zakríknutý • zahriaknutý • utiahnutý (ktorý nemá sebavedomie): zakríknutý, zahriaknutý, utiahnutý školáčik • uzavretý • samotársky (strániaci sa spoločnosti): bol uzavretým, samotárskym romantikom • jemný • letmý (veľmi krátky, takmer nebadateľný): jemný, letmý bozk • expr.: plachučký • plachunký • poet. zried. plašivý: plašivý zrak, plašivá myseľ (Sládkovič)
2. ktorý sa ľahko vyplaší, ktorý uteká pred všetkým rušivým; strániaci sa človeka (o zvieratách; op. krotký) • bojazlivý: plachá, bojazlivá srnka • plašivý • ľakavý: plašivý, ľakavý kôň • neskrotený • nedomestikovaný • neprítulný • divý (op. skrotený, domestikovaný, prítulný): neskrotené, nedomestikované, neprítulné, divé mačiatka • expr.: plachučký • plachunký: plachučké vtáčatko
3. p. krátky 1
bújať p. hýriť 1
hýriť 1. tráviť čas zábavou a obyč. pritom míňať peniaze: hýri po nociach • hovor.: flámovať • lumpovať • hovor. expr. lumpáčiť (nestriedmo, pri pijatike): flámovali, lumpovali do rána • hovor. zastaráv. al. expr. mulatovať • expr.: bújať • bujdošiť (samopašne): pili, bujdošili, hrali karty • nár. huľať (Kálal; piť a veseliť sa)
2. mať niečo vo veľkej miere • mať hojnosť • oplývať: jeseň hýri, oplýva farbami, má hojnosť farieb • prekypovať • kypieť (nejakou vlastnosťou): prekypuje, kypí zdravím, radosťou • iskriť • expr. sršať: iskrí, srší humorom