Synonymá slova "af" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 36 výsledkov (1 strana)

  • afekcia p. afekt


    afekt prudké hnutie mysle pri súčasnej strate kontroly vôle: konať v afekteafekciavzrušenierozčúlenie: povedal to v afekcii, vo vzrušení, v rozčúlenízáchvat (náhly prudký prejav citov): záchvat smiechu


    vášeň 1. prudký cit bez rozumovej kontroly • afekt: podľahnúť vášni, afektu; slepá vášeňvášnivosťnáruživosť (prudký ľúbostný cit): byť plný vášnivosti, náruživostiláska (telesná): zahorieť láskou k niekomužiadostivosťzastar. žiadzachtivosť: chtivosť v pohľade

    2. silná záľuba v niečom, veľká oddanosť niečomu: poľovníctvo bolo jeho vášňounáruživosť: zberateľská náruživosťvášnivosť: športuje z vášnivostitúžba: spaľuje ho túžba cestovaťláska: hubárstvo je jeho láskaexpr.: chorobaneduh: autá sú jeho chorobaslabosť: fajčenie je moja slabosť


    afektácia neprirodzené, strojené správanie, hovorenie • afektovanosť: hovoriť bez afektácie, afektovanosti; afektovanosť v obliekaníneprirodzenosťstrojenosťnútenosťpóza: odpovedať s pózoupozérstvopretvárka: spoločenská pretvárka


    pretvárka predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu • pokrytectvoneúprimnosť: spoločenská pretvárka, spoločenské pokrytectvofalošfalošnosťpózapozérstvoafektáciaafektovanosť (neprirodzené, strojené správanie): odpovedať s pózou, hovoriť bez afektáciepejor. farizejstvo


    afektívny p. citový 1


    citový 1. týkajúci sa citu, súvisiaci s citom • emocionálnyemočnýemotívny: citový, emocionálny, emotívny svet, zážitok; emočná sila, línia románuodb.: senzitívnysenzibilný: senzibilná reakcia; senzitívny, senzibilný človekodb.: afektívnyafektový: afektívna pamäť; afektívny, afektový prejavlingv. expresívny: citové, expresívne zafarbenie slova; expresívny významlyrický (vyjadrujúci city, nálady): lyrické pasáže básnehovor. pren. srdcový (týkajúci sa ľúbostného citu): srdcová záležitosť

    2. p. citlivý 2


    afektovanosť p. afektácia


    afektovaný p. strojený, neprirodzený 2


    maznavý 1. prejavujúci kladné city slovami, nežnosťami, láskaním • milýnežnýláskavý: maznavý, milý, láskavý tón reči; nežné, láskavé pohladkaniefamiliárnydôverný: familiárne, dôverné oslovenie

    2. podobný reči malých detí • strojenýafektovanýneprirodzený: maznavá, strojená, afektovaná výslovnosť; maznavý, neprirodzený tón príhovoru


    neprirodzený 1. ktorý nie je daný prírodnými zákonitosťami; odporujúci prirodzenej povahe vecí (op. prirodzený) • umelý: neprirodzená, umelá krása; umelé koryto rieky (op. prírodné) • neskutočný (prevyšujúci skutočnosť): neskutočná krásanásilný (zmenený, usmernený násilným zásahom): násilná smrť, násilný spoločenský vývinnezvyčajnýzvláštnyčudnýcudzí (iný ako je prirodzený, zvyčajný, svoj): neprirodzená, nezvyčajná poloha tela; mať zvláštny, čudný výraz tváre; prehovoriť neprirodzeným, cudzím hlasomdeformovanýdegenerovanýanomálny (chorobne a pod. zmenený oproti prirodzenému, správnemu): deformovaný, degenerovaný rast zubovnenormálnykniž.: abnormálnyanormálny (op. normálny): nenormálny, abnormálny stav vecíchorobnýnezdravý (zapríčinený chorobou; op. zdravý): chorobný, nezdravý výraz tváre; chorobné prejavy organizmuzvrátený (chorobne zmenený, obyč. čo sa týka morálky): zvrátené túžbyzried.: protiprírodnýprotiprirodzený

    2. ktorý sa predstiera, ktorý nie je úprimný (op. prirodzený, bezprostredný) • predstieranýstrojenýhranýafektovaný: prejavovať neprirodzený, predstieraný, strojený záujem; hraný súcit; strojená, afektovaná mimikasilenýnútenýnásilnýumelý (op. spontánny, mimovoľný): silený, násilný plač; nútená, násilná, umelá veselosťvyumelkovanýpreumelkovaný (nadmieru skrášlený): vyumelkovaná rečupätýkožený (založený na prílišnej sebakontrole, zdržanlivosti; op. uvoľnený): upäté správaniekŕčovitýkniž. sardonický (uskutočňovaný s veľkým sebazaprením): kŕčovitý, sardonický úsmevprepiatyprehnaný: neprirodzená, prepiata, prehnaná uhladenosť

    p. aj neúprimný


    strojený (o človeku) ktorý sa núti, štylizuje do výrazu, správania, ktoré mu nie je vlastné; ktorý niečo iba predstiera; svedčiaci o strojenosti (op. prirodzený, spontánny) • neprirodzenýupätýpredstieraný: má strojené, neprirodzené, upäté vystupovanie; strojený, neprirodzený, upätý konferencier; strojená, predstieraná dobrosrdečnosťafektovaný (plný afektu): afektovaný prednes (op. civilný) • štylizovaný: dievča je priveľmi štylizovanépejor.: pózistickýpozérsky (ktorý je pózou): pózistické, pozérske správaniehranýumelýnútenýsilený: hraná, umelá ľahostajnosť; nútený smiechhovor. škrobenývyumelkovanýteatrálnydivadelný (prehnaný, nápadný, výstredný, ako z divadla): vyumelkovaná, teatrálna reč; jeho teatrálne, divadelné gestá boli nepresvedčivéceremoniálnyzastaráv. ceremónny (podľa predpisov) • kniž. precióznypren. obradný: obradná poklona


    vyumelkovaný pôsobiaci umelo • preumelkovanýneprirodzenýstrojený: vyumelkovaná, neprirodzená, strojená poéziaafektovaný: afektovaný jazykový prejavštylizovanýartistickýzried. artistný (veľmi zdôrazňujúci formu, obyč. v umení): štylizovaný, artistný prejav; príliš artistická, artistná formanútený: nútená veselosťhranýpredstieranýneúprimný: hraný, predstieraný záujem o niečo; neúprimný úsmevnásilnýsilený (pôsobiaci nasilu): násilný, silený humor, plačrafinovaný (vyrátaný na efekt): rafinovaná eleganciakniž. preciózny: preciózny štýl


    afektovať p. predstierať, tváriť sa


    predstierať ukazovať navonok (svojím správaním, výrazom tváre a pod.) niečo, čo nezodpovedá skutočnosti • simulovať: predstiera, simuluje chorobu, smútok; vidieť, že city iba predstiera, simulujehrať: futbalista zranenie iba hráhovor. margírovať: celý týždeň margíruje chorobufingovať: fingovať spoluúčasťfraz.: robiť len na oko/iba očistomrobiť len pre meno: všetko robí len na oko, poriadok robí len pre menohovor. expr. filmovať: hráč bolesť len filmujeimitovať: lásku iba imitovaltváriť sarobiť sa (správať sa spôsobom, ktorý nezodpovedá skutočným pocitom; najmä o tvári): tvári sa, robí sa, že nepočujepretvarovať sapretvárať sa (prejavovať sa, konať inakšie, ako to zodpovedá skutočnosti): pretvaruje sa, akoby o ničom nevedel; dieťa sa nevie pretvarovať, pretváraťhovor. narábať sa (predstierať dobré vlastnosti, významné skutky a pod.): čo sa narábaš, veď to nie je pravdaafektovať (správať sa neprirodzene, strojene): afektovať pred publikom


    tváriť sa správať sa istým spôsobom, ktorý obyč. nezodpovedá skutočnosti (najmä o výraze tváre) • robiť sa: tvári sa, robí sa, že to nevie, akoby to nevedel; tvári sa milo, prekvapene, vážnehovor. narábať sa (pridávať si obyč. kladné vlastnosti): iba sa narába ako odborníkstavať sa: stavia sa, že nepočuje; staval sa ako kamarátpredstieraťpretvarovať sapretvárať sa (najmä v konaní): predstiera, že spí; nevie sa pretvarovať, pretváraťafektovať (tváriť sa neprirodzene, strojene)


    afektový p. citový 1


    afélium p. odslnie


    odslnie astron. bod na dráhe obežníc, ktorý je najvzdialenejší od Slnka (op. príslnie) • astron. afélium (op. perihélium)


    aféra p. príhoda


    príhoda čo sa prihodilo, stalo • príbeh (dlhšia vyrozprávaná príhoda): príhoda, príbeh z detstva, zo životaudalosť (závažná príhoda): mimoriadna udalosť v rodinehistorkahistória (drobná príhoda): rozprávať veselé príhody, historky zo študentských čias; rodinné histórieepizóda (drobná príhoda): epizóda z detstvaprípad: sú prípady, keď…anekdota (príhoda s humoristickou pointou) • aféra (vzrušujúca a pohoršujúca príhoda): ľúbostná aférahovor. expr. storykniž. výjav: výjav z histórieexpr.: divadloscénateátercirkus (príbeh pozoruhodný na pohľad): To bolo divadlo! To bol cirkus!


    afinita p. príbuznosť 1


    príbuznosť 1. blízkosť pôvodom, obsahom, znakmi • odb. afinita: príbuznosť, afinita jazykov

    2. p. príbuzenstvo 1


    afirmatívny p. súhlasný 1


    súhlasný 1. ktorý je vyjadrením súhlasu, stotožnenia sa s niečím • prisviedčavýpritakávajúci: súhlasné, prisviedčavé gesto, vyjadrenieodb. afirmatívnypotvrdzujúci: afirmatívna percepcia; afirmatívny, potvrdzujúci súd

    2. p. rovnaký, zhodný


    afirmovať p. prisviedčať, tvrdiť1


    prisviedčať, prisvedčovať slovne al. gestom prejavovať súhlas s niekým, niečím • pritakávať: na matkino prehováranie iba prisviedča, pritakávaprikyvovaťexpr.: prikyvkávaťkyvkať (prisviedčať obyč. kývnutím hlavy, ruky): na rozkazy ochotne prikyvoval, prikyvkával, kyvkalnár. kynkať (Kálal)súhlasiť (vyjadrovať súhlas, prejavovať zhodnosť v názore): s návrhom sme všetci prítomní súhlasili; súhlasiť s kolegom, prisviedčať kolegovihovor. expr. uhmkať: pozeral na prednášateľa a súhlasne uhmkalhovor. sekundovaťkontrovať (podporovať názor niekoho; op. oponovať): pri kritike šéfa mu všetci ochotne sekundovaliexpr. zried. hehejkať (Gabaj)dosviedčaťdotvrdzovaťpotvrdzovať (podávať svedectvo): znova dosviedčal, dotvrdzoval, potvrdzoval, že to bolo takkniž. afirmovať


    tvrdiť1 hovoriť ako isté, dokázateľné: tvrdil, že pozná vinníkadokazovaťpresviedčaťpresvedčovať (podopierať dôkazmi, rozumovými dôvodmi): dokazoval, presviedčal nás, že má pravdukniž. afirmovaťuisťovaťubezpečovaťutvrdzovať (potvrdzovať faktmi): uisťovali, ubezpečovali nás, že sa operácia podarí; utvrdzovali nás v našom presvedčenísvedčiťdosviedčať: niektorí svedčili, že videli mimozemšťanaexpr. dušiť sa: dušili sa, že je to klamstvo


    afiš p. výveska 1, plagát


    plagát vyvesené al. nalepené verejné oznámenie • odb. afiš


    výveska 1. vyvesené oznámenie: výveska o literárnych novinkáchoznam: prečítať si oznamyzastar. výves (Kukučín)odb. afiš

    2. p. tabuľa 2


    nefunkčný ktorý nespĺňa ten cieľ, na ktorý je určený (op. funkčný): nefunkčný prístroj; nefunkčný parlamentodb.: afunkčnýdisfunkčný; samoúčelný (ktorý nemá okrem vlastnej existencie istý pozitívny cieľ, zmysel): nefunkčná, samoúčelná veda; samoúčelná kritika


Pozri výraz AF v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV