Synonymá slova "lo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 251 výsledkov (3 strán)

  • alkoholik človek, ktorý nemierne požíva alkoholické nápoje • pijan: notorický alkoholik, pijanopilechovor. expr. logajhovor. pijak: opilcov, pijakov tam bolo dosťhovor. notorik (notorický alkoholik) • hovor. pejor. korheľpejor. ožranhrub. chľastošpejor. zried. ožranec (Vajanský)expr. zried.: glgáč (Hviezdoslav)glgač (Letz)expr.: lumplumpák


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať saruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruťmlátiť satĺcť saotĺkať saexpr.: sekať sahlušiť saklbčiť sachlpčiť saprať sahovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujúhovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sazried. marasiť sa (Tatarka)expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

    2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe)hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom)kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

    3. p. bojovať 1, 2


    bľabotať 1. expr. nezrozumiteľne a nesúvisle hovoriť, chybne artikulovať • expr. brblať: bľaboce, brble si čosi pre sebabrbtaťbrbotaťhatlať (mať obyč. vrodenú artikulačnú chybu): odpoveď iba neisto brbcezried. bľabotiťpejor.: mrkotaťľapotaťľaptaťlalotaťlolotať: ľapoce, laloce, hoci ho nik nerozumieblúzniť (v horúčke, v agónii) • džavotať (o deťoch učiacich sa artikulovať)

    p. aj mrmlať 2

    2. p. tárať


    bolieť 1. spôsobovať fyzickú bolesť • pobolievať (v menšej miere al. prerušovane): bolí, pobolieva ma hlavaexpr. boľkať (v styku s deťmi) • expr. trešťať (veľmi, prenikavo bolieť): hlava, koleno mu treštílomiť (silno, ako pri lámke): lomí ma celé telopáliť (pálčivo bolieť): oči pália od dymudet. bibieť: bibí ma to

    2. spôsobovať duševnú bolesť, nepokoj • zarmucovať: rodičov bolí, zarmucuje nevďaksúžiťsužovaťumáraťkrušiť (spôsobovať bôľ, žiaľ): súži, umára, kruší ju vedomie, že ľudia zbytočne umierajúpáliťmrzieť: páli, mrzí ho neúspech

    p. aj trápiť


    čiapka rozlične tvarovaná pokrývka hlavy v mäkšom vyhotovení • čapica: športová, kožušinová čiapka, čapicabaretkabaretzastar.: rádiovkarádionka (plochá čiapka bez striešky) • brigadírka (plochá vojenská čiapka) • lodička (čiapka podobná loďke) • baranica (vyššia čiapka obyč. z baranej kožušiny) • ušianka (čiapka s kožušinovými záložkami na uši) • papacha (vysoká baranica ruského typu) • furážka (druh ruskej vojenskej čiapky) • fez (orientálna čiapka tvaru zrezaného kužeľa) • hovor. šiltovka (čiapka so šiltom) • expr. šišakzastar. čákov (pokrývka hlavy, najmä vojenská) • žart. čapurda (Rázus)


    čľapkať, čliapkať expr. 1. (o vode al. inej tekutine) narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky • expr.: čľupkaťčľapotaťčliapať: voda čľapká, čľupká, čľapoce vo fľašiexpr.: špľachtaťšplechtaťšpliechaťšpľachotaťšplechotať: vonku šplechce, špľachoce dážď; fontána veselo špliechaexpr.: čapkaťčľapčať (o kvapkách dažďa; s čľapotom padať): vonku čapkal, čľapčal dážďexpr.: čvachtaťčvrkaťčvŕkaťločkaťlologať: blato čvachtalo, čvrkalo pod nohami; voda čvŕkala, ločkala, lologala v topánkach

    2. expr. po troche sa vylievať al. po troche vylievať • čliapať: voda čľapká, čliape z hrnca; dieťa čľapká, čliape okolo sebafŕkaťfŕskaťfrckať (v kvapkách): masť fŕka, fŕskaexpr.: rozčľapkávaťrozčapkávaťčrpkaťrozčrpkávať (po troche vylievať): chlapček rozčľapkával z taniera polievkušpliechaťvyšplechovať (vo väčších prúdoch): voda špliecha, vyšplechuje z koryta; nezbedník špliecha na opaľujúcich sa

    3. p. vlhčiť


    čln druh menšieho plavidla • člnok: rybársky čln, člnokloďka: plaviť sa na loďkebárka (čln s veslami al. plachtami): veslica (čln s veslami) • gondola (benátsky čln) • hovor. šlep (vlečný čln) • nár. hajov (Rázus, Jégé)


    doska kus opracovaného dreva získaný rozpílením kmeňa po dĺžke: dubové doskyfošňaforšňa (hrubá drevená doska) • lopár (doska na krájanie, miesenie) • tablatablica (doska na miesenie): miesiť cesto na table, tablici


    drieť sa 1. expr. ťažko a namáhavo pracovať • expr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiťchlopotiť saklopotiťklopotiť sa: naši otcovia dreli, hrdlačili na poli od svitu do mrkuexpr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať saplahočiť sarobotiťnádenníčiťexpr. al. hist. robotovaťhovor. expr. koňovať: otročí, hluší, morduje sa každý deň pri strojihovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá za trochexpr.: katovať sastrháňať saexpr. zried. vajatať (sa): strháňa sa v banisubšt. makať

    2. p. šúchať sa 3. p. učiť sa 1


    drkotať 1. vydávať al. spôsobovať krátke tupé zvuky • hrkotaťhrkať: voz cestou drkoce, hrkoce, hrkáexpr.: drgľovaťdrgotaťdrgoliťhrgľovaťhrkľovať: drgľoval, drgotal zubami; hrgľovať zväzkom kľúčovštrkaťštrkotaťštrngaťcvakaťcvakotaťšťukať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrkať reťazami; cvakať, šťukať zámkouklepotaťklopotať (o pravidelnom zvuku): voz na dlažbe klopotalhrmotaťhrmotiťbuchotaťlomoziť (o intenzívnom zvuku): práčka hrmoce, lomozí

    2. p. rapotať 1


    dúšok množstvo nápoja vypité bez prerušenia • dúštek: vypiť pohár na jeden dúšok, dúštekglghlt: potiahnuť z krčaha dobrý glg, hltexpr. log: log piva


    gloglo, glogloglo, pís. i glo-glo napodobňuje zvuk vznikajúci pri hlasnom pití • glg-glglog-log: keď priložil fľašu k ústam, bolo počuť iba gloglo, glg-glg, log-log


    hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávaťzhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvalavyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýšeexpr.: dulovaťkutrať (sa)kutať (sa)prehľadávaťprekutávaťprezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vreckámacaťomaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínačpohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávaťhovor.: zháňaťobháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkovexpr.: lašovaťňúraťnúrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedolexpr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti menáískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlavenár. šukať; sliediťsnoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbestopovaťpátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejoviadmin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)


    hlt množstvo, ktoré sa naraz prehltne: hlt kašeglgdúšokdúštek (o tekutine): glg, dúšok mlieka, vínaexpr. logsubšt. sústo (o potrave)


    hluk zmiešanina nezladených zvukov: deti robia hlukhukhukot: huk, hukot strojovhrmot: hrmot vlakovlomoz: lomoz ulicebuchot: z izby sa ozval buchotrachot: rachot padajúceho lešeniašramot: šramot kľúčovtreskotjakot: rieka sa valí s jakotomhurhajexpr. huriavkhovor. expr. štabarchovor. hurtruch (hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): pouličný ruchkrik (hluk spôsobený ľudskými hlasmi): z izby sa ozval krikvresk (hlasný hovor al. plač): vresk zabávajúcich sasubšt. brajgel


    hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprostákexpr.: chumajchmuľochruňotrpáktruľotrkvastupectupáktupáňkubotrúbapejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavecexpr.: ďuroľoľozadebneneczadubenectĺkmumkomumomumajmumákhlúb (Rázusová-Martáková)hovor. expr. blázonexpr. dilinohovor. expr. šibnutýexpr.: dubová hlavazadebnená hlavaprázdna makovicaexpr. zried. trúd (Zguriška)expr.: debilidiotkreténimbecilpejor. somár: Nebuď somár!pejor.: osolbumbajtrubirohbambuchtrúpľaľoprimitívobmedzenecignorantmamľaschrenozembuchmamelukhovor. pejor.: trdlotrloťulpasbibashotentotšišihrub.: hovädokôňvôlbaransubšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská)šaluga (Jesenská)


    hrmotať, hrmotiť pri náraze tvrdých predmetov vydávať al. spôsobovať tupý prerušovaný a obyč. nepravidelne znejúci zvuk • lomoziťbuchotaťbúchať: hrmoce, buchoce dvermi; niečo v komore lomozí, hrmotíexpr. trepotať: počuť trepotanie bubnovexpr.: rachotaťrachotiť (o silne znejúcom zvuku) • hrmľovať: vlaky na moste rachocú, hrmľujúexpr.: durkaťdurkotať: čosi na dvore durkoceexpr.: runcovaťruntovať: runcuje s hrncamihrub. expr.: štabarcovaťhurtovať: na dvore štabarcujú deti; na ceste hurtuje, hrmoce kočšramotaťšramotiťexpr.: harašiťharasiť (o slabšie znejúcom zvuku): hrmoce, šramotí riadom v kuchynihrkotaťhrkaťhrčaťdrkotaťexpr.: hrkľovaťhrgľovaťdrgľovať (o pravidelne znejúcom zvuku): niečo vonku hrkoce, drkoce; voz hrkľuje, drgľujeexpr.: durkaťdurkotať: hromy durkajú, durkocúexpr. surmovať: ktosi surmuje na pôjdenár. expr. herbeľovať: kolesá herbeľovali po hrboľatej ceste


    hrmotný 1. ktorý robí hrmot, lomoz; sprevádzaný hrmotom; veľmi hlučný, silný (o zvuku) • dunivý: hrmotné, dunivé výstrely; dunivé výbuchy v kameňolomeburácavý: burácavé vlnyhrmotavýbuchotavýlomozivýlomozný: buchotavé, hrmotavé, lomozivé, lomozné zvuky na povaleexpr.: rachotivýrachotavýzried. rachotný: rachotivý, rachotný štart prúdových lietadielhukotavýzried. treskotavý: hukotavý, treskotavý zvuk vlakovexpr. hromový: hromový potlesk, hromové burácaniezried. hrmavýhovor. expr. hurtovnýnár. hurtácky: hurtovné zaklopanie (Timrava), hurtácka reč (Gráf)hlučnýhlasnýsilnýbúrlivý: hlučný, hlasný, silný, búrlivý smiech

    2. p. rázny


    chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

    2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

    3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

    4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

    5. p. patriť 1


    kameňolom miesto na povrchové dobývanie kameňa • lom


    klam 1. obraz nezodpovedajúci skutočnosti: Je to skutočnosť a či klam?zdanie (čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť): všetko bolo iba zdaniepredstava (fantáziou utvorený obraz): fantastické predstavy o vesmírevidina: bola to len vidinailúzia: žiť v ilúziáchprelud: vo sne ho prenasledovali preludymámeniekniž. mam: mam a klamkniž. víziavidenie: mať videniekniž. mámor (Vajanský)halucinácia: zrakové halucináciefikcia (klamný obraz o skutočnosti): všetko, čomu doteraz veril, sa ukázalo ako fikciafantóm: fantóm mocifatamorgána (klamná predstava): fatamorgána šťastiakniž.: chimérafantazmagóriafantazma (Vajanský)omam (Podjavorinská)omar (Figuli)šaľba

    2. predstieranie niečoho • klamstvopodvod: pristihnúť niekoho pri klame, klamstve, podvodelož: šíriť ložluhárstvohovor. cigánstvo: s tým cigánstvom sa ďaleko nedostanešlesťúskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): dosiahnuť svoj zámer ľsťou, úskokompretvárkaneúprimnosťpokrytectvopejor. farizejstvo (predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu): spoločenská pretvárka, neúprimnosťhovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľhovor. bluf: je to obyčajný bluffaloš: človek bez falšehovor. expr. podfukexpr. luhaninahovor. pejor.: šudiarstvošudierstvopejor.: šarlatánstvoeskamotážkniž. šaľba


    kmásať expr. 1. prudko niečím pohybovať • lomcovať: víchrica kmáše, lomcuje stromamimykaťšklbaťtrhaťexpr. drmať: myká, šklbe, drme ho za kabát, za rukávexpr. kvákať (ťahať za vlasy): kváče dievčaťu vlasy

    2. prudkým pohybom odstraňovať niečo odniekiaľ • šklbať (obyč. v chumáčoch): kmásať, šklbať ovocie zo stromu; šklbať trávustŕhaťstrhávaťtrhaťdriapať: stŕha, strháva, trhá, driape šaty z ranenéhoexpr.: česaťočesávať (o vetre): vietor češe, očesáva ihličie, šušky z borovícexpr. šústať (trhať, kosiť vo veľkom množstve): šústa trávu


    korisť dobytá al. ulúpená vec, ulovené zviera: vojnová korisťtrofej (víťazná korisť získaná v boji al. na poľovačke): poľovnícka trofejúlovok (ulovené zviera) • lovkniž. lup (Jégé)pren. expr. skalp (v minulosti trofej Indiánov) • obeť: sup sa vrhol na svoju obeť


    krivý 1. ktorý je (nepravidelne) odklonený od priameho, rovného smeru (op. rovný) • nerovný: krivý, nerovný ťah štetcom, ceruzou; krivý, nerovný povrch niečohoohnutýzahnutýzakrivenýskrivený (v tvare oblúka al. uhla): ohnutá, zahnutá, zakrivená, skrivená tyčpoprehýbanýsprehýbanýpokrivenýkraj. zúverený (viac ráz ohnutý): poprehýbaný, sprehýbaný, pokrivený plechlomený (prudko odklonený od priameho smeru): lomený oblúkkľukatýexpr. krivolaký (so zákrutami): kľukaté, krivolaké uličky starých miest

    2. ktorý má choré al. deformované dolné končatiny, ktorý kríva na jednu al. na obidve nohy • chromý: krivá, chromá osobanapádajúci: napádajúci na pravú nohukrivkavý: krivkavý stareczried. krivonohý (Timrava)expr. zried. dokľavený (na nohách): dokľavený tvor

    p. aj čaptavý

    3. založený na nepravde, podvode • krivoprísažný: krivé, krivoprísažné svedectvonepravdivýfalošný: nepravdivé obvinenie, falošná prísahanespravodlivý: nespravodlivý súd

    4. p. zlý 1, 3


    lámať 1. násilným ohnutím al. tlakom deliť • rozlamovaťprelamovať: lámal drevo, prelamoval čokoládu deťomodlamovať (časť z celku): odlamoval kúsky chlebadrobiťdrviťmrviť (na malé kúsky): drobil, mrvil chlieb holubomexpr. drúzgať (násilím): drúzgali ľad kladivomzastar. krušiť: krušil oblátky

    2. spôsobovať zmenu smeru • lomiť: hranol láme, lomí svetlo

    3. p. štiepať 2


    lapať 1. trocha expr. brať do ruky • chytať: pri hre lapal, chytal loptuchápaťuchopovať: chápal, uchopoval ju za rukuexpr. lapkať (jemne) • expr. chniapať (prudkým pohybom): chniapal priateľa za plece

    2. usilovať sa zmocniť niečoho al. niekoho • loviťchytať: mačka lapá myši; lovili zverexpr. chniapať (prudko siahať za niečím): pes chniapal po mačkenaháňaťhoniťprenasledovaťstíhať (behom, prenasledovaním): naháňali, stíhali bandu zlodejov


    ležať 1. byť vo vodorovnej polohe na nejakom podklade: ležal na gaučipolihovaťpolihúvať (občas, chvíľami ležať): na laviciach v parku polihujú, polihúvajú turistikniž. spočívať: chorý spočíval na lôžkuexpr.: lohniťlehniť: lohnila, lehnila celé dopoludnie

    2. byť pripútaný na posteľ pre chorobu • byť chorýchorieťchorľavieť: leží, chorie, chorľavie od marca

    3. byť uložený v hrobe • odpočívaťkniž. spočívať: tam ležia, odpočívajú, spočívajú naši otcovia

    4. p. rozprestierať sa 1 5. p. spať 1 6. p. povaľovať sa 2


    ločkať p. čľapkať 1


    ločprda, ločprdina p. nápoj


    loď 1. duté plavidlo pozdĺžneho tvaru • korábhovor. zastar. šíf

    2. konštrukcia na let do kozmu • koráb (iba v spoj. kozmická loď, kozmický koráb)


    loďka p. čln


    loďmajster nižší lodný dôstojník zodpovedný za zadelenie každodennej služby, prevádzkových prác na lodi • zastar. bocman: zvuk píšťalky loďmajstra, bocmana


    lodníctvo zamestnanie lodníka • hovor. lodníčina: lodníctvo, lodníčina je remeslo plné odriekania


    lodníčina p. lodníctvo


    lodník člen posádky lode, najmä riečnej • hovor. námorníkzastar. zried. plavec: dunajskí lodníci, námorníci, plavci

    p. aj námorník 1


    lofnúť si p. sadnúť (si) 1


    log p. hlt


    logaj p. alkoholik


    logať hltavo, plnými dúškami, nahlas piť (o zvieratách, pren. expr., obyč. pejor. aj o ľuďoch) • slopaťchľastať: prasa logá, slope vodu; expr. rozhorúčený chlapec logá džús; pejor. slopať, chľastať pálenkutrocha hrub.: chleptaťstrebať: pes strebe vodu z potoka; ešte je len ráno a už strebe pivoexpr.: glgaťchlípaťchlamtaťtrocha hrub.: lôchaťlúchať: krava lôcha, lúcha z válova


    logický 1. p. správny2, opodstatnený, rozumný, rozumový 1 2. p. zákonitý 1


    log-log p. gloglo


    lognúť si p. upiť si


    lohniť p. ležať 1


    loj p. tuk


    lojálny 1. p. verný 1, oddaný 2. p. znášanlivý, zmierlivý


    lokaj 1. p. prisluhovač 2. p. sluha


    lokajský p. ponížený


    lokalita 1. p. miesto1 1 2. p. ložisko 1, nálezisko


    lokalitný p. miestny


    lokalizovať p. umiestiť 1


    lokálny p. miestny


    lokomotíva p. rušeň


    ľoľo p. hlupák


    lologať p. čľapkať 1


    lolotať p. bľabotať 1


    lom1 p. kameňolom


    lom2 p. lomoz


    lomcovať prudkými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy • triasťotriasaťstriasať: vietor lomcuje, otriasa stromy; triasol ním, aby ho zobudil; striasal ním odporzmietaťklátiť: víchor zmieta, kláti loďou; zmieta ním kašeľmrviť: triaška ho mrvíexpr.: drviťdrgľovaťhrgľovaťhrkľovaťlomiť: drví, drgľuje, hrgľuje ma zima, horúčka; hnev ním lomímykaťšklbaťtrhať (opakovane al. nepravidelne): pes myká, trhá, šklbe reťazouexpr.: kmásaťdrmať: kmásal, drmal ho za plecenár. drvoliť


    lomený p. krivý 1, ohnutý


    lomiť 1. p. lámať 2 2. p. bolieť 1 3. p. lomcovať 4. p. biť 2


    lomiť sa p. biť sa 1


    lomoz miešanina rušivých zvukov (obyč. mechanizmov, strojov) • huk: lomoz, huk z dielnehlukhukot: hukot strojovhrmotbuchot: buchot kladívštrkotšramot (menej intenzívny lomoz): štrkot, šramot kľúčov, reťazítreskplesktreskotrachot (silný lomoz): treskot, rachot pušiektrepot: trepot bubnovhrkot: hrkot nenastaveného motoraexpr.: hurhajharavarabengálhuriavklom (obyč. s primiešaním ľudských hlasov): haravaru z ulice už nepočuťdupot: dupot konírapothovor. hurt: prísť s hurtomexpr. revhovor. expr.: štabarcrámustartas: deti od rána robia štabarcsubšt.: kravál • randál


    lomoziť p. hrmotať


    lono p. rodidlá


    lopár p. doska


    lopnúť p. udrieť 1


    lopnúť si p. sadnúť (si) 1


    lopota 1. expr. ťažká, úmorná práca • expr. drina: celodenná lopota, drinaexpr.: hrdlačinahrdloviskomordoviskomordovačkaotročina: otročina vo vinici

    2. p. námaha


    lopotiť sa p. drieť sa 1


    lopotne 1. porov. namáhavý, únavný 2. p. ťažko 2 3.

    porov. aj ťažký 3


    lopotný p. ťažký 3, namáhavý, únavný


    loptoš p. samopašník


    loptošský p. šibalský


    loptošstvo p. naničhodnosť 1


    lopúšie p. lopušina


    lopušina lopúchový porast • lopúšie: deti sa skrývajú v lopušine, lopúší


    lord p. šľachtic 1


    lós 1. p. žreb 2. p. osud 1


    lososovoružový p. ružový


    lososový p. ružový


    losovať p. žrebovať


    lotéria druh hry, v ktorej vyhrávajú majitelia vytiahnutých žrebov • zastar. lutria: vyhrať v lotérii, lutriitombola (zábavná lotéria s vecnými výhrami)


    lotor 1. p. zločinec 2. p. naničhodník 3. p. samopašník


    lotrovina p. naničhodnosť 1


    lotrovský 1. p. zlý 1 2. p. šibalský


    lotrovstvo p. naničhodnosť 1


    lov 1. chytanie, strieľanie, lapanie zveri a vtáctva • poľovačkahonhonbahovor. poľovka: lov, poľovačka na medvede; pren. expr. lov, poľovačka na ženy

    2. p. korisť


    lovec kto loví • poľovník (lovec zveri): povolanie lovca, poľovníkahovor. nimródhovor. zastaráv. jáger


    lovecký p. poľovnícky


    loviť 1. stíhaním, strieľaním, osídlami a pod. získavať zver • poľovať: loviť ryby, kačice; poľovať na zver, na vtáky; pren. expr. loviť ženícha, poľovať na ženíchachytať (obyč. do osídel, do sietí): chytať zajace, pstruhytrocha expr. lapať (naháňaním): mačka lapá myši

    2. p. hľadať 3. p. ťahať 3


    loziť p. chodiť 1


    lož úmyselne nepravdivý, zavádzajúci výrok (op. pravda) • klamstvo: šíriť lži, klamstvácigánstvonepravdanepravdivosťvýmyselexpr.: luhaninacigánčinahovor. blufkniž.: šaľbamystifikáciakniž. zried. oklam


    ložisko 1. miesto výskytu nerastov • lokalita: bohatá rudná lokalitanálezisko: nálezisko soli

    2. p. posteľ


    lôchať p. piť 1, logať


    lôn p. plat, zárobok


    lônik železný klin pridržiavajúci koleso na osi • zákolesník: vypadnutý lônik, zákolesník


    lôžko p. posteľ


    lôžkový p. spací


    lúpať2 neos. bodavo bolieť (pri reumatizme) • lámaťlomiť: lúpe ho v kĺboch; láme, lomí ho v krížochpichať (ostro): pichá ma v kolenekálať: kála ma v kostiach


    miestny ktorý je obmedzený na istý bod, na istú oblasť; ktorý sa týka iba časti väčšieho priestorového celku • lokálnyregionálny: miestny, lokálny kolorit obce bol nenapodobiteľný; miestna, lokálna bolesť hlavy; lokálne, regionálne pomerypomiestnymenej časté lokalitný: pomiestne mená, lokalitné názvydomácidomorodý (op. cudzí): domáce, domorodé obyvateľstvotunajší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorí, kde sa práve nachádzame): rozprávať o miestnych, tunajších problémochtamojší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorilo, kde sme boli predtým): nepoznám tamojšie pomerynár.: tutejšítuťajší; odb. topický: topické názvyzastaráv. vicinálny: vicinálna traťobecný (týkajúci sa obce; patriaci obci): toto je miestny, obecný starosta; miestna, obecná samosprávapráv. partikulárny (ktorý platí len na istom území; op. všeobecný): partikulárne zákonyodb. endemický (vyskytujúci sa iba na istom území): endemické rastliny, endemická nákaza


    miesto1 1. vymedzený priestor, kde niečo je al. niečo sa deje • lokalita: v našom kraji je niekoľko pekných miest, lokalít

    2. priestor, ktorý môže niekto zaujať • hovor. pľac: nemám dosť miesta, pľacukniž. post: toto miesto, tento post treba strážiť

    3. p. zamestnanie 4. p. funkcia 1 5. p. orgán 2


    mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbaťtrhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukávexpr.: drmaťtrmaťdrmotaťdrmancovaťdrgaťvirgať: drmal, trmal, virgal dveramiexpr.: hegaťmrdaťkmásaťometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavamihovor. expr.: myksovaťmyksľovaťmykcovaťexpr. zried. drgoliťexpr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecomnár. omykať (J. Chalupka)sepkať (Dobšinský)trepaťsekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukamipotŕhaťpotrhávaťpotrhovaťpomykávaťpohadzovaťpoťahovaťpošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za uchoexpr. pošklbkávaťnár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdoulomcovaťtriasťnatriasaťotriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíkuexpr. drgľovaťnár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľalanár. namykávať (Timrava)


    nálezisko miesto, kde sa niečo nachádza al. našlo • ložisko (prirodzene nahromadené nerasty, horniny a pod.): nálezisko uhlia, zlata; naftové ložiskozried. náchodisko (Kukučín)lokalita: archeologická lokalita


    námaha veľké vynaloženie síl: získať niečo s veľkou námahouúsiliesnaha (vypätie síl na dosiahnutie al. prekonanie niečoho): na to treba vynaložiť obrovské úsilie, obrovskú snahuvypätienapätie (vystupňovanie námahy): duševné vypätie, napätiehovor. zastar. unuvácia: za unuváciu nepýtam ničprácarobota: dalo mi to veľa práce, robotyhovor. fuška (veľká námaha) • hovor.: štrapaštrapácia (sústavná fyzická námaha): cestovať každý deň je štrapa, štrapáciaexpr.: hrdlačinadrinalopotaklopotagaleje (veľká námaha)


    namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať savyčerpávať savysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbeprepínať sapresiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práciexpr.: trhať saťahať sanaťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufromhovor.: pasovať saturbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turbovallaborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeňexpr.: pechoriť samocovať samolestovať sachamriť sachamrať sachámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkomtrápiť samoriť saumárať sasužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiuexpr.: katovať salopotiť sastrháňať sakrušiť saoštarovať saoštárať sahovor. expr.: mordovať sašťaviť sa: šťavil sa pred skúškouunúvať saustávať saexpr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďounár.: morcovať savrsovať sadrcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrouhrub. prdúskať sa


    namáhavý vyžadujúci vynaloženie veľkých (obyč. fyzických) síl (op. ľahký) • ťažkýneľahkýobťažný: cvičenci robia namáhavé, ťažké, obťažné cviky; box je namáhavý, ťažký šport; víťazstvo bolo výsledkom ťažkého, neľahkého zápasuvyčerpávajúcivysiľujúci (ktorý vedie k strate, oslabeniu síl): vyčerpávajúca, vysiľujúca práca baníkaúnavnýunavujúciúmornýzastar. úsilný (ktorý spôsobuje únavu): horolezci uskutočnili úmorný, únavný výstup; každý pohyb je unavujúci; úsilná jazda (Šoltésová)úporný (pri dlhodobom vynakladaní síl): lekári zviedli namáhavý, úporný boj o život zranenéhoprácnyexpr.: lopotnýkrvopotnýmozoľnatý (vyžadujúci veľké, obyč. pracovné úsilie): prácne zbieranie minerálov; kopanie studne bola lopotná, krvopotná prácakniž. al. expr. sizyfovský (veľmi namáhavý a obyč. bez očakávaného výsledku): viesť sizyfovský zápas o sloboduexpr. zried.: znojnýpotnýzried. potutvárny


    naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomníkpodliakpejor. zried. podlina (Jesenská)oplanexpr.: lumplumpákdarebákmizerákpaskudapaskudníklotormrchamrchavecmršinaneosožníkžobrákbezbožníkšpinašpinavecledačinaledačolapikurkárpohanplaninapliagapekný vtákzgerbahovor. expr. anciáštrocha pejor.: lapajlaganpejor.: niktošmamľasobšivkáršklbanpľuhapľuhákpľuhavecpľuhavníkvšivákgalganbitangsmradhnusobahnusákhnusotahnusníkhovor. pejor.: vagabundpapľuhgaunernepodarenecnevydarenecnepodaroknezdarníkpejor. zried. nezdareneckniž. nehodníkhrub.: sviňakurva


    naničhodnosť 1. expr. naničhodný čin • pejor.: ničomnosťničomníctvoexpr. naničhodníctvo: vystrájať naničhodnosti, ničomnosti, naničhodníctvapodlosťhanebnosťnehanebnosťmrzkosť: dopustiť sa podlosti, hanebnosti, mrzkostizried. nečin (Vajanský)subšt. nehoráznosť • expr.: lotrovstvolotrovinadarebáctvopaskudníctvomizeráctvohovor. pejor. gaunerstvopejor.: oplanstvopľuhavstvo: vykonať veľké oplanstvo, pľuhavstvotrocha pejor.: lapajstvoloptošstvohrub. svinstvo

    2. p. daromnica 1


Pozri výraz LO v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV