Synonymá slova "c" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 3963 výsledkov (34 strán)
-
cepáň p. dlháň
cerberovský p. nevľúdny 1, prísny 1
ceremónia p. obrad
ceremoniál p. obrad
ceremoniálny p. strojený, obradný 1
ceremoniár kto má na starosti nejaké obrady • obradník: cirkevný ceremoniár; obradník na civilnom pohrebe
ceremónie p. okolky
ceremónny p. strojený
ceriť otváraním úst robiť viditeľným (pri smiechu, hneve a pod.; iba v spoj. so slovom zuby) • ukazovať • expr.: vycierať • škeriť • vyškierať • vytŕčať: vlčiak na nás cerí zuby; usmieva sa, ukazuje zuby; figliarsky naňho škerí, vyškiera, vyciera zuby
ceriť sa 1. p. smiať sa 1 2. p. zívať
certifikát p. doklad 1
certifikovať p. potvrdiť 2
ceruza nástroj na písanie vo forme kolíka s grafitovou al. inou vložkou • ceruzka: farebná ceruza, ceruzka • hovor. tužka • zastar. plajbas: zastrúhať plajbas
ceruzka p. ceruza
cesta 1. premiestňovanie sa za istým cieľom: vydať sa na cestu • púť: dlhá púť nehostinnou krajinou • túra (dlhšia turistická cesta, hovor. expr. namáhavá cesta): ísť na celodennú túru • turné (cesta s organizovaným verejným vystúpením): koncertné turné
2. užší pás zeme upravený na premávku • zastaráv. hradská: ísť po ceste, po hradskej • hovor. asfaltka (asfaltová cesta) • hovor. betónka (betónová cesta) • autostráda • diaľnica (diaľková cesta) • vozovka (cesta oddelená od krajnice čiarou)
3. p. metóda
cestička p. chodník 1
cestný p. dopravný
cestou p. idúcky
cestovať konať cestu, byť na cestách • putovať: rád cestuje, putuje po svete • expr. vandrovať • subšt. rajzovať: stále vandruje, rajzuje, neobsedí doma • ísť (viezť sa na dopravnom prostriedku): ísť vlakom, autom, lietadlom
cestovateľský p. svetobežnícky
cestujúci kto cestuje: cestujúci už sedia vo vlaku • hovor. pasažier: čierny pasažier • zastaráv. pocestný (kto koná cestu pešo) • kniž. pútnik (kto putuje, kto koná púť)
cez 1. (čo) vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie ohraničeným priestorom zaplneným niečím • pomedzi (čo): slnečné lúče sa predierajú cez, pomedzi oblaky • zastaráv.: skrz • skrze (čo): pozerať sa cez, skrz oblôčik • nár. prez (čo)
2. (čo) vyjadruje smerovanie istou plochou, po povrchu niečoho • po (čom): prebehol cez lavičku, po lavičke na druhú stranu • naprieč (čím): cesta viedla naprieč lúkou • nár. prez (čo)
3. (čo) vyjadruje smerovanie nad niekým, niečím • ponad (čo): most cez, ponad rieku sa poškodil; nevedel sa preniesť ponad sklamania • nár. prez (čo)
4. (čo) vyjadruje spôsob, prostriedok, prostredníctvo a prostredníka • prostredníctvom (koho, čoho): na verejnú mienku možno účinne pôsobiť aj cez tlač, prostredníctvom tlače • s pomocou • za pomoci • pomocou (koho, čoho): dostať sa na univerzitu pomocou, za pomoci vplyvného strýka • nár. prez (čo)
5. (čo) vyjadruje časový úsek • v (čo): cez sobotu, v sobotu bol na výlete • za (čoho) • v čase (čoho): za vojny, v čase vojny bol nedostatok chleba • počas (čoho) • v priebehu (čoho): počas, v priebehu tuhej zimy treba zver prikrmovať • od (čoho): rozpovedal, čo od týždňa skúsil • nár. prez (čo) • nespráv. behom (čoho)
6. p. napriek 2 7. p. vyše 2
cézar p. diktátor
cezpoľný p. vidiecky
cez poly p. napoly 1
cezúra odb. prestávka vo verši spôsobená nezhodou hraníc slova a stopy • odb. prerývka: verš bez cezúry, prerývky
ciageľ p. cencúľ
ciacha úradná značka potvrdzujúca správnosť mier, váh a meradiel vôbec al. akosť drahých kovov • hovor. punc: ciacha, punc na závaží; prsteň bez puncu
ciachovačka nástroj na ciachovanie • ciachovadlo
ciachovadlo p. ciachovačka
ciachovať p. značiť 1
ciapčať p. pišťať 1
cíbik expr. chudý človek (obyč. dieťa) • expr. výžľa: nechce jesť, je z neho cíbik, výžľa • hovor. expr.: cverna • slamka • pejor. hlísta
cibriť cvičením, starostlivosťou robiť dokonalejším • kultivovať • zošľachťovať: deti treba výchovou od malička cibriť, kultivovať; cibrenie, zošľachťovanie spôsobov, správania • zdokonaľovať • zlepšovať • kresať: prednes si ešte musia dlho zdokonaľovať, zlepšovať, kresať • brúsiť • cizelovať • pilovať (cibriť prepracúvaním v detailoch): brúsiť, pilovať jazykový prejav; cizelovať verše • bystriť (pamäť, pozornosť) • zjemňovať • pestovať (všestranne rozvíjať kladné vlastnosti): zjemňovať, pestovať svoj štýl, vkus, hudobné nadanie • nespis. tríbiť
cic vyjadruje volanie na mačku • cc • ci • ci-ci-ci: cc, cic, volala každú chvíľu na kocúra
cica p. mačka
cicadlo p. cuciak
cicať vyťahovať jazykom mlieko z materských žliaz • nár. cecať: dieťa cicia materské mlieko; teliatko cicia, cecia kravu • vyciciavať • cucať (vyťahovať jazykom tekutinu vôbec): včely vyciciavajú, cucajú, cicajú nektár z kvetov • cmúľať • cumľať (poťahovať jazykom ako pri cicaní): má zlozvyk cmúľať, cumľať, cucať, cicať si prsty • expr.: cickať • cuckať: cickať, cuckať si palec • expr. mogať: dieťa si mogá prst • nár.: mlgať • mĺzť • zried. mogliť (Figuli) • nár. ľuľkať (Kálal) • poťahovať (cicať s prestávkami): poťahuje z prsníka • piť • subšt. sať
p. aj piť
cícerkať 1. p. tiecť 1 2. p. liať 1
cícerkom tenkým prúdom • cícerky: krv z neho tečie cícerkom, cícerky • expr.: cíčkom • cíckom • cŕčkom • cŕčky: pot sa mu z čela leje cíčkom, cíckom; voda tečie iba cŕčkom, cŕčky • zried.: crkom • cíkom (Čajak)
cícerok p. prúd 1
ciciak1 p. sopliak 1
ciciak2 p. cuciak
cicka p. mačka
cickať p. cicať, piť 1
cíckom, cíčkom p. cícerkom
cíček p. prúd 1
cieľ 1. zmysel, ku ktorému smeruje istá činnosť; ideálny stav, ktorý sa má dosiahnuť • účel: cieľ, účel nášho úsilia; cieľ, účel našej cesty • úmysel • zámer: mať pevný zámer • predsavzatie: mať životné predsavzatia • kniž. méta: klásť si vysoké méty • ideál (cieľ ako predmet túžby): cestovanie je môj nesplniteľný ideál • zacielenie
2. predmet, ktorý sa má zasiahnuť • terč: pohyblivý cieľ, terč
cieľavedomý 1. ktorý má presné smerovanie, určený cieľ • premyslený • uvážený (ktorý sa uskutočňuje, robí, napĺňa a pod. na základe rozmýšľania, úvahy; op. nepremyslený, neuvážený, náhodný): cieľavedomý, premyslený, uvážený krok, postup • systematický (systematicky smerujúci k cieľu; op. nesystematický): systematická práca, príprava • usmerňovaný: cieľavedomá, usmerňovaná výchova (op. spontánna, neusmerňovaná) • plánovitý • plánovaný • programový • programovitý (konaný podľa vopred pripraveného plánu): plánovitá, plánovaná, programová, programovitá činnosť • vedomý • zámerný • úmyselný • schválny (uskutočňovaný so zámerom, vedome): vedomé, zámerné konanie; úmyselné, schválne vyrábanie škandálov • účelný • účelový (ktorý má účel): účelná, účelová lož
2. p. ctižiadostivý
cieliť 1. zameriavať (zbraň) na nejaký cieľ, určovať smer strely • zacieľovať • zalícovať • mieriť: cieli, mieri do terča; cieli, zacieľuje na holuby • triafať (zasahovať cieľ strieľaním, hádzaním a pod.): loptou triafa do brány
2. p. smerovať 3
cieľuprimeraný p. vhodný, účelný
cieň, cieňa p. šopa
ciepčať p. pišťať 1
ciepkať 1. p. pišťať 1 2. p. drobčiť, cupotať 2
cieva rúrka v živočíšnom al. rastlinnom organizme rozvádzajúca krv al. výživné látky: systém ciev • žila: podrezať si žily; listové žily • anat.: véna • tepna • artéria (cieva odvádzajúca zo srdca okysličenú krv) • kanálik: kanáliky v stonke
cievka dutý valcový predmet na navíjanie priadze, drôtu a pod. • hovor. kotúľka (cievka na nite): nakrútiť cverny na cievku, kotúľku • subšt. špuľka
cievkovať p. katetrizovať
ciferník p. číselník
cifra1 p. číslica
cifra2 p. ozdoba
cifráň, cifráš p. parádnik
cifraňa, cifrena p. parádnica
cifričkár p. parádnik
cifrovaný p. pekný 1, ozdobný 1
cifrovať hovor. 1. dávať ozdoby na niečo, najmä pri obliekaní, úprave niečoho • parádiť: cifrujú, parádia nevestu • ozdobovať • zdobiť: ozdobuje, zdobí tortu ciframi • krášliť: rada sa krášli • expr.: fintiť • frndiť (nápadne upravovať): fintí, frndí dcéry bižutériou • strojiť • hovor. štafírovať: strojí, štafíruje slečny na ples • šperkovať (ozdobovať šperkami)
2. robiť drobné rýchle pohyby (pri hre, v tanci) • hovor. preberať • hrať: cifruje, preberá, hrá na fujare • expr.: kresať • kreskať • pokreskávať • prepletať (nohami): rezko kreská, pokreskáva, prepletá nôžkami
cifrovať sa p. babrať sa 2
cifruľa, cifruša p. parádnica
cigáň p. luhár
cigánčina p. lož
cigániť p. klamať 1
cigániť sa p. zaliečať sa, túliť sa 1
cigánsky 1. p. falošný 1, 2, ľstivý 2. p. kočovný, potulný 1 3. p. prudký 2
cigánstvo p. lož
cigareta druh fajčiva z jemne pokrájaného tabaku v rúrkovitom papierovom obale • subšt. cigaretľa: ušúľať si cigaretu, cigaretľu • hovor.: amerika • papirosa • papiroska • subšt.: cigoška • ciga: zapáliť si cigošku
cigaretľa, cigoška p. cigareta
cikať p. močiť 2
cikcak, cik-cak, cikcakovito, cikcakovite p. kľukato
cikcakový, cikcakovitý p. kľukatý
cíkom p. cícerkom
ciling, cililing p. cing
cilingať p. cengať, zvoniť 2
cilingavý p. zvonivý
címer p. erb
cimra p. izba
cin, cín p. cing
cinfrlina p. parádnica
cing napodobňuje (vyšší) zvuk vznikajúci pri náraze kovových al. sklených predmetov; naznačuje náraz kovových al. sklených predmetov • cink • cin • cín: cing, cink, cin, ozval sa zvonček pri dverách • ciling • cing-ciling • cililing • cingi-lingi • cingi-ling: ciling, cingi-lingi, zazvonila malým zvončekom v ruke • kling: kling, ozvalo sa pri každom údere po koľajničke • brnk • brink: brink, zazvonil malý kamienok o obločnú tabuľu • štrng: po prípitku štrng pohárom o pohár • ceng • cveng • cvrnk (napodobňuje hlbší zvuk): ceng, cveng, cvrnk, ozvalo sa z automatu, keď vhodil mincu • cing-cing • cin-cin • cin-cín (napodobňuje opakovaný zvuk): cing-cing, cin-cín, netrpezlivo vyzváňal zvonček
cingavý, cinkavý p. zvonivý