Synonymá slova "žim" v Synonymickom slovníku slovenčiny

chlad 1. nízka teplota (op. teplo) • chladno • zima: nočný chlad, pociťovať chladno, tvár vyštípaná zimou • studeno • studenosť • zried. chladnosť (Kukučín) • zastar. chladnota (Horal) • mráz (chlad nižší ako 0 °C): mráz poškodil stromy

2. nedostatok citu • ľahostajnosť: z jej správania vycítil chlad, ľahostajnosť • odmeranosť • neprívetivosť • nevšímavosť: bol známy svojou odmeranosťou, neprívetivosťou, nevšímavosťou • chladnosť • studenosť • zastar. chladnota (Škultéty)

rok 1. obdobie 12 mesiacov, čas od 1. I. do 31. XII.: minulý rok, mať tri roky • zastar.: leto • zima (školský rok): chodil do školy tri zimy

2. p. letokruh 3. p. čas 2

zima¹ 1. p. chlad 1 2. p. rok 1 3. p. zimnica 1 4. p. zimomriavky

zima² (v spojení so sponou) tak, že vzniká pocit zimy, chladu (op. teplo) • chladno • studeno: vonku je zima, chladno; je studeno, musíme sa vrátiť • zried. zimno

zimnica 1. pocit silného chladu na tele, obyč. spojený s horúčkou: mať zimnicu • triaška: chorého zachvátila triaška • hovor. zima: drví ju zima

2. p. zimomriavky

zimomriavky mrazivý pocit na tele od chladu al. citového vzrušenia sprevádzaný vystúpením drobných pupencov na koži: zimomriavky mu chodia po tele • triaška: prebehla ním drobná triaška • mráz: od vzrušenia mu prebehol po tele mráz • hovor. zima: preskočila ho zima • zimnica (Sever) • husacia/husia koža

mrznúť 1. tuhnúť od mrazu • zamŕzať: voda mrzne, zamŕza pri nula stupňov • ľadovatieť • premŕzať • zmŕzať: sneh ľadovatie; pôda už dlho premŕza, zmŕza • trešťať (o intenzívnom mraze): vonku mrzne, treští • prašťať: mrzne, len tak praští

2. trpieť zimou • premŕzať: vonku čakal a mrzol; premŕzal v studenej izbe • zimomravieť • zmŕzať: nohy mu zmŕzali vo vode • krehnúť • ziabnuť: ruky mu krehli, ziabli od chladu • vymŕzať: vymŕzajú v nevykúrenej izbe • nár. krahnúť (Sládkovič) • expr. ľadovatieť • zried. ľadovieť: telo mu ľadovatelo, ľadovelo • zimiť sa (o človeku): celý deň sa zimila na poli • drevenieť • kľavieť • tuhnúť (stávať sa nepohyblivým): prsty mu kľaveli, tuhli od zimy

zimiť sa p. mrznúť 2

prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietor • kniž. razantný: razantný úder • lek. akútny: akútny zápal • strmý • rýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostí • rapídny: rapídny vzostup • rázny • vehementný • kniž. briskný: rázny, briskný útok, pohyb • náhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasia • dravý • nespútaný: dravý, nespútaný tok rieky • turbulentný: turbulentný tok, pohyb • ostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenie • živelný (prudký ako živel): živelná sila • bleskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úder • zúrivý • divý • divoký • expr.: diabolský • besný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempo • expr.: šialený • bláznivý: šialený, bláznivý cval • horúčkovitý • publ. hektický • kniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)

p. aj ničivý

2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý cit • náruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láske • vznetlivý • impulzívny • popudlivý • prchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povaha • eruptívny • explozívny • výbušný • cholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanie • energický • rázny • kniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverí • strmý • hovor. expr.: hurtovný • hurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopanie • kraj. náramný • kniž. sverepý (o človeku) • živelný • búrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnosti • náhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutie • silný • mocný (op. slabý): silné, mocné vášne • divý • divoký: divá, divoká radosť • expr.: bláznivý • šialený: bláznivá, šialená túžba • pren. expr. cigánsky: cigánska krv, nátura • expr. žeravý • nespráv. horkokrvný

3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmý • príkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopec • ostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta

rýchly vyznačujúci sa rýchlosťou; uskutočňovaný, prebiehajúci v krátkom čase (op. pomalý) • bystrý • rezký • dynamický • čerstvý • chytrý: rýchle, bystré, rezké, dynamické, čerstvé kroky; rýchle, rezké tempo; chytrá robota • bleskový • bleskurýchly • bleskorýchly (rýchly ako blesk): bleskový, bleskurýchly návrat; blesková, bleskurýchla schôdza • expresný • hovor. neskl. expres: expresný, expres vlak; expresné vybavenie žiadosti • pren. telegrafický • náhlivý • chvatný (svedčiaci o ponáhľaní): náhlivé pohyby • okamžitý (ktorý nastáva hneď): okamžitá lekárska pomoc • náhly (ktorý sa rýchlo stane): zaskočila ich náhla zmena počasia • kniž. promptný: promptná obsluha • nár.: frišký • frišný: frišké, frišné raňajky • bystronohý • ľahkonohý (schopný rýchleho behu): bystronohé, ľahkonohé zviera • pohyblivý (rýchlo sa pohybujúci): pohyblivý futbalista • rapídny (rýchly a prudký): rapídny pokles • hovor. uponáhľaný: žijeme uponáhľaný život • expr.: horúčkovitý • zimničný: horúčkovitá činnosť, zimničné tempo • hud. i pren. allegrový • nespráv. spešný • prekotný

p. aj prudký 1

zimničný p. prudký 1, rýchly

kabát súčasť vrchného odevu, ktorý kryje driek a ruky • plášť: trištvrťový kabát, plášť; plášť do dažďa • zvrchník (vrchný dlhý kabát): obliecť si zvrchník • jarník (kabát nosený na jar a v jeseni) • zimník (kabát nosený v zime) • redingot (dlhý mužský kabát) • trenčkot (nepremokavý kabát) • pelerína (voľne splývajúci kabát bez rukávov): poštárska pelerína • pláštenka (kabát z tenkej, obyč. nepremokavej látky): igelitová pláštenka • kepeň (dlhý kabát bez rukávov): lekársky kepeň • kaftan (dlhý orientálny kabát) • chalát (dlhý voľný kabát): brokátový chalát • šuba • šubica (dlhší voľný, obyč. kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, šubica • hubertus (kabát z chlpatej vlnenej látky) • kazajka (ľahký kabát do pása) • paleto (voľný trištvrťový kabát) • zastar. prevlečník (dlhý mužský vrchný kabát): jarný prevlečník (Rysuľa) • dolomán (pôvodne vojenský kabát zdobený šnúrami, v minulosti pánsky kabát) • zastar. manteľ (obyč. vojenský kabát) • zastar. kaput (starodávny dlhý vrchný kabát): kaput zapätý až po bradu (Vajanský) • sako (kabát z mužského obleku): športové sako • frak (mužský kabát, ktorý má predné časti vykrojené a zadné predĺžené): dirigent vo fraku • smoking (mužský kabát, mužské sako s lesklými klopami) • kabátec (krátky kabát): vojenský kabátec (Plávka) • kabanica • kabaňa (široký kratší kabát ako súčasť mužského ľudového oblečenia) • kamizol • kamizola (krátky kabát ako súčasť ľudového oblečenia, rovnošaty): pracovná kamizola • hovor. pršiplášť (nepremokavý kabát do dažďa) • subšt. kožák (kožený kabát)

zimník p. kabát

zimno p. zima²

studený 1. ktorý vzbudzuje pocit chladu, ktorý má nízku teplotu, veľmi chladný (op. teplý, horúci) • chladný: opierať sa o studenú, chladnú stenu • chladený (op. nechladený): chladené nápoje • ľadový • mrazivý • mraziaci (ktorý mrazí, ktorý je studený ako ľad): ľadové ruky priložila na čelo; mrazivý severný vietor • zimomravý • zimomrivý (naháňajúci zimomriavky) • nár. zimný: zimomravé ráno; drsný (stále studený a ťažko znesiteľný): drsné podnebie • expr. zried.: studenkastý • studenkavý (trocha studený)

2. p. chladný 1, 3 3. p. mŕtvy¹ 1

zimný p. studený 1

zimomravieť p. mrznúť 2

uzimený preniknutý zimou, chladom • prezimený • premrznutý • preziabnutý • vyziabnutý: vrátili sa v noci celí uzimení, prezimení, premrznutí, preziabnutí, vyziabnutí • podchladený: hriala si uzimené, podchladené telo • zimomravý p. skrehnutý

zimomravý 1. p. uzimený 2. p. studený 1

zimovať prečkávať, tráviť zimu; chovať, prechovávať v zime: zimovali sme na vidieku; ovocie zimujeme v pivnici • zimúvať • prezimúvať (opakovane zimovať): každoročne (pre)zimúva v horách

zimozel p. zimozeleň

zimozeleň popínavá rastlina majúca zelené listy aj v zime • hovor. zimozel

belaňa zviera bielej al. belavej srsti (obyč. krava, koza al. ovca): ovce mal samé belane • belica • beluša • zastar. zried. šimľa (kobyla belavej farby)

čim p. čip

čím p. kým 1

čip napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú drobné vtáky, hydina; napodobňuje štebotanie drobných vtákov, kurčiat a pod. • číp • čiv • čim: čip, číp, čiv, čiv, ozývali sa vtáčiky zo stromu • cip • čiap • pí: cip, cip, čiap, čiap, pí, pí, pišťali malé kurčiatka hľadajúce matku • zried. ču-ču (Hviezdoslav)

kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokým • dokým • kým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidí • než: kým, než to spravíme, bude tma • až: počkám, kým, až zaspí • dokedy • dokiaľ • pokiaľ • zakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačili • za ten čas čo • zatiaľ čo • medzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístie • zastar.: kýmkoľvek • dokiaľkoľvek (Vansová) • pokýmkoľvek (Hviezdoslav) • čím (S. Chalupka) • nár.: lež • počím (F. Hečko, Šoltésová)

2. p. ale 1

čimčara napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú drobné vtáky, napodobňuje čvirikanie vtáčikov, najmä vrabcov • čimčarara • činčarara: čimčara, čimčarara, vyspevovali vrabce pod oblokom každé ráno • čimčarara, čim: čimčarara, čim, ozýval sa vrabec zo strechy • čvirik • čvrli-čvrli: čvirik, čvirik, čvrli-čvrli, ozývalo sa z klbka vtáčikov na dvore

čimčarara p. čimčara

imunita 1. práv. vyňatie z osobnej pôsobnosti trestného práva • imúnnosť • nedotknuteľnosť: poslanecká imunita, nedotknuteľnosť

2. p. odolnosť

imúnnosť p. imunita 1

imúnny 1. p. odolný 2. p. nedotknuteľný

nedotknuteľný ktorého neslobodno nejakým zásahom zničiť, porušiť, zmeniť a pod. • neporušiteľný • nenarušiteľný: nedotknuteľné, nenarušiteľné právo na osobnú slobodu; zákony sú neporušiteľné, nenarušiteľné • chránený (ktorého chránia isté opatrenia pred narušením, porušením): zákonom chránená prírodná oblasť • nemenný (ktorého neslobodno zmeniť): nedotknuteľný, nemenný školský poriadok • práv. imúnny (na ktorého sa nevzťahuje zákon): diplomat je imúnny • posvätný • tabuový • tabuizovaný • neskl. tabu (vplyvom kultov, náboženstva, tradície a pod. uctievaný ako niečo zakázané, čo neslobodno narušiť, zničiť): posvätné, tabuové knihy; je to pre mňa nedotknuteľné, je to pre mňa tabu

nevšímavý ktorý si nevšíma ľudí, okolie, spoločenské dianie a pod., ktorý neprejavuje záujem, citovú účasť atď.; svedčiaci o tom (op. všímavý, pozorný) • ľahostajný: nevšímavý, ľahostajný človek; byť nevšímavý, ľahostajný voči cudziemu nešťastiu • nepozorný (o človeku; neprejavujúci pozornosť): nepozorný manžel • neúčastný • nezúčastnený • neprítomný (obyč. bez sústredenia, pozornosti): sledoval ho neúčastným, neprítomným, nezúčastneným pohľadom • nedbanlivý • nedbalý • laxný • kniž. indolentný (ktorý nedbá na niečo): nedbanlivý, laxný prístup k práci • kniž. nonšalantný (vedome nevenujúci potrebnú starostlivosť, pozornosť): byť nonšalantný v obliekaní • indiferentný (nezaujímajúci stanovisko; neprejavujúci spoluúčasť): byť indiferentný voči politike • flegmatický • apatický (bez akéhokoľvek záujmu, citového pohnutia): apatická, flegmatická reakcia na výčitky; apatický výraz tváre • ignorantský (úmyselne nevšímavý) • chladný • vlažný (prejavujúci menej záujmu, ako je bežné): chladný, vlažný postoj • pren. imúnny (vedome si nepripúšťajúci niečo, obyč. nepríjemné): je imúnny voči kritike • pejor.: hluchý • slepý (obyč. zámerne neprejavujúci potrebnú spoluúčasť): byť hluchý k potrebám ľudí; byť hluchý, slepý voči biede

obranný určený na obranu, ochranu pred niečím neželateľným (op. útočný) • ochranný: obranná, ochranná reakcia organizmu; telo má málo obranných, ochranných látok • obranársky (obyč. spojený s nekritickou obranou): zaujať obranársky postoj (voči kritike) • prevenčný • preventívny (určený na obranu ako prevenciu, obyč. proti chorobám): obranný, prevenčný, preventívny zákrok • imúnny • imunitný (spojený so získaním odolnosti proti niečomu neželateľnému): imúnna, imunitná schopnosť ľudského jedinca • ústupový • defenzívny: defenzívne pozície

p. aj obhajobný

odolný ktorý má schopnosť odolávať, odolať niečomu negatívnemu (op. háklivý, chúlostivý) • húževnatý • zdatný: odolný, húževnatý, zdatný organizmus; odolný, húževnatý materiál (op. krehký) • kniž. rezistentný: zub rezistentný voči chladu • imúnny • pren. obrnený (proti nákaze, proti kritike a pod.): organizmus imúnny voči infekcii • pevný • silný • tuhý • pren.: oceľový • železný: byť pevný, silný voči útokom nepriateľov; mať odolný, tuhý koreň života; pevné, oceľové, železné zdravie • otužilý (s vypestovanou odolnosťou, obyč. proti chorobám, pren. proti zlu, nešťastiu): odolné, otužilé dieťa • trvanlivý • trvácny • trváci (odolávajúci opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trvanlivý výrobok; trváci, trvácny náter • nepoddajný • neústupný • nezlomný (ktorý odoláva sústavným negatívnym vplyvom): byť odolný, nepoddajný voči cudziemu nahováraniu; mať neústupnú, nezlomnú vôľu • vytrvalý • nezničiteľný • menej časté úporný (pretrvávajúci napriek negatívnemu pôsobeniu): vytrvalá, nezničiteľná, úporná burina

otužilý ktorý znesie chlad, nepodlieha chorobám a iným nepriaznivým javom (op. neduživý, chudorľavý) • odolný • otužený • pevný: otužilý, odolný organizmus; mať odolné, otužené, pevné zdravie • zdravý: zdravé, otužilé telo • zdatný • silný • mocný (op. cintľavý): otužilá, zdatná, mocná mládež; otužilé, silné svalstvo • húževnatý • životaschopný: otužilé, húževnaté rastliny (op. háklivé) • imúnny (obyč. odolný proti nákaze): je otužilý, imúnny voči chorobám

načim p. treba

oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národu • poddať sa • podvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkom • podľahnúť • prepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachu • venovať sa: celý sa venoval športu • zveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhode • vložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia

porov. aj holdovať

2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí sa • oplatí sa • hodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovať • stojí za to: stojí za to cestovať • načim • treba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať

3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa

treba vyjadruje potrebu, nevyhnutnosť vykonať al. vykonávať dej • je potrebné • žiada sa • načim: treba, je potrebné zvýšiť starostlivosť o mládež; žiada sa, načim dávať väčší pozor • radno: radno sa nad tým zamyslieť • nár.: nadbe • nadobno

nenačim p. neradno

neradno vyjadruje nevhodnosť uskutočniť pripojený dej • nehodno • nenačim: neradno, nehodno mu odporovať; nenačim spoliehať sa na jeho pomoc • nie je vhodné • neodporúča sa: nie je vhodné, neodporúča sa púšťať sa s ním do diskusie • neoplatí sa • nestojí to za to: neoplatí sa, nestojí to za to presviedčať ich o opaku • neslobodno: neslobodno myslieť na to najhoršie

režim p. systém

systém usporiadanie súvisiacich jednotlivín do celku; súhrn prvkov, medzi ktorými existujú isté vzťahy: demokratický systém • sústava: nervový systém, nervová sústava; mzdová, školská sústava • štruktúra (spôsob usporiadania prvkov istého systému vnútri tohto systému): štruktúra jazyka • stavba • výstavba: stavba, výstavba románu • zloženie: zloženie pôdy • skladba: skladba obyvateľstva • zriadenie (vnútorná organizácia istej spoločnosti): štátne zriadenie • režim (vládny systém): nastoliť nový režim • poriadok: do veci treba vniesť poriadok • mechanizmus (sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou; sústava ustálených úkonov): mechanizmus hodín; remeselný mechanizmus • odb. textúra (vnútorné usporiadanie): textúra tkaniny • anat. trakt: zažívací trakt • pejor. mašinéria (zložitý, mechanicky fungujúci systém): byrokratická mašinéria • kniž. ustrojenie • ústrojenstvo: psychické ustrojenie človeka, pohybové ústrojenstvo