Synonymá slova "žiar" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 34 výsledkov (1 strana)

  • horúčava 1. veľmi horúce počasie • horúčosťpáľava: letná horúčava, horúčosť, páľavasparasparno (dusivá horúčava): v spare, v sparne sa ťažko pracujeexpr. páľa: na poludnie bola veľká páľasuchopár (slnečná horúčava) • úpek (poludňajšia horúčava) • žiar: žiar slnkaúpal: letný úpalúžeh (Plávka)znoj (Hviezdoslav)zried. zápara (Čajak)expr. zried. zvara (Žáry)subšt. hic

    2. pocit veľkého tepla na tele • horúčosť: tvár jej blčí horúčavou, horúčosťouexpr.: varavar: obliala ma vara, obišiel ju varexpr. oheň


    žiar1 vyžarované teplo • horúčavahorúčosť: žiar, horúčava letného slnkapáľapáľava: z pece vychádza páľavaúpek (slnečný žiar) • poet. opalzried. žiara


    žiar2 p. žiara 1


    žiara 1. intenzívne svetelné vlnenie • jas: žiara, jas bleskusvetlo (prudké): slnečné svetlo ho oslepilopoet. žiar

    2. p. svätožiara 3. p. žiar1, svetlo1 1 4. p. lesk 3


    lesk 1. odrazom svetla vznikajúci svetelný efekt na niečom hladkom • ligotjas: lesk, ligot čepeleexpr. blyskotjagotpoet.: bleskottrblottrbletsubšt. glanc

    2. pôsobivý, oslňujúci účinok • nádheraveľkoleposťsláva: vstúpil v plnom lesku, v plnej nádhere, veľkoleposti a slávesubšt. glanc: frázy stratili svoj lesk, glancpren. kniž. nimbus: obklopuje ju nimbus hviezdy

    p. aj nádhera, sláva, monumentalita

    3. vyjadrenie silného citu, pocitu v očiach • zábleskoheň: lesk, oheň v očiach pohasolsvetložiara


    svätožiara žiarivý kruh okolo hlavy pri zobrazovaní Boha, svätcov; symbol svätosti, slávy, hrdinstva • gloriola: svätožiara, gloriola na obrazoch svätýchžiaraaureola: aureola slávykniž. nimbus (obyč. pren.): obklopuje ho nimbus nedotknuteľnostipoet.: svätokráž (Roy)slávožiara


    svetlo1 1. viditeľná časť elektromagnetického žiarenia vychádzajúca z prirodzených al. umelých zdrojov: denné, slnečné svetlosvit: mesačný svitjas (silné biele svetlo): jas lámpkniž. prísvit: prísvit večeražiara (svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom): oslepujúca žiara; žiara reflektorovosvetlenie (svetlo pôsobiace v istom priestore): pracovať pri umelom osvetleníkniž. iluminácia: slávnostná ilumináciazastar. svetlosť: elektrická svetlosť (Kukučín)det. žiža

    2. p. svietidlo


    emisia 1. danie do obehu • vydanie: emisia, vydanie peňazí, známok

    2. fyz. trvalé vydávanie energie navonok • radiáciavyžarovaniežiarenie: rádioaktívne žiarenie


    vyžarovanie fyz. trvalé vydávanie energie navonok • radiáciaemisiažiarenie (vyžarovanie energie zo zdroja): vyžarovanie tepla; röntgenové, rádioaktívne žiarenie


    žiarenie šírenie sa energie z nejakého zdroja • vyžarovanie: kozmické žiarenie, vyžarovanieodb. efulguráciaradiácia (rádioaktívne žiarenie) • fyz. emisia


    blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskaťblyšťať salesknúť saligotať saexpr.: blyskotať (sa)bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slzažiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiarizried. jasať sa (Timrava, Rázus)trblietať sajagať sajagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajúskvieť sasvietiťsvietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotoustriebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazeroperliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlíbelieť saprebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokráskyvynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí vínohorieť (o očiach): oči mu horia radosťou

    p. aj hrať 3

    2. p. chváliť sa


    jasať expr. nadšene prejavovať radosť • byť nadšenýkniž. al. expr. plesať: futbalisti jasajú, plesajú nad víťazstvom; deti sú nadšené predstavenímtešiť saradovať sazried. radostiť sa: tešiť sa, radovať sa z nečakaného úspechupren. žiariť: celá žiari šťastímexpr. triumfovať (obyč. zo škodoradosti) • sláviťoslavovať (prežívať ako úspech): slávia, oslavujú víťazstvo


    sálať vydávať zo seba teplo, svetlo, žiaru a pod.; prúdiť z nejakého zdroja (o teple, svetle, žiare a pod.; aj pren.) • vyžarovaťžiariť: slnko sála, vyžaruje ostré svetlo; svetlo sála, vyžaruje, žiari zo slnka; pahreba ešte sála, vyžaruje; teplo, oheň sála, vyžaruje z pahreby; kniž. sála, vyžaruje z neho radosť, šťastievychádzať (prúdiť zo zdroja): z pece vychádza horúčosťšíriť sa (prúdiť všetkými smermi): navôkol sa šíri teplo, pokojzračiť sa (prejavovať sa v niečom): na tvári sa mu zračí šťastie, žiaľfyz. emitovať

    p. aj sršať 2


    svietiť 1. vydávať, vyžarovať svetlo • žiariť: hviezdy na oblohe jasno svietia, žiariablikaťblikotaťmihať samihotať sažmurkať (vydávať prerušované al. slabé svetlo): sviečka v tme slabo bliká, blikoce, žmurká; medzi stromami sa mihá, mihoce plamienokprebleskovaťpoet. pableskovať (svietiť v zábleskoch, chvíľami, obyč. cez niečo): z diaľky prebleskuje svetlohorieť: žiarovka, lampa horínár. sviecať (Rysuľa)žmúriťexpr.: sliepňaťškamraťškamriť (slabo svietiť): žiarovka v kúte slabo žmúri, sliepňa, škamreexpr. vysvecovať (ustavične, dlho svietiť): pouličné lampy vysvecujú celý deň

    p. aj svetielkovať

    2. p. blýskať sa 1 3. p. prekážať 1


    vynikať 1. prejavovať vo veľkej miere kladné vlastnosti, vysokú úroveň v niečom (v porovnaní s inými) • excelovať: žiak vyniká, exceluje v matematikeprečnievaťprevyšovaťpresahovať: v škole prečnieval, prevyšoval, presahoval všetkýchzastar. predvodiť (Hurban, Vajanský)vyznamenávať sa: v zápase sa najviac vyznamenával brankárviesť (mať postavenie): v kolektíve vedie nad všetkýmifraz.: viesť prvé huslehrať prím (byť prvým) • hovor. blýskať saexpr. žiariť: blýska sa vedomosťami; ako herečka žiari

    2. javiť sa očividnejším, badateľnejším v porovnaní s niečím • vynímať sabyť nápadný: vynikala, vynímala sa svojou výškou; byť nápadný sviežou farboukniž. skvieť sa: domácnosť vyniká, skvie sa čistotou


    vyžarovať 1. vydávať zo seba energiu • fyz. emitovaťzried. vyžiarovať: slnko vyžaruje, emituje teplo, svetložiariť: rozpálená pec žiarisálaťšíriť: pahreba ešte sála, šíri príjemné teplo

    2. byť niečím vylučovaný, prúdiť z nejakého zdroja • vychádzaťzried. vyžiarovať: z lampy vyžaruje, vychádza tlmené svetložiariť: z očí jej žiari veselosťšíriť sa: z hlavy sa mu šíri bolesť do celého telazračiť sa: chorému sa na tvári zračí pokoj, utrpeniedýchať: dýcha z nej pokoj, harmónia


    žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deňvyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastiepren. kniž.: planúťplápolať: tvár mu planie nadšenímfyz. emitovať

    p. aj svietiť, svetielkovať

    2. vydávať lesk • blýskať (sa)blyšťať salesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazeraligotať sa: rosa sa v tráve ligocejagať sajagotať satrblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajúskvieť sasvietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotouhorieť (o očiach) • zlatieť sazlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenicaiskriť (sa): sneh (sa) iskrí


    jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivýjasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdysvetlýbledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenejzlatojasný (Sládkovič)zried. lúčistý (Jesenská)bezoblačnýbezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná oblohaslnečný: slnečný deňhviezdnatýmesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná nocrozjasnenývyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizontčistýnezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

    2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavnýzrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdielviditeľnýbadateľnýočividnýexpr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmyselzreteľnýpriehľadnýpriezračnýexpr.: obyčajnýpraobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná ložpreukázateľnýpreukaznýevidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvodrukolapný: rukolapný dôkazhovor. vyslovený: vyslovená lož

    3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presnýurčitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľujasnený: problém je ujasnený

    4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľnýpochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výkladzreteľnýčistý: zreteľná, čistá výslovnosťjednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveďnedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reččitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

    5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1


    krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideályveľkolepýohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadloprekrásnyprenádhernýkniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásnysedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperkpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjavpekný: pekná duša, pekné spomienkyroztomilýexpr. zastar. rozmilýrozkošnýexpr.: utešenýpreutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený párľúbeznýpoet.: lepýľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfymalebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná prírodaočarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódiaexpr.: rajskýnebeskýanjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejskýdet. al. expr. čačaný: čačaná bábikapodmanivýpodmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas spevákažiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvárskvelýúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazexpr. prerozkošný: prerozkošný výhľadpren. expr. rozprávkovýprikrásny (príliš krásny)

    2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3


    lesklý ktorý má lesk (op. matný) • ligotavý: lesklý, ligotavý kovblýskavýblyšťavý: blýskavý, blyšťavý laktrblietavýjagavýjagotavý (ktorý vydáva mihotavý lesk): trblietavá, jagavá perla; jagavá, jagotavá látkasvietivýžiarivý (op. mdlý): svietivé, žiarivé farby; mať lesklé, žiarivé očistriebristýstriebristolesklýstriebrolesklýstriebornastýzried. striebornatý (lesklý ako striebro): striebristá, striebrolesklá vodná plocha; striebristolesklá, striebornastá rosakovovolesklý (majúci ostrý lesk ako kov): kovovolesklá konská srsťzrkadlovitý (lesklý ako zrkadlo): zrkadlovitý ľadpren. plamennýplamenistýplamenitý (lesklý od vnútorného nadšenia): plamenný, plamenistý, plamenitý zrakpoet. ligotnýpoet. zried. jagotnýexpr. zried. vyligotaný


    nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocitskvelý: skvelý hotelobdivuhodnýúžasnýkniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanecrozkošnýroztomilýexpr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienokočarujúcioslňujúcioslnivýpodmaňujúcipodmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudbyexpr.: čarovnýanjelskýkniž.: čarokrásnyprelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjavexpr.: nebeskýrajskýelyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódiahovor. expr. božský: má božský hlasexpr.: rozprávkovýrozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájnyhovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný životžiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmevveľkolepýskvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavbaprepychovýluxusnýblýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaletaparádnypompéznykniž. pyšnýexpr. hrdýpoet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralákniž. honosnýzastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievodexpr. prenádherný

    p. aj pekný 1, krásny 1

    2. p. výborný


    oslňujúci 1. ktorý prudkým žiarením zbavuje schopnosti vidieť • oslnivýoslepujúci: oslňujúce, oslnivé svetlo; oslepujúca žiaražiarivýprenikavý (o svetle): žiarivý slnečný lúč; oslňujúce, prenikavé žiarenie

    2. p. čarovný 1, neodolateľný, pekný 1 3. p. vynikajúci 1


    pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumnýšvárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievčakniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človekstrojnýurastenýdriečnyhovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencovzastar. herský (Kukučín, Tajovský)rúčisúci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestuelegantnýhovor. expr. fešnýhovor. neskl.: feššiktip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-topšarmantnýpríťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženouvkusnýestetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytokpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvárroztomilýľúbeznýexpr. zastar. rozmilýexpr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávkarozkošnýmilýhovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočkyexpr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večerlahodnýpoet. ľúbyexpr.: rajskýnebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódiaparádnyhovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasokdet. al. expr. čačanýneskl.: čačačeče: čačaná bábika; to je čača, čečeladnýgraciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šatyhovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistinakrásny (veľmi pekný): krásny krajvýstavný: výstavný kuspoet. maľovaný: šuhaj maľovanýnádhernýprekrásnykniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvetpodmaňujúcipodmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjavúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazžiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľadpren. expr. rozprávkový: rozprávkové šatyúhľadný: úhľadné písmoupravený: upravené ulice, záhradkynár. nádobný (Dobšinský)expr.: peknučkýpeknuškýpeknulinkýpeknunkýchutnučkýchutnulinkýexpr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

    2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1


    trblietavý ktorý prerušovane žiari, ktorý mihotavo odráža svetelné lúče • ligotavý: trblietavý, ligotavý drahokamjagavýjagotavýiskrivýiskerný: jagavé, jagotavé hviezdy; jagotavý, iskrivý snehmihotavý (o svetle, ktoré kmitavo svieti) • blýskavýblyšťavývyblýskaný (odrážajúci svetlo v prerušovaných zábleskoch): blýskavý, blyšťavý predmet na dne riekypoet. zried.: blyskotný (Jégé)blesknýbleskotnýexpr. bleskotavýperlivýperlistý (trblietavý ako perly): perlivá, perlistá rosasvietivýlesklýexpr. liskavý: svietivý, lesklý, liskavý kovžiarivý: žiarivé očipoet.: trblietny (Figuli)jagotnýligotnýpoet. zastar. pableskný (Kostra)


    zvodný ktorý zvádza, láka niečím príjemným, pekným, žiaducim a pod. • lákavývábivývábny: zvodná, vábivá žena; lákavý, vábny úsmevzvádzajúcilákajúcivábiaci: zvádzajúca krása; lákajúca, vábiaca predstavamámivýpútavýpríťažlivýatraktívny: mámivé bohatstvo; pútavý program; príťažlivé, atraktívne správaniezaujímavýsugestívny: zaujímavé, sugestívne čítanie; sugestívny účinokšarmantnýpôvabnýľúbeznýočarujúci (ktorý láka krásou): pôvabný, očarujúci pohľadpeknýkrásnyžiarivý: zvodná, žiarivá budúcnosťkoketný (o žene): má koketnú priateľkuzastar.: zvodivýzvodlivý (Hviezdoslav)podmanivýpodmaňujúcipôsobivýefektný (ktorý láka svojou výnimočnosťou): podmanivé dievča; pôsobivé, efektné farby


    žiarivý 1. vydávajúci žiaru, svetlo, lesk • jagavýligotavýtrblietavý: žiarivé, jagavé, trblietavé hviezdyoslnivýsvietivý: oslnivé, svietivé šperkylesklý: lesklý drahokamblýskavýblyšťavýblyskotavýjagotavýiskrivý (vydávajúci lesk obyč. prerušovane): blýskavé, jagotavé zlatoživýjasnýjasavý (obyč. o farbách): šaty v živých, jasných farbáchexpr. žeravý (ohnivo žiariaci): žeravé slnkokniž. zried. zorivýpoet.: zoristýzornýzôrny (žiariaci ako zora): zoristá vatra, zorné ránopoet. zlatožiarny (žiariaci ako zlato): zlatožiarne slnkopoet. zried.: blesknýjagotnýžarkavý (Hviezdoslav)zastar. žiarny (Vajanský)expr. roziskrený

    2. výrazne priťahujúci pozornosť • oslnivýoslňujúci: žiarivá, oslnivá krásapeknýkrásnyvynikajúci: mal krásny, vynikajúci úspechlákavýsľubný: lákavá, sľubná budúcnosťnasledovaniahodný: bol pre ňu nasledovaniahodným príkladomsvietivýradostný: spomínala na svietivé, radostné, chvíle mladosti


    žiarliť 1. báť sa (obyč. až chorobne) o stratu priazne, lásky niekoho; spájať takýto strach s odporom voči ľuďom al. veciam spätým s blízkou osobou • byť žiarlivý: žiarli, je žiarlivý na svoju ženu; žiarliť, byť žiarlivý na kamaráta

    2. pociťovať nežičlivosť, závisť pri prednostiach, úspechoch druhých • byť žiarlivýzávidieť: žiarli na kladné prijatie básnikovho diela; závidí mu, že dielo kladne prijalikniž. nevražiť (cítiť pritom nepriateľstvo): nevražil na všetkých, ktorí ho predbehli


    závistlivý pociťujúci závisť; svedčiaci o nej (op. žičlivý) • nežičlivýneprajný: závistlivý, neprajný človek; nežičlivé pohľady, rečižiarlivý (závidiaci niekomu úspech al. nejakú prednosť): žiarlivé pohľady; bol žiarlivý na jej schopnostizried. závistivýkniž. závistný (Vajanský, Jégé)


    žiarlivý p. závistlivý


    žiarny p. žiarivý 1


    žiarovka sklená banka na svietenie elektrickým prúdom • zastaráv. hruška


    nehorľavý ktorý nemá schopnosť horieť, zapáliť sa (op. horľavý): nehorľavý plynneodb.: ohňovzdornýohňuvzdornýžiaruvzdorný: nehorľavý, ohňovzdorný, žiaruvzdorný materiál


    žiaruvzdorný p. nehorľavý


Pozri výraz ŽIAR v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV