Synonymá slova "ža" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 8009 výsledkov (67 strán)

  • pečatidlo nástroj na zhotovenie odtlačka písma al. znaku v mäkkej látke, obyč. vo vosku: strážca kráľovského pečatidlapečať (nástroj i znak zhotovený týmto nástrojom): zlomená pečať; list opatrený pečaťou


    pečiatka nástroj, ktorým sa určitý text al. značka odtláča na list, doklad, listinu, preukaz a pod.; odtlačok urobený týmto nástrojom • hovor. zastar. al. expr. štempeľ: podlhovastá, okrúhla pečiatka, podlhovastý, okrúhly štempeľ; dať, udrieť na list pečiatku, štempeľhovor. zastar.: štambilkaštampilka (Jesenská)pečať (odtlačok textu obyč. do vosku): úradná pečať


    peňaženka taštička, puzdro na uschovanie peňazí • hovor. zastaráv.: pudilárbudilárpugilár: mať plnú peňaženku, plný pudilár, budilárhovor. zastar. portmonka: vytiahnuť peniaze z portmonkyzastaráv. tobolka (náprsná taška) • zastar. mešechovor. zastaráv. buksasubšt. bríftaška


    pentľa p. stuha1


    stuha1 úzky ozdobný pás nejakej látky • stužka: stuha, stužka na klobúku; maturitná stužkapáska: čierna páska na rukávešujtáš (úzka farebná ozdobná stužka): sukňa so šujtášmiviazačka (stuha na uväzovanie): šaty s viazačkouhovor. mašľa: hodvábna mašľa vo vlasochhovor. pentľa (ozdobná stužka) • šerpa (širšia stuha nosená okolo pása al. pliec): opásať si šerpuhovor. zastar.: galôn (Šoltésová)galún (Kukučín)


    pchať 1. tlakom dostávať niekam; tlačením plniť • strkaťtlačiť: márne pchá, strká, tlačí oblek do plného kufratisnúťtiskaťtískaťvtláčať: nasilu tisne, tíska, vtláča kočík do preplnenej električkyexpr. džgať: džgá tabak do fajkynapchávaťexpr. nadžgávať: napchávať, nadžgávať kapustu do suda, peniaze do peňaženkyvpravovaťvpratávať: vpravovať do diery otravu

    2. p. kŕmiť


    tisnúť 1. tlakom spôsobovať, aby sa niečo k niečomu tesne priblížilo • pritískaťpritláčaťtlačiť: tisne, pritíska, pritláča, tlačí si hlavu o dverevtláčaťvtískaťpchať (dovnútra, nasilu): vtláča, vtíska, pchá mu do ruky peniazstrkať: strká do vrecka zvyšok jedlatískaťtiskať: tíska tekvicu do vody

    2. spôsobovať pevný dotyk (rukou al. inou časťou tela) • zvierať: úprimne mu tisne dlaň; pevne zviera perystláčaťstískať: stláča, stíska v ruke hračku

    3. p. tlačiť 2


    pieskovňa miesto, kde sa ťaží a upravuje piesok • pieskovisko


    piksľa 1. p. škatuľa 1, schránka, plechovica 2. p. žena 1


    plechovica plechová nádoba, obyč. valcovitého tvaru • plechovka: plechovica, plechovka mäsa, masti; pri plote je plno prázdnych plechoviekkonzerva (prázdna plechovica) • niž. hovor.: piksľapiksňa


    schránka predmet v podobe škatule, do ktorého sa niečo ukladá al. odkladá: poštová schránkaskrinka: vybrať cennosti zo skrinkykazeta (obyč. ozdobná schránka): kazeta na cigaretyšperkovnicašperkovnička (schránka na šperky) • tuba (rúrkovitá schránka): diplom uložený v tubetruhlica: truhlica diamantovurna (schránka s popolom mŕtveho) • hovor. zastaráv. buksahovor. dóza: nasypať niečo do dózyniž. hovor.: piksľapiksňa: piksľa, piksňa na cukor


    škatuľa 1. obal pevného tvaru: papierová, drevená, lepenková škatuľahovor. dóza: nasypať cukor do dózyniž. hovor. piksľapiksňa (obyč. plechová škatuľa s vrchnákom): piksľa s ryžousubšt. krabica

    2. p. dom 1


    žena 1. dospelá osoba ženského pohlavia: bola to pekná, urastená ženahovor. dievča: dievčatá z nášho pracoviskapani (vydatá žena al. dospelá žena vôbec): oslovili ma neznáme paniedáma (žena pôsobiaca eleganciou; žena z vyšších spoločenských vrstiev): uvoľniť miesto staršej dámelady [vysl. lejdy] (žena z vyšších spoločenských vrstiev podľa titulu anglickej šľachtičnej) • expr. stvora (ženská bytosť): list poslali po jednej stvorepejor. rebeka (prefíkaná, výbojná žena) • pejor.: bosorkafúriaxantipamegera (zlá, neznášanlivá, hašterivá žena) • expr. baba: stretol som jednu známu babuexpr. mladica (svižná mladá žena) • expr. žieňastarena (stará žena) • kniž. roba (obyč. zdravá, robustnejšia žena) • matróna (dôstojná staršia žena al. pejor. žena statnej postavy) • pejor. ťapa (pasívna, obyč. aj nepôvabná žena) • vamp (zvodná, démonická žena) • zastar. al. pejor. ženskápejor. ženštinahrub. piksľa

    2. p. manželka


    piksňa p. škatuľa 1, schránka, plechovica


    píšťala 1. jednoduchý dychový hudobný nástroj: píšťala z vŕbydúčeľadúčeľ (Hviezdoslav)piskor (súčasť ľudových hudobných nástrojov, do ktorej sa fúka): piskor na gajdáchtrembita (dlhá pastierska píšťala)

    2. kosť na predkolení • dúčeľadúčeľ (Dobšinský)


    stopka výhonok na vetvičke stromu al. na rastline, ktorý nesie kvet, list al. plod: trhať ovocie so stopkamistonka: stonky listov slivákbyľbyľa (nadzemná os rastliny): byle trávykostrnka (tvrdý zvyšok rastlinnej osi): kostrnky na strnisku pichajústvol (bezlistá byľ nesúca kvet): stvol narcisudúčeľdúčeľa (hrubá a dutá byľ niektorých rastlín): slnečnicové dúčele


    pišťať 1. vydávať slabý vysoký zvuk (o vtákoch) • pípať: v kroví pišťalo, pípalo kuriatkoexpr.: čipčaťčipotaťčiepčať: v hniezde sa mrvilo a čipčalo, čipotalo šesť neoperených vtáčatexpr.: čivčaťčivkaťčivikať: pod oblokom čiv(i)kajú vtáčenceexpr.: ciepkaťciepčaťcipčaťciapčať: sotva vyliahnuté lastovičky ciepkajú, ciepčajú, cipčia v hniezdeexpr. čučuľkať: už z diaľky počuť čučuľkať husi na pažitiexpr.: kvíkaťkvičať (o svini): prasa zúfalo kvíkalo; pren. (o deťoch): deti od radosti až kvíkali

    2. vydávať vysoký zvuk pri rýchlom lete vzduchom • pískaťhvižďaťhvízdať: počul, ako mu guľky pištia, pískajú, hviždia popri hlaveexpr.: piskotaťfičať: vo vzduchu fičali granáty


    plačka 1. žena, ktorá v minulosti plakávala pri mŕtvych a na pohreboch • nariekačkaoplakávačka

    2. plačlivá žena, plačlivé dievča • hovor. expr. plačkuľaexpr.: smokľaňafňukaňa


    plačkuľa p. plačka 2


    plech široká a plytká plechová nádoba na pečenie • pekáč: dať mäso na plech, na pekáčhovor. ťapša


    ťapša p. plech


    podľa 1. (koho, čoho) vyjadruje spôsob al. mieru • v zhode sv súlade s (kým, čím): stavať podľa plánu, v zhode s plánom; postupovať v súlade s rozhodnutím, podľa rozhodnutia ministerstva; podľa svojich možností, v súlade so svojimi možnosťami podporoval deti na štúdiáchv duchuv zmysle (koho, čoho): postupovali v duchu zákona, v zmysle zákonahovor. à la (franc.): česal sa à la Napoleonzastar. dľa

    2. (čoho) vyjadruje pôvod • po (kom, čom): spoznala ho podľa chôdze, po chôdzi

    3. p. vedľa 3, pozdĺž 2


    pozdĺž 1. po dĺžke niečoho • pozdĺžne: kmeň rozrezaný pozdĺž, pozdĺžnehovor. pozdĺžky: ľahol si pozdĺžky na posteľpoet. zdĺž (Hviezdoslav)

    2. (čoho) vyjadruje smerovanie al. miesto po dĺžke niečoho • povedľavedľa (čoho): pozdĺž, povedľa cesty vysadili topole; chodník vedie vedľa, pozdĺž potokaokolo (čoho)pripopri (čom): okolo steny, pri, popri stene porozkladali stoličkypodľa (čoho): podľa železnice tečie riekapo boku (čoho): po boku záhrady rastú ríbezle


    vedľa 1. v tesnej blízkosti, v susedstve • povedľa: je to hneď tu vedľa, povedľa

    2. v istej vzdialenosti od určeného bodu al. ohraničeného priestoru • bokommimo: strela išla vedľa, bokom; lopta dopadla mimo

    3. (koho, čoho) vyjadruje miestnu blízkosť niekoho al. niečoho; vyjadruje výskyt v spoločnosti niekoho • povedľa (koho, čoho): posadali si vedľa, povedľa náspri (kom, čom): zastal vedľa chlapcov, pri chlapcochpopri (kom, čom)pozdĺžpodľa (koho, čoho): popri rieke, pozdĺž, podľa rieky rastú vŕby; vyrastali vedľa seba, popri sebepo boku (koho, čoho): po boku ostatných sa zdal malý

    4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie v blízkosti niekoho, niečoho • povedľa: lopta preletela vedľa, povedľa bránkymimopomimo (koho, čoho): prešiel mimo, pomimo nás bez pozdravupopri (kom, čom): kameň mu prefrkol popri hlaveokolo (koho, čoho): cesta vedie vedľa, okolo jazera

    5. p. okrem 2


    pobehlica nemravná, ľahká žena • hrub.: fľandrapľundrakurvacundrapejor. švandraexpr. trcľa (Jégé)subšt. filcka

    p. aj prostitútka


    trcľa p. pobehlica


    počať si p. urobiť 4, poradiť si


    poradiť si byť schopný urobiť niečo želateľné, potrebné, obyč. vo svoj prospech • dať si radypomôcť si: poradiť si, pomôcť si v ťažkej situácii; nevedela si inak dať rady, inak si pomôcťpočať si: nevie, čo si má počať v ťažkej situáciivynájsť sa: vždy sa vynájdezvládnuťzvládaťzmôcť (silami, schopnosťami stačiť na istú úlohu, robotu a pod.): zvládze, zvláda každú situáciu, poradí si v každej situácii; všetko zmôže, so všetkým si poradíkniž. zhostiť sa (s úspechom si poradiť): zhostil sa svojej ťažkej úlohy znamenitehovor. porátať savyrovnať sa: porátala sa, vyrovnala sa aj s najťažším údelom


    urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

    2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

    3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

    4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

    5. p. spôsobiť


    uslyšať 1. p. počuť 1 2. p. vypočuť 3


    vypočuť 1. sluchom zachytiť • počuť: vypočula, počula rozhovor zo susednej izby; vypočul, počul dôležité oznamypopočúvať (postupne, na viacerých miestach): v robote popočúval všelijaké novoty

    2. podrobiť počúvaniu, výsluchu, podrobne sa povypytovať • expr. vyspovedať: policajti ma už dvakrát vypočuli, vyspovedali

    3. splniť niečiu žiadosť, prosbu • kniž. zastar. al. arch.: uslyšaťvyslyšať (v náboženských textoch): nechcú ho na úradoch vypočuť, vyslyšať; Bože, vypočuj, uslyš, vyslyš našu prosbu!vyhovieť (komu): každému vyhovie, každého vypočuje


    podieľať sa p. zúčastňovať sa


    podkušiavať, podkúšať p. podpichávať, podpichovať


    podláviť 1. dlávením upraviť • popučiťpomliaždiť: podláviť, popučiť zemiaky na kašupogniaviťexpr. pomiagať: pomiagané jahody s cukromrozmliaždiťrozdrviť: rozmliaždiť, rozdrviť hroznoporozpúčaťporozmliažďovať (postupne, viac vecí)

    2. stúpaním, dlávením niečo zničiť, poškodiť • pošliapaťpomliaždiť: deti podlávili, pošliapali trávnik; na zemi je veľa pomliaždeného ovociapochodiťpostúpať: postúpať priesadyzošliapaťušliapaťexpr. pošmatlať: zošliapané, pošmatlané kvetypogniaviť: pogniaviť húsencezdláviťudláviťexpr.: zdlapčiťudlapčiť: v záhrade psy zdlávili, udlávili hriadkydodláviťdogniaviťdostúpaťdošliapať (silno podláviť al. podláviť väčšie množstvo)

    3. p. zaškrtiť 1


    porozpúčať p. rozmliaždiť


    podňať p. podnietiť 1


    ponášať sa p. podobať sa


    podpaľač kto založil požiar: polícia zatkla podpaľačazried. palič (Kukučín)


    podržať 1. p. zadržať 1 2. p. pomôcť 1 3. p. zachovať 1


    prostriedok 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, stredná časť niečoho • stred: prostriedok, stred ihriskacentrum: centrum mestaodb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníkakniž. srdce: srdce Európystržeň: stržeň vreduzastar. stredok

    2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • stred: v prostriedku, v strede mesiacapolovicapolovička: polovica, polovička týždňa

    3. p. nástroj 1


    stred 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov • prostriedok: stred, prostriedok izbycentrum: centrum mestaodb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníkaodb. epicentrum (bod na zemskom povrchu kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod miestom atómového výbuchu): pren. epicentrum nákazykniž. srdce: srdce Európystržeň: stržeň vreduzastar. stredok

    2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • prostriedok: v strede, v prostriedku týždňapolovicapolovička: polovica, polovička storočia

    3. p. stredobod


    stredobod osoba al. vec, okolo ktorej sa niečo sústreďuje • stred: byť stredobodom, stredom záujmu, pozornosticentrum: centrum činnosti, dianiaťažisko: ťažisko sporuzastaráv. stredisko: stredisko úvah (Kukučín)


    ťažisko 1. p. prostriedok 1 2. p. podstata 3. p. stredobod


    podťať 1. rubnutím, rezom pri spodku narušiť al. preťať • podseknúť: podťať, podseknúť chorý strompodkosiť (kosou): podkosiť kriačinupren. podlomiť: matkina smrť mu podlomila zdravie

    2. expr. úderom odspodu zvaliť • podraziťpodtrhnúť: podťať, podraziť, podtrhnúť súperovi nohupodkosiťpodseknúť: prudko podkosil, podsekol obrancu


    zraziť 1. prudkým nárazom, úderom spôsobiť, že niečo spadne, že sa niečo oddelí, posunie nadol al. k sebe • zhodiťstrhnúť: zraziť, zhodiť, strhnúť palicou orechy zo stromu; výstrel ho zrazil, zhodil na zemzvaliťpovaliť (prudkým pohybom): zvaliť, povaliť protivníka na zemzrútiť (zhora dolu): zrútiť niekoho do priepastizmietnuťzmiesť: zmietol pohár zo stolakniž. sklátiť: úder ma sklátil na zempren. expr. podťať: spadnúť ako podťatýzroniťpoet. uroniť: víchor zronil konár, uronil kvetodraziť (nárazom oddeliť al. posunúť dolu): odraziť roh budovy; päsťou odraziť loptupozrážaťpozráňaťpozhadzovaťpováľať (postupne, viac vecí)

    2. vziať istú časť zo sumy • stiahnuťstrhnúť: zraziť, stiahnuť percentá zo sumy; zrazili, strhli mi to z platuodrátaťodpočítať: odrátame, odpočítame vám to zo mzdy


    podväzok gumové pásy so sponkou na upevňovanie pančúch: dámsky podväzokhovor. zastar. štrumpandľa


    štrumpandľa p. podväzok


    podvihnúť 1. dať do zvýšenej polohy, dať trocha vyššie • nadvihnúťnaddvihnúť: trocha si podvihla, nadvihla na chrbte ťažký batohpridvihnúť: nemá mu kto vrece pridvihnúťzdvihnúťzodvihnúť (trocha): zvedavo z(o)dvihla hlavupodvážiť (pomocou páky podvihnúť na istý čas) • podniesť: lyžicu podnesie k ústamnadniesť (podvihnúť nesením): vietor nadniesol spadnutý listnadľahčiť (podvihnutím urobiť ľahším): nadľahčiť si bremenopopodvihovaťponadvihovaťpopridvihovaťpozdvíhaťpozodvíhaťponadnášať (postupne, viacero vecí)

    2. p. povzniesť 1, 3


    ponadnášať p. podvihnúť 1


    podvod úmyselné oklamanie s cieľom získať vlastný prospech al. poškodiť druhého • hovor. expr. podfuk: nadobudnúť niečo podvodom, podfukompodvodníctvohovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľexpr. balamutahovor. expr. humbug: tá záležitosť s predajom domu bola humbugomlesťúskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): použiť lesť, úskoktrik (šikovný postup založený na klamstve): predvolebné trikynepoctivosťpejor. šarlatánstvoklamstvoklamložnepravda: pristihnúť niekoho pri klamstve, lži; stavať na klame, nepravdeexpr.: luhaninašaľbiarstvošaľbahovor.: cigánstvocigánčina

    p. aj úskok, klam 2


    šaľbiarstvo p. podvod


    pofúľať p. zašpiniť


    poháňač kto niečo poháňa: poháňač stádahoneczastar. hajčiar (kto ženie statok)


    pozahrážať sa p. pohroziť


    pochábeľ expr. pochabý človek • expr. vetroplach: mladý pochábeľ, vetroplachzried. pochabecexpr.: pojašeneczjašenecotreštenecojašenecjašošaľošajooplašenecpajác: vystrája ako pojašenec, pochabecexpr.: frčkárlapikurkárapríl (nestály človek) • hovor. expr.: blázonšibnutýpejor. pobehaj: on je iba taký pobehajhovor. pejor. šišikniž. fanfaróniron. fiťfiriť (bezvýznamný človek s komickými vlastnosťami) • expr. hastroš (človek pochabý v oblečení)


    šaľo p. pochábeľ


    poňať p. pochopiť 1


    pokašlať sa, pokašľať sa p. pokaziť sa 1


    pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziťpoškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilozničiťznivočiťznehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotilporušiťnaštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokojexpr.: pobabraťzbabraťdobabraťspapraťdokopaťdooraťzoraťskopaťpokopaťdoryť: úlohu napokon pobabrala, dokopalahovor. expr.: potrbúľaťstrbúľaťsfušovaťpofušovaťspackaťzvŕzgaťpomachľovaťspotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obeddemoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetamihovor. expr.: zopsuťpopsuťzhumpľovaťexpr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťanačaťexpr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriťpomrviťdomrviťzmrviťpohubiťdoriadiťdorichtovaťzrichtovaťdomajstrovaťznigaťzništovaťhovor. zastaráv. zhindrovaťhrub.: zhovädiťpokašlaťpokašľaťpohnojiťvulg.: posraťskurviťniž. hovor.: poondieťpoondiaťdoondieťsubšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si životskaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu

    2. p. zmariť 1, prekaziť


    potrbúľať p. pokaziť 1


    preležať sa p. pokaziť sa 1


    pokladňa p. pokladnica 1, 2


    pokladnica 1. osobitne upravená schránka al. miestnosť na úschovu peňazí al. cenných vecí • hovor. pokladňa: nedobytná pokladnica, pokladňa; platí sa pri pokladnici, pri pokladnizastar. al. hovor. kasa: príručná kasahovor. zastaráv. buksa (malá pokladnica) • sejf (bezpečnostná schránka na peniaze a cennosti): v rohu izby stojí sejftrezor (špeciálne upravená miestnosť al. skriňa na úschovu peňazí, cenných vecí a pod.): testament má uložený v trezore

    2. miesto al. miestnosť na príjem a výdaj peňazí; ustanovizeň spravujúca majetok, peniaze určené na istý cieľ • hovor. pokladňa: plat sa vydáva v pokladnici, v pokladni; štátna pokladnica, pokladňazastar. al. hovor. kasa: pracovať v kase; obecná kasa


    pokosiť kosou oddeliť rastliny od koreňa; takto zbaviť niečo porastu • skosiť: pokosiť, skosiť lúkuvykosiťpovykášať (celkom a obyč. na menšej ploche): vykosiť ďatelinu pri plotezožaťpožať (najmä obilniny) • vyžaťpovyžínať (obyč. na menšej ploche) • obkosiťobžať (pokosiť dookola) • poskášať (postupne)


    povykášať p. pokosiť


    požať p. pokosiť


    vyžať p. pokosiť


    poskášať p. pokosiť


    pokúšať sa p. usilovať sa 1


    usilovať sa 1. vynakladať úsilie na niečo, vyvíjať duševnú aktivitu na dosiahnutie al. prekonanie niečoho • snažiť sa: musíme sa usilovať, snažiť byť spravodliví; usiluje sa, snaží sa vyhovieť každémuvyvíjať úsilie: vyvíja úsilie, aby bol prvýpričiňovať sapričíňať sa (vynakladať zvýšené úsilie na niečo popri niekom inom): aj vojaci sa pričiňovali, pričíňali o odstránenie následkov haváriehorliť (horlivo sa zasadzovať za niečo): po celý život horlil za pokroknamáhať sa (vynakladať námahu na niečo): namáhali sa zo všetkých síl, aby zvíťazilihľadieťdbať (venovať starostlivosť niečomu): hľadí vždy prísť do roboty načas; dbal vždy na to, aby slovo dodržalchlapiť sa (usilovať sa pri namáhavej robote): chlapil sa, ale vrece nezdviholexpr.: pechoriť sapachtiť sa (dychtivo sa usilovať o niečo, často malicherne): pechoria sa, pachtia sa za slávouchápať sa: chápe sa, pechorí, a predsa mu to nevychádzapokúšať sa: pokúšať sa vyriešiť problémnár. drcoliť sa

    2. s úsilím pracovať • činiť sa: ak sa budeš usilovať, odmena ťa neminie; v novom zamestnaní sa činíoháňať saobháňať sa: musí sa dobre o(b)háňať, aby uživil rodinuexpr.: zvŕtať saobracať sa (usilovne a šikovne robiť): vie sa v robote zvŕtať, obracaťchlapiť sa (držať sa po chlapsky): chlapil sa, ale ďalej nevládalkraj. obhadzovať sa: ak sa nebudeš obhadzovať, aj o gazdovstvo ťa pripravianár. uvíjať sa (Dobšinský)


    pól bod na povrchu Zeme, ktorým prechádza zemská os • zastaráv. točňa: severný, južný pól, severná, južná točňa


    točňa p. pól


    poľahnúť z pôvodnej vzpriamenej polohy sa pod tlakom priblížiť k zemi (o tráve, obilí, zried. i o iných rastlinách) • ľahnúťzľahnúť: po búrke pšenica ľahla, poľahla, zľahlapovaliť sapováľať sazváľať sa: obáva sa, aby sa zrelé obilie vo víchrici nepovalilo, nezváľalo


    zrútiť sa 1. prestať jestvovať ako celok (obyč. náhle; o niečom postavenom), zmeniť sa na trosky • zrúcať sazvaliť sazváľať sa: veža sa zrútila, zvalila; neudržiavané domy sa postupne zrúcali, zváľalihovor. expr. zošutrovať sa (s hrmotom sa zrútiť): svah sa zošutrovalzboriť sarozboriť sazosypať sa: dvorana sa po dažďoch zborila, rozborila; strecha sa zosypalaexpr. ruchnúť: stavba ruchla na hŕburozrúcať sarozváľať sarozvaliť sarozpadnúť sarozsypať sa (rozložiť sa na veľa častí) • porúcať sapováľať sa (postupne)

    2. p. spadnúť 1, 3


    rola p. úloha 2


    roľa p. pole 1


    stôl 1. kus nábytku pozostávajúci z dosky pripevnenej vodorovne na nohách al. na podstavci: písací, jedálenský stôltabuľa (slávnostne prestretý stôl)

    2. p. jedlo 1


    tabuľa 1. predmet v tvare dosky z rozličného materiálu: mramorová, kovová tabuľatabla: kamenná tablatablicatabuľkatablička (menšia tabuľa): obločné tablice; tabuľka, tablička skla

    2. doska na rozličné úradné a iné údaje: firemná tabuľa; na budove je pamätná tabuľaštítfirma (vývesná firemná tabuľa): na dome sa objavil štít bankyvýveska (vývesná tabuľa): pripnúť oznámenie na vývesku

    3. p. stôl 1 4. p. pole 1


    polica kus nábytku al. jeho časť z vodorovnej dosky slúžiaci na uloženie niečoho • regál: police, regály plné kníhhovor. zastar.: štelážšteláža: ukladať zaváraniny na štelážetažér (polica s priehradkami)


Pozri výraz ŽA v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: tvs, tvf, he, fim, aj1, csc, rsk, tgo, jaj, smn, amiå, cso, ode, tr ã â, tokã åˆ
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV