Synonymá slova "štok" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 64 výsledkov (1 strana)

  • stok p. sútok


    sútok miesto, kde sa zlievajú dva al. viaceré toky: pri sútoku Moravy a Dunaja stojí Devínvodohosp. stok: stok vôdústie (kde sa končí vodný tok)


    štok p. poschodie


    kanál 1. vedenie na odvádzanie odpadových al. znečistených vôd • stoka: pouličný kanál, pouličná stokakniž. kloakaodb. trativod (krytý odvodňovací kanál) • tech. drén (odvodňovací podzemný kanál) • tech. drenáž (sústava drénov)

    2. p. prieplav


    stoka p. kanál 1


    pichať 1. zasahovať niečím zahroteným • bodať: pichať, bodať obeť nožomštuchaťštúraťštáraťšparchať: štuchá, štára do osieho hniezdaďubaťďobať: dravec ďobe zobákom do zdochlinystokaťstokýnať: stokať červíka na udicužihať (pichať žihadlom): žihať ako osa

    p. aj strkať 2

    2. spôsobovať bolesť bodnutím al. podobnú ako pri bodnutí • bodať: včela, osa ma pichá, bodá; svetlo reflektora pichá, bodá očištípať (spôsobovať pálčivú bolesť): rana nepríjemne štípeklať: po dlhom behu ma začne klať v bokulúpaťlámať: pri zmene počasia ho lúpe, láme v kolenekniž. obádať: strnisko obáda nohy

    3. označovať príchod a odchod z pracoviska pomocou automatických hodín • hovor. štikaťsubšt.: cvikať • cvakať: v robote pichá, cviká vždy posledný

    4. p. strkať 1 5. p. podpichávať


    stokať p. pichať 1


    štokerlík, štokrlík p. stolček 1


    stokilový p. ťažký 1


    ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vreciaexpr.: stokilovýstocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlapťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny nákladmohutnýmasívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skalypriťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovyzried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)

    2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná bránamohutný: mohutný starožitný nábytoknevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál

    3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavýneľahkýobťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cestyúpornýhúževnatý: úporný, húževnatý bojnáročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienkyzložitýkomplikovanýneriešiteľnýnezvládnuteľnýnesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príkladpren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný textúmornýúnavnývyčerpávajúcivysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanietvrdýexpr. chlapský: tvrdá, chlapská prácaotrockýexpr.: lopotnýkrvopotnýkonskýexpr. zried. potnýzried. potutvárnyexpr. zried. mozoľnatýpren. expr.: galejníckygalejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka prácakrutýneľudskýpren. expr.: psípsovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osudkniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robotakniž. trudnýzried. trudnatýhorkýtrpkýpren.: tŕnistýtŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púťkrušný (ťažký a smutný): prišli krušné časypriťažký (priveľmi ťažký)

    4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovenývydýchanýnedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti

    5. p. veľký, vážny1 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký


    napichnúť 1. pichnutím zachytiť al. navliecť na ostrý predmet • nastoknúťnabodnúť: napichnúť, nastoknúť slaninu na ražeňstyknúťnastyknúť: styknúť jedlo na vidličkunabrať: nosorožec ho nabral na rohnastýkaťponapichovať (postupne, viac vecí): ponapichovala kolíčky do zemezastar.: stoknúťnatknúť: stokol bajonet na pušku

    2. pichnutím prederaviť • nabodnúťprepichnúť: napichol si pľuzgier; prepichol si kožu nožom


    navliecť 1. posúvaním umiestniť na niečo • natiahnuť: navliekla si, natiahla si rukavicenasunúťnasadiť: nasunul hadicu na vodovod; nasadil si maskunastoknúťstoknúťstyknúťnaraziť (prudším pohybom navliecť): nastokol jej obrúčku; narazil si čiapkupostýkaťponavliekaťponastýkaťnastýkaťnár. postýbaťnastýbať (postupne, viac vecí): ponavliekala si všetky prstienkyobliecť (navliecť na telo): obliekla si sukňuobuť (navliecť na nohy): obul si papuče

    2. p. nastrojiť 1


    stoknúť p. napichnúť 1


    stokoruna p. stokorunáčka


    stokorunáčka stokorunová bankovka • stovkahovor. stokorunastokorunák (stokorunová minca): platiť stokorunáčkou, stovkou, stokorunou, stokorunákom


    stokorunák p. stokorunáčka


    štokovec p. dom 1


    stokrát p. stonásobne 1, veľakrát


    stonásobne 1. vyjadruje násobenosť číslom sto • stokrátsto ráz: dosiahli stonásobne, stokrát, sto ráz vyšší zisk

    2. p. veľakrát


    veľakrát vyjadruje násobenosť vo veľkom počte; opakovane vo veľkom počte, v mnohých prípadoch • veľa rázmnohokrátmnoho ráz: veľakrát, veľa ráz sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou; mnohokrát, mnoho ráz už vyhral nado mnounejedenkrátnejeden razviackrátviac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: nejedenkrát, nejeden raz, viackrát ho už pristihlinespočetnekrátkniž. nesčíselnekrát: v zahraničí bol už nespočetnekrát, nesčíselnekrátmnohonásobneoveľaexpr.: stonásobnetisícnásobne: je mnohonásobne, oveľa schopnejší ako iníčastoneraz: často, neraz nevedel, ako ďalejexpr.: stokrátsto ráz: stokrát, sto ráz som mu vravel, aby to nerobilexpr. nastokrát: ďakujem vám nastokrátexpr.: tisíckráttisíc rázmiliónkrátmilión ráz: tisíckrát, milión ráz mal príležitosť ospravedlniť saexpr.: tucetkráttucet rázixkrátix ráz: už tucetkrát, ixkrát, ix ráz si to mohol rozmyslieťexpr.: toľkokráttoľko ráz: už toľkokrát, toľko ráz sa vyhrážal, že odíde, ale predsa zostal


    colštok p. meter 1


    meter 1. nástroj na meranie dĺžky • hovor. colštok (drevený skladací meter): odmerať múrik metrom, colštokom

    2. hovor. kubický meter • kubík: dva metre, kubíky dreva

    3. hmotnosť sto kilogramov • cent: váži už skoro meter, centhovor. metrák

    4. prostriedok na hodnotenie • mierameradlo: nemá na každého rovnaký meter, meradlokritérium


    kalamita nepriaznivý stav spôsobený nečakaným nedostatkom al. prebytkom niečoho • pohroma: snehová kalamita, pohromanešťastie: pomáhať ľuďom v nešťastízmätokchaos: spôsobiť zmätok, chaos v zásobovaní

    p. aj katastrofa


    neistota nedostatok istoty: žiť v stálej neistotepochybapochybnosť: mať pochyby, pochybnosti o úspechutréma (neistota pred vystúpením na verejnosti): pociťovať trémuzmätoknepokoj (strata duševného pokoja): priviesť niekoho do zmätku; pociťovať nepokojrozpakypomykov (duševný stav prejavujúci sa nepokojom): premôcť rozpaky; prísť do pomykovanerozhodnosťostýchavosťhanblivosťrozpačitosť: trpieť nerozhodnosťou, ostýchavosťou, hanblivosťou


    nepokoj 1. stav napätia, nedostatok pokoja • nepokojnosťznepokojenie: pociťovať nepokoj, nepokojnosť, znepokojenienervozitapodráždenosť: prejavovať nervozitu, podráždenosťneistota (nedostatok istoty): žiť v stálej neistotetieseň: zmocňuje sa ho tieseňzmätok (strata duševného pokoja)

    p. aj zmätok 1

    2. prejav nespokojnosti • kniž. rozbroj: vypukli nepokoje, sociálne rozbrojerozruch: v miestnosti nastal rozruchvrenie: spoločenské vrenieexpr. hrmavica: strhla sa hrmavicakniž. kvas: revolučný kvas


    zmätok 1. strata duševného pokoja: prísť do zmätku; nevedel sa zbaviť zmätkunepokojnepokojnosť (stav duševného napätia): pociťovať nepokoj, nepokojnosťneistota (nedostatok istoty): medzi ľuďmi sa ho zmocňuje neistotazmäteniezmätenosť: ovládlo ma zmätenietréma (pocit neistoty pred verejným vystúpením): mať trémuexpr. mítor (Hviezdoslav)

    2. (veľké) narušenie normálneho chodu života: v dome vládol zmätokchaos: spôsobiť chaos v dopravezmätenosť: zmätenosť pomerovzhon: odísť vo veľkom zhonepoplach (náhly zmätok): vyvolať poplachrozruch: spôsobiť rozruchneporiadok (chaotický stav): neporiadky v zásobovanínesúlad: nesúlad v manželstvedezorganizácia (nedostatok organizácie): povojnová dezorganizáciadezorientáciadezorientovanosť (strata orientácie): myšlienková dezorientácia, dezorientovanosťanarchia: anarchia vo výrobepanika (zmätok spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panikaexpr. kucapaca: nastala kucapacaexpr. trma-vrma: pred bránkou vznikla trma-vrmaexpr. haravara: strhla sa haravaraexpr.: balamutagalamutamotanicamotaninamotaniskomrvenica: motanica ľudí, motanina problémovexpr.: hurhajhuriavk: robiť hurhajexpr. blázinec (prostredie plné zmätku): doma je hotový blázinechovor. expr. babylon: veľkomestský babylonhovor. expr. džungľahovor. expr. virvar: virvar na ulicihovor. expr. rodeohovor. expr. cirkus: v tom cirkuse sa nedá pracovaťexpr. bengálhovor. expr.: meľamela: v krčme bola včera meľa, melahovor. pejor. galimatiáš: mať v hlave galimatiášhovor. expr. mišmaškniž.: mätežmätenicamätenina: mätež jazykovkniž. zmäť: zmäť dojmov (Chrobák)kniž. zastaráv. surma: v tej surme si obliekol košeľu naopakzastar. surmia (Vajanský)zastar. surmita (Zúbek)kniž. konfúzia: myšlienková konfúziazastar. zmuta (Vajanský)kniž. mumraj (Zúbek)zastaráv. zmätenie (Vajanský)hrub. bordel: vo svojich veciach má vždy bordelsubšt. herberg: má doma herbergsubšt. paseka: bola tam hotová pasekasubšt. magľajz


    lístok 1. niečo tenké ako list • plátok: pokryť niečo lístkami, plátkami zlata

    2. papier malého (pohľadnicového) formátu slúžiaci na rozličné záznamy • kartakartička: z kartotéky zmizli dajaké lístky, karty, kartičky; syn poslal lístok, kartu z vojnykorešpondenčný lístokhovor. korešpondentka (lístok s natlačenou známkou) • tiket (stávkový lístok)


    noviny periodicky vychádzajúca tlačovina v podobe väčších listov s informáciami o politických, hospodárskych, kultúrnych, športových a pod. udalostiach • tlač: čítať noviny, tlač; denná tlačdenník (noviny vychádzajúce denne) • večerník (noviny vychádzajúce pred večerom) • ranník (noviny vychádzajúce v ranných hodinách) • týždenník (noviny vychádzajúce raz do týždňa) • pejor. plátok (podradné noviny)


    plátok 1. p. šúplata 2. p. tlač 2, noviny


    rez 1. stopa po zarezaní, zárez: hlboký rez, zárez v kmeni stromuprierez (priečny rez predmetom): prierez kmeňa stromuvrúbokvrub: palica s vrúbkami, vrubmiles. zákres (rez v dreve, ktorým sa označujú stromy určené na vyrúbanie)

    2. odrezaná časť niektorých pokrmov; hranaté formy múčnikov: rezy zo šunkovej roládyplátplátok (rez v podobe tenkého plochého útvaru): krájať mäso na pláty, plátkyšúplata (tenká vrstva niečoho): šúplaty jabĺk

    3. p. zákrok, zásah 2 4. p. oriezka


    šúplata niečo v podobe tenkého plochého útvaru: šúplata blata, snehuplát: krájať mäso na plátyplátok: plátok syra, šunkyrez (odrezaná šúplata): obkrútiť závitok rezom slaniny


    tlač 1. pracovný postup, pri ktorom sa prenáša písmo al. iné znaky na papier al. na iný materiál: chyba tlačekníhtlač (tlačenie kníh): vynájdenie kníhtlačehĺbkotlač (technika tlače z hĺbky) • meditlač (tlačenie obrazov z medených platní) • ofset (technika tlače z plochy, pri ktorej sa obraz prenáša na gumový valec a z neho na papier) • fototlačfototypia (spôsob fotomechanického rozmnožovania) • typografia (technika tlače s použitím sadzby) • xerografia (reprodukčná technika založená na elektrostatickom princípe)

    2. periodicky vychádzajúce tlačové výrobky: odborná tlaččasopisy: obrázkové časopisynoviny: čítať novinypublikácie: vedecké publikáciepejor. plátok (podradná tlač, najmä noviny)


    nálepka lístok (s textom, označením) na naliepanie: batožinové nálepkyetiketavineta (nálepka s udaním obsahu): etiketa, vineta na fľašištítok (nálepka s menom, nápisom a pod.): štítok na dverách, na zošitesamolepka (nálepka s lepidlom na rube)


    štítok 1. vymedzená plôška s označením vecí, s menom, s nápisom: kovový štítok na dveráchmenovka (štítok s menom): schránky s menovkamilístok: lístok na exponátochnálepka: nálepky na výrobkochtabuľka: tabuľka s menom

    2. tienidlo na čapici • strieška: čapica so širokým štítkom, so širokou strieškouhovor. šilt


    ohrada 1. ohraničenie istého priestoru niečím • ohradenie: odstrániť ohradu, ohradenieplotoplotenie: drôtená ohrada, drôtený plot, drôtené oplotenielesalesicalesina (prútená pletená ohrada): lieskovcová lesa, lesica, lesinabariéra: preliezť bariéruzábradlie (ohrada zabraňujúca pádu z výšky): zábradlie schodiskabalustráda (stĺpikovité zábradlie) • oplôtokoplôtka (ohrada na pasienkoch oddeľujúca jednotlivé záhony) • zastar. parkan (ohrada, obyč. murovaná al. z dosák) • kniž. zábor (Tajovský)

    2. ohradený priestor • ohradenie: ovce vybehli z ohrady, dostať sa z ohradeniakošiar (ohrada pre ovce): zavrieť ovce do košiara


    plot ohraničenie istého pozemku niečím • oplotenie: do záhrady treba urobiť nový plot, nové oplotenieoplôtokoplôtka (plot na pasienkoch ohraničujúci jednotlivé časti) • ohrada: murovaná ohradalesalesicalesina (prútený pletený plot): lieskovcová lesa, lesica, lesinazastar. parkan (plot, obyč. murovaný al. z dosák)


    opätok zvýšená časť obuvi, o ktorú sa opiera päta • podpätok: topánky s vysokým opätkom, podpätkom


    podpätok p. opätok


    oplôtka, oplôtok p. ohrada 1, plot


    priebeh plynulé napredovanie niečoho v čase: choroba má normálny priebehbehchodpostuppochod: beh, chod udalostí; myšlienkový postup, pochoddej (čo sa deje, čo prebieha): opisovať dej filmuspád (rýchly priebeh): hra nemá spádproces (plynulý priebeh): historický proceskniž. tok: tok života


    prúd 1. pohyb vody, tekutiny • tok: rieka má tichý prúd, tokcícerokexpr.: cíčekcrkcvrk (slabý prúd tekutiny): cícerok potu, sĺz, crk mlieka

    2. p. dav, zástup 1, kolóna 1 3. p. smer 1 4. p. sled 1 5. p. prameň 2 6. p. elektrina


    rieka prirodzené prúdenie vody korytom vo väčších rozmeroch: hlboká, rozvodnená riekaodb. tok (rieka prúdiaca korytom; jej úsek): znečistenie vodných tokov; horný tok Hronavoda: spustiť čln na vodu


    tok 1. p. prúd 1, priebeh 2. p. rieka


    sekrét lek. hustejšia tekutina tvorená žľazami • výlučok: sekréty, výlučky slinných žliazvýtok: hnisavý výtokvýpotok: pľúcny výpotoklek. exsudát


    výron samovoľné vytekanie: výron krvi do mozguvýtok: hnisavý výtok


    výtok 1. p. výron 2. p. sekrét


    servítka kus látky al. špeciálneho papiera, obyč. štvorcového tvaru používaný na utretie úst a rúk pri jedle al. na balenie • servítokobrúsok: damaškové servítky, obrúsky; zabaliť si desiatu do servítky


    servítok p. servítka


    smútok stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou: zmocňoval sa ho veľký smútokzármutok: spôsobiť niekomu hlboký zármutokclivotaclivosť: pochytila ho clivota, clivosťžiaľ (veľký smútok): plakať, piť od žiaľuľútosť (duševná bolesť): ľútosť za priateľomsvetobôľ (nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus): romantický svetobôľbôľbolesť (duševné utrpenie): bôľ, bolesť za rodičmichmúra (smútok v tvári): chmúra mu prešla po čelekniž. žalosť: prežíval žalosť zo straty blízkehopoet.: stesktrud (Rázus)rmut (Figuli)nár. pokora (Kukučín)


    sústruhovňa dielňa, kde sa obrába na sústruhoch • sústružňatokáreň: pracovať v sústružni, tokárni


    tokáreň p. sústruhovňa


    sústružníctvo zamestnanie sústružníka • tokárstvohovor. zastar. tokárčina


    tokárstvo p. sústružníctvo


    tokárčina p. sústružníctvo


    sústružník odborník pracujúci so sústruhom, pri sústruhu: sústružník kovovtokár (sústružník obrábajúci najmä drevený materiál)


    tokár p. sústružník


    útok 1. vojenské napadnutie niekoho, niečoho; priama bojová akcia na zničenie nepriateľa: ozbrojený útok; útok na nepriateľské pozícieagresiavpádinvázia (útočné napadnutie): agresia, vpád na cudzie územie; invázia námornej pechotynájazd (vtrhnutie na cudzie územie): tatárske nájazdyofenzíva (väčší útok): prejsť do ofenzívynápor: nápor nepriateľských vojskvýpad (náhly útok): výpad jazdyvýboj (útok s cieľom získať cudzie územie): koloniálne výbojevoj. úder (sústredený útok): smer hlavného úderukniž. atakzastar.: šturmnápad (Kalinčiak)

    2. náhle, prudké napadnutie (iné ako vojenské, napr. fyzické, slovné, v tlači a pod.): útok rozzúreného zvieraťa; v každom slove videl útok proti sebeatentát (útok na život z politických pohnútok): spáchať atentát na niekohokniž. inzultácia: inzultácia rozhodcu na futbalovom zápasevýpad: výpady opozícienápor: to je nápor na nervykniž.: atakinvektíva: verejné ataky, invektívy


    veľrieka veľká rieka • veľtok: veľrieka Volga, africké veľtoky


    veľtok p. veľrieka


Pozri výraz ŠTOK v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Lekársky slovník: z36, y50, m13, a30, g83, ex, h72, i86, o85, pico, ex n, pareza, delta, ovplyvnen pohlav m, marginal
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV