Synonymá slova "śp" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 2477 výsledkov (21 strán)

  • páperie drobné, jemné spodné vtáčie perie • páper (niečo podobné páperiu): vankúše z páperia, z pápera; páperie, páper snehu; páper okolo ústexpr. páperec


    páperistý, pápernatý p. páperový 1, 2


    páperný, páperovitý p. páperový 2


    páperový 1. ktorý je z páperia • pápernatýpáperistý: páperové, pápernaté, páperisté vtáčie hniezdoperový (vyplnený perím): páperový, perový spací vak; páperová, perová bunda

    2. ktorý má vlastnosti ako páperie, podobajúci sa páperiu • páperistýpápernatý: páperové, páperisté, pápernaté semená stromovpáperovitýľahkýľahučkýjemný: páperovitý, ľahký sneh; ľahučké lupienky kvetov; páperové, jemné vlásky dieťaťapoet. zastar. páperný


    pápežský súvisiaci s inštitúciou pápeža • cirk. apoštolský: pápežský, apoštolský nuncius; pápežská, apoštolská stolica


    páračka žena, ktorá pára perie • driapačka: u susedov sa schádzajú páračky, driapačky


    páračky spoločné páranie peria • driapačky: ísť na páračky, driapačky


    párať 1. odtrhávať perie z kostrniek • driapať: cez zimné večery párali, driapali perie

    2. p. rezať 2, 3


    rezať 1. ostrým nástrojom rozdeľovať na časti • krájaťrozrezávaťrozkrajovať: rezal, krájal syr; rozrezávala rožky na poloviceodrezávaťodkrajovaťukrajovať (kúsok z niečoho): odrezávala plátky slaninykrúžľať (krájať na kolieska): krúžľať zeleninuhovor. expr. fakliť: nedbalo faklil salámuexpr.: pidlikaťpidlikovaťpihlikaťpižlikaťmidlikovaťrezikaťrezíkať (zle al. pomaly): pidlikal, rezíkal drevo nožíkom

    2. vnikať do povrchu • zarezávať sazarývať sa: opasok ju reže v páse; povraz sa mu zarýva do koževrezávať savrývať sa (do niečoho) • párať: ostne im párali kožu

    3. hovor. nepríjemne pôsobiť na zmysly • dráždiť: svetlo reže, dráždi očihovor. párať: páralo ju v ušiach, v hrdleexpr. zarezávať sa: hluk sa zarezával do uší

    4. p. biť 2


    párok jemný údenársky výrobok v podobe tenkých dlhších valčekov: párky s horčicousubšt.: viršľa • virštľa


    párovitý p. párový


    párový vyskytujúci sa v páre, tvoriaci pár • párovitý: párové, párovité výbežky; párové, párovité rozčlenenie prvkov


    párty p. zábava 2


    pás 1. úzky dlhý útvar nejakého materiálu • pruh: úzky pás, pruh papiera, plechu; kožené pásy, pruhy na kufriexpr. pásik: pásik kožehovor. štráf: všiť do sukne štráf látkypopruhsubšt. gurtňa (pevný pás používaný na upevnenie, nosenie niečoho): niesť skriňu na popruhoch, na gurtniachštóla (širší pás okolo pliec ako súčasť ženského oblečenia) • krajč. dragún (pás vzadu na kabáte udržujúci fazónu)

    2. úzka dlhá časť plochy • pruh: priechod vyznačený pásmi, pruhmi; pásy, pruhy políhovor. štráfexpr.: pásikprúžokštráfikhovor. táľ (úzky pás poľa)

    3. p. remeň 1 4. p. driek 2


    pásik p. pás 1, 2, páska


    páska úzky pruh tkaniny, papiera a pod. • pásikstužka: páska, pásik z kože; nosiť pásku, stužku na znamenie smútkušnúra (pruh zo spletenej priadze)


    pásavý p. pásikavý


    pásikavý na ktorom sú pásiky, pásy • pásavýpáskavýpáskatýpásikovanýpáskovanýpásovaný: pásikavý, pás(k)avý záves; pás(i)kovaný, pásovaný sveterprúžkovanýprúžkatýpruhovaný: prúžkovaný, prúžkatý, pruhovaný ako zebrahovor.: šráfkovanýšrafovanýštráfkatýštráfkovanýštráfovaný


    pásovaný p. pásikavý


    pásikovaný, páskovaný p. pásikavý


    stuha1 úzky ozdobný pás nejakej látky • stužka: stuha, stužka na klobúku; maturitná stužkapáska: čierna páska na rukávešujtáš (úzka farebná ozdobná stužka): sukňa so šujtášmiviazačka (stuha na uväzovanie): šaty s viazačkouhovor. mašľa: hodvábna mašľa vo vlasochhovor. pentľa (ozdobná stužka) • šerpa (širšia stuha nosená okolo pása al. pliec): opásať si šerpuhovor. zastar.: galôn (Šoltésová)galún (Kukučín)


    páskatý, páskavý p. pásikavý


    pásový p. sériový 1


    sériový 1. vyrábaný vo veľkom množstve rovnakým spôsobom, rovnakou technológiou (op. kusový) • továrenskýhovor. fabrickýpásový: sériová, továrenská výroba; sériové, fabrické výrobkyveľkosériový

    p. aj konfekčný

    2. p. viacnásobný 1


    pátos 1. prudké, hlboké vzrušenie • majestátnosťslávnostnosť: pátos, majestátnosť utrpeniapatetikapatetickosť: pátos, majestátnosť, patetika dikcie

    2. nadšený, vzletný spôsob prejavu • patetikapatetickosť: hovoriť s pátosom, s patetikounadnesenosťkniž. vozvýšenosť (Vajanský)


    pátrač p. stopár


    stopár kto niekoho al. niečo stopuje; stopovací pes: zviesť stopárov na scestiepátračzried. stopovateľ; stopovač (pes na vyhľadávanie poľovnej zveri)


    pátračka p. pátranie


    pátranie úsilie nájsť niečo al. niekoho, vyzvedieť sa niečo • hovor. pátračka: pátranie, pátračka po páchateľoch prepadu


    pátravý p. skúmavý


    sliedivý ktorý striehne, ktorý nepríjemne, napäto pozoruje, prenasleduje (obyč. pohľadom): sliedivý človekčíhavýjastrivýprenikavýpátravý (iba o zraku, pohľade): má číhavé, jastrivé, prenikavé, pátravé oči šelmyexpr. snorivý: sliedivé, snorivé susedky; sliedivý, snorivý výraz zvedavca

    p. aj skúmavý


    pátričky p. ruženec


    ruženec pomôcka na modlenie so zrnkami na retiazke • hovor. pátričky


    pästiar športovec pestujúci pästiarstvo • boxer: má v rukách silu ako pästiar, boxerzastar. boxerista


    pästiarstvo druh ťažkej atletiky, pri ktorom dvaja súperi uplatňujú údery päsťami • boxzastar. boxing


    päta p. úpätie


    úpätie najspodnejšia časť vrchu, vyvýšeniny: úpätie svahu, úpätie Tatierpäta: päta vrchu


    päťdesiatiny p. päťdesiatka


    päťdesiatka vek päťdesiatich rokov • päťdesiatiny: dosiahnuť, sláviť päťdesiatku, päťdesiatinyabrahámoviny


    pätica1 útvar, ktorý sa skladá z piatich osôb al. vecí • päťkapätorka: pätica, päťka kamarátov; víťazná pätorka reprezentantiek


    pätica2 p. pätka, podstavec


    pätka spodná časť niektorých zariadení al. nástrojov • pätica: pätka, pätica pažby, žiarovky

    p. aj podstavec


    podstavec vec, na ktorú sa niečo kladie, upevňuje • zastar. postament: mramorový podstavec, postament pomníkapodstava: podstava sochyzried. podstavok (Figuli)zried. stolec: Madona na pozlátenom stolcistatív (podstavec na upevnenie prístroja): statív fotografického prístrojapodnožpodnožka (spodná časť niečoho): podnož, podnožka strojaodb.: päticapätka (spodná časť niektorých zariadení): pätica, pätka kosyodb. sokel (spodná časť stavby, stenový výklenok): dlaždicový sokelšasi, pís. i chassis (podstavec elektrického prístroja): gramofónové šasi, chassisstojan (konštrukcia, na ktorú sa veci kladú, upevňujú): maliarsky stojan

    p. aj stojan


    päťka 1. číslo, číslica päť; niečo označené číslom päť • pätorka: cestovať päťkou, pätorkou; bývať na päťke, pätorkenedostatočná (známka v školskom hodnotení): dostať z fyziky nedostatočnúštud. slang.: guľabaňa

    2. p. pätica1


    pätorka p. pätica1, päťka 1


    pätolizačský p. podlízavý, servilný


    podlízavý ktorý si získava niečiu priazeň prehnaným vychvaľovaním, lichotením a pod.; svedčiaci o tom • zaliečavýlíškavý: podlízavé, zaliečavé, líškavé rečipejor.: podkladačnýpodkladavýslužbičkársky (ktorý sa podkladá slovami al. činmi, službami): podkladační, službičkárski podriadenípoklonkujúcipoklonkárskykniž. pejor. pritakávačský (ktorý poklonkuje, ktorý horlivo vyjadruje súhlas s niekým): poklonkujúce správanie; podlízavé, pritakávačské kývanie hlavoupejor.: pochlebovačnýpochlebovačskýpochlebníckypochlebnýpätolizačský: pochlebovačné, pochlebovačské slová obdivu; pätolizačská povahaúlisný (neúprimne, podlízavo milý): úlisný úsmevpejor.: servilný (odpudzujúco podlízavý) • potrimiskársky: byť servilný voči vrchnostinár. pejor. podliezavý


    servilný pejor. ktorý sa podlizuje; ktorý je prehnane horlivý a úctivý, aby si získal priazeň; svedčiaci o tom • podlízavý: servilný, podlízavý človek; servilné, podlízavé správaniepejor.: pätolizačskýpochlebovačnýpochlebovačskýpoklonkujúcikniž. pejor. pritakávačský: nemohol sa pozerať na pätolizačské, pochlebovačné, pochlebovačské tváre okolo seba; neverila poklonkujúcim, pritakávačským rečiamúlisnýklzkýzaliečavýlíškavý (neúprimne milý): úlisná, klzká povaha; zaliečavé, líškavé úsmevy, poklonyponíženýotrocký: ponížená, otrocká poslušnosťsluhovskýlokajský: sluhovské poklonkovanie


    zaliečavý ktorý sa usiluje získať niečiu priazeň lichôtkami, chválou a pod. • líškavý: zaliečavý, líškavý človeklichotivýlichotníckylichotiaci: rád počúva lichotivé, lichotiace slovákniž. lichotný (Sládkovič, Jesenský)sladkýsladkavýsladkastýexpr. medový (prehnane al. pokrytecky milý): sladké, medové rečipodlízavýpodliezavýpodkladavýpochlebovačnýpoklonkujúcipochlebovačskýpochlebníckypochlebnýpoklonkársky (zaliečavý pre vlastný prospech): má podlízavý charakter; pochlebnícka kritika; pochlebná reč; poklonkárske spôsobypejor.: servilnýpätolizačskýnadbiehavý: má servilných podriadených


    zradný 1. ktorý zradil; svedčiaci o zrade • zradcovský: zradná, zradcovská vláda; zradcovský režimpodlýklamnýfalošnýpodvodný: falošné sľubyzlýpejor.: zapredaneckýprisluhovačskýpätolizačskýrenegátskyžoldnierskyjaničiarsky: zlý, zapredanecký čin; pätolizačské, renegátske správaniejudášsky: judášska službaodrodilskýodpadlícky (ktorý zradil národné cítenie): odrodilské, odpadlícke názorykniž. perfídny

    2. ktorý vzbudzuje pocit neistoty, strachu • zákernýnebezpečný: zradné, zákerné, nebezpečné úskaliahroznýhrozivýstrašný: hrozný, strašný vír


    pílkatý, pílkovitý p. zúbkovitý


    pílovitý p. zúbkovitý


    zúbkovitý ktorý má po okraji zúbky, zuby • zúbkatýzúbkavýzúbkovýzúbkovanýzúbkovatýzubatý: zúbkovité, zúbkované kolieskoozubený (opatrený zubami): ozubené kotúčepílkovitýpílovitýpílkatý (pripomínajúci pílku): pílkovitý listhovor. cikcakovitý: cikcakovitá obruba sukne


    pípať p. pišťať 1


    pišťať 1. vydávať slabý vysoký zvuk (o vtákoch) • pípať: v kroví pišťalo, pípalo kuriatkoexpr.: čipčaťčipotaťčiepčať: v hniezde sa mrvilo a čipčalo, čipotalo šesť neoperených vtáčatexpr.: čivčaťčivkaťčivikať: pod oblokom čiv(i)kajú vtáčenceexpr.: ciepkaťciepčaťcipčaťciapčať: sotva vyliahnuté lastovičky ciepkajú, ciepčajú, cipčia v hniezdeexpr. čučuľkať: už z diaľky počuť čučuľkať husi na pažitiexpr.: kvíkaťkvičať (o svini): prasa zúfalo kvíkalo; pren. (o deťoch): deti od radosti až kvíkali

    2. vydávať vysoký zvuk pri rýchlom lete vzduchom • pískaťhvižďaťhvízdať: počul, ako mu guľky pištia, pískajú, hviždia popri hlaveexpr.: piskotaťfičať: vo vzduchu fičali granáty


    pi-pi, pí-pí p. cip 1


    písanka p. zošit


    zošit zväzok zošitých listov papiera spevnených obálkou: linajkový, kockovaný zošitpísanka (školský zošit): písanka na domáce úlohyhovor. expr. šalabachter (stará, obyč. poškodená písanka) • zastar. škripta (Vansová)


    písať 1. zaznačovať reč písmom • čarbať (neúhľadne písať): písať, čarbať do písanky úlohuexpr.: škrabaťškriabaťčmáraťčmarigať (škaredo, neúhľadne písať): druháčik škr(i)abe ako kocúr; rýchlo čmára odpoveď na listexpr.: čiaraťčiarkať: čiar(k)a si čosi do notesaexpr.: machliťmachuliť (obyč. škaredo, nejasne a pod. písať): čosi machulí na papierexpr. maľovať (pekne písať) • vypisovať (často písať): dievčence mu ustavične vypisujúfraz. expr. hádzať na papier: hádže na papier čísla

    2. umelecky tvoriť • skladaťkomponovať: písať, skladať báseň, operu


    tvoriť 1. sústavnou činnosťou dávať vznik niečomu • utvárať: dieťa tvorí, utvára nové slová; organizmus si tvorí, utvára odolnosť proti vírusu; tvoriť tón na husliachvytvárať (najmä tvorivou umeleckou činnosťou): svoje najvýznamnejšie diela vytváral básnik začiatkom storočia; vo filme vytvára postavu otcakniž. kreovať: kreovanie spolkuexpr.: potiťsmoliť (tvoriť s veľkou námahou): potiť, smoliť veršestvárňovaťzobrazovať (dávať umeleckú podobu): v románe stvárňuje, zobrazuje postavy z dedinského prostrediakomponovaťskladať (najmä hudobné dielo): komponuje, skladá populárne piesne, opery; obraz komponoval v tmavých farbáchpísať: písať román, symfóniuprodukovaťpejor. fabrikovať (tvoriť umelecké diela, obyč. v množstve a na úkor kvality): produkovať romány, filmyexpr. súkať (tvoriť v množstve a obyč. nekvalitne): súka veršezakladaťbudovaťzriaďovať (tvoriť niečo od začiatku)

    2. dávať priestorové ohraničenie • utváraťvymedzovaťohraničovať: reťaz hôr tvorí, utvára pôsobivé pozadie; dolinu ohraničujú, vymedzujú kopce z dvoch strán

    3. p. predstavovať 1


    písať sa p. volať sa


    volať sa mať meno • nazývať sakniž.: menovať sazvať sa: Ako sa voláš?; dedina sa nazýva, menuje Očováhovor. zastar. písať safraz. niesť meno po niekom/niečom


    písať si byť v písomnom styku, vymieňať si listy • korešpondovaťviesť korešpondenciu: už dlho si píše s kamarátom z vojny; korešpondovať, viesť korešpondenciu s poisťovňouvypisovať si (často si písať): ustavične si vypisuje s dajakým cudzincomnespráv. dopisovať si


    pískavý, piskľavý, piskotavý p. ostrý 4, prenikavý 1, hvízdavý


    písmeno jednotlivý grafický znak písma • litera: malé, veľké písmená, literygraféma (písomný znak hlásky)


    písomka p. skúška 2


    skúška 1. zisťovanie, overovanie kvality, vlastnosti, primeranosti niečoho • zastaráv. próba: ísť ku krajčírke na skúšku, próbu šiattest (skúška na zistenie hodnôt, vlastností): mikrobiologický test

    2. kontrola a hodnotenie vedomostí, obyč. v škole: podrobiť sa skúšketest (skúška na zistenie vedomostí, schopností): písať test z matematikymaturitamatúra (záverečná skúška na strednej škole): byť pred maturitouhovor. písomka (písomná skúška) • hovor. štátnica (štátna skúška): urobiť štátnicuhovor. prijímačky (prijímacie skúšky) • zastar. exámen (záverečná skúška na konci školského roka): zložiť exámen

    3. prípravné predvedenie dramatického, hudobného a pod. diela: koncertná skúškahovor. generálka (generálna skúška): verejná generálka

    4. p. trápenie 5. p. pokus


    písomnosť p. spis 1


    písomný sprostredkovaný, vykonaný písomne • korešpondenčnýlistový: písomný, korešpondenčný, listový stykzastar. listovný


    píšťala 1. jednoduchý dychový hudobný nástroj: píšťala z vŕbydúčeľadúčeľ (Hviezdoslav)piskor (súčasť ľudových hudobných nástrojov, do ktorej sa fúka): piskor na gajdáchtrembita (dlhá pastierska píšťala)

    2. kosť na predkolení • dúčeľadúčeľ (Dobšinský)


    pľačkanica, pľačkanina p. čľapkanica


    plán 1. predstava budúcnosti • zámerúmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmucieľ: uskutočnil svoj cieľúčel: nejasný účel poradypredsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatieidea: to je dobrá ideakniž. zámysel

    p. aj úmysel, zámer, idea 1

    2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnostirozvrh: rozvrh hodín, prácprogram: program koncertu, edičný programgrafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravyharmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramuprojekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníkascenár: scenár filmu, výstavyosnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovyporiadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadokkoncepciakniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešeniahovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet

    p. aj koncepcia 2

    3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, uliceodb. dispozícia: dispozícia prízemiaprojekt (plán technického diela): projekt divadla, stanicepôdorys: pôdorys budovy

    4. p. zložka


    pôdorys p. základ 3, plán 3


    základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základyzastaráv. fundament: fundamenty mostahovor. grunt: z domu ostal iba grunt

    2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnostipodstata: dotknúť sa podstaty problémujadro: jadro prednáškyduša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodinyodb. substrát: jazykový substrátodb. koreň: koreň rovnice

    3. to, z čoho sa vychádza: základy poznaniavýchodisko: nájsť spoľahlivé východiskopodklad: historický podklad dejazákladňa: vzťahy na demokratickej základnizdrojprameňžriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučeniaplatforma: spoločná politická platformakniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého dielakniž. postať: duchovná postať národakniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovínkniž. fundamentkniž.: podhubiepodložie: podhubie zlakniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti


    plantať sa, pľantať sa 1. p. zavadzať 2. p. túlať sa 1 3. p. opálať sa


    pľaskot p. pleskot


    pleskot vyvolávanie krátkych prenikavých zvukov prudkým pohybom niečím ohybným al. zrazením plochých predmetov • pľaskot: pleskot, pľaskot bičašvihot: švihot lieskovícexpr. ťapottľapot: ťapot piestov


    pľasnúť, pľasknúť 1. p. plesnúť 1, 2 2. p. spadnúť 1


    pľúca dýchací orgán vyšších stavovcov • hovor. zastaráv. prsia: byť slabý na pľúca, na prsiahovor. žart. mechysubšt. pajšle: je chorý na pajšle


    pľuha, pľuhák, pľuhavec p. naničhodník, potvora


    pľuhavo 1. porov. bezcharakterne 2. p. zle 1, 2


    zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobreplano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúťnevyhovujúconekvalitnenedokonalenedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlonesprávnenenáležitechybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohuneprimeranenevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postavanehodnotnenesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovinamizerneexpr.: naničhodneničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôdahovor. expr. mrchavopejor.: pľuhavopľuhavskyvšivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izbanepodarenenevydarenenezdarenenezdarnezried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópiaexpr. nechýrnepejor. diletantskyhovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené autonespráv. špatne • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    porov. aj zlý 2

    2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobrenečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovinedôstojnenemorálnenešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálnenepeknemrzkoexpr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičminevhodneneprimeranenespôsobnehovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresnepodlonízkoničomneexpr. naničhodnepejor.: pľuhavopľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

    porov. aj zlý 1

    3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobrenemiloneprívetivonevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na synanepriateľskynevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

    4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobilinepriaznivonevyhovujúconepríjemnenešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúcoexpr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

    5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobrenevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľnonepríjemne: zostalo mi nepríjemneexpr.: bledomizernenaničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizernehovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdcavšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovakexpr.: naničhovor. expr. nafigupejor. naprdvulg.: nahovnona riť: mám sa nanič, nafigufraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro


    pľušťavý, pľuštivý p. daždivý


    pľuť, pľuvať 1. prudko vystrekovať z úst (obyč. sliny, hlien) • odpľúvať: zákaz pľuť, pľuvať, odpľúvať na zemvypľúvať: s odporom vypľúva krv z vybitého zubaexpr.: chriakaťchriachať (hlasno odkašlať a pľuť): chriakať do vreckovky

    2. p. opovrhovať


    pódium zvýšená plocha na verejné vystúpenie • estráda: pódium, estráda pre hudbutribúna (vyvýšené miesto pre rečníka): vyjsť na tribúnustupeňstupienok (vyvýšené miesto, napr. v škole)


    podžupan hist. zástupca župana • hist.: viceišpánvicišpán


    viceišpán p. podžupan


    vicišpán p. podžupan


    pohrdnúť pohŕdavo, opovržlivo, nevšímavo sa zachovať k niečomu, niekomu • ohrdnúťohrdiť: pohrdnúť láskou, ohrdnúť, ohrdiť láskuzohrdnúťzohrdiťzhrdiťzhrdnúť: zohrdnúť jedlo, zohrdiť dievčazastar. povrhnúť: povrhnúť citmi (Kukučín)expr.: pľuvnúťnapľuťnapľuvať (na koho, na čo): na také reči pľuvnefraz. expr.: ohrnúť nos/pery/gambyotrčiť pery: na môj návrh iba otrčila pery, ohrnula nosodmietnuť


    pojednávať 1. správ. rokovať

    2. správ. rozoberať, zaoberať sa, hovoriť, písať


    pórovitý majúci póry • pórovatý: pórovitá, pórovatá pleťzastaráv. porézny: pórovitý, porézny povrchstav. penový: penový betón (ľahký)


    poručeno vyjadruje rezignáciu, odovzdanosť • poručenobohuporučenopánubohu, pís. i poručeno Bohu, poručeno Pánu Bohu: poručeno, poručenobohu, tak už pôjdeme; nuž, poručenopánubohu, vydala sa za nehofraz. nech je, ako chce: nech je, ako chce, začneme kopaťfraz. nech sa robí, čo (sa) chce


    postiť sa zdržiavať sa jedla (najmä mäsitého al. vôbec neprijímať potravu), zachovávať pôst (obyč. z náboženských al. zdravotných príčin) • nejesťdržať pôst: postí sa, neje, drží pôst už tretí deňhladovaťdržať hladovku (dlhší čas neprijímať potravu): hladovať, držať hladovku na protest proti niečomufraz. žiť o chlebe: žije o chlebe už tretí deň


    pošpásovať (si) p. zažartovať (si)


    zabaviť sa 1. stráviť čas zábavou, hrou, žartovaním a pod. • pobaviť sa: rád sa zabaví, pobaví na diskotékerozptýliť sarozveseliť sa (zbaviť sa zlej nálady, vypätia a pod. nejakou príjemnou činnosťou): po robote sa ide rozptýliť von; Ako vás mám rozveseliť?pohrať sazahrať sa (chvíľu sa zamestnať hrou) • expr. pobavkať sa (obyč. o deťoch) • expr. polaškovať (si)požartovať (si)hovor. expr. pošpásovať (si) (veselo, žartmi sa zabaviť) • potešiť sa (chvíľu prežívať pocit radosti): potešil sa s návštevoupozabávať sa (chvíľu sa zabaviť): pozabávať sa s kamarátkamiexpr.: zahýriť sivyraziť sifraz. vyhodiť si z kopýtka (oddať sa bujnej, neviazanej zábave): mladí si šli zahýriť, vyhodiť z kopýtkahovor.: zamulatovať sizaflámovať si (zabaviť sa pri výdatnom pití alkoholu) • vyzabávať sa (dosýta sa zabaviť)

    2. priveľa času venovať niečomu, obyč. namiesto inej potrebnej činnosti • zdržať sastratiť čas: zabavili, zdržali sme sa u susedov; stratil som s tebou veľa času, zabavil si mapribaviť sa (ostať dlhšie ako treba): pribaviť sa s kamarátmi


    zažartovať (si) povedať niečo al. urobiť niečo ako žart, zo žartu; zabaviť sa žartovaním • požartovať (si): zažartovať si, požartovať si na cudzí účetzavtipkovať (si)povtipkovať (si) (obyč. slovne) • hovor.: zašpásovať (si)pošpásovať (si)zahalaškovať (si)pohalaškovať (si): rád si zašpásoval, pohalaškoval s dievčatamizafigľovať (si)pofigľovať (si)zavystrájať sizašantiť sizanezbedníčiť sizavyvádzať si (fígľami, vystrájaním, šantením, nezbedami si skrátiť chvíľu) • poprekárať (žartom podpichnúť): poprekáral dievčence


    povala 1. priestor pod strechou budovy • pôjd: vyjsť na povalu, na pôjd; zniesť niečo z povaly, z pôjda

    2. stavebná konštrukcia, ktorá uzaviera istý priestor zhora, horná časť miestnosti • odb. strop: povala, strop tunelahovor. plafón: nízka povala, nízky plafónnár. povalina


    pôjd p. povala 1


    povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke al. v nedôležitej činnosti • ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po domeexpr. povaľkávať sa (Dobšinský)postávaťobstávať: postáva, obstáva na uliciexpr.: daromníčiťdarebáčiť: daromníči celý deňzaháľaťleňošiťhlivieťexpr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie domahovor. lažírovaťexpr.: halaškovaťulievať sasubšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákalfraz. hľadieť/pozerať pánubohu do okienfraz. kraj. ruky si plekať

    p. aj túlať sa, leňošiť

    2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste • expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byteležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky


    pózistický p. strojený


    strojený (o človeku) ktorý sa núti, štylizuje do výrazu, správania, ktoré mu nie je vlastné; ktorý niečo iba predstiera; svedčiaci o strojenosti (op. prirodzený, spontánny) • neprirodzenýupätýpredstieraný: má strojené, neprirodzené, upäté vystupovanie; strojený, neprirodzený, upätý konferencier; strojená, predstieraná dobrosrdečnosťafektovaný (plný afektu): afektovaný prednes (op. civilný) • štylizovaný: dievča je priveľmi štylizovanépejor.: pózistickýpozérsky (ktorý je pózou): pózistické, pozérske správaniehranýumelýnútenýsilený: hraná, umelá ľahostajnosť; nútený smiechhovor. škrobenývyumelkovanýteatrálnydivadelný (prehnaný, nápadný, výstredný, ako z divadla): vyumelkovaná, teatrálna reč; jeho teatrálne, divadelné gestá boli nepresvedčivéceremoniálnyzastaráv. ceremónny (podľa predpisov) • kniž. precióznypren. obradný: obradná poklona


Pozri výraz ŚP v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV