Význam slova "śp" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

spáč -a m.

1. spiaci tvor: budiť s-a, hukot ruší s-ov

2. spachtoš: nepolepšiteľný s.;

spáchať -a dok.

1. vykonať (niečo zlé al. nedovolené), dopustiť sa: s. násilie, s. trestný čin, s. samovraždu, s-ná krivda;
s. hriech

2. hovor. expr. vytvoriť (význ. 1), zostaviť: tie verše s-l priateľ;
kto s-l ten program?

špachtľa -e ž. hovor. stierka (význ. 1);

špachtlička -y -čiek ž. zdrob.

spachtoš -a m. expr. kto rád al. veľa spí, spáč: nenapraviteľný s.

spací príd. určený na spanie: s. vak;
s. vozeň majúci lôžka, lôžkový

špacírka -y -rok ž. hovor. zastaráv. prechádzka

● → pustiť si jazyk na š-u

špacírovať, špacírovať sa nedok. hovor. zastaráv. prechádzať sa; chodiť; ísť

spáčka -y -čok ž.

spackať dok. hovor. pejor. pokaziť (význ. 1 3), zbabrať: s. diktát, herci s-li scénku

spad -u m. odb. napadané a usadené čiastočky látky (obyč. škodlivín): rádioaktívny s., s. exhalátov

spád -u m.

1. postupné padanie al. klesanie z vyššej polohy: s. vody, privádzať tekutiny s-om

2. sklon (význ. 1): traťový s., prudký s. toku, s. potrubia

3. priebeh (význ. 1), postup, vývin (obyč. rýchly): nečakaný s. pretekov, hra nemá s.;

spadať -á, spadávať -a nedok.

1. voľne visieť, padať: vlasy jej s-li z pliec

2. zvažovať sa (význ. 1), nakláňať sa: domy s-jú k ceste

3. kniž. patriť (význ. 2): s. do právomoci, udalosť s-á do obdobia vojny

spádnica -e -nic ž. odb. myslená čiara v smere najväčšieho sklonu terénu

spadnúť -e -ú -dol dok.

1. padnúť (význ. 1): s. z rebríka, zo stromu, z koňa;
s. na rovné nohy;
hovor. s. na nos dolu tvárou

2. (o daždi, snehu ap.) napadnúť (význ. 1): s-l prvý sneh, s-té zrážky

3. klesnúť (význ. 1), padnúť: hlava mu s-la na plecia;
opona s-la i pren. je koniec;
očká na svetri s-li uvoľnili sa porušením úpletu

4. rozpadnúť sa, zrútiť sa: s-la nám strecha, chalupa na s-tie

● expr.: čo z neba, z duba, z hrušky, z mesiaca s-l? je taký nevedomý, neinformovaný? div že z → nôh nes-l, skoro z → nôh s-l;
srdce mu s-lo za → sáru;
s-l mu → kameň zo srdca;
koruna by mu nespadla z hlavy nestratil by vážnosť, dôstojnosť ap.;
ťarcha, únava, starosť mu s-la z pliec veľmi sa mu uľavilo;
nikto učený z neba nes-l každý sa musí učiť;
→ jablko nes-e ďaleko od stromu

spádovisko -a -vísk s. žel. naklonená plocha na spúšťanie vagónov

spádový príd. k 2: s-é koryto;
s-á obec v kt. sa sústreďuje št. správa, služby ap. pre okolité obce;
s-á nemocnica pre okolité obce

špagát -a/-u m.

1. tenší povraz, motúz, šnúra: konopný, papierový š., previazať balík š-om

2. hovor. rozštep: urobiť š.

● byť ako na š-e pripravený niečo urobiť;
vodiť niekoho na š-e úplne ho ovládať;

špagátik -a m. zdrob.

špagátový príd.;

špageta -y obyč. mn. špagety -giet ž. tenká dlhá cestovina;

špagetový príd.

spájací príd. určený na spájanie, spojovací: s. prvok, podklad, steh;
gram. s. výraz kt. má funkciu spojky (napr. opyt. zám.)

spájadlo -a -diel s. spojivo: plastové, cementové s.;
s. deja

nedok. spájať -a, spojovať

// spojiť sa

1. zlúčiť sa, splynúť: hlasy sa s-li s hukotom motora

2. nadviazať styk, kontakt: veliteľ sa s-l s raneným, dedinčania sa s-li s partizánmi

3. uzavrieť spojenectvo: s. sa proti nepriateľovi, s. sa do koalície

4. dostať sa do súvislosti: dávna udalosť sa jej s-la s dneškom;

nedok. spájať sa, spojovať sa

spájka -y -jok ž. zliatina použ. ako prídavný materiál na spájkovanie: tvrdá, mäkká s., hliníková s.;

spájkovač -a m. kto spájkuje

spájkovací príd. určený na spájkovanie: s. cín, s-ia lampa

spájkovačka -y -čiek ž. prístroj na spájkovanie: ručná, prenosná, elektrická s.

spájkovať nedok. pomocou spájky robiť nerozoberateľné spoje kovových predmetov: s. súčiastky

spájkový príd.: s. materiál

špajľa, špajdľa -e ž. tenká palička použ. pri príprave niekt. jedál ap., drievko: š-e do jaterníc;

špajľový, špajdľový príd.

špajza -y špájz ž. miestnosť na uskladňovanie potravín, komora;

špajzový príd.: š-á skriňa

špak -a m. subšt. ohorok cigarety; špaček -čka m.

1. zdrob. k špak

2. špak

spakovať dok. hovor.

1. z(a)baliť: s. kufor, s. si veci;
výtržníkov s-la poriadková služba chytila a odviedla

2. expr. zjesť (obyč. veľa a hltavo): s. večeru

● s. svojich sedem → slivák

// expr. spakovať sa z(a)baliť sa (a odísť): s-uj sa a choď!

spakručie -ia s. chrbát ruky;

spakručný príd.: s. úder, s-é svaly

spakruky prísl.

1. opakom ruky: utrieť nos s.

2. expr. povrchne, ledabolo; bez námahy: s. napísaná správa, urobiť niečo s.

spálenina -y -nín ž.

1. popálenina: mať na tvári s-y

2. niečo spálené: páchnuť s-ou

spálenisko -a -nísk s. zhorenisko: zápach s-a

špaleta -y -liet ž. hovor. obločnica (význ. 1), okenica: drevené š-y;

špaletový príd.

špalier -a L -i mn. -e m. dva rady ľudí lemujúcich priechod, cestu ap.: stáť v š-i, prejsť š-om;

špalierik -a m. zdrob.

spalina -y obyč. mn. spaliny -lín ž. zvyšky paliva po spálení: tuhé, plynné, škodlivé s-y;

spalinový príd.: s-é hrdlo na spaliny

spáliť -i -ľ! dok.

1. zničiť ohňom al. žiarom: s. papier, odpad;
dedina s-ená do tla;
hovor. dať sa s. po smrti spopolniť

2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo ap.): s. zásoby nafty, s. všetky kahance

3. účinkom tepla, mrazu, exhalátov ap. poškodiť, znehodnotiť: s. mäso, s-ené chryzantémy, hnojivo s-lo porast

4. popáliť (význ. 2): s. si jazyk, pery

5. upáliť (význ. 1): s. niekoho zaživa

6. publ. premárniť (istú výhodu): s. pokutový kop, šancu

● s. za sebou všetky mosty a) znemožniť si návrat b) zničiť dôkazy, stopy;
→ mráz žihľavu nes-i;
s. si prsty zasiahnutím do niečoho si spôsobiť ťažkosti;

spáliteľný príd. kt. sa dá spáliť: ťažko s-á zmes

spálňa -e ž.

1. miestnosť určená na spanie: detská s.

2. nábytok do nej: svetlá, tmavá s.;

spálnička -y -čiek ž. zdrob.

spálňový príd.;

spaľovací príd. určený na spaľovanie: s-ia pec;
s. motor v kt. sa spaľuje pohonná látka

nedok. spaľovať

1. k 1 – 3, 5, 6

2. expr. ničiť (význ. 1), trápiť (o citoch, chorobe ap.): hnev, láska ho s-je, horúčka ma s-je

3. chem. spaľovanie horenie

// spáliť sa

1. porušiť sa vysokým teplom, zhorieť: koláč sa v rúre s-l, poistky sa s-li

2. popáliť sa;

nedok. spaľovať sa k 1

spaľovňa -e ž. závod na spaľovanie odpadkov

špalta -y špált ž. typ. slang. stĺpcový obťah

spamätať sa dok.

1. uvedomiť si situáciu, zbadať sa: kým sa s-l, bolo neskoro

2. opätovne sa vzchopiť: s. sa z prehry, finančne sa s.

3. prísť k sebe, prebrať sa (z citového vzrušenia ap.): s. sa z ľaku, o chvíľu sa s-l;

nedok. spamätávať sa, spamätúvať sa -a

spamäti prísl.

1. naspamäť: rátať s., naučiť sa úryvok s., recitovať s.

2. popamäti: maľovať portrét s., nájsť východ s.

spanie -ia s. spánok¹: strhnúť sa zo s-ia, bralo ho do s-ia

● nemá ani s-ia, ani stania a) je nervózny b) je veľmi aktívny

španiel -a mn. N a A -e m. poľovný pes používaný ako sliedič

španielčina -y ž. španielsky jazyk

španielčinár -a m. odborník v špan. jazyku; učiteľ al. študent španielčiny;

španielčinárka -y -rok ž.

španielsky príd. k Španiel, Španielsko: š-a chrípka;
š-a stena zástena, paraván;
kuch. š. vtáčik plnený dusený mäsový závitok

● to je (preňho) š-a dedina tomu nerozumie;

španielsky prísl.: hovoriť (po) š.

spanikovať dok. hovor. uviesť do paniky, prestrašiť: tvoj krik ma s-l

// spanikovať sa podľahnúť panike, zľaknúť sa: s-ný dav

spanilo, spanile prísl.;

spanilosť -i ž.

spanilý príd. kniž. veľmi pekný a jemný: s. úsmev, s-á nevesta;

spánkový¹ príd.

spánkový² príd.: anat. s-á kosť

spánok¹ -nku m. útlm činnosti organizmu, kt. ho chráni pred vyčerpaním, spanie: slabý, hlboký, ťažký s.;
zimný s. zníženie činnosti organizmu niekt. zvierat a rastlín v zime;
prebrať sa zo s-u

● expr. spať s-om spravodlivých a) dobre b) byť mŕtvy;

spánok² -nku obyč. mn. m. časť hlavy po bokoch čela, sluchy: udrieť sa do s-u, šediny na s-och;

spánombohom

I. cit.

1. hovor. zbohom: s., zostaňte zdraví

2. vyj. súhlas, rezignáciu: chceš byť futbalistom, s.

● expr. no s. vyj. iróniu

II. prísl. expr. preč: choďte si s.!

spanštieť -ie -ejú dok. pejor. osvojiť si panské spôsoby; stať sa povýšeným: s-ené správanie;
s-l, už nás nepozná

spapať, spapkať dok. k pap(k)ať

spara -y spár ž. dusivá horúčava, sparno: letná s.

špára, správ. škára, štrbina;
špárka, špáročka, správ. škárka, škáročka, štrbinka

špáradielko -a -lok s. zdrob.

špáradlo -a -diel s.

1. tenké zahrotené drievko na vyšparovanie zubov

2. (zahrotený) predmet na vyšparovanie: š. na fajku;

špáradlový príd.;

šparák -a m. špáradlo

špárať -a (čo, v čom), špárať sa (v čom) nedok.

1. zahroteným predmetom vnikať do škár, otvorov, šparchať (sa): š. si, sa v zuboch, š. si ucho, š. sa v uchu

2. expr. prehŕňať (sa), prehrabávať (sa): š. vetvičkou v popole, š. sa vo vreckách;

špáratko, správ. špáradlo

šparchať, šparchať si (čo, v čom), šparchať sa (v čom) nedok. špárať (sa) (význ. 1, 2): š. si zuby, š. (sa) paličkou v ohni, š. si, sa v zuboch

sparenina -y -nín ž. poškodenie kože sparením

špargľa -e ž.

1. trváca rastlina pestovaná ako zelenina, bot. asparágus lekársky Asparagus officinalis

2. dužnaté výhonky tejto rastliny;

špargľový príd.: š-á polievka

spariť dok. vystaviť účinku horúcej vody al. pary, zapariť: s. čaj, s-ená zelenina

// spariť sa zapariť sa: od námahy sa mu kečka s-la;
s-ené kone, seno

spáriť -i dok.

1. spojiť do páru: s. papuče

2. zaistiť pohlavné spojenie (a spolužitie) samca a samice

// spáriť sa

1. utvoriť dvojicu: tanečníci sa s-li

2. (o zvieratách) pohlavne sa spojiť (a žiť spolu)

sparno

I. vetná prísl.: celý deň je s.

II. sparno -a s. spara

sparný príd. horúci a zároveň vlhký: s. deň, s-é leto;

sparodovať, sparodizovať dok. k parod(iz)ovať

špárovať, správ. škárovať

sparta -y spárt obyč. mn. hovor. ž. cigarety zn. Sparta: fajčiť s-y

spartakiáda -y -kiád ž. v min. masové tel. vystúpenie: česko-slovenská s.;

spartakiádny príd.: s. úbor, s-a skladba

sparťanskosť -i ž.

sparťanský príd. tvrdý, prísny (ako u starogréc. Sparťanov): s-á výchova, s-é podmienky života;

sparťansky prísl.: s. vychovávať;

špás -u m. hovor. žart: urobiť niečo zo š-u;

□ robiť š-y špásovať

● s ním nie je š. všetko berie vážne;
s tým nie sú š-y je to nebezpečné;
to je drahý š. je to drahé;
každý š. niečo stojí za všetko sa musí platiť;

spása -y ž.

1. vyslobodenie z ťažkého položenia, záchrana: hľadať s-u (u niekoho);
čakať ako na s-u netrpezlivo

2. náb. záchrana človeka, duše pre večný život, spasenie;

nedok. spásať -a

spasenie -ia s. spása (význ. 1, 2): večné s., s. duše

špásik -a m. zdrob. expr.

spasiť dok.

1. kniž. vyslobodiť z ťažkého položenia, zachrániť: s-l ho pred skazou

2. náb. zaistiť spásu

3. expr. pomôcť, prospieť: tých pár dní ťa nes-í

● expr. robiť o dušu s-enú a) horlivo b) rýchlo

// spasiť sa

1. expr. zachrániť sa: s. sa útekom

2. náb. dosiahnuť večný život

spasiteľ -a mn. -ia m. kniž. kto prináša spásu, záchranca: stať sa s-om chudobných;
náb. Spasiteľ (sveta) Ježiš Kristus, Vykupiteľ;

spasiteľnosť -i ž.

spasiteľný príd. prinášajúci spásu, spásny: s-á myšlienka;
náb. s-á viera;

spasiteľský príd.: s-á úloha;

spasiteľsky prísl.

spásny príd.: s-a myšlienka

spásonosne prísl.;

spásonosnosť -i ž.

spásonosný príd. kniž. prinášajúci spásu, spásny: s-á myšlienka;

špásovať nedok. hovor. žartovať (význ. 1, 2)