Synonymá slova "ŕ" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 6207 výsledkov (52 strán)
-
abdikovať zriecť sa funkcie, hodnosti, vlády, úradu a pod. • odstúpiť • vzdať sa: minister abdikoval, odstúpil, vzdal sa • rezignovať: rezignoval z funkcie predsedu • hovor. poďakovať (sa): predseda vlády sa poďakoval • zastaráv. zaďakovať: minister mieni zaďakovať
afekt prudké hnutie mysle pri súčasnej strate kontroly vôle: konať v afekte • afekcia • vzrušenie • rozčúlenie: povedal to v afekcii, vo vzrušení, v rozčúlení • záchvat (náhly prudký prejav citov): záchvat smiechu
agitovať vystupovať (obyč. verejne) za nejakú myšlienku al. proti nej • robiť agitáciu • presviedčať • získavať: agitujú, presviedčajú, získavajú ľudí, aby volili ich stranu • horliť: agitovať, horliť za dobrú vec • kortešovať (získavať voličov, expr. horlivo sa za niečo zasadzovať) • prehovárať • nahovárať • navrávať (na niečo)
aj 1. vyjadruje priraďovací stupňovací al. odstupňúvací vzťah • i: pozdravili sa, aj sa chvíľu porozprávali; prijmú ho na večeru, aj, i prenocujú • ba • ba aj • ba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohladí ho po ruke • ba ešte • ba ešte aj • ba ešte i: hnev pomúti rozum, ba ešte ho (aj) odoberie • a ešte • a ešte aj • i ešte: vyhrážal sa mu, a ešte ho (aj) udrel • ale aj • ale i: ráno mrzlo v horách, ale aj v nížinách • ba až • ba dokonca • ba dokonca aj • ba priam (vyjadruje zdôraznený stupňovací vzťah): zašiel do polí, ba vyšiel až na kopec; upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal
2. zdôrazňuje pripojený výraz • i: vrátil sa aj druhý raz; i brata tam stretol • tiež (stojí za zdôrazneným výrazom): ty to urobíš tiež? • takisto • kniž. taktiež • rovnako: ty takisto, taktiež nesieš zodpovednosť; rovnako táto informácia je nepravdivá
3. p. a 1 4. p. áno
aktivita 1. intenzívna činnosť (op. pasivita, inaktivita) • aktívnosť: politická, umelecká aktivita, aktívnosť • agilita • agilnosť • čulosť: čulosť v obchodných stykoch • činorodosť: príznačnou črtou jeho povahy bola činorodosť • živosť: v kuchyni vládla živosť • ruch: pracovný ruch
2. p. život 2 3. p. činnosť 1
alarmovať vyvolávať poplach • robiť alarm • robiť poplach: alarmovať, robiť poplach pri požiari • expr.: burcovať • buntošiť • buntovať • balušiť (vyvolávať znepokojenie, aktivitu): zbytočne buntošíte, balušíte • plašiť: správa nás plašila do obozretnosti
analyzovať podrobovať analýze • robiť analýzu: analyzovať zlúčeniny, robiť analýzu zlúčenín • rozoberať • rozvádzať: rozoberať, rozvádzať spoločenské vzťahy • rozkladať: rozkladať, analyzovať celok na časti • hovor. pitvať • zried. anatomizovať (dôkladne skúmať): pitve, anatomizuje svoje vnútro
áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem
apatický prejavujúci ľahostajnosť, necitlivosť voči okoliu a podnetom z neho; pociťujúci nechuť reagovať na dojmy z okolia (o človeku a jeho prejavoch) • ľahostajný • nevšímavý: apatický, ľahostajný pohľad; dievča je apatické, ľahostajné, nevšímavé • tupý • otupený: tupý výraz; otupená, apatická myseľ • sklesnutý • skleslý (duševne ochabnutý): dlhší čas chodila apatická, sklesnutá, skleslá • rezignovaný (svedčiaci o rezignácii): apatická, rezignovaná tvár
ašpirovať vynakladať úsilie niečo získať (najmä miesto, funkciu) • uchádzať sa: ašpiruje na miesto profesora, uchádza sa o miesto profesora • reflektovať (mať záujem niečo dostať): nereflektuje na ponúkané miesto tajomníka • kniž. pretendovať (mať požiadavky získať niečo): pretenduje docentúru • robiť si nárok • nárokovať si: robí si nárok na lepšie postavenie, nárokuje si lepšie postavenie • čakať: čaká na funkciu zástupcu • usilovať sa: usiluje sa o miesto vedúceho
automatický 1. vykonávajúci nejakú činnosť al. úkony vlastnou silou, vlastným mechanizmom, bez účasti, zásahu človeka; založený na tomto princípe • plnoautomatický • plnoautomatizovaný: automatická, plnoautomatická, plnoautomatizovaná výrobná linka • samočinný • samochodný • samohybný: automatická, samočinná kontrola výrobkov; samočinné vypínanie magnetofónu; samochodný, samohybný stroj • automatizovaný (vykonávaný automaticky): automatizované zariadenie, automatizované ovládanie prevádzky
2. konaný automaticky, u človeka bez účasti vôle, vedomia (o prejavoch človeka al. iného živého tvora) • mimovoľný • samovoľný: automatický, mimovoľný, samovoľný pohyb, reflex • neuvedomený • nevedomý (bez účasti ľudského vedomia; op. uvedomený, vedomý): neuvedomená, nevedomá reakcia • podvedomý • pudový • inštinktívny: podvedomá, pudová, inštinktívna obrana • reflexný • reflexívny: reflexné, reflexívne prejavy organizmu • zmechanizovaný • mechanický • zautomatizovaný (robený bez rozmýšľania, automaticky, ako stroj; obyč. o pohyboch pri manuálnej práci) • bezmyšlienkovitý: bezmyšlienkovitá práca, bezmyšlienkovité úkony
p. aj bezduchý 1
babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sa • špiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blate • expr.: rýpať sa • ryť sa • hrabať sa • prehrabávať sa • nár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť sa • fafrať sa • čičrať sa • bŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu
2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sa • piplať sa • prplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňa • hovor. expr.: šiplať sa • šušmať sa • šuchtať sa • titlať sa • fafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlho • expr.: šmotkať sa • šmotlať sa • expr. zried. šmatlať sa • rýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpe • hrať sa • ihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večera • zdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekaním • expr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifruje • hrub.: kašlať sa • kašľať sa • vulg. srať sa
3. p. zaoberať sa
bác 1. napodobňuje (silný) zvuk pri páde, údere, náraze, výstrele a pod.; naznačuje pád, úder, výstrel a pod. • bum • pác: Bác! Dvere sa zavreli s veľkým buchotom.; Zvesil pušku z pleca. Bum! Bác! zahrmí celá hora. (Šteinhíbel); bum, pác, bolo počuť z vedľajšej miestnosti • rach • tresk: rach, tresk, hrom udrel do blízkeho stromu • cap • cáp (slabší zvuk pri páde, údere): cap, rozpleskla sa kaša na dlážke • čap • čaps • čľap (napodobňuje, naznačuje udretie dlaňou al. plochým predmetom): čap, čľap dieťa po zadočku • chľus • chľust (naznačuje udretie): A chľus mu druhú, takže mu až krv z nosa vystrekla. (Urban)
p. aj buch, švác, prask
2. p. ach 1
bahnitý plný vody, bahna, blata • bahnistý • bahnatý • zried. bahnivý • zabahnený: bahnité, bahnisté, bahnaté, bahnivé, zabahnené dno jazera • zbahnatený • zbahnený: zbahnatený močiar, zbahnený rybník • rozbahnený • rozmoknutý • rozmočený: rozbahnená, rozmočená pôda (op. suchá) • blatistý • blatnatý • blativý • zried.: blatnivý • blatnavý (plný riedkeho bahna, blata): blatistá, blatnatá voda; blativá, blatnivá, blatnavá zem • barinatý • barinastý • močaristý • močiarnatý • močiarovitý (plný bahnitých močiarov): barinaté, barinasté, močaristé, močiarnaté, močiarovité lúky, oblasti
bájny 1. taký, aký býva v bájach, mýtoch, rozprávkach • mýtický: bájny, mýtický hrdina; bájny, mýtický svet • bájoslovný • mytologický (pochádzajúci z bájoslovia, mytológie): bájoslovná, mytologická postava • rozprávkový: vo sne sa ocitnúť v bájnej, rozprávkovej krajine • fantastický • vysnívaný • neskutočný (ktorý je výsledkom predstavivosti, fantázie; op. skutočný): bájne, fantastické bytosti; čakala bájneho, vysnívaného rytiera; vysnívané diaľky; neskutočná krása
2. p. nádherný 1
baretka okrúhla plochá čiapka bez štítka • baret • hovor. zastar.: rádiovka • rádionka
báseň slovesný umelecký výtvor písaný obyč. vo viazanej reči, vo veršoch: lyrická báseň • verše: verše venované matke • pejor.: rýmovačka • veršovanka • veršovačka (báseň bez umeleckej hodnoty): nosieval do redakcie medzi dobrými básňami aj obyčajné rýmovačky
baviť 1. poskytovať zábavu • zabávať • rozveseľovať • obveseľovať: baviť, zabávať, rozveseľovať spoločnosť • rozptyľovať (zbavovať zlej nálady): rozptyľoval nás vymyslenými príbehmi
2. poskytovať potešenie, vzbudzovať záujem • tešiť • zaujímať: nič ho nebaví, neteší, nezaujíma; baví, teší ho spievať
3. odvádzať od (dôležitej) činnosti • zabávať • zdržiavať: baviť, zabávať, zdržiavať pri práci • oberať o čas: Nebavte nás, neoberajte nás o čas zbytočne!
baviť sa 1. tráviť čas zábavou, hrou, žartovnými rozhovormi, oddávať sa veselosti; mať z niečoho potešenie • zabávať sa • veseliť sa: baviť sa, zabávať sa s priateľmi; jedli, pili, tancovali a veselili sa • hodovať (pri jedle a pití) • svadbiť sa • hovor. svadbovať sa (na svadbe): svadbili sa do rána • hovor.: mulatovať • flámovať (obyč. pri nemiernom pití): mulatovať, flámovať celú noc • hýriť (neviazane) • nár. harovať (Dobšinský) • zried. huľať (rus.): huľanie do rána • rozptyľovať sa (zbavovať sa zlej nálady al. sústredenia nejakou príjemnou činnosťou): rozptyľuje sa pri mori; žiaci nepočúvajú, rozptyľujú sa • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky): laškuje s dievčatami
2. priveľmi sa niečím zaoberať, venovať priveľa času niečomu namiesto inej (potrebnej) činnosti • zabávať sa • zdržiavať sa • strácať čas: zbytočne sa tu toľko bavíme, zabávame, zdržiavame; nebudem už s tebou strácať čas • zaoberať sa: nemám čas zaoberať sa s tým viac • expr. bavkať sa
3. p. hrať sa 1
besedovať neoficiálne, nenútene sa rozprávať (obyč. v širšom kruhu) • debatovať • zhovárať sa • konverzovať • hovor. diškurovať (sa): besedovali, debatovali, zhovárali sa, diškurovali (sa) o novom filme • expr. baviť sa (nezáväzne): O čom sa bavíte, besedujete? • zastar.: dišputovať • rákošiť • nár. kočendovať
p. aj diskutovať
bezbožný ktorý neverí v Boha al. ktorý sa prejavuje, správa tak, ako keby neveril; bez mravných zábran; svedčiaci o tom (op. zbožný) • neveriaci • neverecký (op. veriaci): bezbožný, neveriaci človek; bezbožné, neverecké knihy • ateistický (op. teistický): ateistická výchova • pejor.: neznabožský • neznajbožský • expr. pohanský: neznabožské, neznajbožské reči; bezbožný, pohanský svet • bohapustý • bohaprázdny: páchať bohapusté, bohaprázdne skutky • rúhavý • rúhačský • bohorúhavý • bohorúhačský (urážajúci Boha): rúhavé, rúhačské, bohorúhavé, bohorúhačské reči • hriešny • nemravný • nehanebný (porušujúci mravné zásady): viesť hriešny, nemravný, nehanebný život • skazený (mravne): skazený svet • svätokrádežný
bezradný nevediaci si rady, plný neistoty, rozpakov (o človeku); svedčiaci o tom • bezmocný: byť v istej veci bezradný, bezmocný; bezradná, bezmocná dívala sa na trpiace zviera • rozpačitý • nerozhodný: zostal stáť rozpačitý, nerozhodný; rozpačité, nerozhodné gesto • neistý • zmätený: neisté, zmätené správanie • dezorientovaný (zbavený orientácie, zaskočený): dezorientovaný vodič stál bez pohnutia • zúfalý (z bezradnosti): zúfalá zlosť, zúfalý plač
bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať
p. aj ponáhľať sa
2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2
biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)
2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte
3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe
4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)
biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať sa • ruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruť • mlátiť sa • tĺcť sa • otĺkať sa • expr.: sekať sa • hlušiť sa • klbčiť sa • chlpčiť sa • prať sa • hovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujú • hovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sa • zried. marasiť sa (Tatarka) • expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia
2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe) • hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom) • kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia
3. p. bojovať 1, 2
bitka 1. fyzický konflikt dvoch al. viacerých ľudí: hádka prerástla do bitky • zápas • zápolenie: zápas, bitka dvoch chlapov; zápolenie päsťami • boj (veľký, často ozbrojený konflikt): boj troch cisárov sa odohral na tomto mieste • šarvátka • potýčka (menší konflikt): slovné potýčky • expr.: ruvačka • rúbačka • pračka • dračka • kucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal tú ruvačku, rúbačku • hovor. pasovačka • expr. zried.: ruvanica • rúbanica • hovor. expr.: harmatanec • mela • meľa: rozbité okná krčmy svedčili o riadnom harmatanci
2. trest údermi: bitku cítil ešte tri dni • expr.: výprask • výplata: môžeš sa tešiť na výprask • hovor. expr. zastar.: virgas • virgáč • világoš: budeže to doma virgas • subšt. nakladačka • fraz.: dvadsaťpäť • päťadvadsať (na zadok): dostaneš päťadvadsať palicou
bitkár kto sa rád bije: aby nebol bitý, stal sa sám bitkárom • násilník • expr. zurvalec: s takým násilníkom a zurvalcom si nič nezačínaj • zastar. dráč • pejor.: rabiát • rabiátnik
bľačať 1. vydávať zvuky ako ovca, teľa, krava a pod. • bliakať • bľakotať • bučať: dobytok idúci na pašu bľačí, bliaka, bučí • mečať • mékať • mekotať (obyč. o koze, ovci) • ručať • mučať • expr. búkať (o rožnom statku) • expr.: vybľakovať • vybľakúvať (stále, hojne, s prestávkami)
2. p. spievať 1 3. p. kričať 1
blahobyt ľahká dostupnosť životných potrieb (op. bieda): všetci chcú žiť v blahobyte • dostatok • hojnosť • bohatstvo: túžba po dostatku, hojnosti • dobrota • kniž. dobrobyt: nevedia, čo robiť od dobroty • nadbytok • prepych (nadmerný blahobyt): detstvo strávil priam v prepychu • luxus • komfort: z každého kúta domu hľadel neuveriteľný luxus • fraz. raj na zemi: komunizmus sľuboval vybudovať raj na zemi pre každého
blatistý plný blata • blativý • blatnatý • zablatený: blatistý, blativý, blatnatý, zablatený chodník • rozblatený • rozmoknutý • rozmočený: rozblatený, rozmoknutý terén • zried.: blatnavý • blatnivý
p. aj bahnitý, močaristý
blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa) • šialiť sa • pochabieť sa • pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie • expr.: besnieť (sa) • divieť • besniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sa • jančiť sa • treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody • tratiť rozum • mať vrtochy • expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy • hovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľuje • vystrájať • šantiť • vyvádzať • divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kože • samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mu • švitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)
bláznivý 1. duševne chorý • pomätený • nenormálny • choromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľná • šialený • zbláznený • fraz. chorý na rozum • fraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavu • hovor. pochabý • expr.: spochabený • pojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgu • nepríčetný • posadnutý • hovor. expr.: šibnutý • ťuknutý • ďugnutý • ďubnutý • ďabnutý • hovor. pejor.: trafený • strelený • švihnutý • strihnutý • slang. šľahnutý • neskl. hovor. pejor. šiši • pren. frcnutý • subšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý
2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumný • nerozvážny • pobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plán • nemúdry • nezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápad • bláznovský • expr.: šialený • zbláznený • pochabý • spochabený • pochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosť • expr.: poplašený • splašený • pojašený • zjašený • rozjašený • strelený • trafený • pobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozgu • expr. potáraný (Timrava, Podjavorinská) • samopašný • šantivý • rozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa
3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1
bláznovstvo 1. stav duševnej nerovnováhy prejavujúci sa v zníženej miere zodpovednosti za svoje činy; čin, ktorý svedčí o takomto stave • bláznivosť: keď ho zasa chytí bláznovstvo, bláznivosť, všeličo postvára • šialenstvo • šialenosť • pomätenie • pomätenosť: obchádza ho šialenstvo; netreba sa báť, že narobíme pomätenosti • hlúpota • hlupstvo • expr. šibnutosť: podozrieval ho zo šibnutosti • hlúposť • sprostosť (iba o čine): nevšímal si, aké sprostosti robí • expr. idiotstvo • hovor. expr.: trafenosť • rapeľ: nerozprávaj sa s ním, drží ho rapeľ • subšt.: magor (iba choroba) • magorstvo • magorina
2. p. samopaš
bleskový veľmi rýchly a obyč. krátko trvajúci; rýchly ako blesk: bleskový zásah • zried.: bleskorýchly • bleskurýchly: blesková, bleskorýchla, bleskurýchla reakcia, odpoveď • okamžitý (nastávajúci hneď, v okamihu): okamžitý účinok, okamžité plnenie rozkazu • náhly (veľmi rýchly a obyč. neočakávaný) • rýchly: náhly útok, rýchle rozhodnutie
p. aj prudký
bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkovia • zámožný: letné sídla zámožných ľudí • hovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodina • solventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičia • hovor. expr.: zaperený • operený • zazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobaný • subšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcov • zastar. peňažitý: peňažitá nevesta • nár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynár • pren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav) • expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)
2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastok • úrodný • kniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rok • štedrý • výdatný: štedrá odmena, výdatné zrážky • lukulský: lukulské hody, hostiny • početný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákov • kniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostina • kniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásoby • veľký • pestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortiment • plodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný život • plnotvárny • mnohotvárny • rozmanitý • obsažný • plný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahly • obsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásoba • vysoký • expr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenu • bujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázia • nákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaleta • expr.: prebohatý • prehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miere • expr. pribohatý (príliš bohatý)
bojazlivý ktorého ľahko premôže strach, neistota; málo odvážny; svedčiaci o strachu (op. odvážny, smelý) • nesmelý: bojazlivé, nesmelé dieťa, mláďa; ozval sa bojazlivým, nesmelým hlasom • malodušný • maloverný • malomyseľný • kniž. defetistický (majúci málo sebadôvery) • pren. chabý: mať malodušné, defetistické myšlienky; malodušný, maloverný, malomyseľný človek; chabá duša • ľakavý (ktorý podlieha náhlemu pocitu strachu; majúci sklon báť sa): chorobne ľakavá žena, ľakavé vtáča • plachý: plaché zviera • okúňavý • ostýchavý • neistý (prejavujúci strach, obavy váhaním): okúňavé, ostýchavé, neisté správanie • ustrašený • ustráchaný • ustrachovaný • vystrašený • zried. uplašený (ktorý má sklon báť sa; ktorý odráža momentálny strach): ustráchané, ustrašené oči; ustrachované, vystrašené, uplašené matky • expr. strachopudský • pejor. babský: má strachopudskú, babskú povahu, bojí sa skúšky • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: posratý • posraný • zjemn. pokakaný; prestrašený • expr.: rozklepaný • vyklepaný • zried.: strachuplný • strachostlivý • strachostivý • zastaráv.: strachovlivý • strachotlivý; pribojazlivý (príliš bojazlivý)
bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasť • zápasiť: zápasiť, biť sa s presilou • kniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom boji • kniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcom • sekať sa • rúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvi • zastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľom • zastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujú • zried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajú • fraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstvá • expr.: ruvať sa • ruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty
2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť boj • biť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miesta • zápasiť • boriť sa • kniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkami • kniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať sa • expr.: ruvať sa • ruť sa
bojovný plný odhodlania bojovať, útočiť, nevzdávať sa, presadiť sa a pod. (o človeku); svedčiaci o tom • bojovnícky • bojový: mať bojovného, bojovníckeho ducha; všade vládne bojovná, bojová nálada • kniž. militantný • bojachtivý • útočný • výbojný (vyhľadávajúci al. vyvolávajúci boj, konflikt; op. pokojamilovný, mierny): militantné, bojachtivé skupiny; útočná, výbojná povaha • odvážny • smelý • odhodlaný (obyč. o prejavoch človeka vyjadrujúcich odhodlanie): odvážny, smelý, odhodlaný pohľad; odvážna, smelá, odhodlaná reč • revolučný • burcujúci: revolučná pieseň; burcujúce pokriky, heslá
porov. aj útočný
bolestivý 1. ktorý bolí, ktorý spôsobuje telesnú, zried. aj duševnú bolesť; svedčiaci o bolesti • boľavý: bolestivé, boľavé miesto po operačnom zákroku; bolestivá, boľavá injekcia • ubolený • rozbolený • rozboľavený: ubolené, rozbolené, rozboľavené údy, kniž. i (pren.) rozjatrený, nezahojený: rozjatrená, nezahojená rana • bolestný (častejšie o duševnej, zried. aj o telesnej bolesti): bolestná strata; bolestné vytrhnutie zuba (op. bezbolestné) • citlivý (na bolesť): rana je ešte boľavá, citlivá • kniž. bôľny (svedčiaci o duševnej bolesti): bôľny vzdych
2. p. nepríjemný
boriť sa 1. rozpadávať sa na časti • búrať sa • rúcať sa: hrádza sa borí, búra, rúca; pren. plány sa boria, búrajú • váľať sa • prevaľovať sa • prekacovať sa: murovaná ohrada sa váľa, prevaľuje • zosúvať sa: breh sa zosúva • prepadávať sa • prepadúvať sa • prepadať sa • prebárať sa (rozpadávať sa a klesať dolu): hrob sa prepadá(va), prebára; ľad sa prebára • kniž. rumiť sa: dom sa rumí
2. vnikať do niečoho mäkkého, kyprého • zabárať sa • húpať: nohy sa boria v snehu, zabárajú sa, húpu do snehu • zried. bárať sa • zapadať • prebárať sa • prepadať sa • prepadávať sa • prepadúvať sa: kolesá sa boria, zapadajú, prebárajú sa do blata • nár. hriaznuť (boriť sa do snehu)
3. p. bojovať 2
botanika veda o rastlinnej ríši prírody • zastar. rastlinopis
brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytať • lapať • schytávať: bral, chytal klobúk do ruky • expr.: habať • chabrať • chmátať • chvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod ruku • hovor. expr.: škrabať • škriabať • driapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z ruky • hovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa
2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberať • odberať • odnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťa • odcudzovať • kradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho
p. aj habať
3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímať • dostávať • poberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatky • hovor. fasovať: včera sme fasovali prémie
4. prichádzať na zmysel niečoho • chápať • rozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážku • vysvetľovať si • vykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmysle • kniž. ponímať
5. p. dvoriť 6. p. fotografovať
brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa • zberať sa • odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoro • odoberať sa • odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánok • ísť (preč) • expr.: pakovať sa • pratať sa • sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už
p. aj ísť 1
2. začínať nejakú činnosť • dávať sa • priberať sa • púšťať sa • chystať sa • pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestu • zberať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa • vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vode • hovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtuje • chytať sa • hovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty
3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo • mať sobáš • uzatvárať/uzavierať sobáš • sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltár • kniž. vstupovať do stavu manželského
brblať hovor. expr. 1. nezreteľne, chybne vyslovovať: v rozčúlení si niečo brble pod nos • expr.: huhňať • chuchmať • fufnať (s nosovým prídychom) • expr.: brbtať • brbotať • hatlať (robiť chyby pri artikulácii; o vrodenej vlastnosti) • expr. bľabotať (nezrozumiteľne a nesúvisle): bľaboce čosi o svojich nárokoch • expr.: bručať • dudlať • dudrať • mrmlať • mrmotať • mumrať: bručí, dudre, mrmoce si čosi popod nos • expr.: šamotiť • šamoniť • šemotiť (nezrozumiteľne a ticho) • expr. huhlať (tlmene)
2. rýchlo a obyč. nezreteľne hovoriť • mlieť • rapotať • trkotať: rýchlo brble, melie, rapoce svoju úlohu • pejor.: ľapotať • ľaptať • lalotať
3. p. hundrať 1, 2
brložiť mať niekde úkryt, ležovisko • mať brloh • pelešiť • mať pelech: tu brložia, majú brloh, tu pelešia líšky • pren. pejor.: rozvaľovať sa • rozťahovať sa: na lavičkách sa rozvaľujú, rozťahujú bezdomovci
brúsiť 1. robiť ostrým • ostriť • naostrovať: brúsiť, ostriť, naostrovať nôž, nožnice • kovať • kuť: kovať, kuť kosu • hovor. zastaráv. šlajfovať
2. hladením opracúvať • obrusovať • vybrusovať: brúsiť, obrusovať kovové súčiastky, diamanty • pilovať (pilníkom): pilovať hrany • rašpľovať (rašpľou): rašpľovať dosku • pejor.: midlikovať • pidlikovať (nešikovne, na tupo brúsiť)
3. p. cibriť 4. p. túlať sa 1
búchať 1. nárazmi, údermi a pod. spôsobovať silný tupý zvuk al. vydávať taký zvuk • robiť buchot • buchotať • expr.: trieskať • trepať: vráta búchajú, robia buchot, buchocú, trieskajú • plieskať (niečím ohybným, plochým): plieskať dlaňou • hrmotať • hrmotiť: z kuchyne sa ozývalo hrmotanie riadu • rachotať • rachotiť: hrom rachotí • expr. buchkať (slabo búchať) • bubnovať (prstami, paličkami): bubnovať prstami po lavici; búchať, bubnovať na bubne
2. p. biť 1, 3 3. p. tárať
buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk al. vydať taký zvuk • expr.: tresknúť • tresnúť • trepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermi • prasknúť: čosi vonku prasklo • plesknúť • plesnúť • pľasknúť • pľasnúť (nárazom ohybných al. plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňami • expr.: capnúť • švacnúť • rachnúť • bachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachlo • expr.: durknúť • zdurknúť: výstrel zdurkol • zarachotiť • zrachotiť • udrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hrom • expr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli
2. p. udrieť 1 3. p. prepadnúť 5
bujný 1. dobre, husto, rýchlo rastúci: bujná tropická vegetácia • rozbujnený: bujná, rozbujnená tráva, burina • hustý • bohatý: stratiť sa v hustom poraste; mať husté, bohaté vlasy • prebujnený (veľmi bujný): prebujnená zeleň
2. ktorý spontánne, nekontrolovane prejavuje silu, energiu, temperament a pod. (o človeku, zvierati a ich prejavoch); vyskytujúci sa, prejavujúci sa v neobmedzenej miere • bujarý • rozjarený • rujný: vracal sa po polnoci v bujnej, bujarej, rozjarenej nálade; bujná, bujará skupina chlapcov • expr.: rozbujdošený • bujdošský • hovor. expr. rozkokošený • zried.: rozbujdašený • rozbújaný • rozpasený: rozbujdošené deti; bujdošský život (Jesenská) • poet. bučný: plný bučných síl (Hviezdoslav) • samopašný • roztopašný • zastar. prostopašný (nerešpektujúci obmedzenia, spoločenské normy a pod.): samopašné, roztopašné nočné vyčíňanie • búrlivý • búrlivácky • rozpustený • bezuzdný • nespútaný • neviazaný: búrlivá, rozpustená, bezuzdná zábava; búrlivácky, nespútaný, neviazaný život; nespútaná obrazotvornosť • bohatý • nevyspytateľný • prebujnený • rozbujnený (veľmi rozvinutý, často prekvapujúci): bujná, bohatá, nevyspytateľná, prebujnená fantázia • divý • divoký • živelný: divý, divoký žrebec; divá, divoká, živelná povaha
p. aj divý 2
burič kto sa búri proti spoločenským poriadkom al. kto poburuje iných • vzbúrenec • rebel • rebelant: vystupovať v úlohe buriča, rebelanta; potrestanie buričov, vzbúrencov • odbojník • zastar. odbojca • disident (odporca oficiálnej politiky) • expr. buntovník • hovor. expr. buntoš: nechal povešať všetkých odbojníkov, buntovníkov • poburovateľ • poburovač • expr.: podpichovač • nahuckávač • pejor. štváč: nedajte sa ovplyvniť platenými poburovačmi • podvratník • rozvratník • zried. rozvracač (komu ide o rozvrátenie spoločenských pomerov): časť verejnosti podľahla rozvratníkom a neuznávala zákony
p. aj vzbúrenec, rozvratník
buričský ktorý má sklon búriť sa a podnecovať k vzbure aj iných; svedčiaci o odbojnosti, nespokojnosti • rebelantský • rebelský • hovor. expr. buntošský: buričský, rebelantský, rebelský, buntošský duch • vzbúrenecký • odbojnícky • odbojný: vzbúrenecká, odbojnícka skupina; odbojné slová; odbojný národ • disidentský (ktorý je proti oficiálnej politike) • pren. revolučný: revolučná nálada • zried.: rozbrojný • rozbrojnícky
búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovať • revoltovať • povstávať • vzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu
2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriť • burácať • kypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypí • kniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťou • dvíhať sa • vzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúva • besnieť (sa) • zúriť • vyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa
búrlivý 1. ktorý sa vyznačuje veľkou silou, prudkosťou; ktorý je v prudkom pohybe; sprevádzaný búrkami • rozbúrený: vyplávať na búrlivé, rozbúrené more • rozburácaný • expr.: rozbesnený • besný: rozburácaný, rozbesnený víchor; rozbesnené, besné živly nedali ľuďom spať celú noc • expr.: zvíchrený • rozvíchrený • rozvírený (vetrom al. iným živlom uvedený do prudkého pohybu): zvíchrené vlny a čierne mraky predznamenávali búrku • nepokojný (op. pokojný, tichý): nepokojná hladina jazera • prudký • turbulentný: prudký, turbulentný tok • kniž. búrny (J. Kráľ, Vajanský)
2. prejavovaný búrlivo, hlučne, s veľkým nadšením • burácavý: búrlivé, burácavé ovácie • nadšený • kniž. frenetický: nadšený, frenetický potlesk • hrmotný: ozval sa hrmotný smiech; hrmotné zakončenie symfónie • mohutný • obrovský: rečník opúšťal miestnosť za mohutného, obrovského nadšenia davu • kniž. búrny
3. rýchlo, prudko prebiehajúci; plný zvratov, napätia, nepokoja • prudký • rýchly (op. pozvoľný, pomalý): búrlivý, prudký, rýchly rozmach ekonomiky; prudký, rýchly vývoj udalostí • rušný • živý (plný ruchu, hluku, pohybu): rušná, živá diskusia • nepokojný • búrlivácky • kniž. pohnutý • dramatický: nepokojné, pohnuté časy, roky; umelcov búrlivácky, pohnutý, dramatický život • expr. rozkvasený • kniž. búrny
p. aj prudký, bujný 2
bystro 1. s obratnosťou a za (veľmi) krátky čas (op. nemotorne, ťarbavo) • rýchlo • svižko • svižne: bystro, svižko, svižne prejsť cez cestu • vrtko • rezko • hybko: vrtko, rezko kráčal za otcom • bodro • čulo: bodro, čulo sa pohybovať po zľadovatenej ploche • pružne • zľahka: pružne, zľahka zoskočiť z voza • expr. šibko: šibko liezť po skalách • expr.: dupkom • hupkom • hupky: dupkom, hupkom vyskočiť na rovné nohy
porov. aj bystrý 1
2. reagujúc, vnímajúc, uvažujúc rýchlo a dobre; prejavujúc tieto schopnosti • pohotovo • pohotove: bystro, pohotovo posudzovať vzniknutú situáciu • bystrozrako (s bystrým postrehom): bystrozrako si prezerať prichádzajúcich • dôvtipne • ostrovtipne (s dôvtipom): dôvtipne, ostrovtipne odpovedať na otázky • dômyselne: dômyselne konať na prospech podniku • duchaprítomne: duchaprítomne sa pohybovať v spoločnosti • vnímavo: vnímavo sledovať výklad • rozumne • múdro • inteligentne (prejavujúc rozumové schopnosti): rozumne, múdro uvažovať o svojich možnostiach; inteligentne rozmýšľať • hovor. šikovne: šikovne riešiť úlohy
porov. aj bystrý 2
bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchly • rezký • svižný • svižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempo • prudký (obyč. o vodnom toku) • obratný • vrtký • živý • pohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťa • ľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatru • nespráv. čiperný
2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavý • chápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiak • učenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvorenie • citlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľ • vtipný • dôvtipný • premýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlava • inteligentný • zried.: bystrohlavý • bystroumný • ostrovtipný • kniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievča • pohotový • duchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomný • predvídavý • prezieravý • kniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politik • šikovný • chytrý • múdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybu • prenikavý • ostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrak • pren.: blýskavý • iskrivý: blýskavý, iskrivý um
p. aj múdry, jemný 5
byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovať • existovať • vyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa huby • žiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľ • kniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudia • rásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa buriny • byť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetko • trvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvá • panovať • vládnuť • kraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj
2. byť prítomný • zdržiavať sa • zdržovať sa • kniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sa • nachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cesty • expr.: trčať • tvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do rána • figurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je
3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležať • stáť • kniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás
4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2
celý 1. zahŕňajúci všetko v úplnosti, vzťahujúci sa na všetko; vyskytujúci sa v celku, v úplnosti • zastaráv. všetok (iba v jedn. čísle): celý, všetok svet; celý, všetok národ • kompletný • neskl. komplet (ktorému nič nechýba): súprava je celá, kompletná, komplet • úplný (op. neúplný, čiastočný): nebol schopný vypovedať úplnú pravdu • plný (op. čiastočný) • neskrátený (op. skrátený): v celej, plnej miere; plné, neskrátené znenie • hovor. rovný: nebol doma rovných päť rokov • súborný • súhrnný: vydať súborné, súhrnné autorovo dielo • expr.: celučký • celučičký • celunký • celulinký
2. p. skutočný 2, dokonalý 1
citlivý 1. schopný vnímať (i jemné) vonkajšie podnety a reagovať na ne • vnímavý: citlivé, vnímavé zmysly; citlivý, vnímavý čitateľ; je citlivý, vnímavý na chlad • kniž.: senzibilný • senzitívny: senzibilné, senzitívne orgány, bunky, nervy • jemný (rozoznávajúci podrobnosti; obyč. o zmysloch): jemný sluch, hmat • čujný (o citlivom sluchu, ušiach) • bolestivý • boľavý (citlivý na bolesť): rana je ešte citlivá, bolestivá, boľavá • dráždivý • precitlivený (ktorý sa ľahko podráždi) • podráždený • rozdráždený (ktorý reaguje na momentálne podráždenie): podráždené, rozdráždené oči; rozdráždená pokožka • pricitlivý (príliš citlivý)
p. aj bystrý 2
2. ktorý má vyvinutú citlivosť, ktorý má cit; podliehajúci citom, dojmom (o človeku); svedčiaci o dostatku citu, jemnocitu (op. necitlivý) • vnímavý: citlivý, vnímavý človek • kniž.: senzitívny • senzibilný: senzitívny, senzibilný typ • expr. čujný • citný (op. bezcitný): čujné, citné srdce • kniž. cituplný • citový: cituplná, citová bytosť • emocionálny (riadiaci sa citmi; o človeku) • jemný • jemnocitný • taktný • opatrný • ohľaduplný • kniž. subtílny (ktorý vie jemne vnímať, rozlišovať a tomu primerane reagovať; op. hrubý): je jemná, jemnocitná; taktný spôsob; opatrný, ohľaduplný, subtílny prístup • zraniteľný • zried. raniteľný (citovo): (z)raniteľná duša dieťaťa • chúlostivý • háklivý • precitlivený • kniž. útlocitný • pricitlivý (príliš citlivý): je chúlostivá, háklivá, precitlivená na dvojzmyselné narážky; precitlivená, útlocitná dievčina
3. p. nepríjemný, chúlostivý 2