Synonymá slova "ľaká" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 146 výsledkov (2 strán)

  • lákadlo čo láka, priťahuje • vábidlo: lákadlá, vábidlá veľkomestavábničkavnadidlo: netreba skočiť na každé vnadidlozvod: zvody mesta ma nelákajúzried. vábnik: ženský vábniknávnadanástraha (obyčajne niečo zámerne nastražené): dať pozor na nástrahyexpr. udicazried. zvodidlo (Kukučín)poet. váb (Hviezdoslav)


    zvod prostriedok na zvádzanie, lákanie (obyč. na niečo nedovolené, nemravné) • lákadlo: život je plný zvodov; podľahnúť lákadlám veľkomestavábidlo: odolávať vábidlámvnadidlo: reklama je vnadidlo pre kupujúcichpokušenie: premôcť pokušenievábnička (Gráf)zried.: vábnik (Figuli)zvodidlo (Kukučín)poet. váb (Hviezdoslav)


    zvodný ktorý zvádza, láka niečím príjemným, pekným, žiaducim a pod. • lákavývábivývábny: zvodná, vábivá žena; lákavý, vábny úsmevzvádzajúcilákajúcivábiaci: zvádzajúca krása; lákajúca, vábiaca predstavamámivýpútavýpríťažlivýatraktívny: mámivé bohatstvo; pútavý program; príťažlivé, atraktívne správaniezaujímavýsugestívny: zaujímavé, sugestívne čítanie; sugestívny účinokšarmantnýpôvabnýľúbeznýočarujúci (ktorý láka krásou): pôvabný, očarujúci pohľadpeknýkrásnyžiarivý: zvodná, žiarivá budúcnosťkoketný (o žene): má koketnú priateľkuzastar.: zvodivýzvodlivý (Hviezdoslav)podmanivýpodmaňujúcipôsobivýefektný (ktorý láka svojou výnimočnosťou): podmanivé dievča; pôsobivé, efektné farby


    fascinovať veľmi pôsobiť na zmysly a tým pútať pozornosť • upútavaťpriťahovaťstrhávaťlákať: stále ho fascinuje, priťahuje, láka predstava víťazstva; upútava, fascinuje ma myšlienka na odplatukniž. pútať: na výstave ho púta elektronikaočarúvaťoslňovaťomamovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím krásnym, príjemným): fascinuje, očarúva ma pohľad na Tatry; oslňuje ho krása dievčaťauchvacovať: prítomných uchvacuje východ slnka


    lákať 1. p. vábiť 2. p. mámiť 2


    ľakať p. strašiť 2


    mámiť 1. zbavovať jasného vedomia silným pôsobením na zmysly • omamovať: jar mámi, omamujeopájaťopantávať: les ho opantával opojnou vôňouhovor. šialiť: víno šiali hlavuexpr.: omračovaťomárať: omračuje ho krása prírody; mozog mu omára sladká opojnosť

    2. usilovať sa dostať niečo od niekoho • lákať: stále mámi, láka od otca peniazevábiť (lákať pútaním pozornosti): vábi ho k sebeťahať: ťahal informácie od kolegovexpr.: drankaťdrančaťpýtkaťvyťahovaťhovor. expr. pumpovať (nástojčivo pýtať): drankala na nové šaty; postupne z nej vyťahoval všetky tajomstvá; pumpovať peniaze od niekohokniž.: lúdiťvyludzovať

    3. p. klamať 2


    nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


    plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiťľakaťdesiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlamiznepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správamiexpr.: mátaťmátožiťbalušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu

    2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňaťvyháňaťduriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešnerozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovceodstrašovaťkniž. pudiťzapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti


    pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšiehohnevaťzlostiťpokušiavaťzastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psaznepokojovaťvyrušovaťrušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušujedobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamarátaexpr.: jedovaťdopaľovaťdomŕzaťdojedaťdožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami

    2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriechnavádzaťlákaťvábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádežnabádaťpodnecovať (na zlé) • expr.: podkúšaťpodkušiavaťpodkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil


    pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovaťupútavaťpripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkovzaujímaťinteresovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesujefascinovaťuchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na moreočarúvaťoslňovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľujesubšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákaťvábiťstrhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny

    2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavaťviazaťzväzovaťspájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvopripútavať: nič ma k domu už nepripútavatiahnuť: cit ho tiahne k rodine


    strašiť 1. ukazovať sa ako strašidlo, mátoha (podľa povery) • mátaťexpr. mátožiť: v opustenom dome straší, máta; na hrade mátoží biela pani

    2. naháňať strach • ľakaťdesiť: straší, ľaká, desí nás možnosť požiaruexpr.: mátaťmátožiť: máta, mátoží ho predstava neúspechuplašiťznepokojovať (vnášať nepokoj, obavu, strach): ľudí plašili, znepokojovali zvesti z frontuexpr. balušiť: v noci ju balušili myšlienky na smrťpren. expr. kuvikať: kuvikajú, že bude zle

    3. p. vyhrážať sa


    vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamouvnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zverihovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovalanabádaťpodnecovaťponúkaťvyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťažnahováraťnavrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výletzvádzaťnavádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádežhovor. expr.: lanáriťpoďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzkuverbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavumámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveďnár. bastviť (Jesenský)


    verbovať 1. v minulosti získavať mužov na vojenskú službu • regrutovať: v dedine verbovali, regrutovali mládencovnajímať: najímanie dobrovoľníkov

    2. naliehavo získavať agitáciou • nahováraťnavádzaťlákaťvábiť: verbovali, lákali robotníkov na stavbyhovor. expr. lanáriťslang. náborovať


    vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedaťvypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvieprezvedať saprezviedať sadopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinuhovor. expr. zried. zvedačiťbyť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novotyhovor. expr.: vyťahovaťťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovaťsliediťpátraťexpr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom táboremámiťlákať: mámia, lákajú od nás tajné informáciepýtať saspytovať saopytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo


    zvádzať2 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzaťvnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neverupokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuťnahováraťnabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výletvábiťlákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmiťahaťpriťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranupútaťupútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť

    2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície

    3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesťprivádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu


    báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strachdesiť saľakať sahroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmystrachovať sastráchať sastrašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?mať obavuobávať satriasť saexpr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúškuexpr. byť pokakanýfraz. expr.: mať plné nohavice/gatepúšťať do nohavíc/do gatí

    2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť samať starosťobávať samať obavubyť ustarostenýchvieť satriasť sakniž. trnúťtŕpnuťstŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorelstrachovať sastráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujúhovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti


    ľakať sa prežívať pocit strachu • báť samať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostíplašiť sajašiť saexpr. duriť sahovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poďdesiť sahroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojnyobávať samať obavutriasť sastrachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosťexpr. stráchať sa: nestráchaj sa toľkofraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate


    bojazlivý ktorého ľahko premôže strach, neistota; málo odvážny; svedčiaci o strachu (op. odvážny, smelý) • nesmelý: bojazlivé, nesmelé dieťa, mláďa; ozval sa bojazlivým, nesmelým hlasommalodušnýmalovernýmalomyseľnýkniž. defetistický (majúci málo sebadôvery) • pren. chabý: mať malodušné, defetistické myšlienky; malodušný, maloverný, malomyseľný človek; chabá dušaľakavý (ktorý podlieha náhlemu pocitu strachu; majúci sklon báť sa): chorobne ľakavá žena, ľakavé vtáčaplachý: plaché zvieraokúňavýostýchavýneistý (prejavujúci strach, obavy váhaním): okúňavé, ostýchavé, neisté správanieustrašenýustráchanýustrachovanývystrašenýzried. uplašený (ktorý má sklon báť sa; ktorý odráža momentálny strach): ustráchané, ustrašené oči; ustrachované, vystrašené, uplašené matkyexpr. strachopudskýpejor. babský: má strachopudskú, babskú povahu, bojí sa skúškyniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: posratýposranýzjemn. pokakaný; prestrašenýexpr.: rozklepanývyklepanýzried.: strachuplnýstrachostlivýstrachostivýzastaráv.: strachovlivýstrachotlivý; pribojazlivý (príliš bojazlivý)


    lákavý p. príťažlivý; vábivý


    ľakavý p. bojazlivý, plachý 1, 2


    neodolateľný ktorému sa nedá odolať (op. odpudzujúci, odpudivý) • lákavývábivýpútavý: neodolateľná, lákavá, vábivá ponuka; neodolateľný, pútavý rozprávačpríťažlivý (obyč. vo vzťahu k fyzickému al. psychickému čaru osobnosti): neodolateľná, príťažlivá ženačarovnýočarujúcifascinujúcikniž.: okúzľujúcikúzelnýpren.: magickýhypnotický (pri rozumovo neodôvodnenom pôsobení): učiteľ má na žiakov čarovný, magický vplyv; podľahol jej očarujúcemu, magickému úsmevu; hypnotické očiomamujúciomamnýopojný (privádzajúci do vytrženia): omamujúca, omamná, opojná vôňaoslňujúcioslnivý (vyvolávajúci nekontrolovaný obdiv): oslňujúci zjav (o žene)zvodný (obyč. pri erotickom pôsobení): zvodná postava


    plachý 1. ktorému chýba odvaha, ktorý sa ľahko vystraší; ktorý je neistý medzi ľuďmi (o človeku); svedčiaci o plachosti • bojazlivýnesmelý (op. smelý, odvážny): plaché, bojazlivé, nesmelé dievča; plachý, bojazlivý, nesmelý pohľadľakavýustrašenýustráchanýustrachovaný: ľakavé, ustrašené dieťa; ustráchaný, ustrachovaný hlashanblivýostýchavý: hanblivé, ostýchavé dotykyrozpačitý (nesmelý, a preto nerozhodný): plachý, rozpačitý pokus prehovoriť v spoločnostizakríknutýzahriaknutýutiahnutý (ktorý nemá sebavedomie): zakríknutý, zahriaknutý, utiahnutý školáčikuzavretýsamotársky (strániaci sa spoločnosti): bol uzavretým, samotárskym romantikomjemnýletmý (veľmi krátky, takmer nebadateľný): jemný, letmý bozkexpr.: plachučkýplachunkýpoet. zried. plašivý: plašivý zrak, plašivá myseľ (Sládkovič)

    2. ktorý sa ľahko vyplaší, ktorý uteká pred všetkým rušivým; strániaci sa človeka (o zvieratách; op. krotký) • bojazlivý: plachá, bojazlivá srnkaplašivýľakavý: plašivý, ľakavý kôňneskrotenýnedomestikovanýneprítulnýdivý (op. skrotený, domestikovaný, prítulný): neskrotené, nedomestikované, neprítulné, divé mačiatkaexpr.: plachučkýplachunký: plachučké vtáčatko

    3. p. krátky 1


    príťažlivý ktorý priťahuje, obyč. svojou krásou, zaujímavosťou, svojím pôvabom (op. nepríťažlivý, odpudivý, odpudzujúci) • pútavýlákavý: príťažlivá, pútavá tvár; príťažlivá, lákavá krása, ponukavábivývábny: vábivá, vábna vôňa, hudbapekný (op. škaredý) • pôvabný: pekná, pôvabná ženašarmantný (priťahujúci svojím šarmom): šarmantný mužatraktívny (ktorý priťahuje svojou nezvyčajnosťou): atraktívny zjavsugestívnypodmanivýpodmaňujúci: sugestívny, podmanivý, podmaňujúci hlasmámivýzvodný: mámivý, zvodný úsmevdémonický (neodolateľne, až hrozivo príťažlivý): démonická osobapren. magický (ktorý priťahuje svojou tajuplnosťou): podľahla magickému šarmu spoločníkapren. magnetický (ktorý priťahuje ako magnet): magnetická ženapren. uhrančivý: uhrančivý úsmevsexi (sexuálne príťažlivý) • subšt. rajcovný • kniž. žiaduci

    p. aj pekný


    vábivý ktorý vábi, láka, priťahuje, zvádza • vábnylákavý: vábivé, vábne zvuky; vábne, lákavé predstavy, úsmevyzvodný: zvodné rečipríťažlivý: príťažlivé dievčamámivý: mámivá krásapútavý (vzbudzujúci záujem): pútavá knihapodmaňujúcipôsobivýsugestívny: podmaňujúca milota; pôsobivý, sugestívny hlasvnadný: vnadné biele líčka (Vajanský)atraktívny: atraktívny tovarkoketný (usilujúci sa vzbudiť pozornosť opačného pohlavia): koketné správaniezried. vnadivý


    žiarivý 1. vydávajúci žiaru, svetlo, lesk • jagavýligotavýtrblietavý: žiarivé, jagavé, trblietavé hviezdyoslnivýsvietivý: oslnivé, svietivé šperkylesklý: lesklý drahokamblýskavýblyšťavýblyskotavýjagotavýiskrivý (vydávajúci lesk obyč. prerušovane): blýskavé, jagotavé zlatoživýjasnýjasavý (obyč. o farbách): šaty v živých, jasných farbáchexpr. žeravý (ohnivo žiariaci): žeravé slnkokniž. zried. zorivýpoet.: zoristýzornýzôrny (žiariaci ako zora): zoristá vatra, zorné ránopoet. zlatožiarny (žiariaci ako zlato): zlatožiarne slnkopoet. zried.: blesknýjagotnýžarkavý (Hviezdoslav)zastar. žiarny (Vajanský)expr. roziskrený

    2. výrazne priťahujúci pozornosť • oslnivýoslňujúci: žiarivá, oslnivá krásapeknýkrásnyvynikajúci: mal krásny, vynikajúci úspechlákavýsľubný: lákavá, sľubná budúcnosťnasledovaniahodný: bol pre ňu nasledovaniahodným príkladomsvietivýradostný: spomínala na svietivé, radostné, chvíle mladosti


    ak 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú podmienkovú • keď: málo máš jesť a piť, ak, keď chceš dlho živý byť; ak, keď dub spadne, i pes ho preskočípokiaľ: káva neškodí, pokiaľ sa pije s mierou; až mu neurobia po vôli, odídenechexpr. nechže: bol by spadol, nech(že) sa nechytí stolaexpr. akže: akže sa bojíš, nechoď ta

    2. p. asi 1


    asi 1. vyjadruje približnosť číselných a iných výrazov, pred ktorými tento výraz stojí • približne: nazbierala asi dve kilá jahôd; kolmé škáry musia byť asi, približne také široké ako vodorovné; asi, približne o piatejzhrubahovor. asi taktak: vrátili sa zhruba pred hodinou; vzdal sa asi tak päť kilometrov pred cieľom; mohol mať tak šesťdesiat kílokolozozastar. čajsi: bolo tam okolo dvadsať poslucháčov; za celý čas stretol zo desať turistovhovor. cirka, pís. i circa: prihlásilo sa ich cirka desaťokrúhlookrúhle: Okrúhlo po týždni začal pravidelne vykonávať službu. (Žáry)poet. as: v pravici as kašiek zlatých kytičku (Hviezdoslav)ak (vyjadruje približnosť s príznakom obmedzenia): mala ak šestnásť rokovnár.: alejedno: daj mi ale dvadsať korún; bol jedno dva-tri roky po svadbe (Timrava)fraz. podľa všetkého

    2. p. možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. p. sotva 2


    akže p. ak 1


    akútne 1. p. náhle, prudko 1 2. p. naliehavo 2


    náhle v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • náhlorýchlo: všetko sa zbehlo tak náhle, rýchlozrazuodrazunarazrazom: zrazu, odrazu vyskočil z lavice; naraz, razom sa prudko rozohnalprudkohovor. šmahom: počasie sa prudko, šmahom zmenilo • znezradynenazdajkyznenazdaniaznenazdajky: znezrady, nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu rovno pred autonečakaneneočakávanenepredvídane: nečakane, neočakávane zabočil dopravalek. akútne: jej zdravotný stav sa akútne zhoršilzastar. vraz (Botto, Lenko)fraz.: obratom rukyani sa nenazdáš

    porov. aj náhly 1


    naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom • nástojčivoneodbytneneústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienokdôrazneúporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovyexpr.: pálčivožeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahochúpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoczastar. úsilnestuhakniž. zastar. snažne

    porov. aj naliehavý 1

    2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť • nástojčivoakútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovodsúrneneodkladnebezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zberenevyhnutnenutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácienaskutkurazom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiekhneďihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiťnespráv. pilne


    prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou • sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazilnáhlerapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršilakútne: prudko, akútne prebiehajúca infekciaráznerazantne: rázne, razantne zaútočil na súperasilnovehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názoryexpr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermiexpr.: hupkomhupkystrmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej robotyhovor.: hurtomzhurtahurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhradepoet. strelmo (Hviezdoslav, Fabry)zastar.: valmovalom (Hviezdoslav, Tajovský)

    porov. aj prudký 1

    2. s veľkým sklonom • strmopríkroostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k riekekolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu

    3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách • prchkoimpulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravdevášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukamistrmopríkro: strmo, príkro sa osopil na dieťarozhodnerezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrhostrozostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponentavýbušneexplozívnekniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutieexpr.: zúrivošialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženuhovor.: hurtomzhurtahurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom

    porov. aj prudký 2


    akútny 1. p. naliehavý 2 2. p. prudký 1, silný 2


    naliehavý 1. dôrazne a vytrvalo prejavovaný al. nútiaci na niečo • nástojčivý: obraciam sa na vás s naliehavou, nástojčivou prosbou; svoju žiadosť predniesol naliehavým, nástojčivým tónomúpenlivýpoet. zastar. úpny (spojený s prosbou): úpenlivé volanie o pomoc; úpny ston (Krasko)neodbytný (ktorého nemožno odmietnuť, odbyť a pod.) • zried. doliehavý: prenasledoval nás naliehavými, neodbytnými, doliehavými otázkaminutkavý (neprestajne nútiaci): pociťoval nutkavú túžbu odísť

    2. nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie al. rýchle riešenie, rýchly zásah a pod. • súrnyakútnyurgentný: nemôžem prísť, mám naliehavú, súrnu robotu; do nemocnice priviezli akútny, súrny, urgentný prípadneodkladnýbezodkladný: čakajú ma neodkladné, bezodkladné povinnostinástojčivý (neodbytne, sústavne vyžadujúci uskutočnenie al. riešenie): nedostatok bytov je naliehavý, nástojčivý problém našej spoločnostipálčivý (ktorého neriešenosť má zlé dôsledky): pálčivé otázky medziľudských vzťahovnevyhnutnýnutný (ktorý nestrpí odklad): operácia je vo vašom prípade naliehavá, nevyhnutnáexpr.: horúcižeravý: žeravá témazried. doliehavý

    p. aj aktuálny


    prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietorkniž. razantný: razantný úderlek. akútny: akútny zápalstrmýrýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostírapídny: rapídny vzostupráznyvehementnýkniž. briskný: rázny, briskný útok, pohybnáhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasiadravýnespútaný: dravý, nespútaný tok riekyturbulentný: turbulentný tok, pohybostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenieživelný (prudký ako živel): živelná silableskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úderzúrivýdivýdivokýexpr.: diabolskýbesný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempoexpr.: šialenýbláznivý: šialený, bláznivý cvalhorúčkovitýpubl. hektickýkniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)

    p. aj ničivý

    2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý citnáruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láskevznetlivýimpulzívnypopudlivýprchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povahaeruptívnyexplozívnyvýbušnýcholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanieenergickýráznykniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverístrmýhovor. expr.: hurtovnýhurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopaniekraj. náramnýkniž. sverepý (o človeku) • živelnýbúrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnostináhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutiesilnýmocný (op. slabý): silné, mocné vášnedivýdivoký: divá, divoká radosťexpr.: bláznivýšialený: bláznivá, šialená túžbapren. expr. cigánsky: cigánska krv, náturaexpr. žeravýnespráv. horkokrvný

    3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmýpríkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopecostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta


    silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako bukstatnýmohutnýsvalnatýsvalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postavazavalitýrobustnýobrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité pleciapevný: svaly má pevnéjadrnýzemitýhovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládencizdatnýpren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapcipren. expr. goliášskyherkulesovskýherkulovský (o postave človeka) • expr.: premocnýpresilnýzried. tužný (Jesenský)zastar. herský (Kukučín, Tajovský)prisilný (príliš silný)

    2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľkýmohutnýintenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápachkniž. razantný: razantný údertuhýohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenkatreskúciúporný (o zime, mraze) • sýtyvýrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnakulek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého črevaprenikavýostrýpríkrypálčivýexpr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesťnáruživý: náruživý fajčiarexpr.: zúrivýdivýdivokýstrašnýhrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietorprudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zemzvučnýexpr.: hromovýhurónskyzried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachotneuhasiteľnýnezhasiteľnýneutíšiteľnýneskrotnýneovládateľnýkniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeňexpr.: bláznivýšialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeňomračujúci: omračujúci úderexpr. zžieravýprisilný (príliš silný)

    3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevnýtuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreňhúževnatýpriebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duchodolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná ženanezlomnýnezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakterpren.: železnýoceľovýžulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstvatrvalýnezničiteľnýnerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahyskalopevnýkniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčeniekniž. zemitýprisilný (príliš silný)

    p. aj pevný

    4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivýveľký: silný, horlivý, veľký vlastenecexpr.: tuhýtvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalistabigotnýortodoxnýfanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

    5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný


    aký p. koľký


    koľký vyjadruje otázku zacielenú na miesto v poradí • ktorýaký: Koľkého, ktorého je dnes? Koľkú, akú to má cenu?expr.: koľkýžeakýžektorýže (zdôraznené): Koľkýže, akýže, ktorýže si skončil v súťaži?subšt. koľkáty


    akýkoľvek p. hocijaký 1, nejaký, ľubovoľný


    hocijaký, hocaký 1. nezáleží na tom, aký (o kvalite vecí, o vlastnostiach al. javov) • akýkoľvekvšelijakýkaždýfraz. taký či onaký: dosiahnuť cieľ hocijakým, hocakým, akýmkoľvek spôsobom; prijať akúkoľvek prácu; ísť na výlet za každého, takého či onakého počasiahovor.: bárakýbársakýnár. trebársaký: uveriť bárakým, bársakým klebetámhociktorýhocktorý (jeden z viacerých, nezáleží však, ktorý; o osobe al. veci): Vyber si hociktorý, hocktorý predmet!ktorýkoľvekľubovoľnýhovor. bársktorý: vedel odpovedať na ktorúkoľvek, ľubovoľnú, bársktorú otázku

    2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) • hovor.: bárakýbársaký: to spraví hocijaký, báraký, bársaký amatérobyčajný: nie je to len taká obyčajná knižkahociktorýhocijakýhovor.: bársktorýbárzktorý

    3. vyjadrujúci negatívne hodnotenie • všelijakýledajakýpejor.: kadejakýkdejaký (ktorý je pochybný, podozrivý, neznámy a pod.): dáš sa do reči s hocijakými, všelijakými ľuďmi; naletíš ledajakému podvodníkovi; kúpať sa v kadejakej, kdejakej mlákezried. onakvý


    ľubovoľný vybratý, uskutočnený, určený a pod. nie podľa presných pravidiel, kritérií, ale výberom podľa ľubovôle • akýkoľvekhocijakýhovor.: hocakýbársakýbáraký: prijal by ľubovoľnú, akúkoľvek, hocijakú prácu; richtárom nemohol byť hocaký, bársaký, báraký chlaphociktorýktorýkoľvekhovor.: hocktorýbársktorý (nezáleží na tom, aký): hociktorý, ktorýkoľvek, hocktorý, bársktorý z nás to vienejakývoľajaký (nie je určené, aký): vyber si nejakú, voľajakú hračkuniektorýdaktorývoľaktorýktorýsihovor. dáky (nie je určené, ktorý z viacerých možných): ak niektorý, daktorý z vás čo i len mukne, bude zle; voľaktorý, ktorýsi z vás musí odísťkaždýexpr.: kadejakýkdejakýhovor. ledajaký (rozmanitej kvality): šaty na každú príležitosť; uverí kadejakej, kdejakej hlúpostikniž.: arbitrérnyarbitrárny: arbitrérny, arbitrárny výbermat. entý: entý člen radufraz. taký či onaký: prijmem takého či onakého pomocníkazried. svojvoľný


    nejaký ktorý nie je bližšie určený; ktorý nemá presne určené vlastnosti, presne určenú mieru al. počet • dajakývoľajakýhovor.: dákydákysivoľáky: Priveď so sebou aj nejakého, dajakého, voľajakého priateľa!; dnes neprídem, mám dajaké, dáke, voľáke povinnosti; Už si mu vyplatil dajaké, dáke peniaze?akýsiktorýsipoet.: kýsikýs' (neznámy, a preto bližšie neurčený): hľadal ťa tu akýsi človek; trpí na nejakú, akúsi záhadnú chorobu; akýsi, ktorýsi spisovateľ raz napísal, že… ; démon kýs' škaredý (Krasko)istýurčitýjedenhovor. istýsi (známy, ale bližšie neurčený): dovolenku strávila s istým, jedným pánom; dohodli sa na istých, určitých kompromisoch; bol raz jeden kráľhocijakýakýkoľvekhovor. bársakýhocaký (nie je dôležité, aký): Nevieš o nejakom, hocakom, akomkoľvek priváte?; zaspievaj nejakú, bársakú, hocakú pieseňhovor. taký (ktorý má približnú mieru al. počet): príď o taký týždeňexpr.: aký-takýkoľký-toľký (vyskytujúci sa v presne neurčenom menšom množstve): zostala mi aspoň aká-taká nádej; mám z poľa aspoň koľký-toľký úžitok


    akýsi p. nejaký


    neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsinejakývoľajakýdajakýhovor.: voľákydákykniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladíkcudzízastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajinybezmennýanonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznanýneodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstraneidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvolatajomnýzáhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmotajnýskrytýutajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom miesteneistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistýnový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocitpoet. neznaný (Sládkovič)


    aký-taký p. malý 1, nejaký


    malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosťdrobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzynízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnotyneveľkýnevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký platnezreteľnýnebadanýnebadateľnýnevýraznýneviditeľnýminiatúrnymikroskopickýhovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčikúzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzkakrátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrkyplytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jamanedostačujúcinedostatočnýslabýchabýexpr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útechazakrpatenýnedorastenýi expr. krpatýpren. expr.: trpasličípiadimužíckyškriatkovskýkolibričíliliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihyskromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plattesnýobmedzenýstiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnicešťúplyexpr.: šťúplučkýšťúpluškýkniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavuzanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná sumaexpr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsamizivýnepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenienepočetný: malá, nepočetná skupinkabagateľnýblšacíblšíexpr. halierový: bagateľný, blšací, halierový ziskhovor. pomenší: pomenšia izbakoľký-toľkýaký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilieexpr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchyexpr.: pramalýprimalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečoexpr.: maličkýmaličičkýmalinkýmalilinkýmalunkýmalulinkýmalučkýmalučičkýzried. malučenkýnár. malušký

    2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelýpráv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detímladý: mladý vlčiakhrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

    p. aj nedospelý

    3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný


    akýže p. koľký


    akživ p. nikdy


    nikdy popiera jestvovanie niečoho v čase; v nijakom čase • ani razhovor. jakživzastar. akživ: nikdy, ani raz, jakživ som ho nevidelzastar.: nikdanikdá (Kukučín, Štúr)fraz. žart.: na (svätého) Nikdalana svätého Dindyfraz.: ani do súdneho dňačo svet svetom stojí


    ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosťa: zvečerilo sa, ale, a matere nikdelež: zbadal ju, lež nedal to najavovšak (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládalkniž. avšak: sľúbil, avšak neprišielpredsaa predsaale predsapredsa všakno predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišieljednakoa jednakoale jednakono jednakojednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učilibaibaželenlenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zubkýmnaproti tomuzatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

    2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko!čihovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

    3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dalozajnaozajskutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom ničfaktickyhovor. fakt

    4. p. asi 1 5. p. ba 1


    pravda2 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdažeprirodzenepochopiteľnesamozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsobveruexpr. veruže: veru(že), nás sa to netýkaisteistozaisteexpr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúťurčitedozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináčhovor. jasnézastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to taksubšt. jasnačka • nespráv. ovšem

    2. pobáda na súhlas s výpoveďou • všakexpr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)?expr.: všakvervšakhejzastaráv.: všakánovšakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej?hovor.: nošakhejženár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?


    veď 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • však: v prírode všetko ožíva, veď, však sa blíži jarpredsa: načo by išiel inam, predsa tu je domaa veďlebo veď: škoda sa rozčuľovať, a veď, lebo veď ho poznášveď ajveď i: šálku neumyl, veď aj, veď i ráno bude z nej piťnár. šak

    2. v nadväznosti na kontext vyjadruje utvrdenie sa v mienke, vyjadruje vyhrážku a pod. • však: veď, však má s ním stále trápenie; veď, však ty ešte raz prídešnár. šak

    3. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa, vyjadruje pobádanie, výzvu • expr.: veďženože: veď, veďže sa toľko netráppredsa: predsa sa mu nebudeš prosiťhovor. však: však sa do toho pusťnár. šak


    však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • aleno (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieťlenželež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bálnespráv. ovšem

    2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosťa veďlebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohlinár. šak

    3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na očinár. šak

    4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda?nie: Vari by sme mali už ísť, nie?expr.: všakvervšakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho?expr. všakhejzastaráv.: všakánovšakpravdanár. šaknespráv. že


    avšak p. ale 1


    bičak p. nôž


    nôž nástroj, obyč. ručný na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky • nožík: kuchynský nôž, nožík; naostriť nože, nožíkyexpr. žabykláč (vreckový nožík, obyč. lacný) • hovor. rybka (nožík v tvare rybky) • hovor. expr. sarajevo (lacný vreckový nožík) • hovor. expr. bičak (vreckový nožík) • hovor. expr. krivák (zakrivený nôž) • hovor. expr. konidráč (vydratý, tupý nôž) • skalpel (chirurgický nôž) • tesák (poľovnícky nôž) • mačeta (nôž používaný pri prácach v pralese al. na plantážach)


    bľačať 1. vydávať zvuky ako ovca, teľa, krava a pod. • bliakaťbľakotaťbučať: dobytok idúci na pašu bľačí, bliaka, bučímečaťmékaťmekotať (obyč. o koze, ovci) • ručaťmučaťexpr. búkať (o rožnom statku) • expr.: vybľakovaťvybľakúvať (stále, hojne, s prestávkami)

    2. p. spievať 1 3. p. kričať 1


    kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajúkríkať (Tatarka, Timrava)robiť krik: deti na dvore kričia, robia krikvykrikovaťvykríkaťvyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávalipokrikovaťzried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčovexpr.: revaťvyrevovaťvyrevúvaťvrieskaťvyvreskovaťvyvreskúvaťvrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťaliexpr.: škriekaťškrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačaťbľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa!expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo): ryčala od bolestiexpr. štekaťbrechať (zlostne): ustavične na seba štekaliexpr.: hulákaťhučaťhúkať (nepríjemne): huláka, húka na detiexpr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiťhvečaťhriakaťherbeľovať

    2. p. biť sa 2


    plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastímexpr. plačkaťkniž.: roniť slzyprelievať slzyexpr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudomvzlykaťexpr.: fňukaťfikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkaťexpr.: smokliťsmokliť sapejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už!expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkaliexpr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučaťmravčaťkňučaťskučaťgajdovaťdrumbľovaťgaudžaťgavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú nocexpr. škvrndžať (Beňo)hovor. expr.: muzikovaťkoncertovaťorganovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertujenariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský)expr.: revaťrumázgaťrumádzgaťrumácaťručaťrúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskaťvrešťaťziapaťjačaťhúkaťbliakaťzavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávaťexpr.: vyrevúvaťvyrevovaťhovor. expr.: vyvreskúvaťvyvreskovaťvybľakúvaťvybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

    p. aj smútiť, bedákať


    vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštiaškriekaťškrečať: straka škrieka, škrečí

    2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťaťvyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetnákričaťrobiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krikexpr.: revaťvyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekaťškrečaťjačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolestiexpr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachuexpr.: štekaťbrechaťhavkaťhučaťhúkaťhulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa!expr.: hartusiťhartušiťhurtovať: Kto to tu hurtuje?nár.: harmantiťhvečaťherbeľovať

    3. p. plakať


    bľak, bľakot 1. p. plač 2. p. spev 1


    cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit • pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ

    2. mať pocit, že sa niečo stane • tušiťpredvídaťpredpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobreexpr. šípiť: šípil nešťastieexpr.: ňuchaťvetriť: ňuchal, vetril zradupoľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvozastar.: predvidieťpredcítiť: predcítiť niečo zléčakaťočakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu

    3. p. spolucítiť 4. p. zmýšľať 1 5. p. páchnuť


    čakať 1. ostávať na mieste, kým sa neuskutoční želaná vec • vyčkávať: čakáme, vyčkávame na autobusvyčakávaťvyčakúvaťobčakávaťobčakúvať (dlhšie, netrpezlivo a pod.): vyčakávala, občakávala muža celý deň

    2. predpokladať, že niečo nastane • očakávať: čakala na list, očakávala list; čakali sme, očakávali sme skorú svadbustriehnuť (ostražito, dychtivo a často s cieľom využiť situáciu vo svoj prospech): čakali, striehli na dedičstvo

    3. (s niečím) nerobiť s niečím nič, ale prekladať danú činnosť, vec na neskorší čas • stáťodsúvaťodkladať: čakať, stáť so sejbou, s termínom; sejbu, termín odkladaťodďaľovať: rozhodnutie stále odďaľujeotáľaťváhať (počínať si nerozhodne): s pomocou ešte čakali, otáľali, váhali


    očakávať p. čakať 2


    predvídať mať predstavu o budúcnosti, o tom, čo sa stane: predvídať dobrý koniec akcietušiťcítiť (na základe predtuchy, pocitov): tuší, cíti, že dom bude prázdnyzastar.: predvidieťpredcítiťexpr.: šípiťvetriťňuchať: šípil, vetril v mužovi nepriateľaprognózovať (vedecky predvídať): prognózovanie hospodárskeho vývinupredpokladaťčakaťočakávať (myslieť si, že sa niečo konkrétne stane): mohol predpokladať, čakať, že sa veci vyvinú taktoanticipovať: vedec anticipuje vývin


    striehnuť 1. ostražito niekoho, niečo pozorovať (obyč. nenápadne, skryto) s cieľom využiť danú situáciu vo svoj prospech • kniž. striezťčíhať: striehnuť, číhať na niekoho za rohom; mačka striehne, číha na myš; strežie, číha na každú príležitosťvyčkávať (čakať na uskutočnenie niečoho): vyčkáva, aby mohol udrieťčakať (s istým cieľom zotrvávať na mieste al. v istej situácii): čakajú na vhodný okamihexpr. pásť: pasie za dievčaťom, za výhodným miestomočakávať: trpezlivo očakával svoju príležitosť

    2. p. pozorovať 1 3. p. strážiť 4. p. sliediť


    tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania • predvídaťcítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvozastar.: predvidieťpredcítiťexpr.: šípiťvetriťňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obrátizastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedíhádaťdohadovať sadomýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináčpredpokladaťčakaťočakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť


    vyzerať2 1. chvíľami sa dívať odniekiaľ von • hovor.: vykúkaťvykukovaťvykukávať: vyzerá, vykúka z úzkeho oblôčikapozerať: pozerá (chvíľami) na oblohuexpr.: vyzízaťvyzizovať: deti zvedavo vyzízajúzastar. vyhliadať (Rázus)

    2. hľadieť v očakávaní niečoho • čakaťočakávať: túžobne vyzerá, čaká, očakáva syna

    3. p. trčať 1


    čert nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla • diabol (op. anjel): preobliecť sa za čerta, pokušenie diablasatansatanáš: pekelný satanášAntikrist (diabol ako protivník Krista) • pren. antikrist (zlý človek) • zlý duchzloduchpekelníkdémonluciferbesďas (obyč. v nadávkach): ký ďas ťa sem dovliekolexpr. rohatýhovor. expr.: paromšľakfras (obyč. v kliatbach): nech ho parom uchytí; šľak to vzal; bodaj ho fras vzalhovor.: anciášancikrist (v kliatbach a nadávkach): anciáša, ancikrista tvojhohovor. expr. helement (v nadávkach) • hovor. expr. beťah (v kliatbach a nadávkach) • zastar.: priepastník (Vansová)rarach (Hurban)kniž. zastar. zloboh (Dobšinský)bibl. belzebubnáb. pokušiteľ: premôcť pokušiteľažart. krampus (Letz)


    ochrnutie neschopnosť pohybu, cítenia, ovládania niektorých častí tela al. celého tela • zmeravenieochromenie: ochrnutie, zmeravenie, ochromenie polovice telaobrnamŕtvicalek. paralýza (ochrnutie centrálnych orgánov tela): srdcová, mozgová porážkahovor. expr. šľak


    porážka 1. neúspech v boji, v zápase, v súťaži (op. víťazstvo) • prehra: volebná, športová porážka, prehradebakel (veľká porážka): vojnový debakelfiasko (úplný neúspech): premiéra hry sa skončila fiaskom

    2. ochrnutie centrálnych orgánov tela • mŕtvica: mozgová porážka, mŕtvicahovor. expr. šľak: trafil ho šľakinfarkt (odumretie tkaniva spôsobené zamedzením prietoku krvi v tepne): srdcový infarkt


    stopa 1. odtlačok po spodnej časti nohy (chodidla) al. po obuvi na zemi, v snehu a pod.: ľudské stopy, zajačie stopystupaj: v snehu ostávali stupaje čižiemšľapaj: zanechávať šľapaje v blatešľapa: robiť šľapy mokrými nohamitlapa (stopa zvieracieho chodidla) • kniž. kročajhovor. zastaráv. šľak

    2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: stopy únavy na tváriznakznámka: v očiach má znaky, známky bolestiznameniekniž. sled: prepadol sa bez sledu (Vajanský)

    3. p. zvyšok


    šľak1 p. stopa 1


    šľak2 p. porážka 2


    šľak3 p. čert


    čiapka rozlične tvarovaná pokrývka hlavy v mäkšom vyhotovení • čapica: športová, kožušinová čiapka, čapicabaretkabaretzastar.: rádiovkarádionka (plochá čiapka bez striešky) • brigadírka (plochá vojenská čiapka) • lodička (čiapka podobná loďke) • baranica (vyššia čiapka obyč. z baranej kožušiny) • ušianka (čiapka s kožušinovými záložkami na uši) • papacha (vysoká baranica ruského typu) • furážka (druh ruskej vojenskej čiapky) • fez (orientálna čiapka tvaru zrezaného kužeľa) • hovor. šiltovka (čiapka so šiltom) • expr. šišakzastar. čákov (pokrývka hlavy, najmä vojenská) • žart. čapurda (Rázus)


    klobúk pokrývka hlavy z pevnejšieho materiálu, obyč. so strieškou: plstený klobúk, zložiť si klobúk z hlavyhovor. širák: nasadiť si širákexpr.: šišakkalaphovor. tvrdiak (tvrdý pánsky klobúk) • hovor. expr. štajfák (Rázus)hovor. tirolák (klobúk s farebnou stuhou, pôvodne z Tirolska) • zastar. kapišón (starodávny ženský klobúk): na hlave mala kapišón (Kukučín)cylinder (valcovitý tvrdý pánsky klobúk) • pinč (polguľovitý tvrdý čierny pánsky klobúk) • slamenák (slamený klobúk) • sombrero (klobúk so širokou strechou)


    prilba 1. prikrývka hlavy z pevného materiálu chrániaca hlavu pred poranením • prilbicahelmahelmica: vojenská prilba, prilbica, helma; prilba, helma pre motoristovšišak (v minulosti druh vojenskej kovovej pokrývky na hlavu)

    2. vec podobná prilbe • helma: kadernícka prilba, helma


    šišak p. prilba 1, čiapka, klobúk


    domnienka nepotvrdená mienka • dohadpredpoklad: vychádzať z mylnej domnienky, z mylného dohadu, predpokladudomnenie: žil v domnení, že…očakávanie: urobiť niečo nad očakávaniepostulát (zdôvodnená domnienka): filozofický postuláthypotéza (vedecky podložená, ale ešte definitívne nedokázaná domnienka) • špekuláciakombináciavýmysel


    očakávanie p. predpoklad 1, domnienka


    predpoklad 1. niečo nevyhnutné na utvorenie al. existenciu niečoho • podmienka: predpoklady, podmienky spokojného života; za predpokladu, že…, pod podmienkou, že…požiadavka: spĺňať požiadavky modernej kuchyneočakávanie: výsledok bol podľa očakávania dobrýdanosťvlohaschopnosť: nemá na to psychické danosti; umelecké vlohy, schopnostivýpočet (predpoklad možného zisku a pod.): sklamal sa vo svojich výpočtochzastar. vymienka: pôjdem s tebou s jednou výmienkou (Jégé)

    2. p. domnienka


    fľak 1. p. škvrna 1, 2 2. p. kus 1, kúsok 1 3. p. záplata


    kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľačasť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve častihovor. fľak: fľak zemenár. falat: falat chlebazastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál

    2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytkupredmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmetyexemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplárochvýtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačkyvyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach

    3. veľké množstvo • expr.: kopahromadakopechora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémovhovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemnostísubšt. spústa

    4. p. dielo


    kúsok 1. menší kus • kúsočekkúštikkúštiček: kúsok, kúštik chlebačiastočka: čiastočky hmotydielik: rozkrájať niečo na dva dielikyhovor. fľak: fľak poľaexpr.: škvarkaškvarokštipka (malý kúsok): škvarka, škvarok, štipka zemehovor. ošmrdok

    2. p. trocha 1–3 3. p. neďaleko 1, blízko 1


    lysina 1. farebne odlišné miesto v srsti zvierat • lyska: lysina, lyska na hlave koňaškvrnahovor. fľak: pes s bielou škvrnou, bielym fľakom na krku

    2. p. plešina


    škvrna 1. zašpinené miesto znehodnocujúce čistý podklad: mastná škvrna, urobiť škvrnu na obrusešmuha (podlhovastá škvrna): na tvári má čierne šmuhyhovor. fľak: vyčistiť fľak na košeliexpr. machuľa: v zošite má samé machuleexpr. špľach (Timrava)fŕkanec (škvrna po fŕknutí) • hovor. striekanec (škvrna po vystreknutej látke) • hovor. expr. špliechanechovor. mapa

    2. plocha, miesto odlišujúce sa farbou, zložením a pod. od podkladu, okolia: pigmentové škvrnyhovor. fľak: pes s čiernymi fľakmi


    záplata kus látky na plátanie: prišiť záplatu na nohavicehovor. fľak


    keby 1. uvádza vedľajšiu vetu s významom neistej al. neuskutočnenej podmienky • ak by: nespravil by to, keby mu nepomohli; ak by sa do večera nevrátil, pôjdeme ho hľadať

    2. uvádza želacie vety • expr. kebyže: keby(že) si už prestal táraťkiežbybár bybárs by: kiežby, bár(s) by radšej nebol prišielnech bybodaj by: nech by už konečne začali; bodaj by si už radšej bol ticho


    koňak liehový nápoj vyrobený destiláciou vína • vínovicabrandy: gruzínsky koňak, gruzínske brandy


    ľak náhly pocit strachu • úľak: ľak, úľak jej zobral rečzľaknutiepreľaknutie: nevie, čo má od zľaknutia, preľaknutia robiť


    úľak p. ľak


    mimoriadny 1. ktorý porušuje ustálený poriadok, ustálené pravidlá, normy; ktorý prevyšuje ustálenú, očakávanú mieru (op. riadny, bežný) • neobyčajnýnezvyčajnýnevšednýkniž.: neobvyklýnezvyklý: bol zaskočený mimoriadnymi, neobyčajnými, nezvyčajnými udalosťami; je to mimoriadna, nevšedná žena; mať neobvyklé, nezvyklé požiadavkyzvláštnyvýnimočnývzácnyextraordinárnyhovor.: extra (neskl.) • extrovný (ktorý prevyšuje priemer; ktorý sa nevyskytuje často): jeho knihy obsahovali mimoriadne, zvláštne, výnimočné myšlienky; človek mimoriadnych, vzácnych kvalít; to nie je nič výnimočné, nič extrazriedkavýojedinelýjedinečnýosamotenýosihotený (ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne): mať zriedkavé, ojedinelé šťastie; tento básnik je v našej literatúre jedinečný, osamotený, osihotený zjavnenormálnynetypickýkniž.: abnormálnyatypický (ktorý sa odchyľuje od normálu): tento rok bolo nenormálne, abnormálne sucho; mať netypické, atypické vlastnostivýlučnýosobitýexkluzívny (iný ako bežný; iba jeden svojho druhu): zaujímať v histórii výlučné, osobité miesto; poskytnúť novinám exkluzívny rozhovorneočakávanýprekvapujúcikniž. prekvapivý (ktorý nebol očakávaný; ktorý prevýšil očakávanie): neočakávaný, prekvapujúci, prekvapivý zvrat udalostíosobitnýšpeciálny (zvlášť zameraný a prevyšujúci bežnú normu): prikladať niečomu mimoriadny, osobitný, špeciálny význam; využiť osobitnú príležitosťvynikajúcinadpriemerný (ktorý prevyšuje ustálený priemer): mimoriadny, vynikajúci, nadpriemerný umelecpozoruhodnýudivujúcizarážajúci (ktorý vzbudzuje pozornosť, údiv): pozoruhodný, udivujúci talent; mimoriadna, zarážajúca beloba pletiveľkýobrovský (prevyšujúci priemer): veľké, obrovské utrpenie národanevídanýnebývalýneslýchanýneopísateľnýneuveriteľný (málo sa vyskytujúci; veľmi prevyšujúci priemer): dosiahnuť nevídaný, neslýchaný, neuveriteľný úspech; tvár nevídanej, neopísateľnej krásyzvýšený (vyšší ako bežný): venovať niečomu mimoriadnu, zvýšenú pozornosťprvoradýkniž. eminentný (stojaci v hierarchii hodnôt najvyššie): mať na niečom prvoradý, eminentný záujembezpríkladný (ktorý nemá obdobu): mimoriadna, bezpríkladná starostlivosť o dieťavýstavný (ako na výstave): mimoriadny, výstavný exemplár motýľaextrémny (ktorý má krajné vlastnosti al. krajnú mieru vlastností): vo vrchoch sme žili v mimoriadnych, extrémnych podmienkach

    2. ktorý sa vyskytuje mimo poriadku, mimo pravidiel (op. riadny, pravidelný) • osobitnýšpeciálny: vypraviť mimoriadny, osobitný, špeciálny rýchlik; špeciálna letecká linka; osobitná, špeciálna forma štúdianepravidelný: nepravidelný výskyt hmyzuneplánovanýzvláštny: neplánované, zvláštne zasadanie vládynetradičný (porušujúci tradíciu): netradičné stretnutie


    náhly 1. ktorý sa uskutočňuje bez predchádzajúcej prípravy, bez očakávania a pritom veľmi rýchlo (op. pomalý) • prudký (op. pozvoľný): nastala náhla, prudká zmena počasianeočakávanýnečakanýnepredvídaný (op. očakávaný, čakaný, predvídaný): náhla, neočakávaná smrť; zaskočila ich nečakaná, nepredvídaná správarýchlynáhlivýchvatný (uskutočnený narýchlo, v zhone): rýchly, náhlivý, chvatný odchod hostíurýchlený (uskutočnený bezodkladne): náhla, urýchlená výmena vedenianepripravenýneplánovaný: náhly, nepripravený, neplánovaný príchod rodičovprekvapujúcikniž. prekvapivý (vyvolávajúci prekvapenie, úžas; op. bežný, zvyčajný): prekvapujúce, prekvapivé zhoršenie zdravotného stavu pacientarapídny (veľmi zreteľný a rýchly): rapídny pokles výrobyrevolučný (s náhlymi zvratmi; op. postupný, evolučný): vo vývine nastal revolučný zlombleskový (rýchly a neočakávaný ako blesk): náhly, bleskový útokmomentálnyokamžitý (uskutočnený v okamihu, naraz, bez dlhšej prípravy, uvažovania a pod.): konal na okamžitý, momentálny popud; v jeho správaní nastala náhla, okamžitá premenaunáhlený (dopredu nepremyslený): čoskoro oľutoval vtedajšie náhle, unáhlené rozhodnutie

    2. p. rýchly


    náhodný 1. ktorý sa uskutočňuje bez predchádzajúcich príprav, ktorý nevyplýva z nijakých vopred viditeľných príčin, predpokladov a pod. • neočakávanýnepredvídaný: dozvedela som sa o tom náhodnou, neočakávanou, nepredvídanou zhodou okolnostínečakanýneplánovaný: nečakané, neplánované stretnutienepredpokladaný: na základe pokusov dospel k náhodnému, nepredpokladanému výsledkumimovoľnýneúmyselnýnechcený: mimovoľný vývin udalostí; nechcený, neúmyselný činnevypočítateľnýnepredvídateľnýnevyspytateľný (ktorý sa nedá vopred určiť, naplánovať): nevypočítateľný, nepredvídateľný úspech; náhodná, nevyspytateľná reakciazastar. náhodilý

    2. p. občasný


    neočakávaný s ktorým sa nerátalo, ktorý nebol plánovaný (op. očakávaný) • nečakanýnepredvídaný: je to neočakávané, nečakané stretnutie; nepredvídaný výsledok pokusunepredpokladanýneplánovanýnáhodný: nepredpokladaný úspech; neplánovaný, náhodný objavnevypočítateľnýnepredvídateľnýnevyspytateľný (ktorý sa vopred nedá určiť): môže nastať nevypočítateľná, nevyspytateľná, nepredvídateľná reakcia organizmuprekvapujúcikniž. prekvapivý (spojený s prekvapením): neočakávaná, prekvapujúca správa; došlo k prekvapujúcej, prekvapivej zmene vo vedenínáhly (príliš rýchly na to, aby sa dal vopred očakávať): nastala náhla zmena zdravotného stavu; náhla smrťšokujúci (vyvolávajúci šok): šokujúce zistenietrocha kniž. netušený (ktorý nik ani netušil): odkryli sa pred nimi netušené možnosti


    nepravdepodobný presahujúci hranice pravdepodobnosti; málo pravdepodobný (op. pravdepodobný, predpokladaný): nepravdepodobný vývin udalostíneuveriteľný (ktorý sa sotva mohol uskutočniť): neuveriteľný príbehnevierohodný (ktorému sa dá ťažko uveriť): nevierohodný dej filmuneočakávaný (op. očakávaný): neočakávaný výsledok pokusumimoriadnyzriedkavý (op. zvyčajný, bežný): mimoriadna, zriedkavá náhoda


    predčasný ktorý nastal pred zvyčajným al. príhodným časom • skorý (op. neskorý): predčasná, skorá staroba, dospelosťneočakávanýnečakaný (ktorý nastal pred očakávaným termínom): neočakávaný pôrod; neočakávaný, nečakaný príchod zimyunáhlenýprenáhlenýpriskorýprivčasný (s ktorým bolo treba ešte istý čas počkať): unáhlené, prenáhlené závery; unáhlený, prenáhlený súhlas; priskorá, privčasná radosťdaromnýmárny (predčasný a zbytočný vzhľadom na negatívny výsledok, koniec a pod.): bola to daromná, márna radosť


    samozvaný ktorý prišiel bez pozvania (o hosťovi, návšteve a pod.); ktorý sa sám presadzuje, ustanovuje, berie moc, funkcie a pod. • nepozvanýnezvaný: nechce byť v úlohe samozvaného, ne(po)zvaného; samozvaný vládcanevolanýneočakávaný (ktorého nikto nevolal, neočakával) • neželanýnevítanýnemilý (ktorého neradi vidíme) • nepríjemný (ktorý svojou prítomnosťou privádza do rozpakov, vyvoláva trápnu situáciu) • vtieravýdotieravý (ktorý sa bez zábran vtiera do spoločnosti)


    skorý 1. vyskytujúci sa, prichádzajúci skoro, zavčasu (op. neskorý) • ranývčasný: skoré, rané ovocie; včasná zelenina; rané, včasné skladateľovo obdobie

    p. aj ranný

    2. ktorý sa stane, uskutoční veľmi rýchlo, pred očakávaným termínom • rýchlyvčasný (op. neskorý): skorá, rýchla, včasná starobanáhlynepredpokladanýnečakanýneočakávaný (op. očakávaný, predpokladaný): náhly, nepredpokladaný príchod, návrat; nečakaná, neočakávaná smrť


    náhodne bez akýchkoľvek príčinných súvislostí, bez očakávania, bez zámeru (op. úmyselne, zámerne) • náhodouzastar.: náhodilonáhodile: toto miesto si vybrali náhodne, náhodounečakaneneočakávanenepredvídane: vo vlaku sa stretli nečakane, neočakávane; všetko sa to stalo nepredvídaneneúmyselnenezámerneomylom: z pušky vystrelil neúmyselne, nezámerne, omylomneplánovaneneplánovite (bez predchádzajúceho plánu): na konferenciu sa dostal neplánovane; pri práci postupuje náhodne, neplánoviteodb. akcidentálne

    porov. aj náhodný 1


    neočakávane nerátajúc s niečím, nepredvídajúc niečo • nečakane: rodičia sa neočakávane, nečakane skoro vrátili z návštevyprekvapujúconepredvídanenepredpokladane: narazili na prekvapujúco, nepredvídane silný odpor; predstavenie trvalo nepredpokladane dlhoneplánovanenáhodnenáhodou: pri výkopoch náhodne, náhodou našli zvyšky nejakého obydliaznezradyznenazdaniaznenazdajkynenazdajky: znezrady, znenazdania sa z brány vyrútil pes; znenazdajky, nenazdajky sa obrátila dozadusčista-jasnaz ničoho nič: sčista-jasna, z ničoho nič začalo pršaťzrazunáhlerazom (neočakávane a obyč. rýchlo): zrazu, náhle sa otvorili dvere; razom sa rozlúčil a odišielvtom (práve vtedy): vtom zhaslo svetlonár. nezradky (Vansová)fraz.: ako blesk z jasného nebaako hrom z čistého/z jasného neba(len tak) mne nič, tebe nič

    porov. aj neočakávaný


    zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobrenáhle: náhle sa jej zakrútila hlavazastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský)nečakaneneočakávanenepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbeholnenazdajkyznenazdajkyznenazdaniaznezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zauchozastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban)zarazhovor. šmahomexpr.: hupkomhupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenilsčista-jasnaz ničoho ničfraz.: ako hrom z jasného nebaako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného nebanár. zápustom (Švantner)kniž. zastar.: nenadáleznenadálafraz.: z minúty na minútuz hodiny na hodinuzo dňa na deňani sa nenazdáš

    2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré


    nanajvýš 1. viac, ako je zvyčajná miera • nadmieruzried. nadmier: nanajvýš, nadmieru vydarené predstavenieveľmimimoriadne: má veľmi, mimoriadne presné informácieneobyčajnenezvyčajnenevšednenesmiernekniž.: nezvykleneobvykle: bol to neobyčajne, nezvyčajne zaujímavý film; má nevšedne, nesmierne vyvinutý zmysel pre krásumaximálne (v najvyššej možnej miere; op. minimálne): maximálne účinný prostriedok

    2. vyjadruje hodnotiaci postoj (krajnú mieru, obmedzenie a pod.) k výrazu, nie viac ako • najviacnajviacej: rozprával sa s ňou nanajvýš, najviac(ej) päť minútnajviac aknajviacej aknajtiaž: zoženie najviac(ej), najtiaž dve-tri tisíckymaximálne: ty môžeš nanajvýš, maximálne prosiť, nie žiadaťzastar. najvýš

    3. p. prinajhoršom


Pozri výraz ĽAKÁ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV