Synonymá slova "čr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 77 výsledkov (1 strana)

  • cr napodobňuje (tupší) zvuk elektrického zvončeka, budíka a pod. • crncŕn: cr, cŕ, chlapec dobiedzavo vyzváňal pri dverách; cŕn, cŕn, počul v polospánku zvonenie budíkadzin: dzin, zaznel zvonček


    crkať, cŕkať tiecť tenkým, hlasným, obyč. prerušovaným prúdom; expr. liať tekutým prúdom • crčaťcvrčaťcvrkaťcvŕkať: mlieko crká, crčí, cvrčí, cvŕka do šechtára; crká, cvrká si smotanu do kávyexpr.: crkotaťcurčaťcurkaťčurčaťcŕčkať: pramienok crkoce, curčí, curká; cŕčkať mlieko z kanvičky tenkým prúdomnár.: cechtiť (sa)cechtať (tiecť cícerkom): krv sa len tak cechtí, len tak cechtá z ranysŕkaťsrkať (vypúšťať slinu cez zuby): crká, sŕka, srká slinu na zem


    tiecť 1. (o tekutých látkach) pohybovať sa v nepretržitom prúde • prúdiť: voda v rieke pokojne tečie, prúdi; krv v žilách prúdiliať sa (silným prúdom): mlieko sa leje z kanvyexpr. cediť sakniž. rinúť sa (v množstve): krv sa rinie z ránroniť sa (tiecť po kvapkách): slzy sa dieťaťu ronili z očístekať (zhora dolu al. dovedna): z očí mu stekajú slzy; potôčiky stekajú do jedného prúduvytekať (tiecť odniekiaľ): zo stromu vyteká smolakniž. plynúť (zvoľna): Dunaj ticho plyniekniž. kanúť (obyč. po kvapkách): slzy jej kanú po tváriexpr.: cícerkaťčurčať (tenkým prúdom, cícerkom): zo žľabu cícerká, čurčí vodažblnkotaťžblnkaťzurkotaťexpr.: zurčaťžurčaťzurkaťčurkotať (pri pohybe tekutiny vydávať hlasný zvuk): potok žblnkoce, zurkoce, čurkocecrčaťcrkaťcvrčaťcvrkaťcvŕkaťexpr.: curkaťcrkotať (tenkým a hlasným, niekedy aj prerušovaným prúdom): mlieko crčí, c(v)ŕka do šechtáranár.: cechtiť (sa)cechtať (tiecť cícerkom) • expr.: hrčaťhrkotať (prudko): za domom hrčí rozvodnený potok

    2. p. míňať sa 2, plynúť 1 3. p. zatekať


    crčať, cŕčkať p. crkať


    črchnúť p. plesnúť 2


    plesnúť, plesknúť 1. prudkým, rýchlym pohybom al. nárazom (obyč. plochých predmetov) spôsobiť vznik prenikavého, dosť ostrého zvuku • pľasnúťpľasknúť: ples(k)núť, pľas(k)núť dlaňou, bičomtlesnúťtlesknúťtľasknúť (dlaňami) • zaplesnúťzaplesknúťzaplieskať: zaples(k)núť, zaplieskať korbáčomtresnúťtresknúťtrepnúť: rozčúlene tres(k)ol, trepol dveramiexpr.: capnúťcapiť: zaucho hlasno caplo do ticha izbyexpr. lupnúť: udrel, až luplozapukať (viac ráz): zapukať bičom

    2. zasiahnuť niekoho, niečo hlasným, dosť ostro znejúcim úderom • pľasnúťpľasknúť: ples(k)ol, pľas(k)ol muža po pleciťapnúťtľapnúť (zľahka) • pľaštiťpleštiť (silnejšie) • expr.: capnúťčapnúťčľapnúťčapiť (prudko) • expr.: lupnúťpacnúťbacnúť: lupla dieťaťu po zadku, pacla ho po prstochexpr. črchnúť (Jesenská)

    p. aj udrieť 1

    3. p. hodiť


    cícerkom tenkým prúdom • cícerky: krv z neho tečie cícerkom, cícerkyexpr.: cíčkomcíckomcŕčkomcŕčky: pot sa mu z čela leje cíčkom, cíckom; voda tečie iba cŕčkom, cŕčkyzried.: crkomcíkom (Čajak)


    cŕčkom, cŕčky p. cícerkom


    čremcha strom al. ker so strapcami bielych voňavých kvetov • tŕpka: čremcha, tŕpka pri potoku


    črep 1. p. úlomok 1 2. p. kvetináč


    kvetináč nádoba, obyč. z pálenej hliny na pestovanie kvetov • črepníkkvetníkčrep: zasadiť kvet do kvetináča, črepníka, kvetníkažardiniéra (širšia nádoba na pestovanie kvetov)


    úlomok 1. odlomený kúsok niečoho • odlomok: úlomky kameňa, odlomky ľadučrepčrepina (úlomok rozbitej veci): črepy, črepiny z taniera, z granátuodštep (odštiepený kúsok): odštepy kostízlomok: zlomok zlatafragment: fragment sochyexpr. úštipok (odštipnutý kúsok): úštipok chlebazastar. výlomok: výlomok z kostizried. oblomok (Jesenská)

    2. p. úryvok, časť


    črepina p. úlomok 1


    črepník p. kvetináč


    črieda 1. väčšia skupina zvierat, obyč. kopytníkov žijúcich zväčša spolu • stádo: črieda, stádo hovädzieho dobytka

    2. p. skupina 2


    skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

    2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

    p. aj spoločnosť 2


    črienka p. držadlo


    držadlo prostriedok, súčiastka na držanie • držiak: kovové držadlo, kovový držiak lampyrúčka: rúčka kufrarukoväť: rukoväť mečaucho: hrniec s uchamičrienka: vykladaná črienka nožaporiskotoporisko (dlhšie držadlo pracovného náčinia): porisko, toporisko sekery, lopatyzried. topor: topor sa dolámalkosisko (držadlo kosy): nabiť kosu na kosiskoodb.: násadanásadka (žrď, žŕdka na držanie nástroja)


    vliecť sa 1. šúchajúc po zemi sa premiestňovať • vláčiť saťahať sa: sukňa sa je vlečie, vláči, ťahá po zemiprevláčať saprevlačovať sa (z miesta na miesto)

    2. expr. pomaly, ťažko, namáhavo sa pohybovať • expr.: ťahať sateperiť saterigať satrepať saštverať saredikať sa: ledva sa vliekol hore kopcom; teperiť sa z postele; auto sa štveralo do kopca; ťahať sa z práce unavenýexpr. badkať (drobnými krokmi) • expr.: vláčiť satiahnuť saliezťšúchať saplaziť sa (s veľkou námahou): chorý sa šúchal po chodbe; liezol štvornožky; už sa ledva vláčiexpr.: trmácať saťarbať sašuchtať sa (ťarbavo): trmácal sa hore schodmihovor. expr. štrachať sa: štrachal sa kus cestynár. gáňať sanár. expr.: čriepňať sasmoliť satargať sašľampať: čriepňal sa, targal sa o palici

    3. p. plynúť 2


    črievice p. topánky


    topánky výrobok z rozličného materiálu a rozličného tvaru slúžiaci na ochranu nôh • obuv: vychádzkové, turistické topánky, vychádzková, turistická obuvexpr. bačkory (staré zodraté topánky) • kniž. al. poet. črievice (ľahké topánky)


    crk1 p. cvrk1 1, 2


    crk2 p. cvrkot


    crk3 p. prúd 1


    cvrk1 1. napodobňuje zvuk svrčka • cvŕksvrk: z trávy bolo počuť tiché cvrk, svrkcrk

    2. napodobňuje zvuk vznikajúci pri vytečení malého množstva vody • crk: cvrk, crk, voda vytekala z kohútika


    cvrkot jasný prerývaný zvuk ako vydáva svrček; zvuk tenkého prúdu vody • crkot: nocou znie cvrkot, crkot svrčkov; cvrkot, crkot potôčikacvrkcrk: z trávy sa ozývalo monotónne cvrk, crk


    prúd 1. pohyb vody, tekutiny • tok: rieka má tichý prúd, tokcícerokexpr.: cíčekcrkcvrk (slabý prúd tekutiny): cícerok potu, sĺz, crk mlieka

    2. p. dav, zástup 1, kolóna 1 3. p. smer 1 4. p. sled 1 5. p. prameň 2 6. p. elektrina


    kvapkať 1. padať v kvapkách; spôsobovať padanie kvapiek • expr. kvapčať (obyč. husto, prudko): z vlasov jej kvapká, kvapčí voda; z nosa kvapká, kvapčí krvkvápať (vo veľkých kvapkách): atrament kvápe na zemodkvapkávaťpokvapkávať (v dlhších intervaloch, občas stekať po kvapkách): z kohútika odkvapkáva, pokvapkáva vodaslziť (popúšťať kvapky): tesnenie slzíexpr.: čľapkaťčliapkaťčľapčaťčapkať (s čľapotom dopadať; obyč. o kvapkách dažďa): dážď čľapká na oblokcrkaťcŕkaťcvrkaťcvŕkať (tiecť slabým, prerývaným prúdom): crká do pohára trocha mliekaexpr.: kvackaťkväckaťkvickaťhovor. expr. kyckať (väčšími kvapkami spôsobovať znečistenie): polievka mu kvacká na obrus; z lyžice kycká lekvár

    2. liať po kvapkách • nakvapkávať: kvapká, nakvapkáva si liek do nosa


    nalievať spôsobovať, aby tekutina tiekla do nejakej nádoby • vlievaťliať: nalieval, vlieval, lial víno do pohárovcediť (liať cez cedidlo): cedila polievku do tanierovčapovať (liať cez čap): čapovať pivo do pohárovexpr.: cvrkaťčrpkaťcŕkať (nalievať malé množstvo)


    prskať 1. po troche vystrekovať al. rozstrekovať kvapky (najmä sliny) a vydávať syčivý zvuk • fŕkaťfŕskať: zápalisto reční a prská, fŕska na všetky strany; kôň prská, fŕkaexpr. frckať: frcká sliny doďaleka; fontána jemne prská, frcká; škvariaca sa masť prská, fŕka, frckásyčaťsipieť (prskať s hlasitým zvukom): rakety, iskry syčia, sipiacrkaťcŕkať (rozstrekovať väčšie množstvo vody) • špliechaťstriekať: deti na nás samopašne špliechajú, striekajú, prskajú vodu

    2. p. kropiť 3. p. hnevať sa


    sŕkať, srkať 1. privretými perami vťahovať malými dúškami tekutinu a vydávať pritom zvuk podobný hláskam : nahlas sŕkal polievkuexpr.: strebaťchlípaťchleptaťchľastaťchlamtať (hlučne, sŕkavo a obyč. aj hltavo piť, jesť): strebe nápoj ešte horúci; chlípe, chlepce vodu priamo z vedra; Nechľascite, nechlamcite!

    2. od bolesti, chladu a pod. vydávať zvuk podobný predĺženej hláske sosŕkaťzosŕkaťzried. osrkovať: (o)sŕka, zosŕka, osrkuje od náhlej bolestichvieť satriasť sadrgľovať sa (trhavo, jemne sa pohybovať a obyč. pritom vydávať tichý sŕkavý zvuk): chvieť sa, triasť sa zimou; striasa sa, drgľuje sa od chladu, strachu

    3. pľuť pomedzi zuby • crkaťcŕkať: srká, crká, cŕka z obloka


    crknúť p. cvrknúť


    cvrknúť expr. naliať malé množstvo • expr.: crknúťčrpnúť: cvrkni, črpni mi trocha mlieka do kávyexpr.: čapnúťčľapnúťuliať: čapne, uleje mu trocha vína do pohára


    crkom p. cícerkom


    crkot p. cvrkot


    crkotať p. crkať


    crn, cŕn p. cr


    čľapkať, čliapkať expr. 1. (o vode al. inej tekutine) narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky • expr.: čľupkaťčľapotaťčliapať: voda čľapká, čľupká, čľapoce vo fľašiexpr.: špľachtaťšplechtaťšpliechaťšpľachotaťšplechotať: vonku šplechce, špľachoce dážď; fontána veselo špliechaexpr.: čapkaťčľapčať (o kvapkách dažďa; s čľapotom padať): vonku čapkal, čľapčal dážďexpr.: čvachtaťčvrkaťčvŕkaťločkaťlologať: blato čvachtalo, čvrkalo pod nohami; voda čvŕkala, ločkala, lologala v topánkach

    2. expr. po troche sa vylievať al. po troche vylievať • čliapať: voda čľapká, čliape z hrnca; dieťa čľapká, čliape okolo sebafŕkaťfŕskaťfrckať (v kvapkách): masť fŕka, fŕskaexpr.: rozčľapkávaťrozčapkávaťčrpkaťrozčrpkávať (po troche vylievať): chlapček rozčľapkával z taniera polievkušpliechaťvyšplechovať (vo väčších prúdoch): voda špliecha, vyšplechuje z koryta; nezbedník špliecha na opaľujúcich sa

    3. p. vlhčiť


    črpkať p. čľapkať 2


    črpnúť 1. p. načrieť 1 2. p. naliať 3. p. špľachnúť


    načrieť 1. odobrať, vziať isté množstvo (obyč. tekutiny) z niečoho • nabraťnačerpať: načrel, nabral, načerpal vody zo studne; načrel z fazulečrpnúť (načrieť trocha tekutiny): črpne dlaňou vodyponačieraťponaberať (postupne načrieť): ponačierala, ponaberala čaj pre všetkých

    2. hlboko siahnuť s cieľom nabrať • začrieť: začrel, načrel rukou do studničky; začrel do vreca so zrnom


    naliať voľným prúdom vypustiť tekutinu do nejakej nádoby; liatím naplniť nádobu (op. vyliať): nalial mu vína; nalial mu pohárikexpr.: črpnúťnačrpkaťnacvrkaťnacŕkať (naliať malé množstvo): črpol mu pálenky; starká načrpkala čaj do šáloknacediť (naliať cez cedidlo al. slabým prúdom): nacedil za pohár hroznovej šťavynačapovať (naliať cez čap): načapoval pivo zákazníkomponalievať (naliať postupne): všetkým ponalieval šampanské


    špľachnúť, šplechnúť zasiahnuť menším prudkým prúdom (o tekutine); prudko vrhnúť prúd tekutiny • expr.: čľapnúťčrpnúť: voda mu špľachla, čľapla do tváreprsknúťstreknúťstrieknuťfrknúť (v kvapkách): streklo, frklo mi blato na kabátexpr.: frsknúťfľusnúťfľusknúť (v kvapkách) • expr.: chrstnúťchľusnúťchľustnúťchvistnúťšustnúť (vrhnúť v množstve): špinavú vodu mu chrstla na hlavu


    čerstvý 1. ktorý nedávno vznikol, ktorý bol vyrobený, získaný a pod. pred krátkym časom • svieži: čerstvá, svieža zelenina; čerstvé, svieže silypramenitýpramenistý (o vode vytekajúcej priamo z prameňa) • šťavnatý: čerstvá, šťavnatá zeleň, trávanový (op. starý): priniesť najnovšie správy; vrstva nového snehumäkký (o chlebe; op. tvrdý) • surový (o dreve; op. vysušený, suchý): surové doskyhovor. expr. novopečený: novopečený doktor, vodičpoet. čŕstvy (J. Kráľ)hovor. zastar.: frišnýfrišký: frišná pečienka, frišký púčikkraj. mladý: mladý chliebexpr.: čerstvučkýčerstvulinkýčerstvunkýčerstvušký

    2. p. svieži 1, 2 3. p. rýchly


    čŕstvy p. čerstvý 1


    čiara 1. súvislý rad bodov: prerušovaná čiara, postranná čiara na ihriskulínia: rovná líniačrta (výrazná čiara): nakresliť niečo niekoľkými črtamilinajkalinka (rovná, obyč. vodorovná čiara): linajky, linky v zošitečiarka (krátka čiara): robiť si čiarkyškrt (čiara urobená škrtnutím): škrty v rukopiseobryskontúra (čiara ohraničujúca plochu al. teleso javiace sa ako plocha): obrysy, kontúry pohoria na obzorešrafyšrafovanie (čiary pokrývajúce al. vyznačujúce istú plochu): husté šrafovanie na mapepriamka (priama súvislá čiara) • kolmica (priamka kolmá na priamku al. rovinu): spustiť kolmicuexpr. čmára (neúhľadná čiara): čmáry na stenehovor. zastar. štrich (Kukučín)

    2. myslený rad bodov: vzdušná čiaralínia: demarkačná línia

    3. p. hranica 1


    črta 1. charakteristická vlastnosť človeka, veci, javu: povahové črty človekastránka: zlé, dobré stránky žiakovznak: dedičné znaky; hlavné znaky dobykniž. rys: každé mesto má svoje rysyexpr. punc (výrazná črta): esejistický punc knihycharakterráz (čiastočný): dedina má charakter, ráz podhorského mestečka

    2. menší prozaický literárny útvar: životopisná črtaskicahovor. škica: cestopisná skica, škicalit. causerie [vysl. kózri] (vtipná úvahová črta) • fejtónbesednica (krátky publicistický útvar písaný vtipným spôsobom): písať fejtóny, besednicezastar. zábavnica

    3. p. čiara 1


    ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter operypovaha: povaha chorobykniž. tvártvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnostismer: školy humanitného smerupodoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobuštýl (ráz veci al. javu): štýl obliekaniatyp (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školyzaloženiekniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razeniaduch (celkový ráz): duch dobyakcent: báseň má osobný akcenttón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého dielakniž. kolorit: dobový kolorit románuexpr. punc: dielo má politický puncčrta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črturámecforma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formunálada (celkový ráz): nálada obrazu


    znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúciečrta: povahové črtystránka: podstatná stránka javucharakter: charakter vedeckostiráz: romantický ráz operypovaha: povaha chorobyexpr. punc: dielo má esejistický punckniž. atribút: atribúty národazastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasykniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

    2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišielpríznak: objavili sa príznaky starnutiaprejav: prejav láskyvýraz: výraz vďakysvedectvo: horúčka je svedectvom chorobynáznak: náznaky zmenyznamenie: automobilizmus je znamením dobyznámka: ukázali sa známky nesúhlasusyndróm: syndróm hluchotyexpr. biľag (negatívny znak): biľag zradcukniž. symptóm: symptómy strachukniž. stigma: stigma menejcennosti

    3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znaksymbol (výsostný znak): symbol mesta Žilinyerbcímer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címerštít: zemiansky štítemblémodznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznaktotem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

    4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znaksignál: svetelný signálnávesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znameniepokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

    5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobeniaznačka: turistické značkyoznačenie: označenie ulícznamienko: znamienko rovnostiznamenie: znamenie kríža


    črtať písať al. hovoriť o niečom v hlavných črtách • načrtávať: situáciu črtá, načrtáva v tmavých farbáchvykresľovaťkresliť (obyč. umeleckými prostriedkami): vykresľuje, kreslí v románe povojnové pomeryopisovaťpodávať: udalosť opisovať, podávať v hlavných črtáchnaznačovať (črtať v náznakoch)


    črtať sa byť viditeľný v základných črtách • rysovať saukazovať sazračiť sa: na horizonte sa črtajú, ukazujú vrchy; črtá sa, rysuje sa mu sľubná kariéra; na tvári sa zračí, črtá napätiejaviť saprejavovať sazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa (na tvári, v očiach): na tvári sa javí, prejavuje únava; v očiach sa zrkadlí, odráža hnevkontúrovať sa: výsledok sa už kontúruje


    javiť sa 1. byť istým spôsobom vnímaný, viditeľný, vyznačovať sa niečím • prejavovať sazdať sabyť zjavnýukazovať sa: všetko sa javí, zdá, prejavuje ináč; sú tu zjavné nedostatky; ukazuje sa prebytok ovociazračiť sazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: na tvári sa mu zračí, zrkadlí, odráža hnevčrtať sarysovať sa: črtajú sa náznaky zlepšenia

    2. vyvolávať istý dojem • vidieť sazdať sa: želanie sa mu javí, vidí, zdá nesplniteľnépripadaťprichodiťukazovať sa: jeho konanie mu pripadá, prichodí nevhodné; ukazuje sa mi to ako správnepozdávať sa (pri neurčitej predstave): pozdávalo sa mu, že muža poznázried. osvedčovať sa: osvedčuje sa pravým Slovákom


    červ drobný živočích s článkovitým mäkkým telom • červík: chytať ryby na červy, červíkyhromad.: červaččrvaččrvoč: červačou, črvačou rozožratá hradaexpr. červiak


    črvač p. červ


    červivý napadnutý červami, larvami, hmyzom • červavý: červivé, červavé ovocienár.: črvavý (Kukučín)chrobavýchrobačný: chrobavé, chrobačné jablká, slivkyprederavenýexpr. prežratý (od hmyzu): prederavené, prežraté drevo, vlnené materiályčervotočivýčrvotočivý (napadnutý červotočou; o dreve)


    črvavý p. červivý


    črvoč 1. p. červ 2. p. chrobač


    chrobač hmyz s krovkami: chytať chrobaččrvočchrobákypejor. zlezba


    červotoč červ žijúci v dreve • črvotoč: v skrini hlodá červotoč, črvotoč


    črvotoč p. červotoč


    červotočina červotočivé drevo • črvotočina


    črvotočina p. červotočina


    črvotočivý p. červivý


Pozri výraz ČR v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV