Synonymá slova "účti" v Synonymickom slovníku slovenčiny

zamračiť sa pokryť sa mrakmi (o oblohe; op. vyjasniť sa); zatváriť sa nevľúdne, ustarostene, nahnevane (o človeku; op. vyjasniť sa) • zachmúriť sa • zachmáriť sa: obloha sa podvečer zamračila; zachmúril sa nad synovým vysvedčením • kniž. zakaboniť sa • spochmúrnieť • zried. ochmúrnieť: nebo sa zakabonilo, ochmúrnelo; zakabonený pohľad • zaoblačiť sa • zatiahnuť sa (o oblohe) • primračiť sa (trocha) • stemnieť • stemniť sa • potemnieť (pokryť sa tmavými oblakmi; veľmi sa nahnevať): obloha odrazu stemnela; jeho pohľad stemnel, potemnel • zmraštiť sa • zvraštiť sa • zmŕštiť sa • zried. zamraštiť sa • zamŕštiť sa • omraštiť sa (o tvári) • hovor. zaškarediť sa • expr. zamosúriť sa (o človeku): s nevôľou sa na nás zaškaredil; zamosúril sa, keď sa mu neurobilo po vôli • kniž. zastar. zasmušiť sa

zamraštiť sa p. zamračiť sa

zamŕštiť sa p. zamračiť sa

zanôtiť p. zaspievať

zaspievať spevom predviesť: zaspievať pieseň • zanôtiť (aj bez slov): zanôtiť známu melódiu • predniesť: Dusíkovu pieseň predniesol umelec veľmi precítene • hovor. zatiahnuť (ťahavým hlasom): dievčence zatiahli trávnice • potiahnuť (ťahavo zaspievať): láska, bože láska – potiahol mládenec • expr. vynôtiť (do vôle): do rána sme vynôtili všetky známe piesne • zaintonovať (udať tón) • kniž. zahúsť (s citom zaspievať al. predniesť na hudobnom nástroji): nežne zahúsť do uška • odspievať: odspievali ešte tri verše • expr.: zahalačiť • zahalákať (nahlas) • expr., obyč. pejor. zahulákať (nahlas) • pejor.: zakikiríkať • zabľačať • zakotkodákať • zabliakať (hlasne, falošne)

zapamätať si udržať si v pamäti • mať na pamäti • mať na mysli: deti, zapamätajte si, majte na pamäti, majte na mysli tieto udalosti • uchovať si (v pamäti): uchovala si (v pamäti) všetko, čo sa stalo • zastaráv. zachovať si: dojmy z oslavy si zachoval na dlho • hovor. zamerkovať si: dieťa má dobrú pamäť, všetko si zamerkuje • fraz. expr.: zapísať si niečo za uši • zapísať si/vryť si/vštepiť si niečo do pamäti (veľmi dobre si zapamätať)

zapätiť sa p. zastaviť sa 1, zháčiť sa 1

zastaviť sa 1. ustať v pohybe, v činnosti, prestať sa hýbať; prerušiť chod, činnosť • zastať • zastaviť: dav ľudí sa pred budovou zastavil, zastal; auto (sa) zastavilo; výroba sa na krátky čas zastavila; muž za mestom zastal, zastavil • uviaznuť • zaviaznuť • zachytiť sa (pri nejakej prekážke): bicykel uviazol, zaviazol v snehu; padajúci sa zachytil o strom, zastavil sa na strome • zaseknúť sa • zadrhnúť • zadrhnúť sa • hovor. expr. zahaprovať (náhle ustať v činnosti): zasekol sa v speve, v reči; motor sa zadrhol, zahaproval • zaraziť sa • zapätiť sa • zháčiť sa (náhle sa zastaviť): zaraziť sa v chôdzi; zapätiť sa, zháčiť sa v reči • pozastavovať sa • popristavovať sa (postupne sa zastaviť): autá sa pozastavovali

2. na chvíľu niekam zájsť, niekde ostať, niekde, pri niečom sa zdržať • staviť sa • pristaviť sa: (za)staviť sa u známych; cestou sa pristaviť na výstave • zried. ustaviť sa: Ustavte sa niekedy u nás! • ohlásiť sa • nazrieť: už dlho sa u nich neohlásil; každý deň nazriem k rodičom • zotrvať: pohľadom zotrvala na jeho tvári • pozastaviť sa: trocha sa pri tejto otázke pozastavíme

zháčiť sa 1. náhle ustať v činnosti • zastaviť sa • zaraziť sa: kôň sa naraz zháčil, zastavil, zarazil a nešiel ďalej • expr.: zhačknúť sa • zhačkať sa • zhačkovať sa: deti sa naraz zhačkali • zaseknúť sa • expr.: zapätiť sa • spätiť sa (v reči): naraz sa v prejave zasekol, spätil

2. silno a nepríjemne sa prekvapiť • zaraziť sa • zmiasť sa: keď počul správu o chystanej zmene, zháčil sa, zarazil sa, zmiatol sa • nár. zháknuť sa (Kukučín) • zrozpačitieť (dostať sa do rozpakov): po odmietnutí svojho návrhu zrozpačitel • expr. zahriaknuť sa: zdalo sa mu, že povedal priveľa – zahriakol sa a zmĺkol • zried. zhriaknuť sa (Vajanský)

zarmútiť spôsobiť zármutok, žiaľ • rozžialiť: rodičov zarmútila, rozžialila synova nevďačnosť • expr. zried.: rozbolestniť • rozbolestiť • skormútiť • zroniť: zvesť o náhlej smrti nás hlboko skormútila, zronila • zabolieť • zamrzieť (veľmi sa dotknúť citov): zabolelo, zamrzelo nás, že nás na svadbu nepozvali • zried. pokormútiť (Vajanský) • zried. rozbôľniť (Rysuľa) • raniť • zraniť (spôsobiť duševnú bolesť): priateľova zrada ma (z)ranila • skľúčiť (spôsobiť duševnú ochabnutosť): neúspech ma skľúčil

zasmútiť sa, zasmutniť sa p. osmutnieť

zátišie tiché, obyč. odľahlé miesto: idylické horské zátišie • zákutie: čarovné zákutie parku • tíšina: lesné tíšiny • zátoň (Horov) • zátônie (Žáry) • zried.: zátišina (Švantner) • zátuľa (Ondrejov) • zátulie (Skalka)

závetrie miesto chránené pred vetrom: závetrie medzi skalami • zried. záchyľa (Švantner) • zákutie • zátišie (tiché, obyč. odľahlé miesto): čarovné zákutie parku

zátišina p. zátišie

zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku • zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku • pozbíjať • postĺkať • pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať • strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu • hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť • otĺcť • oráňať • obráňať • zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť • postĺkať • pozbíjať • pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň • poobtĺkať (postupne, viacero vecí)

3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť • vybiť • nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou • expr.: stĺcť • sťať • zlátať • zmlátiť • zdrať • sprať • zrúbať • zrezať • zmastiť • zmaľovať • spráskať • zmangľovať • zmydliť • strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta • hovor. expr.: zrýpať • zriadiť • zrichtovať • doriadiť • dokrvaviť • dorichtovať • dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali • dobiť • dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať • zmasírovať • zmacerovať • zlúpať • vyplatiť: mama ho vyplatila metlou • expr.: vyťať • vysekať • vyrafať • vymlátiť • vydrviť • vyšibať • vyšľahať • vypráskať • vytrieskať • vyšvácať • vylátať • vytrepať • vybuchnátovať • vybúchať • vybuchtovať • vyčapcovať • vyobšívať • vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku • expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou • expr.: vyonačiť • vylupkať (Šoltésová) • expr.: vymydliť • vyprať • vydrať • vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli • expr.: vyplieskať • vypliaskať • vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku • expr. utĺcť • zastaráv. umlátiť • expr.: natĺcť • natrepať • nasekať • namastiť • nacápať • narezať • nasoliť • natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš! • hovor. expr.: nalátať • namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne • expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo • expr. naprať • expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte • zbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať • spliaskať • vypáckať • nafliaskať • vyfliaskať • sfackať • nafackať • vyfackať • vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať • zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať • expr.: nakopať • skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá • spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá • nár. zgebriť (F. Hečko) • nár. vyknošiť (Kukučín) • pootĺkať • poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne • expr.: poobšívať • poobťahovať • poobháňať

zmlátiť p. zbiť 3

zbožštiť povýšiť niekoho, niečo na božstvo, slepo uctiť • zbožstviť: mnohí si peniaze, majetok zbožštili, zbožstvili • zried. zbožniť (Dobšinský) • kniž. deifikovať • kniž. fetišizovať (nedok.; prepiato uctievať)

zhanobiť uvaliť na niekoho hanbu; pohlavne zneužiť • zneuctiť • potupiť • spotupiť • pohaniť: zhanobiť, potupiť pamiatku mŕtveho; verejne niekoho zhanobiť, pohaniť • uraziť • znevážiť (znevažujúco sa vysloviť): svojimi rečami urazil, znevážil prítomných • pošpiniť • poškvrniť • zried. zhaniť: pošpinil, poškvrnil meno rodiny • nár. zhudiť (Timrava) • znesvätiť • znectiť • expr. zhyzdiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá mimoriadna úcta, posvätnosť): znesvätiť, zhyzdiť hroby • ponížiť • pokoriť • uponížiť: ponížili, pokorili ma pred všetkými • znásilniť • sprzniť (pohlavne): dostať trest za znásilnenie • hovor. expr. zhumpľovať • pejor.: zopsuť • popsuť (morálne pokaziť): zlá spoločnosť dievča zhumpľovala, zopsula,

znesvätiť p. zneuctiť 1

zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiť • znevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človeka • kniž. sprzniť • zastaráv. znectiť • pren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné meno • znesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkov • dehonestovať • zdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegov • diskreditovať • zdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovali • pohaniť • potupiť • spotupiť • pošpiniť • poškvrniť • expr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo sväté • kniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovali • kniž.: podeptať • zdeptať • pošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosť • uraziť • pokoriť • ponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený

2. p. znásilniť

zlátiť pokrývať vrstvou zlata al. pozlátky; kniž. sfarbovať do zlata • pozlacovať • pozlácať: zlátiť, pozlacovať, pozlácať písmená na pomníku; slnko zláti, pozlacuje, pozláca tvár • vyzlacovať: vyzlacuje sochu

zľudštieť stať sa ľudským • zľudštiť sa • poľudštiť sa: jeho správanie zľudštelo, zľudštilo sa, poľudštilo sa • humanizovať sa: bývanie sa humanizovalo • hovor. expr. učlovečiť sa

zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremením • hovor.: preinačiť • preonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíš • hovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačili • popremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiť • prepracovať • pretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriť • kniž.: preporodiť • prerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosť • prekrútiť • prevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátil • pozmeniť • obmeniť • modifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenená • pren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný program • zvrtnúť • zvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

2. nahradiť iným • zameniť • vymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolanie • hovor.: začarať • začarovať • vyčarať • vyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúky • vystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaní • prehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v texte • premeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingy • rozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisícku • pomeniť • pozamieňať • povymieňať • popremieňať (postupne, viacero vecí)

zvrátiť 1. vychýliť zo základnej polohy • vyvrátiť: zvrátila, vyvrátila hlavu dozadu, oči dohora • zakloniť (ohnúť dozadu): zakloniť celé telo • prevrátiť • zvaliť (vychýlením spôsobiť pád): víchor prevrátil, zvalil vysokánsky smrek • obrátiť • otočiť • stočiť (zmeniť smer): obrátiť, otočiť hlavu nabok; srnec obrátil, stočil rohy a pustil sa do behu • skrútiť: skrútiť auto, pohľad • zvrtnúť (náhle dať niečomu iný, opačný smer): zvrtol koňa

2. spôsobiť náhly zvrat, podstatnú zmenu (v polohe, smere, smerovaní a pod.) • prevrátiť: zvrátiť, prevrátiť chod udalostí • otočiť • zmeniť • premeniť (celkom al. úplne naopak): otočiť, zmeniť staré pomery; zmeniť, premeniť nádejný proces demokratizácie • zvrtnúť: zvrtnúť osud • zahatať • zamedziť • zmariť • prekaziť (násilne zastaviť a obyč. dosiahnuť návrat k predchádzajúcemu stavu): zahatať, zmariť hospodársku politiku; zamedziť, prekaziť národné vzopätie

zmŕštiť, zmrštiť p. pokrčiť 1

zmŕštiť sa, zmrštiť sa p. zmraštiť sa 1, 2

zospoločenštiť urobiť štátnym, spoločným vlastníctvom (op. sprivatizovať) • zospoločniť • zosocializovať: po r. 1948 sa výroba zospoločenštila, zosocializovala • kolektivizovať • skolektivizovať (zaviesť formy spoločného hospodárenia): (s)kolektivizovanie poľnohospodárstva

p. aj znárodniť

zoženštieť nadobudnúť vlastnosti typické pre ženu • zženštieť • zoženštiť sa • poženštiť sa: dievča už zoženštelo; pejor. zoženštený chlap • pejor.: zbabštieť • zbabieť • zbabiť sa (o mužoch) • zjemnocitnieť • zjemnieť (stať sa jemnocitným, jemným ako žena)

zoženštiť sa p. zoženštieť