Význam slova "p" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

p [i pé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: p. pán;
p. pozri;
gram. p. pád

● mať všetkých päť p byť dokonalý

P. F. i p. f. kniž. skr. francúzskeho spoj. pour féliciter [pur félisité] použ. pri želaní šťastia do nového roka

P. S. skr. postskriptum (z lat. post scriptum po napísanom)

P. T. skr. pleno titulo [pléno] plným titulom (v adresách)

Pa zn. pascal

pá, pápá cit.

1. dôverný al. maznavý pozdrav pri rozlúčke (s deťmi): p., moja drahá;
p., otecko

2. det. vo funkcii prísl.: mamička išla p. preč

□ dať p. rozlúčiť sa (kývnutím ruky)

paberkovať nedok. zbierať paberky: p. na strnisku

paberky -ov m. mn. zvyšky (po žatve, po oberačke);

pablesk -u m. poet. záblesk: p-y slnka

pác¹ cit. napodobňuje zvuk pri údere, výstrele, páde ap., bác: potkol sa a p. na zem

pác² -u m. hovor. moridlo (na úpravu mäsa): dať divinu, šunku do p-u

pac, pac-pac, paci-pac cit. det. napodobňuje úder dlaňou, zatľapkanie ap.

pačesy -ov m. mn.

1. odpadové vlákna pri česaní ľanu al. konopí

2. hovor. expr. vlasy, štica: vytrhám ti p. vyhrážka

● chytili sa za p. začali sa biť

pach -u m. čuchové vnemy (zápach, vôňa): kyslý p. vína, trpký p. potuchliny, kuchynské p-y

páchať -a/-še -ajú/-šu -chaj/páš! -ajúc/-šuc nedok. konať niečo zlé: p. násilie, trestnú činnosť, p. krivdu na niekom;
p. hriech

páchateľ -a mn. -ia m. kto sa dopustil trestného činu: neznámy p., pátrať po p-ovi;

páchateľka -y -liek ž.

páchnuť -e -u -chol -uc -uci nedok. vydávať (nepríjemný) pach: p. potom, plesňou, p. po rybách zapáchať, smrdieť;
neos. p-e (tu) jarou vonia;

pachoľa -aťa mn. -atá -liat s. kniž. malé dieťa;

pacholiatko -a -tok s. zdrob.

pachtiť, pachtiť sa -chť/-i! nedok. expr.

1. túžiť za niečím, bažiť po niečom: p. (sa) za peniazmi

2. iba pachtiť sa namáhať sa, trápiť sa, usilovať sa: p. sa na poli, p. sa hore kopcom

pachuť -i ž. nepríjemná príchuť po niečom: p. po plesni

pacient -a m. chorý, kt. sa lieči: ťažký, ľahký p., vyliečiť p-a;

pacientka -y -tok ž.;

pacientsky príd.

pacifický príd. geogr. tichomorský: p-é pobrežie

pacifikácia -ie ž. urovnanie nepokojov, potlačenie vzbury, povstania vládnym násilím: p. obsadeného územia;

pacifikačný príd.: p-é akcie

pacifista -u m. stúpenec pacifizmu;

pacifistický príd.: p-é názory;

pacifisticky prísl.

pacifistka -y -tiek ž.;

pacifizmus -mu m. filoz. smer hlásajúci zachovanie mieru a odsudzujúci vojny bez ohľadu na ich ciele a charakter;

páčiť sa -i nedok.

1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra ap.: kvety sa nám p-ia;
dieťa sa mi akosi nep-i zdá sa mi choré;
neos. tu sa mi (ne)p-i

2. (obyč. v rozk., opyt. al. želacej vete, často s neurč.) má modálny význ. a) blízky slovesám želať si, chcieť: neos. keby sa vám p-lo, môžete prísť;
bude sa vám p. kávy? b) vyj. ponúknutie (v zdvorilej reči): neos. nech sa p-i (vstúpiť)

páčivo prísl.

páčivý príd. kt. sa páči: p-é šaty;

packa -y -ciek ž.

1. det. slabší úder: dať dieťaťu p-u na dlaň

2. det. ruka (význ. 1): daj ujovi p-u

3. expr. labka: mäkké mačacie p-y;

páčka -y -čok ž. zdrob.

packať nedok. hovor. pejor. babrať: p. robotu

pačmaga -y -mág ž. pejor. opovržlivá nadávka: ty p. jedna!

pacnúť -e -ú -col dok. hovor. expr. udrieť: p. niekoho po ruke

pacôčka -y -čok ž. zdrob.

pácovať nedok. hovor. moriť²: p. mäso

pád -u m.

1. pohyb k zemi spôsobený vlastnou váhou: p. meteora, p. z bicykla;
fyz. voľný p. účinkom gravitácie

2. strata moci, vplyvu, významu, postavenia, zánik, rozpad: p. vlády, p. absolutizmu

3. podľahnutie voj. útoku: p. Berlína

4. mravný poklesok

5. lingv. gram. kategória vyjadrujúca vzťahy podst. m. k iným slovám vo vete; tvar vyjadrujúci túto kategóriu: 2. pád genitív

6. iba v zastar. spoj.: na každý p. v každom prípade;
v tom p-e, že ... v prípade, že ...

● pýcha predchádza p.;

padací príd. zariadený na padanie, sklápací: p. most

padáčik -a m. zdrob.

padák -a m. výstroj na zoskok z lietadla;

padákový príd.: p-á veža na nacvičovanie zoskokov padákom;

padať nedok.

1. klesať na zem: lístie p-á zo stromov, p-á sneh, slzy jej p-li z očí;
p. na kolená pred niekým, niečím i fraz. pokorovať sa, ponižovať sa

2. uvoľňovať sa zo svojho miesta: p-á omietka, vlasy mu p-jú

3. posúvať sa dolu, klesať: vlasy jej p-li na plecia, do čela, opona p-á;

4. strácať zvislú, vzpriamenú polohu: p. dolu nosom (na ľade), p. od únavy

5. dopadať, zasahovať: údery päsťou p-jú na dvere, p-li výstrely;

6. prestávať pôsobiť, strácať moc al. platnosť, miznúť: strach z neho pomaly p-l, postupne p-li všetky jeho argumenty, p-jú rasové bariéry

7. vzťahovať sa, týkať sa, byť určený niekomu, niečomu: podozrenie p-á naňho, zodpovednosť p-á na vás

8. hromadne umierať, hynúť: na mor ľudia p-li ako muchy

9. ťaživo doliehať, postihovať: večerami p-á na ňu smútok, p-á na mňa únava

10. upadať (význ. 2): p. do bezvedomia

11. pripadať na istý časový termín: Nový rok p-á na stredu

12. subšt. padaj(te)! choď(te) preč! odíď(te)! strať(te) sa!

● → jablko nep-á ďaleko od stromu;
všetko mu p-á z rúk je nešikovný;
expr. aj keď budú → sekery z neba p.;
nikomu nep-jú → pečené holuby do úst;
všetko p-á ruší sa, prestáva platiť;
trocha hrub. p. na zadok byť veľmi prekvapený;
kniž. slová p-jú na (ne)úrodnú pôdu (ne)prijímajú sa s porozumením;

padavka -y -viek obyč. mn. ž. opadané ovocie: zbierať p-y

pádlo -a -del/-diel s. šport. voľné, nepripevnené veslo: kanoistické p., jednolistové p.

pádlovať nedok. šport. veslovať pádlom

padlý príd.

1. kt. padol v boji: p-í hrdinovia

2. kt. mravne upadol: p-é dievča

pádne prísl.: p. argumentovať;

pádnosť -i ž.: p. dôkazov

dok. padnúť -e -ú -dol

1. k 1, 3 – 7, 9 – 11

2. zomrieť, zahynúť (v boji): p. vo vojne, za vlasť;
včelstvo p-lo

3. vniknúť, dostať sa niekam: svetlo p-lo na stenu, p-la mu do náručia

4. byť dobytý, prekonaný: pevnosť p-la, Berlín p-l, p-li tri rekordy, plán p-l

5. náhle sa uskutočniť, nastať: p-lo rozhodnutie, p-l návrh, p-l gól, vonku p-la tma

6. dostať sa, ocitnúť sa: p. do zajatia, p. do pasce

7. mať účinok, zapôsobiť: teplý čaj nám dobre p-l, zle mu p-li jeho slová

8. pripadnúť, dostať sa niekomu: žreb p-l na mňa, voľba p-la na neho

9. expr. uplynúť, skončiť sa: jedenásta (hodina) p-la;
hovor. p-la je koniec prac. času

10. hovor. úplne sa minúť, spotrebovať: všetky úspory p-li na auto

11. hovor. svedčať, pristať: šaty jej p-ú ako uliate

● p. niekomu do oka a) upútať pozornosť b) zapáčiť sa;
oči mu p-li, zrak mu p-l na ... všimol si;
expr. p-tý na hlavu sprostý;
p-la → kosa na kameň;
p. za obeť stať sa obeťou, byť zahubený

pádny príd. kniž. závažný, presvedčivý: p-e dôkazy, dôvody;

pádový príd. k 5: p-é prípony

padúcnica -e ž. epilepsia, zrádnik

PaedDr. skr. paedagogicae doctor (akademický titul doktor pedagogiky pís. pred menom)

paf

I. cit. napodobňuje výstrel, streľbu

II. neskl. príd. (iba v prís.) hovor. expr.

1. prekvapený: byť, ostať (celkom) p.

2. zaľúbený: je do nej celý p.

pagáč -a m. pečené múčne jedlo okrúhleho plochého tvaru; vec takéhoto tvaru: škvarkové p-e;
robiť z blata p-e (pri hre)

● expr. rozmliaždiť na p. celkom na plocho;

pagáčik -a m. zdrob.

pagáčový príd.: p. tvar;

pagaštan -a m. divý gaštan, bot. Aesculus

paginácia -ie ž. odb. označenie stránok číslami, číslovanie: p. knihy, rukopisu

paginovačka -y -čiek ž. hovor. strojček na číslovanie stránok, číslovací stroj

pagoda -y -god ž. vežovitá orientálna chrámová budova;

pagodový príd.: p-á stavba

pahltne prísl.: p. jesť;

pahltnica -e -níc ž.

pahltník -a m. pejor. pahltný človek, pažravec;

pahltnosť -i ž.

pahltný príd. pejor. pažravý;

paholček -a mn. -ovia m. zdrob. expr. chlapček

paholok -lka mn. -ci m. v min. sluha na gazdovstve: p. pri koňoch;
expr. kričí ako p.;

paholský príd. pejor.: p-é správanie hrubé;

pahorkatina -y -tín ž. pahorkovitý kraj: Ipeľská p.

pahorkatý príd. pahorkovitý

pahorkovitý príd. pokrytý pahorkami, pahorkatý

pahorok -rka m. malá vyvýšenina, nízky kopec, vŕštek

pahreba -y -rieb ž. hŕbka žeravých uhlíkov a popola na ohnisku: piecť zemiaky v p-e

pahýľ -a m. kýpeť (význ. 2): p-e stromu

pajác -a m.

1. kto vtipmi, konaním a ustrojením vzbudzuje veselosť, šašo: poskakovať ako p., robiť p-a niekomu

2. bábika s komickým výzorom, panák: drevený p.

pajaseň -a m. ozdobný strom s listami podobnými jaseňu, pochádzajúci z vých. Ázie, bot. Ailanthus

pajediť nedok. expr. hnevať, zlostiť: p. psa, p-lo ho, že zmeškal vlak

// pajediť sa: p. sa na niekoho pre daromnicu

pajšle -í ž. pomn. subšt. pľúca: má slabé p.

pajtáš -a m. hovor. expr. druh, kamarát

pajzel -zla L -i mn. -e m. hrub. zábavný podnik najhoršieho druhu, putika

páka -y pák ž.

1. v jednom bode podopretá tyč použ. na dvíhanie bremien al. na podvažovanie: oceľová p., nadvihnúť kmeň p-ou;
fyz. jednoramenná, dvojramenná p.

2. súčiastka rozlič. strojov, mechanizmov: ovládacia, rýchlostná p., stlačiť p-u

● kniž. hybná p. rozhodujúci činiteľ;
nasadiť, rozhýbať všetky p-y vyvíjať veľké úsilie;

pakľúč -a m. nástroj na otvorenie zámky bez (príslušného) kľúča: otvoriť dvere p-om

pakoreň -a m. bot. podzemná os rastliny

pakost -u m. odstávajúco chlpatá rastlina s fialovými kvetmi, bot. Geranium

pakostnica -e ž. lámka, dna

pakovať nedok. hovor. zastaráv. baliť: p. si veci do kufra

// pakovať sa

1. hovor. zastaráv. baliť sa

2. i pakovať expr. odchádzať: p-j (sa) mi z očí;
p-j (von)! p-š! okríknutie (psa)

pákový príd.: p. lis, p-é váhy;

pakt -u m. medzinár. zmluva: p. o neútočení;

paktovať nedok. hovor. obyč. pejor. združovať sa, spájať sa s niekým (proti niekomu): p. s nepriateľmi (proti vlastným);
tí dvaja spolu p-jú (o mužovi a žene) tajne sa stýkajú

páľa -e ž. expr. páľava, horúčava, horúčosť: bola veľká p.

palác -a m. veľká reprezentatívna budova; vo feud. panské sídlo v meste: kráľovský p., prezidentský p., Primaciálny p.;
justičný, športový p.;

palacinka -y -niek ž. tenký múčnik z liateho cesta pripravovaný na panvici: p. s tvarohom;

palacinkáreň -rne ž. plytká panvica s rúčkou na pečenie palaciniek

palacinkový príd.: p-é cesto

palácový príd.: p-á stráž;
p. prevrat, p-á revolúcia sprisahanie majúce za cieľ výmenu vládnucich osôb;

palatalizácia -ie ž. lingv.

1. artikulovanie hlások na prednom podnebí (napr. pri ď, ť, ň), mäkčenie

2. hist. zmena k, g, ch na č, ž, š/s;
c, dz: praslovanské p-ie

palatín -a m. najvyšší kráľovský úradník vo feud. Uhorsku, zástupca kráľa

páľava -y ž. horúčava, horúčosť, páľa: letná p.

paľba -y -lieb ž. hromadná streľba: delostrelecká p., zastaviť p-u;

palcát -u m. stredoveká bojová zbraň s kovovou hlavicou na rukoväti: husitský p.

palček -a m. zdrob.

palčiak -a obyč. mn. m. rukavice len s 1 prstom na palec: vlnené p-y

pálčivo prísl.: rana p. bolí;

pálčivosť -i ž.

pálčivý príd.

1. páliaci, horúci: p-é slnko

2. (o bolesti) prenikavý, silný

3. naliehavý: p. problém;

palcový príd.: p-é titulky nápadne veľké;

palebný príd.: p-é postavenie

palec -lca m.

1. najhrubší prst ruky al. nohy: držať ceruzku medzi p-om a ukazovákom

2. časť rukavice určená na palec: mať deravý p.

3. stará dĺžková miera, cól: anglický p.

● byť, ostať (sám) ako p. celkom sám;
→ držať niekomu p., p-e;

pálené s. hovor. pálenka

pálenica -e -níc ž. výrobňa pálenky, menší liehovar

pálenka -y ž. liehovina vyrobená destiláciou skvasených roztokov (ovocných štiav): ostrá, tuhá p., vypiť deci p-y;