Synonymá slova "ä g" v Synonymickom slovníku slovenčiny

antropofág p. ľudožrút

ľudožrút kto je ľudské mäso • ľudojed: kmeň ľudožrútov, ľudojedov • kanibal • odb. antropofág

bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný) • nehodnotný (op. hodnotný) • ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vec • brakový • šiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre) • pejor.: gýčový • gýčovitý (založený na lacnom efekte) • lacný • jarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspech • expr. naničhodný: naničhodné haraburdy • bezvýznamný • nedôležitý • nezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údaj • prázdny • pominuteľný • expr.: márny • mizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniaze • zbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa

nevkusný odporujúci dobrému vkusu (op. vkusný) • neestetický: nevkusná, neestetická výzdoba • hovor. negustiózny: nevkusné, negustiózne oblečenie; negustiózne stolovanie • pejor. nechutný (vzbudzujúci nechuť, odpor): nechutná výstrednosť • gýčový • gýčovitý (nevkusne zdobný, s lacným efektom): gýčové zariadenie bytu

čarodejník 1. človek, ktorý robí čary, obyč. v rozprávkach: rozprávky o čarodejníkoch • bosorák • ježibábeľ • strigôň (zlý čarodejník) • černokňažník • kniž.: čarodej • mág • zastar.: vedomec • vedomkár

2. p. kúzelník

kúzelník artista predvádzajúci kúzla, obyč. v cirkuse: vrcholné číslo kúzelníka • čarodejník (kto robí čary): je z neho hotový čarodejník • eskamotér • kaukliar (artistický kúzelník) • iluzionista (estrádny umelec predvádzajúci ilúzie) • fakír (kúzelník mimoriadne ovládajúci svoje telo a pocity) • kniž. mág

mág p. čarodejník 1

čistina voľné trávnaté priestranstvo v hore: usadili sa na čistine • holina (miesto bez porastu): zalesňovať holiny • rúbanisko • rúbaň (vyrúbaná lesná plocha): rúbanisko plné jahôd • bán • báň: využívať bány, báne • polianka (horská lúka) • nár.: šlóg • šlôg • šlóga • šlôga • zried. vyrúbanisko (Vajanský) • nespráv. mýtina

desiata jedenie medzi raňajkami a obedom; príslušné jedlo: mať na desiatu chlieb s maslom; mliečne desiate pre deti • zastar. gáblik • zried. predobed (Kukučín)

gáblik p. desiata

dialóg p. rozhovor

rozhovor zhováranie sa dvoch al. viacerých osôb: mať s niekým vážny rozhovor • hovor: tichý, veselý hovor; telefonický hovor • reč: dať sa s niekým do reči • dialóg: nadviazať dialóg • vrava (rozhovor viacerých ľudí): živá vrava utíchla • beseda (neoficiálny rozhovor): zastaviť sa u suseda na besedu • debata • diskusia • rozprava (slovná výmena názorov o istej veci): rušná, živá debata, diskusia; zapojiť sa do debaty, do diskusie; rozprava o návrhu zákona • dišputa • zastar. dišputácia (odborný rozhovor): filozofická dišputa, stredoveké dišputácie • rokovanie (oficiálne radenie sa): obchodné rokovanie • hovor. diškurz: ísť k priateľke na diškurz • konverzácia: spoločenská konverzácia • interview (rozhovor publicistu s významnou osobou určený na zverejnenie): poskytnúť interview • pohovor (rozhovor, ktorého cieľom je zistiť niečie vedomosti, názory a pod.): prijímací pohovor • zastar.: rozhovorka • rozprávka: zamiešať sa do rozhovorky, do rozprávky • zried. zhovorka (Zelinová) • expr. džavot (živý, bezstarostný rozhovor): džavot detí • expr. vravot (Vajanský) • expr. zried. vravor (Kukučín) • pren. hovor. pejor. gagot (nesúvislý hovor skupiny ľudí, najmä detí a žien)

dodatok niečo dodatočne pripojené, pridané • doplnok • dôdavok: dodatok k zápisnici, doplnok k smernici • doložka (dopĺňajúci doklad): overovacia doložka • klauzula: klauzula k zmluve • prípisok (písomný dodatok k textu) • príloha (tlačovina pripojená ako dodatok): beletristická príloha časopisu • postskriptum (dodatok pripojený v liste) • dôvetok (dodatočná poznámka) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniu • epilóg: epilóg k básnickej zbierke • dospev (záver básnického diela) • prídavok (čo sa pridáva): mydlo s prídavkom glycerínu • prísada (látka, ktorá sa do niečoho pridáva): penivá prísada do kúpeľa • ingrediencia • kniž. apendix • expr.: prívesok • prílepok: garáž je tam ako prílepok

epilóg p. dodatok, záver 1

záver 1. posledná časť, fáza niečoho: záver konferencie; povedať niekoľko slov na záver • koniec: koniec zápasu; leto sa blíži ku koncu • zakončenie • ukončenie: príhovor pri príležitosti zakončenia, ukončenia prázdnin • ostatok: vydržať do ostatku • posledok: robiť do posledku • hovor. expr. amen: prísť na amen • kniž. zried. závierka: závierka roka (Hviezdoslav) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniu • epilóg: epilóg drámy

2. výsledok uvažovania, poznávacej činnosti: robiť neodôvodnené závery • úsudok (výsledok usudzovania): utvoriť si úsudok • mienka: povedať si svoju mienku • kniž. konklúzia: robiť konklúzie • kniž. vývod: vývody prednášateľa • dedukcia (odôvodnenie dôsledku z tvrdenia podľa logických pravidiel) • zried. uzáver: dospieť k uzáveru • kniž. súd: vynášať predčasné súdy

3. uzatváracia súčiastka: záver pušky • uzáver (uzatváracie zariadenie): patentný uzáver • uzávierka: uzávierka potrubia

etnograf odborník v etnografii • národopisec • etnológ

etnológ p. etnograf

gágať vydávať zvuk gá-gá (o husi) • gagotať: husi gágajú, gagocú • nár. šutoriť (slabo, jemne): húsence šutoria

gágor, gágorec p. hltan

gáňať sa p. vliecť sa 2

vliecť sa 1. šúchajúc po zemi sa premiestňovať • vláčiť sa • ťahať sa: sukňa sa je vlečie, vláči, ťahá po zemi • prevláčať sa • prevlačovať sa (z miesta na miesto)

2. expr. pomaly, ťažko, namáhavo sa pohybovať • expr.: ťahať sa • teperiť sa • terigať sa • trepať sa • štverať sa • redikať sa: ledva sa vliekol hore kopcom; teperiť sa z postele; auto sa štveralo do kopca; ťahať sa z práce unavený • expr. badkať (drobnými krokmi) • expr.: vláčiť sa • tiahnuť sa • liezť • šúchať sa • plaziť sa (s veľkou námahou): chorý sa šúchal po chodbe; liezol štvornožky; už sa ledva vláči • expr.: trmácať sa • ťarbať sa • šuchtať sa (ťarbavo): trmácal sa hore schodmi • hovor. expr. štrachať sa: štrachal sa kus cesty • nár. gáňať sa • nár. expr.: čriepňať sa • smoliť sa • targať sa • šľampať: čriepňal sa, targal sa o palici

3. p. plynúť 2

gániť pejor. neprívetivo, zlostne, obyč. zboku na niekoho pozerať • zazerať: nemajú sa radi, gánia, zazerajú na seba • expr.: fľochať • fľočiť • fľošiť: nahnevano fľochala, fľočila na protivníka • nár. bočiť • zastar. zahliadať • expr. škúliť: zlostne na mňa škúli, ako by som mu bol obed zjedol • mračiť sa • škarediť sa • mraštiť sa (celkove prejavovať nevôľu) • kniž. nevražiť • nár. murgotiť sa (Chrobák)

mračiť sa 1. (os. i neos.) pokrývať sa oblakmi • oblačiť sa: od rána sa mračí; nebo sa mračí, oblačí • pomráčať sa: od severu sa pomráča • chmáriť sa • chmúriť sa (pokrývať sa temnými chmárami): obloha sa chmári, chmúri • zaťahovať sa • zaoblačovať sa (postupne sa pokrývať oblakmi): pomaly sa zaťahuje; obloha sa zaoblačuje • kniž. kaboniť sa: nebo sa kaboní • iba os. poťahovať sa: nebo sa poťahuje mračnami

2. sťahovať tvár do vrások (obyč. ako výraz nevôle) • mraštiť sa: Ivan sa stále mračí, mraští • mŕštiť sa • vraštiť sa • chmúriť sa: mŕštil sa, vraštil sa nad obrazom; nechmúr sa toľko • expr.: škňúriť sa • mosúriť sa • škarediť sa • kniž. kaboniť sa: Čo sa mosúriš?; kabonil sa od rána • zazerať • nevražiť • pejor. gániť • expr. fľochať (nevľúdne pozerať): zazerajú, nevražia na seba; zlostne gánil, fľochal na suseda • nár. murgotiť sa • nár. expr.: fľočiť (Jégé) • flošiť (Gabaj) • subšt. ksichtiť sa

pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť

gánivý p. zamračený 2

zamračený 1. zahalený mrakmi • zaoblačený • zachmúrený • oblačný • mračný: zamračená, zachmúrená obloha; oblačné, mračné nebo • zatiahnutý • zastretý: zatiahnuté rána • chmúrny • pochmúrny • pošmúrny • podmračný • podmračený: chmúrny, pochmúrny deň • zried. mračistý (Hviezdoslav)

2. tváriaci sa nevľúdne, nevľúdne vyzerajúci • zachmúrený: zamračená, zachmúrená tvár • zried.: pochmúrený • podmračný • podmračený: podmračený pohľad • chmúrny • pochmúrny • pošmúrny • mračný: pochmúrny výraz • zazerajúci • expr.: zazeravý • zamosúrený • zmraštený: stále chodí zmraštený • pejor. gánivý • zried. zázrivý • expr. zried. umrštený: zamosúrený, gánivý pohľad • poet. zmračený (Hviezdoslav)

p. aj nevľúdny

gánok p. chodba

chodba pozdĺžny priestor určený na priechod v budovách al. pod zemou: tmavá úzka chodba • zastar. gánok • koridor (priestranná dlhá chodba): koridor paláca • stav. ambit (otvorená stĺpová chodba) • predsieň • predizba (vstupná miestnosť do bytu) • štôlňa (vodorovná banská chodba)

gáza p. obväz

obväz materiál, prostriedok na ovinutie poranenej časti tela • zastar. obväzok • zried. obvinok (Šoltésová) • hovor. fáč: strhol mu z hlavy obväz, fáč • ovíjadlo • ovínadlo • obvínadlo (pruh látky slúžiaci ako obväz) • bandáž (pevný ochranný obväz): dať si bandáž na koleno • gáza (riedka tkanina používaná ako obväz) • náplasť (malý obväz na prilepenie)

gáža p. plat, zárobok

plat pravidelná peňažná odmena za vykonanú prácu • mzda: denný, mesačný plat, denná, priemerná mzda; zvýšenie platov, miezd • pláca • príjem: mesačný príjem pracovníka • zárobok (zarobené peniaze): dobrý zárobok • hovor. gáža • zastar.: lôn • lôň: pravidelný lôn, lôň • výplata: minúť celú výplatu • vyúčtovanie (plat po odrátaní preddavku): dostať vyúčtovanie • žold (plat žoldniera, pejor. plat za nečestnú službu) • deputát (časť platu vyplácaná v naturáliách) • tovarich (v minulosti denný plat za nádennícku prácu na veľkostatku)

p. aj zárobok

zárobok peniaze získané obyč. prácou: nízky, dobrý zárobok • plat (pravidelná peňažná odmena za prácu): zvýšiť niekomu plat • pláca • mzda (odmena za prácu): valorizácia miezd • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho charakteru): autorský honorár • príjem (zárobok plynúci obyč. z pracovného pomeru): mesačný príjem pracovníka • zisk (peniaze získané obchodom): podiel na zisku • hovor. expr. džob (výhodný zárobok): mať dobrý džob • hovor. gáža • zastar.: lôn • lôň

gélový p. rôsolovitý

rôsolovitý podobný rôsolu • huspeninovitý • aspikovitý: rôsolovitá, huspeninovitá hmota • želéový • gélový (podobný ovocnému rôsolu, resp. kozmetickému al. inému želé): želéové, gélové tužidlo na vlasy • glejovitý (ako glej): glejovitý syr

genialita najvyšší stupeň tvorivých schopností • geniálnosť: genialita, geniálnosť vedca, básnika, skladateľa • génius: tvorivý génius ľudstva

génius 1. geniálny človek, človek výnimočných intelektuálnych a duchovných kvalít • gigant: géniovia, giganti vedy • kniž. titan: titan hudby • velikán: velikáni umenia • veľduch: veľduch svetovej literatúry • obor: duchovný obor (Vajanský) • kniž. zastar. velikáš (Alexy)

2. p. genialita

obor bytosť al. vec mimoriadneho vzrastu, mimoriadnych rozmerov a veľkej sily; pren. človek mimoriadnych vlastností (op. trpaslík) • expr. ozruta • silák: rozprávkový obor, silák; ten chlap je hotová ozruta • kniž.: goliáš • kyklop • zried. ozrutáň • expr.: ráňava • dĺžava • expr. opacha (niečo neforemne veľké) • kolos: oceľový kolos • kniž.: titan • gigant • velikán • velikáš • génius (o mimoriadnom človeku): titan, velikán vedy, génius hudby • poet. zruta

gór p. najmä

gúľať dávať do pohybu niečo guľaté, valcovité • kotúľať: chlapci gúľali, kotúľali loptu • expr.: krbáľať • kopŕcať • vaľkať: krbáľa, kopŕca pred sebou skalku • expr. guľkať (Botto) • váľať • valiť (gúľať niečo väčšie): chlapi váľali, valili kmene stromov • šúľať (niečo drobnejšie): šúľali, gúľali sme guľky do jamky

váľať 1. kotúľaním premiestňovať (niečo guľaté) • gúľať • kotúľať • valiť: váľali, gúľali zoťaté kmene; deti kotúľali snehové gule • expr. krbáľať: krbáľal súdok • prevŕhať • prevracať • prevaľovať • expr. prekacovať (úsilím): prevracal, prevaľoval sud • navaľovať (na niečo, niekam): navaľovali kmene na káru • expr. vaľkať

2. p. vaľkať 1 3. p. rúcať 4. porov. zvaliť 3 5. p. rúbať 1

gúľať sa p. valiť sa 1, váľať sa 1

váľať sa 1. valivo sa premiestňovať • gúľať sa • kotúľať sa: deti sa váľali v snehu • valiť sa (prudko): kamene sa valili dolu svahom • expr.: krbáľať sa • kopŕcať sa • kopŕľať sa: balvany sa krbáľali • prevaľovať sa • prevracať sa • prevŕhať sa • expr. prekacovať sa (zboka nabok): člny sa v búrke prevŕhali, skaly sa prevaľovali • expr. vaľkať sa: vaľkal sa na posteli

2. p. leňošiť 3. p. povaľovať sa 1, 2 4. p. boriť sa 1 5. p. súložiť

valiť sa 1. prúdom al. valivým pohybom sa posúvať • gúľať sa • kotúľať sa • váľať sa: balvany sa valia, gúľajú, váľajú do údolia • rútiť sa • hrnúť sa (valiť sa veľkou rýchlosťou): búrka sa rúti, hrnie • expr.: hnať sa • šústať: krv sa mu ženie do hlavy; dážď šústa z oblakov • kniž. zastar. roniť sa: rieka sa roní

2. p. hrnúť sa 1, 2

gýč pejor. umelecky bezcenný výtvor s lacným efektom • pejor. limonáda (sentimentálne dielo): filmový gýč, filmová limonáda • subšt. slaďák

gýčovitý, gýčový p. bezcenný; nevkusný

hltan časť zažívacej rúry slúžiaca aj ako dýchacia cesta • gágor • gágorec (zvierací hltan, pejor. hltan u ľudí): napchávať hus do gágora; pejor. gágor mu vyschol • pažerák (časť zažívacej rúry spájajúca hltan so žalúdkom)

krk 1. časť tela spájajúca hlavu s trupom • hrdlo: mať štíhly krk, štíhle hrdlo; chytiť niekoho okolo krku, hrdla • expr. gágor: má gágor ako hus • pren. pejor.: hrvoľ • lalok (tučná al. ovisnutá predná časť krku)

2. niečo podobné krku; osoba, ktorú treba živiť • hrdlo: krk, hrdlo fľaše, hovor. expr. mať doma štyri hladné krky, hrdlá

jaskyniar odborník v jaskyniarstve • speleológ

speleológ p. jaskyniar

jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiaky • požívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedlá • expr.: žuť • žuvať: Čo žuješ? • expr. zjemn.: papať • papkať • hamkať • jedzkať • hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičku • expr. lupkať: lupká koláče jeden za druhým • expr.: ujedať • uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syrom • zajedať si • ujedať si • pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žrať • expr.: hltať • chľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sa • pchať sa • džgať sa • nadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťami • pejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba halušky • expr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťou • expr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholu • fraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sa • nasycovať sa • živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod ruku • stolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa doma • hovor. chovať sa • zastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov

nadžgávať sa p. jesť 1

kardiológ odborník v kardiológii • hovor. srdciar

katalóg p. zoznam

zoznam spísanie mien, údajov; kniha s takýmito menami, údajmi • index: zoznam žiakov, telefónny zoznam; menný, vecný index • súpis (systematický písomný zoznam): súpis inventára • súpiska (listina obsahujúca zoznam): súpiska hráčov • katalóg (zoznam vecí, osôb usporiadaný podľa istého kritéria): autorský katalóg, katalóg výstavy • inventár (zoznam a opis predmetov patriacich do istého celku): zostaviť inventár • register (abecedný zoznam): podnikový register, register trestov • ukazovateľ: abecedný ukazovateľ • nomenklatúra: prevziať niekoho do nomenklatúry • výpočet • enumerácia: výpočet, enumerácia priestupkov, faktov • evidencia (vedenie záznamov): mzdová evidencia • zried. zrkadlo: spovedné zrkadlo

natlačiť 1. tlačením umiestniť • natisnúť • napchať: natlačila veci do kufra; natisla knihy na police • nadieť • nadiať (veľmi natlačiť): nadetá perina • vtlačiť • vtisnúť • vpratať • vopchať (natlačiť dovnútra): vpratal všetky veci do vrecák • expr.: napratať • naprať • natrieskať • natĺcť • nadusiť • napáckať • nabiť • nagniaviť • hovor. expr. nadžgať: nabila, natrieskala šatstvo do skrine; nagniavil do jám všetok odpad; natĺkol mu hlúposti do hlavy • ponatláčať • povtláčať • ponapchávať • ponadievať • ponabíjať • hovor. expr. ponadžgávať (postupne, viac vecí)

2. tlačou rozmnožiť • vytlačiť: natlačili, vytlačili nové plagáty • dotlačiť (dodatočne natlačiť): dotlačili viac exemplárov

odkrágľovať p. odstrániť 3, zabiť 1

ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieť • ohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrel • zazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalo • zarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovali • poozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín

2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sa • reagovať • zareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagoval • prehovoriť • prevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvali • kniž.: prerieknuť • preriecť: preriekol až po chvíli • prihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúť • muknúť • štrknúť • škrknúť • krknúť • čuchnúť • pípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepípli • pren. pejor. gágnuť • kniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutia • poozývať sa • poohlášať sa • poohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)

3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť sa • prihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský cit • prebudiť sa • dať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovať • ukázať sa: ukázala sa potreba oddychu • zjaviť sa • objaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýcha • poohlasovať sa • poprihlasovať sa • poprebúdzať sa (postupne, u viacerých)

4. p. protestovať

pedagóg 1. p. vychovávateľ 2. p. učiteľ

učiteľ kto z povolania vyučuje • pedagóg: zbor učiteľov, pedagógov našej školy; učiteľ tanca • vyučujúci: povinnosti vyučujúcich • profesor • slang. profák (stredoškolský, najmä gymnaziálny učiteľ) • školiteľ (kto niekoho školí vo vedeckej výchove) • zastar.: učbár • rechtor (učiteľ účinkujúci aj ako organista) • štud. slang.: kantor • učko

vychovávateľ kto niekoho vychováva; kto sa zaoberá výchovou: otec bol dobrým vychovávateľom • pedagóg • učiteľ (vychovávateľ v škole) • práv. pestún (vychovávateľ dieťaťa)

pedológ p. pôdoznalec

pôdoznalec odborník v pôdoznalectve, v pedológii • pedológ

pchať 1. tlakom dostávať niekam; tlačením plniť • strkať • tlačiť: márne pchá, strká, tlačí oblek do plného kufra • tisnúť • tiskať • tískať • vtláčať: nasilu tisne, tíska, vtláča kočík do preplnenej električky • expr. džgať: džgá tabak do fajky • napchávať • expr. nadžgávať: napchávať, nadžgávať kapustu do suda, peniaze do peňaženky • vpravovať • vpratávať: vpravovať do diery otravu

2. p. kŕmiť

prológ p. úvod

úvod začiatočná, obyč. samostatná časť publikácie al. rečového prejavu: krátky úvod knihy; prednášať začal bez úvodu • predslov • predhovor (úvodné poznámky na začiatku diela al. rečového prejavu): predslov, predhovor editora; povedať krátky predslov • prológ: prológ k básnickej zbierke • expozícia (úvodná časť literárneho diela): expozícia drámy • kniž. introdukcia • zastar. prefácia (Škultéty)

sarkofág p. truhla 1

truhla 1. schránka na telo mŕtveho • rakva: drevená, kovová truhla; položiť telo do rakvy • sarkofág (umelecky zhotovená truhla z kameňa al. kovu): mramorový sarkofág

2. starobylý kus nábytku v podobe väčšej podlhovastej debny s vrchnákom na ukladanie šiat, potravín a pod.: truhla plná bielizne • truhlica (menšia truhla): vyrezávaná truhlica • súsek (truhla na obilie)

stomatológ odborník v stomatológii • zubný lekár • hovor.: zubár • zubný: ísť k zubárovi, k zubnému

stratég p. taktik

taktik kto je schopný premysleným spôsobom a postupom dosiahnuť svoj cieľ, kto sa vyzná v zaobchádzaní s ľuďmi: parlamentný taktik • stratég (kto správne odhaduje možnosti dosiahnuť svoj cieľ): politický stratég • diplomat: vie vychádzať s ľuďmi, je to dobrý diplomat • vyčkávač • opatrník • pejor. opatrnostkár (kto takticky vyčkáva, dáva pozor, aby sa neunáhlil): bol známy vyčkávač, opatrník – nikdy nepovedal svoj názor

šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov • hovor.: šporovať • šporiť • gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom • hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato • expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch • nár. škrvačiť (Tajovský) • hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze • nár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiť • odkladať • ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto • hovor.: šporiť • šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky • expr.: stískať • utískať (po troche) • expr.: skrbliť • skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke • pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiť • zhŕňať • zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky • pejor.: žgrlošiť • žgrlačiť • žgrliť • žgŕňať • žgrloniť • držgrošiť • skývražiť • skuhrať • skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal • expr.: skupániť • skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň • hovor.: šanovať • šianať: muža si šanuje, šiana • opatrovať • expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)

šlóg, šlóga p. čistina

šlôg, šlôga p. čistina

teológ odborník v teológii, poslucháč teológie • bohoslovec

vypiť si požiť liehový nápoj tak, že sa prejavujú známky opitosti • expr.: uhnúť si • prihnúť si: bolo vidieť na prvý pohľad, že si vypili, uhli, prihli • expr. popiť si (trocha si vypiť) • expr.: liznúť si • frcnúť si • potiahnuť si (obyč. menšie množstvo) • fraz. prepláchnuť si/prepláknuť si hrdlo/ústa/gágor: po robote si šli trocha prepláknuť gágor • expr.: hrknúť si • trcnúť si • drcnúť si • drgnúť si • ďugnúť si • džugnúť si • šuchnúť si • šluknúť si • glgnúť si • vytnúť si • vyťať si • lognúť si • chlipnúť si: bezvládne leží, musel si poriadne hrknúť, ďugnúť, vytnúť • expr. potúžiť sa • žart.: podkovať sa • podkuť sa: potúžili sa, podkovali sa na cestu • podnapiť sa (trocha sa opiť)

žgrlačiť, žgrliť, žgrloniť, žgrlošiť, žgŕňať p. šetriť 2